Podpísalo sa obdobie pandémie na dnešnej mládeži?

Syn bol vtedy predskolak. A nie, nevidim na nom nic zvlastne.

Keď začala pandémia mala som za sebou prvý semester prvého ročníka na výške. Cítila som sa doma osamelo, nemala som možnosť lepšie spoznať spolužiakov, keďže nás je málo a bývame ďaleko od seba. Možno je to individuálna skúsenosť, ale doteraz nemám s nimi také silné prepojenie v porovnaní s kamoškami zo strednej 🙂 Rôzne univerzitné párty sa logicky nekonali, plus zapojenie sa do univerzitných aktivít. Takže mi je ľúto po zážitkoch, ktoré som si neprežila. Plus nie každý pedagóg učil online tak kvalitne/pútavo ako "in situ", chýbala mi zmena prostredia (mať prednášky doma kde sekne internet, počuť suseda kosiť a otca telefonovať nebolo ideálne pre moje sústredenie), preto sa aj v niektorých oblastiach mojich vedomostí cítim zaostalá :/

@mandzula nemyslela som nikoho konkretneho kto pisal ze je chrumkavy,
netreba to vziat hned defenzivne,
len viem ze vo vela rodinach je taketo nieco tabu,
o takych veciach sa nehovori,
vsetko je vzdy super,
ako pises pandemia je super,
Stava sa aj ze deti mavaju vycitky ze nechcu pridavat rodicom,
hlavne ked vedia ze rodicia maju toho vela aj v praci a tak podobne.

Nas mal sestnast a teda ovplyvnilo ho to len v tom, ze prestal mat navyky ucit sa. Na distacne vzdelavanie vyzreli moc rychlo, nemuseli sa ucit a znamky boli ok. A stretavali sa normalne, lebo vacsina rodicov z toho nerobila problem. Takze pre nasho to boli dva roky volnosti, skola hrou, volny cas s kamaratmi a frajerkou. Rodicia v praci, oni prazdny byt. Prisiel sok az na vysokej, ze sa treba ucit...

Myslím, že nie ona je rada doma skôr introvert a ja robím z domu, takže nebola celé dni sama.Ale čo sa tyka školy, tak veľmi pandémia začala tak bola v 7r a nastúpila do školy skoro po 2 r a hneď sa robili prijímačky na SS.V podstate za tie 2 r sa najviac vyzorovo, povahovo zmenili zostali doma ako deti a prišli do školy prsnate baby a chalani s fúzikmi🙂
Plus nemala žiadny režim 2 r prazdnin, ale čo sa tyka socializacie, krúžkov, tak jej to nechybalo
Ale verím, že keď boli deti samé doma muselo to byť tazke

Nás syn sa úplne prestal v tom čase učiť, proste puberťák a to dištančné vzdelávanie bol preňho úžasný spôsob ako všetko obísť a okaslat. Darmo sa človek snažil. Jedna dievčina z triedy začala mať vazne psychické problémy, ta sa žiaľ rozhodla všetko ukončiť, na strednú už nikdy nenastúpi. Už nikto nezistí, či by tu ešte bola, kedy v tom citlivom obdobi bola viac s kamarátmi.
Môj bývalý spolužiak nedostaval liečbu, keďže kvôli korone sa všetko stoplo. Bol to psychiatrický pacient, rovnako aj on ukončil život.

Keď som videla v televízii správy, ako ležia mŕtvi ľudia na zemi, nechápala som. Veď Čína je ďaleko, tak skoro sa to sem nedostane. Opak bol pravdou. Deti vtedy mali 10 a 14r. Zrazu doma. Ja ako zdravotník stále v práci. V noci manžel chodil pre mňa a mali sme zákaz vychádzania, policajti nás zastavili, mali sme papier, že my môžme chodiť. Syn to bral tak ľahšie, ale dcéra bola veľmi citlivá. Bála sa že zomriem. Lebo sme stále mali covidových pacientov. Jediné šťastie bola záhrada. Tam sme trávili veľa času. Myslím, že deti to trošku poznačilo. Nebolo toľko času na nich. Alebo lepšie povedané síl. Ale snažili sme sa. Keď si na to spomeniem, je mi smutno, ako sa správili kolegovia k sebe, pacienti....a potom treba fungovať doma. Stále len príkazy, nariadenia. A len robiť, aby boli body za pacientov. Nikoho nezaujímal náš psychický stav, ktorý bol veľa krát na hrane. Ja to vidím tak, že málo koho to nepoznačilo. To,že neboli so svojimi rovesníkmi, vtedy to vnímali veľmi. Proste zážitky, srandy, neboli. Ale zase sa naučili veľkej samostatnosti . najprv zohrievať jedlo,neskôr už aj variť. A to ich ešte aj teraz baví.

Citala som rozhovor s nejakou pedagogickou, vraj aj male deti pandemia ovplynvila a casto sa teraz stretavaju stretavali v skolke s neskorym nastupom reci, dieta sa uci rozpravat aj pozorovanim pohybu ust a ked mali vsetci ruska tak sa to nedalo plus malo socialnych interakcii, ani vramci rodiny sa nedalo stretavat, casto bolo dieta iba s rodicom a ze to ma vplyv na vyvin reci. Ze skorsie rocniky s tym taky problem nemali a teraz je viac 3-4 rocnych co este nerozpravaju.

Tak ja mám 3 chlapcov. Najmladší akurát začínal prvý ročník, stredný bol tretiak a najstarší bol piatak. Ovplyvnilo ich hlavné to, že dnes moc mobily nevyhľadávajú. Majú ich ale cez tú dobu sa ich asi presytili. Po dlhom období čo museli nútené stráviť doma začali aktívne športovať a čas tráviť von s kamarátmi. Vtedy ako to celé začalo, musela som kúpiť mobily pre vyučbu a to bolo také že waaaaw máme mobily, ideme sa hrať hry. Potrvalo to šťastie z novej hračky. No akonahle začali mať viac a viac úloh cez mobil tak boli radi že ich nevidia. Úlohy nám tam furt len pribúdali. Do dnes sa učia výborne a ja som rada, že ako jedno rodič som to zvládla ako tak obstojne. Dnes majú 10, 14 a 16 rokov, skvelí pubertiaci a mne parťáci.

@tatiana149 ešte dodám, že školský kolektív, spolužiaci veľmi chýbali. Doma už nechceli byť. Do školy sa vrátili a už by to nechceli zažiť. Predsalen aj krúžky vtedy neboli, knižnice, dokonca aj ihriská zatvorené ...oj.

@beronsche depresie atď stúpli možno kvôli tomu, že aj v škole po kovid etape je vyšší nápor na študentov, nie kvôli samotnej korone, že museli zostať doma atď 🙂

Zial ano, napachalo to obrovske skody. Ale na celej spolocnosti. Nielen na detoch. Ceska pediatricka spolocnost po kovide robila jednu konferenciu, pozerala som to na nete, kedze bol z toho zaznam a hodnotili to, co predtym zvladali deti do 2 rokov a ako su na tom tie deti, ktore sa narodili na zaciatku korony alebo podobne a zhodnotili velky prepad ziskania zakladnych zrucnosti. Ked som vtedy pocuvala hodnotenie tych lekarov a spriaznenych profesii, isli mi zimomriavky po tele. Osobne skusenosti su ale neprenosne. Kedze u nas sa na nejake vyucovanie cez internet kaslalo od ucitelov, tak som celu dobu musela v plnej miere nahradit ucitelov mladsich deti. Kolektiv v triede sa rozpadol, deti nemali ziadne kontakty so spoluziakmi, pocas kratkej doby v skole kolektiv nevznikol. Kazdy bol sam za seba, deti sa stali supermi, a tak to aj vyzeralo. Eskalovalo to do rozmerov, kedy sme mali po korone kazdy druhy tyzden rodicovske zdruzenia, vztahy medzi detmi aj ucitelmi boli extremne zle, rozbehla sa sikana, zdaleka to nebolo len u nas, mnoho tried bolo na tom rovnako, sama psychologicka, specialna pedagogicka a este dalsia pani, ktora to tam riesila priznali, ze este nikdy nezazili nieco take, tak vela a ze takmer nie je na skole bezproblemova trieda. Viem zhodnotit tiez strednu skolu, na ktorej som tiez v tej dobe mala dieta a v podstate skoro cez kopirak to, co mali tie mladsie deti na zakladke. Extrem, vyucovanie riadne neprebiehalo, ked isli starsie rocniky s polrocnymi vysvedceniami domov, rodicia skoro zburali skolu, tam som mala strach, ze niekto odtial zdravy neodide. Stuzkova bola odrazom presne toho obdobia. Ziadna krasa, ziadna velka slava, nulove vztahy, ziadne frajerky a pariky, iba rodicia a deti, jediny tanec sa odohral s rodicmi, inak sa netancovalo, vecera vo forme chlebickov, lebo do poslednej chvile nebolo jasne, ci vobec nejaka stuzkova bude moct byt. Studenti sa medzi sebou nestretavali a takmer sa nepoznali. Ludia v praci? Najprv hejtenie pouzivacov rusok, stitov a rukavic na vsetkych, ktori nekonali rovnako, ako sa utrhli politici s vulgarizmami, utrhli sa aj ludia a vulgarne si nadavali. Na internete sme videli, ze z niektorych sa stali udavaci ako za dob komunizmu a udavali susedov a kazdeho, niekedy to koncilo aj fyzickymi potyckami. Pritom cloveku, ktory mal svoje rusko, respirator, stit a este aj rukavice, mohlo byt uplne jedno, ze clovek vedla neho to nema a nechrani sam seba. Potom prisiel novy hejt, ocko vs. neocko, rovnako vulgarne utoky, nadavky, osocovanie. Potom prisiel novy dovod na nenavist, vojna a kto nema rovnaku retoriku, je uz uplny blbec. Tak sa vzdy v duchu pytam: Ak sa ti bude raz dieta dusit a vedla teba bude lekar, najprv sa ho spytas na jeho nazory a ak nebudu take, ako chces, nechas si radsej dieta zadusit, aby si nemusela byt vdacna cloveku, co ma opacne politicke nazory? Alebo ho nechas zachranit dieta a potom mu naplujes do oci a vynadas? Alebo potom to dieta zacnes dusit sama, aby si mohla povedat, ze nieco urcite urobil zle a nech ho zavru a obetujes aj zivot svojho dietata? Nasa spolocnost je chora. Od kovidu, ale nie v zmysle virusu, ale nenavisti, osocovania aj hluposti, lebo len niekto inteligentny, ale zly mohol vymysliet: Svojim ruskom chranim teba a ty mna svojim. Trpime, pretoze zatvarame oci, nepripustame si, ze kazdy, kto nadaval a zverejnoval to, udaval a slovne kopal do svojho okolia, spravil spolocnosti medvediu sluzbu a spravil to presne aj na detoch. Moje mladsie deti maju od kovidu az teraz opat prvych kamaratov, az teraz sa od kovidu maju s kym hrat, s kym ist von. Netusim a ani ma nezaujima, akych nazorov su ich rodicia, som rada, ze zacinaju budovat normalne vztahy, ale vidim, ze ta doba zanechala velke sramy aj na nich, aj na ich spoluziakoch, aj na celej spolocnosti.

Urcite ano, moji boli mladsi teenageri, najma syn v najhorsom moznom veku. Bolo to peklo! Uplna blbost, zatvorit deti doma, najma ked potrebuju byt viac s rovesnikmi a od rodicov sa prirodzene odputavaju.

no ja som pocas covidu "maturovala" , prakticky od polroka 3roc. sme uz nechodili do skoly takze rok a pol zo strednej fuc. Velmi dlho sme boli zavreti doma, ja som mala absolutne nefunkncu neharmonicku rodinu takze to bol teror. Potom som sa stahovala do danska na vysku, kde som vydrzala necele 2 mesiace lebo sa mi spustili neskutocne psychicke problemy po takom dlhom case bez socializacie, a to som nikdy nemala problem s takymito vecami. Skoncila som u psychiatra a naspat doma. Casto rozmyslam ako by to cele vyslo keby sa covid nestal.

"Podpisalo" sa to hlavne na tych starších. Sú blbí a leniví, stále len výhovorky na psychiku a pod. Stačí sa popýtať po VS, aké "vykvety" tam majú 👌 online by mali najradšej do konca studia 👍 zbohom naša budúcnosť. 🤦‍♀️👎👎👎