Nevieme si rady s 13- ročným dieťaťom
Máme v rodine dieta, 13 rokov. Zo dňa na deň zmenil správanie tak drasticky že to je na nepoznanie. Klame, vymýšla si, kradne peniaze(nielen rodičom), nechce chodiť do školy, škaredo nadáva všetkým, prepadá skoro zo všetkých predmetov. Rodičia si už nevedia dať rady. Vždy ku nemu boli dobrí a mal všetko. Môže to byť až take hrozné iba kôli puberte? Naozaj nemá jediný dôvod byť tak zákerný. Všetko čo urobí je len zo zámerom ublížit tomu druhému. Ja sa stále snažím nájsť dôvod prečo by mohol byť tak zlý ale naozaj nič tomu nenasvedčuje. Vzťah s rodičmi mal vždy velmi dobrý. Aj ja ako rodinny príslušník, veku bližšie k nemu, sa mu už dlho snažím vysvetliť že svoje správanie musí zmeniť pokial nechce skončiť v ustave. Čo je vraj ale jemu uplne jedno. Nikto z rodiny nechceme aby skončil tam. Už sa s tým vyhráža aj škola, poslali už aj podnet na socialku. Myslíte že jediná možnosť je diagnostické centrum alebo je ešte iná možnosť? Alebo čo máme robiť ak sme bezradní?
Stručné zhrnutie
- Náhla zmena správania u 13‑ročného dieťaťa môže zahŕňať klamanie, krádeže peňazí, odmietanie školy a agresívne nadávanie, a vyžaduje rýchle odborné vyšetrenie psychológom alebo detským psychiatrom.
- Odborné možnosti zahŕňajú kontaktovanie psychológa, detského psychiatra, školských pedagógov, sociálnej kurately a diagnostické centrum; reedukačné centrum alebo polepšovňa sú v diskusii uvádzané ako posledná možnosť.
- Uvádzané príčiny zahŕňajú pubertu, zlú partiu, šikanu, zneužívanie, drogy a začínajúce psychiatrické ochorenie (v diskusii bola spomenutá schizofrénia), pričom odporúčané vyšetrenia zahŕňajú testy na drogy a psychologickú/psychiatrickú diagnostiku.
Najčastejšie otázky
Q: Ako postupovať pri náhlej zmene správania 13‑ročného dieťaťa?
A: Najskôr kontaktovať psychológa alebo detského psychiatra a informovať školu; rodičia môžu ísť k psychológovi aj bez dieťaťa a získať konkrétne postupy, ako nastaviť limity a komunikáciu.
Q: Kedy môže intervenovať sociálna kuratela a čo môže urobiť?
A: Sociálna kuratela (sociálka/kuratela) môže prijať podnet zo školy, predvolať dieťa, robiť kontroly rodiny a v prípade neúspechu navrhnúť diagnostické centrum alebo ďalšie opatrenia.
Q: Kedy uvažovať o diagnostickom centre alebo o detskom psychiatrovi?
A: Ak pretrvávajú agresia, krádeže, výrazný pokles prospechu alebo podozrenie na psychiatrické ochorenie, odborník (psychológ/psychiater) môže odporučiť diagnostické centrum na komplexné vyšetrenie.
Q: Pomôže reedukačné centrum alebo polepšovňa?
A: Reedukačné centrum alebo polepšovňa sú v diskusii odporúčané ako posledná možnosť; niektoré skúsenosti uvádzali, že z ústavov mladí vychádzali horší a že zlepšenie nastane len u malého počtu (v diskusii spomenuté ako približne „1 z 10“ podľa osobných skúseností).
Q: Ako rozlíšiť, či ide o pubertu, drogy alebo šikanu?
A: Odporúča sa vykonať testy na drogy a preveriť zmeny kolektívu a správania (kto sú kamaráti, či dáva peniaze iným); psychológ alebo školský pedagóg môže robiť špecifické šetrenia.
Q: Môžu rodičia zmeniť správanie dieťaťa bez jeho spolupráce?
A: Rodičia môžu navštíviť psychológa sami, ten poradí, ako nastaviť pevné limity (odobratie mobilu, konkrétne tresty) a postupy komunikácie, aj keď dieťa odmieta prísť.
Q: Kedy volať políciu alebo zvážiť právne kroky pri krádežiach?
A: V diskusii sa priamo právne riešenia nespomínali ako primárny krok; odporúča sa najskôr odborné vyšetrenie psychológom/psychiatrom a kontakt so školou a sociálnou kuratelou pred právnymi krokmi.
Q: Aké základné opatrenia v domácnosti môžu rodičia okamžite zaviesť?
A: Doporučené sú jasné pravidlá a hranice, odobratie mobilu pri nevhodnom správaní, dôsledné sledovanie peňazí a dohľad nad kamarátmi až do odborného vyšetrenia.
Závery z diskusie
Zhoda
- Kontaktovať psychológa a/alebo detského psychiatra je odporúčaný prvý krok.
- Škola a sociálna kuratela majú právomoc zasiahnuť a spolupracovať na riešení.
- Reedukačné centrum alebo polepšovňa sú v diskusii vnímané ako posledná možnosť.
Sporné názory
- Niektorí uvádzajú, že problém môže byť len puberta; iní tvrdia, že také extrémne správanie nie je normálne a naznačujú vážnejšie príčiny (drogy, šikana, psychiatrická diagnóza).
- Niektorí považujú reedukačné ústavy za užitočné; iní tvrdia, že z nich mladí vychádzajú horší a že ústav by mal byť až poslednou voľbou.
Otvorené otázky
- Je príčina správania puberta, drogy, šikana, zneužívanie alebo začínajúce psychiatrické ochorenie?
- Ako donútiť dieťa ísť na odborné vyšetrenie, ak odmieta spolupracovať?
- Aké sú dlhodobé následky umiestnenia v reedukačnom centre pre jednotlivca?
Spomenuté značky a firmy
psychológ, detský psychiater, škola, sociálna kuratela, sociálka, diagnostické centrum, reedukačné centrum, reedukačný ústav, polepšovňa, kuratela
Spomenuté produkty a metódy
test na drogy, psychologická terapia, psychiatrická diagnostika, liečba prácou a tresty, nastavenie limitov, odobratie mobilu, umiestnenie v reedukačnom ústave
Miesta a osoby
žiadne
Nemá niekoho blízkeho, cez koho by sa dalo zistiť viac? Prikláňam sa k názoru, že mu niekto ubližuje. Niekedy pomáha hra "myslím si o tebe toto..." Vyžaduje si to ale schopnosť mať aspoň zhruba predstavu o tom, čo druhému lieta hlavou a vedieť z jeho tela odčítať, či svoje úsudky dobre triafaš.
Čo tak ho nejakým spôsobom skúsiť na chvíľu sledovať?
Mne napadla sikana, alebo drogy. Na cisto pubertu to nevyzera, bude za tym nieco “viac”.
jednoznacne by som dala spravit testy na drogy....tie su dnes dostupnejsie nez si myslime a clovek nemusi byt zo zlej rodiny aby do toho spadol.
Obrátila by som sa na psychológa, hoc sama ako rodič, ak on nechce. Viac poradiť neviem kedže nie som odborník a tu je to fakt po tenkom ľade.
Len dám skúsenosti s tým ústavom. V čase mojej puberty som poznala pár ľudí, ktorí tam skončili. Vyšli odtiaľ ešte horší ako tam išli. Jeden tam dokonca chodil opakovane xkrát a výsledok bol vždy rovnaký - horší ako tam šiel. Čo viem, pomohlo mu až väzenie. Takže z mojich skúseností - ústav ako to najposlednejšie riešenie. Ani by som sa mu nevyhrážala umiestnením tam. Hlavne čo najskôr kontaktujte dobrého psychológa a dohodnite si s ním ďalší postup.