More - predstava verzus realita
Čítala som akurát českú rodinu a tak mi napadlo, moje najväčšie "sklamanie" - MORE. Za sociku som bola pri mori jedinykrat, v Juhoslávii, mala som11? rokov. Asi (teda podľa budúcich už Postsocialistickych návštev určite) sme našli uuuplne zle miesto. V mori boli trávy, chýbala pláž, bol len chodník, bolo studené a nie veľmi čisté. Doteraz rozmyslam nad tým ako som si more vôbec predstavovala. TV sme mali ešte čiernobielu, časopisy žiadne, žeby som niekde videla kubánske more? Varadero? Čakala som určite sire tyrkysové more, určite piesočnu pláž. A čo nás čakalo? "Jazero" spinavsie ako zlaté piesky. Našim sa to povedať nemohlo, veď sa na to šetrilo a žiadalo o doložky "celý život"... Aj váš niečo takto prekvapilo/sklamalo? 😮
Hmmm tak pre mňa bolo more úžasné, možno preto, že nás rodičia vzali na piesočnú pláž k modrému šíremu moru. Ale veľké sklamanie detstva mi spôsobil tep. Tepovač na koberec. Neviem prečo sa mi v pamäti usadila falošná spomienka, že ten tepovač robí obrovskú penu a že to bude aspoň pol metra od koberca napenené. Ale nebolo. Tak som sa rozrevala, darmo mi mama vysvetľovala, že tá úbohá pena, ktorá vlastne skoro hneď mizla tam bola aj minule. Ja som sa držala svojej falošnej spomienky.
Ano, ja to iste 🙂 Tiez sme boli v juhoslavii, ked som mala asi 6 rokov, kamene, burina na plazi, spinava voda. Boli sme niekde hore na istrii. A po tyzdni sme sa aj spakovali a isli domov, a to sme mali zostat 2 tyzdne 😁 To nie ako teraz, ked mame niekam ist, tak kukneme milion fotiek a este aj google maps 😁
K tomu moru. my sme kedysi boli v Rumunsku. Mala som asi 10 rokov. more špinavé, záchody nefungovali - v areáli kde sme bývali, moja mama bola rada že sme tam nedostali nejaký týfus.....Z tej špiny sme mali hnačky všetci. Celé Rumunsko bolo špinavé..... Už by som tam nešla.
@bonaqa2013 - 😀 a moja mama s ocom boli v Rumunsku na svadobnej ceste a vraj bolo super - aj fotky, čo majú, vyzerajú veľmi dobre - aj tie izby, aj pláž, aj mesto... 😉 A ešte mám jeden paradox, v r. 1997 sme šli busom do Grécka. Cez Rumunsko a Bulharsko (nikdy viac, to bola nekonečná cesta), a Rumunsko bolo čosi príšerné, tie "bulharské záchody", ako píšeš, všade špina... No otras. A keď sme o cca 10 rokov na to išli do Bulharska busom tiež cez Rumunsko, tak som bola totálne prekvapená. Ale milo. Všade čisté benzínky s čistučkými reštikami, európskymi čistýsmi záchodmi. Čo sa ale o Bulharsku povedať nedalo, tam ozaj na mnohých miestach tie "bulharské záchody" boli. Takisto som bola milo prekvapená z Turecka - šli sme na fakultatívny výlet do Istanbulu z toho Bulharska - a narozdiel od Bulharska (rozbité cesty) krásne diaľnice, reštiky na benzínkach s čistými záchodmi... Osobne ma to milo prekvapilo.
Sklamaná som bola z Bulharska, boli sme tam neviem už v ktorom roku s teraz už manželom. Ale more sa mi vôbec nepáčilo, ani krajina - teraz nemyslím že ľudia, alebo kraj ako taký. Všetko bolo pekné, aj mesto, aj tí ľudia príjemní, aj pláž, ale veľmi ma sklamalo, že tam nebola taká pravá prímorská atmosféra, chýbali mi tam palmy, oleandre, proste také to stredomorské niečo. Cítila som sa tam ako u nás, akoby som ani zo Slovenska neodišla, čo sa prírody týka. Proste žiadna dovolenková atmosféra...
Trošku humorne: Čo ma sklamalo? Pamätám si, ako malé dieťa, som obdivovala ružové mydlo... Také klasické, tuhé.. Neviem prečo, ale predstavovala som si, že musí aj dobre chutiť 😉 Tak som to raz vyskúšala a zahryzla som doň - viete si predstaviť moje sklamanie, keď som zistila, že to štípe? 😀
ja si teraz momentalne nespominam na nic take...