Teenegeri introverti - kamarátov riešia len cez sociálne siete
Mám doma dvoch teenegerov, ósmakov. Od marca min.roka nechodia von s kamarátmi. Teraz už do školy a rovno domov. Kamarátov riešia len cez socialne siete. Velmi ma to trapi. Nútiť ich chodiť nasilu von?
Stručné zhrnutie
- Počas pandémie (od marca minulého roka) mnohí ôsmaci prerušili osobné stretnutia a riešia kamarátstva prevažne cez sociálne siete.
- Záujmové krúžky a športové kluby sú opakovane odporúčaným riešením; konkrétne príklady v diskusii zahŕňajú volejbal 4× týždenne, ZUŠ a tanečný kurz so strieborným a zlatým kurzom.
- V diskusii prevládal názor, že dieťa sa nemá nútiť nasilu von, ale motivovať a ponúkať konkrétne alternatívy; v jednom príspevku sa spomenuli aj „lieky od dr na psychiku“ ako súčasť riešenia pri vážnejších problémoch.
Najčastejšie otázky
Q: Ako motivovať introvertného tínedžera k osobnému stretávaniu?
A: Odporúčané kroky sú zapísať dieťa do záujmového krúžku alebo športového klubu; v diskusii pomohol príklad 14-ročného, ktorý chodí na volejbal 4× týždenne, a tiež ZUŠ alebo tanečné kurzy.
Q: Je vhodné dieťa nútiť ísť von, ak nechce?
A: Väčšina rodičov v diskusii odporúča nenútiť nasilu; jedna skúsenosť uvádza, že nútenie von spôsobilo traumu a dlhodobú averziu.
Q: Ako veľmi ovplyvnila pandémia sociálne návyky ôsmakov?
A: Viaceré príspevky tvrdia, že od marca minulého roka pandémia výrazne obmedzila tréningy a súťaže a spôsobila, že deti komunikujú prevažne online namiesto osobne.
Q: Môžu sociálne siete nahradiť potrebu skutočných kamarátov?
A: V diskusii sa spomínalo, že niektorí majú stabilné priateľstvá online „cez pol zemegule“ a to trvá roky, zatiaľ čo iní tvrdia, že priateľstvá sa najčastejšie budujú cez spoločné aktivity v reálnom svete.
Q: Kedy sa introverzia u tínedžera môže zmeniť?
A: Niekoľko ľudí uviedlo zmenu okolo 16–17 rokov, ďalší spomenuli zmenu počas strednej, na vysokej škole alebo v pracovnom prostredí.
Q: Kedy zvážiť lekársku alebo psychologickú pomoc?
A: V jednom príspevku sa spomenuli „lieky od dr na psychiku“ pri výraznej nervozite a zhoršení rodinných vzťahov; pri vážnych symptómoch diskusia odporúča konzultáciu s praktickým lekárom alebo psychológom.
Q: Ako obmedziť čas na počítači bez zbytočných konfliktov?
A: Rodičia v diskusii odporúčajú nenásilné motivovanie cez ponuku alternatív (rodinná turistika, bicykel, športový krúžok) a plánovanie spoločenských udalostí ako meniny či narodeniny, kde sa pozvú kamaráti.
Závery z diskusie
Zhoda
- Pandémia od marca minulého roka výrazne obmedzila osobné stretnutia detí a presunula komunikáciu na sociálne siete.
- Introverzia sa často vníma ako povahová črta, ktorá sa môže zmeniť neskôr v dospievaní (okolo 16–17 rokov, stredná, vysoká škola alebo práca).
- Záujmové krúžky a športové aktivity (príklady: volejbal 4× týždenne, ZUŠ, tanečný kurz) sú odporúčanou cestou na získavanie kamarátskych vzťahov.
- Nútenie dieťaťa nasilu von sa vo väčšine príspevkov neodporúča; preferuje sa motivácia a rešpektovanie povahy dieťaťa.
Sporné názory
- Obmedziť sociálne siete vs. akceptovať online priateľstvá; niektorí rodičia radia výrazné obmedzenie, iní zdôrazňujú, že online vzťahy môžu byť stabilné roky a cez pol zemegule.
- Stredná škola pomôže získať kamarátov vs. stredná škola nič nezmení; niektorí uviedli zlepšenie pri prechode na strednú alebo vysokú, iní zaznamenali trvalú introverziu.
- Nútenie von môže viesť k zmene správania vs. nútenie môže spôsobiť traumu; v diskusii sú uvedené obe skúsenosti.
Otvorené otázky
- Ako spoľahlivo rozlíšiť prirodzenú introverziu od sociálnej úzkosti vyžadujúcej odborný zásah?
- Aké konkrétne aktivity najlepšie motivujú introvertného tínedžera bez vyvolania odporu alebo traumy?
- Do dlhodobého hľadiska dokážu internetové priateľstvá nahradiť potrebu osobného sociálneho kontaktu?
Spomenuté značky a firmy
ZUŠ
Spomenuté produkty a metódy
sociálne siete, obmedzenie času na PC, športový krúžok, volejbal 4× týždenne, ZUŠ, tanečný kurz (strieborný, zlatý kurz), turistika, bicykel, lieky na psychiku
Miesta a osoby
žiadne
@78787878 ja mám pár kamošiek, aj občas vybehnem s nimi si sadnúť, aj von, lebo ma stále volajú. Ale mňa toto neskutočne vyčerpáva. Pre mňa je ideálny čas byť sama so sebou, poprípade ešte muža znesiem pri sebe, deti, ale kecať o somarinách a zdielať si svoje životné postoje, zážitky, prežívania s niekým ďalším je pre mňa už cez. Ale som schopná to občas prežiť, ale keď idem zo stretka domov, tak som celá šťastná, že to mám za sebou. Ešte aj do kina najradšej idem sama alebo s mužom. Ešte znesiem kolegyňu, s ktorou som v kancli. Ale to ideme na film a každá domov...
@viktorka48 ale zaujímavé je, že ja väčšinou stretnutia neiniciujem, ale mňa furt niekto volá🙈
@viktorka48 . anooo...uz to zivo vidim 😂😂😂 sedeli by ticho vedla seba a my maminy by sme kecali.
@0silvia0 presne, aj mna to vycerpava, aj muza aj deti 😀 my vydrzime akurat tak spolu, ako rodina, navzajom si nevadime 😀 sme sa zisli introverti. Dcera ked pride od kamosky tak na dva dni zalezie do izby alebo zahrady co sa musi spamatat z tej socializacie. Aj sa spolu na tom zasmejeme.
@tykat no to je zlaté, že ste všetci introverti, tak si aspoň rozumiete. Nám sa do rodiny votrel jeden extrovert, syn, dosť nám to rozčerilo pokojné hladiny spolužitia, ale čo už, to je typ že neviem byť sááám. Furt musí byť na niekom nalepený. Keď nie frajerka, tak 5 kamošov, keď nie kamoši, tak aspoň na sestru sa nalepí. Ale ona ho celkom dobre toleruje😂
To, či je niekto introvert alebo extrovert je dané, to ťažko zmeníš. Ja mám dve deti a sú opačné od malička. Syn bol vždy introvert, mával jedného alebo dvoch kamarátov a to mu stačilo. Tiež ich má kopec cez net, ale naživo len pár. Vraví, že s tými ostatnými si nemá čo povedať. Dcéra je opak, vždy mala veľa kamarátok. Karanténa to dosť zmenila a asi aj to, že je teraz v puberte a niektoré deti jej lezú na nervy. Ju von vyháňam, lebo viem, že jej to chýba. Našťastie už začali chodiť do školy a konečne aj ona chodí von. Ja som to riešila tak, že sme šli spolu von aj s rodičmi jej kamarátky, celá partia. Potom nepindala a išla ochotnejšie. Alebo som zavolala jej kamarátke nech príde po ňu. Táto doba tie deti dosť zmenila. Dúfam, že sa to postupne dá do poriadku.
Som taká rada že nie som sama ...už som si robila fakt vážne starosti. Prišlo mi to tak ,že sú jediní na svete co nechodia von. A trapila som sa že je chyba vo mne. Ale zase na druhej strane... som rada že sa netúlajú,nefajčia,nepijú
Moja introvertna dcéra mala vždy len 1-2 kamarátky, von chodila malo, sportovala, chodila do ZUS, učila sa, pomáhala doma, malovala… cas mala vždy vyplnený.
Na strednej si postupne našla pár kamarátov s podobnými záujmami, trosku atypickými pre dievča. Na diskotéky a do barov nechodila, zapisala sa na tanečnú, spravila si strieborný aj zlatý kurz. Občas kino, divadlo, koncert vážnej hudby. To jej stačilo.
Teraz do toho ta pandemia, akurát je prvacka na VS, spolužiakov videla len cez monitor, no má nových kamarátov, s ktorými sa ešte osobne nestretla. Von chodí tak raz za 3-4 týždne s 1 kamarátkou.
Ona davy ľudí nemá rada od detstva, raz nám na dovolenke na preplnenej promenáde dostala paniku, triašku a horucku. Odvtedy viem, že nemá zmysel ju nútiť.
Tiež som na základnej nemala veľmi kamošky, chodila som na školu dosť ďaleko od bydliska, možno preto. Nikdy som nebola veľmi spoločenský urecneny typ, s rovesníkmi som si nemala čo povedať, nebavili ma diskotéky, party, a podobne. Zmenilo sa to po odchode na vysokú školu, predtým som už aj pracovala, takže asi tak prirodzene ten kontakt nastal, pohybovala som sa aj medzi staršími kolegyňami, "otukala som sa" a na výške to už bolo v pohode. Ale dodnes veľmi nie som človek, čo by sám nadväzoval kontakty, porozprávam sa, ale nikdy nebudem nejako nadmerne vyrecna, hlavne pri neznámych ľuďoch.
Aj v našom okolí to bohužiaľ takto funguje a viem, že to rodičov veľmi trápi. My keď sme boli v ich veku, neustále sme lietali kade tade a udržať nás doma bol v celku veľký problém, no teraz v tejto dobe, je to nejak naopak
Mne sa zdá, že sa stáva moderne byt “introvert”. Mladi sa často uzatvárajú do seba a je to aj taká “póza”. Dnes už decka nelietajú toľko ako kedysi po vonku, čas majú zväčša organizovaný a vyplnený, stretavaju sa s užším okruhom “svojich” ľudí. Tak im to vyhovuje a nevidia dôvod niečo meniť.
@pribinak toto nerob prosim ta, mna sa mama snazila vyhodit von, ja som mala svoje domace konicky, doteraz mam z toho traumu ze chcela silou mocou aby som bola von, proste nepotrebovala som sa flakat po vonku
radsej odporucam chodit von ako rodina pokial ide o to aby travila cas vonku - turistika, bicykel, apod
@simca_13
@katulienkax myslím, že kopu deťom nedáva zmysel práve to behanie po vonku kade tade. Ja som to ako decko vnímala podobne. To sa mám liepať po prašákoch, hádzať loptu, keď ma to nebaví? Skôr som bola zalezená v knihách a s kamoškou keď som išla von, tak sme sa prechádzali a rozprávali. Ale to behanie kade-tade mi tiež zmysel nikdy nedávalo a nudilo ma to k smrti. Občas som sa premohla, ale nebavilo ma to. A to som stará koza, čiže nie je to len touto dobou, ale táto internetová doba to umocnila.
@viktorka48 no veď každý to máme inak. Je zbytočné vyháňať introverta nasilu von do partie, keď je to pre neho nuda. To akoby človek väznil doma extroverta, ktorý potrebuje spoločnosť. Radšej treba introvertovi nájsť nejaký športový krúžok, kde by sa trocha pohýbal. Ono všetko sa dá, len treba dieťa rešpektovať a nenútiť ho robiť niečo len preto, že aj rodič ako dieťa to tak robil a považuje to za správne.
@0silvia0 ja som bola podobná. Tiež som rada čítala a veľa času som trávila doma. Keď som išla von, tak s dobrými kamarátkami si pokecať alebo so psom do prírody. Je to dosť o povahe človeka. Teraz menej čítajú a viac sedia pri počítači. Ľudia, ktorí strávili detstvo len vonku to nevedia pochopiť, ale my knihomoli áno.
@matabb73 jasné, ale časom som si napríklad tiež našla aj iné činnosti ako domasedenie a čítanie. Chodila som do fitka, ale si zásadne zacvičiť a nie vykecávať sa tam ako polovica cvičiaco-necvičiacich. Niekto napríklad ani cvičiť nejde bez toho, aby nemal pri sebe spolucvičiacu kamošku. Mne ako introvertovi sa cvičí najlepšie samej. Jedno dieťa mám extroverta, jedno introverta, takže vidím tie rozdiely a aj to chápem.

