Ako zvládnuť výčitky a obavy z financií?

Ak máš zabezpečené základné potreby, tak Ti nemusi byt ľúto aj za peniazmi utratentenymi na peknú dovolenku alebo aspoň víkend. Tam sa s vozom nechodí....

Ja som podobný typ človeka ako ty. Pomáha mi niekoľko vecí. Prvý je skutočne dobrá rezerva. Neviem, akú máš ty, ale pre mňa je minimum 6 mesačných výdavkov (vždy sa spomína 6 mesačných platov ale mne výdavky dávajú viac logiku. To znamena keby niečo, pol roka ako rodina vyžijeme bez príjmu. Dáva mi to istotu. Dostatok času sa zmobilizovať. Druhá vec je, skutočne si premyslieť výdavky. Neurácam impulzívne, ak viem, že chcem niekam dlho ísť alebo si niečo dlhšie kúpiť a názor nemením tak si to doprajem. Dalej môže pomôcť si rozplánovať financie koľko zarobíš, koľko minieš na potrebné veci, koľko na veci, ktoré potrebuješ ale cenu vieš znižovať a zvyšovať, ako napriklad jedlo, oblečenie, drogeria, potom kolko minieš na niečo nepotrebné ale čo ťa poteší a koľko ušetríš. Percentualne aby si vedela, že je okay tolko a tolko minúť na niečo, čo ti urobí radosť. Ale zalezi, kazdy sme ini, niekto cely rok šetri na jednu dovolenku a je spokojny že ročné úspory na to minie. Ja by som to nedokázala.

@anonym_cead70 Mám rezervu aj viac ako 6 mesačných platov ale proste stále je tam ako by tá nejaká "trauma" z toho detstva že či mi vynaložené peniaze nebudú chýbať a hoci napríklad rezerva rastie každý rok, necítim sa lepšie pri tých väčších výdavkoch... Ako ja si uvedomujem že sama poznám kopu ľudí čo žgrlia každý cent a hoci majú na účtoch 5 ciferné sumy alebo aj 6 ciferné a nedoprajú si šunku na chlieb lebo stačí maslo alebo chodia v rifliach na rozpadnutie lebo však ešte držia. (podľa mňa často nejaká generačná trauma lebo tak robia starí rodičia, rodičia aj deti) Ja proste aspoň to jedlo mám celkom ok, oblečenie, aj ak idem na kávu niekde, do kina nevyčítam si to, proste tie menšie výdavky mám v hlave spracované. Ale takéto väčšie výdavky sú pre mňa stále ťažký oriešok a proste stále mám pochybnosti a výčitky.

@anonym_dd6063 tak by som to chcela brať, ale asi ma to vyrastanie v chudobe poznačilo trocha.
@martinka13 Toto si aj ja snažím vtĺcť, že proste ak raz niekto z mojich blízkych tu nebude alebo bude chorý alebo ja budem chorá a nebudú sily čo budem mať z toho že som napríklad v roku 2026 nikde nebola a ušetrila naviac o 2000 eur ktoré som roky držala na sporiacom účte niekde a teraz majú hodnotu možno tak 300 eur lebo inflácia... Ale nejako si to vtĺcť do hlavy neviem a vytĺcť tie obavy...

@anonym_autor cim som starsia, tym.mam vacsi problem dopriat si. Hneva ma to. Doteraz sme boli na dovolenke kazdy rok, teraz sa uz pohravam s myslienkou, ze toto leto nepojdeme, ved je to hrozne drahe. Vsade sa hovori o krize a aj z nej mam obavy. Ale chcem toto myslenie prekonat a vediet si uzit peniaze. Lebo koniec koncov, zatial som ziadnu dovolenku neolutovala. Za mladi som nemala problem minat aj ked mi na ucte nezostalo nic. Teraz som ovela opatrnejsia.

Nemávam to a to som vyrástla v chudobe...ono je to v hlave, dopraj si toľko, koľko môžeš, ak niečo TREBA prerobiť, tak to treba, nie je to rozmar...ja som napríklad nikdy neľutovala peniaze za cestovanie, dovolenky.. precestovali sme s deťmi už pol sveta a nikdy nebudem ľutovať, že majú z toho parádny rozhľad, videli iné kultúry a prostredie, nám cestovanie dáva energiu

Tiež som to tak mala, tiež s chudobných pomerov.. ale zomieral mi blízky, nikdy nikde nebol, nič nezažil, iba šetril aby bolo keby.. a mne to bolo ľúto i za neho, že nikdy v živote už to a to nezažije, to a to neuvidí.. tak ma to celkom prebralo, že takto skončiť nechcem a kým môžem, chcem i niečo zažiť, dožičiť si. Samozrejme rezerva musí byť, ale sú i veci, ktoré sú len pre radosť, nie sú nevyhnutné.. roky bežia a nikto nevie či o pár rokov bude mať ešte šancu niekam cestovať, niečo si kúpiť pre radosť..

Dovolenka je po finančnej stránke pre mňa obrovský stres. Vyriešila som to tam tak že do obchodu chodil manžel, a všetci sme boli spokojní. Som na rodičaku a po 3 rokoch som si kúpila nové rifle za smiešnych 15 eur. Ale tie moje výčitky svedomia že či som nemala drobcovi za to niečo kúpiť?

@anonym_autor ahoj ako ti ja len rozumiem. A to my máme s mužom oddelené účty, na výdavky sa skladáme. Výplatu mám trochu väčšiu ako manžel. Manžel si dopraje oblečenie, topánky, stále niečo na šport a ja si šetrím, lebo čo keby niečo. Výsledok, manžel nemá nasporené a ja mám tu rezervu pre rodinu keby dačo. Tiež ma to štve, že si nedokážem dopriať. Bola som tak vychovaná. Ale na druhej strane, za cestovanie mi nie je ľúto dať, tento rok som mala dve zahraničné dovolenky a dve s manželom na Slovensku. Nie drahé, zamerané na zážitky a spoznávanie. To je pre mňa podstatné. Ale ako perlička....teraz ma štve, že som krmivo pre šteniatko kúpila za 19.90 euro a našla som ho na e-shope o 6 euro lacnejšie vo výpredaji.

@anonym_autor mne sa zdá že hospodáris spravne a podľa toho čo pises a ako si aj primerane finančne gramotna. Problém je že sa príliš fixujes na peniaze čo nie je dobre. Trocha uvoľní myšlienky na iné veci (napr na pocasie 😊) a nesusustreď a nefixuj sa na jednu vec. Bud rada že nemusíš riesit dôležité veci v živote napríklad ako je ťažká choroba blízkeho.

tiež musím mať rezervu. dobre si rozmyslím čo treba. ale zas zákl.veci máme a ten luxus viem oželieť.
otázka je čo je luxus. pre každého to môže byť niečo iné.

@anonym_autor Rozumne narábať s financiami je potrebné, ale platí,ze peniaze by mali slúžiť nám, nie my peniazom.

@anonym_autor Ani nevieš, ako ti rozumiem. Tiež pochádzam z takých pomerov, plus rodina úplne finančne negramotná. Tam nebola rezerva ani na chlieb doslovne.... Tiež mám rezervu na 6 mesiacov minimálne, som sama s dieťaťom,s priemerným platom a s vedomím, že nič nepodedím (len problémy maximálne). Ale fungujem celkom dobre, nechýba mi nič, aj dovolenku máme atď. Ale, napríklad, vždy nejakú časť odložím po výplate a zo zvyšku fungujeme. Ak sa stane, že na konci mesiaca mi chýba, lebo bol väčší výdavok, snažím sa fungovať tak, aby nemusím brat z rezervy, hoci môžem, hoci tam peniaze sú a nič by sa nestalo. A keď nakoniec vyberiem, nestrane sa nič... Len ja si chvíľu pripadám, akoby som zlyhala. A tak nejak dookola. Takže vnútorná obava je tam stále. Sama si uvedomujem, že sa príliš na to sústredím...

@anonym_autor Ahoj autorka tiež pochádzam z chudobnej rodiny, síce pracujem od 18tky no nemohla som si hneď dovoliť svoje bývanie. Moja mama od 18tky ako som zarábala všetko mi vydelovala a spočítala peniaze podľa bločkov z nákupov čo kúpila mne a ja som jej musela preplatiť tie peniaze z výplaty. Možno to znie šialene no odvtedy si strážim svoje výdavky aj si zapisujem každý mesiac koľko som mala zostatok, koľko výplata, koľko som minula a za čo konkrétne a koľko mi ostalo koncom mesiaca. Tiež mám našetrené aspoň 6 mesačny svoj príjem. Keď sme sa spoznali s manželom kúpili sme svoj vysnívaný dom a máme deti rodinu. Stále si preratavam peniaze koľko mám a koľko si viem ušetriť. Keď vyskočí niečo nečakané zubár smeti a pod tak mi je ľúto že musím niečo navyše zaplatiť. Ale zaplatim keďže to treba no ten pocit mám v sebe od detstva. Oblečenie mám len pár kusov čo aktuálne nosím, kabelku jednu, nechodím na mani pedi kadernícke nikam. Všetko si robím sama doma, ušetrím si peniaze. Potraviny ma stvu ako všetko je drahé no variť a jesť treba. Potešenie pre seba kupujem na sviatky a na Vianoce. Deti majú všetko nič im nechýba no na sebe šetrím. Viem že peniaze nie sú všetko no keď mi to odmalička tlkli do hlavy že šetriť šetriť tak ťažko to dám preč. Zážitky máme chcem deťom poukázať zákutia nášho krásneho Slovenska aj do zahraničia chodíme na zájazdy. To som si začala dopriať odkedy máme deti.

Autorka, tiež som s chudobnej rodiny. Koľkokrát sme mali na obed len zemiaky v rúre a to nemám ani 40. Na výšku som ísť nemohla, lebo bolo treba zarábať. Teraz sa mám ale celkom dobre a nie, nemám tieto “tiky”. Žijeme len raz, nebudem zgrlit každé euro. Treba mať rezervu na zle časy, ale to ty očividne mas. A zvyšné peniaze sú ti načo? Aby ich zozrala inflácia? Vies, že vrazene do prerábky sú omnoho lepšie investované, ako držané na úcte? Ak mas s tým až tak veľký problém treba to riešiť s terapeutom. Lebo peniaze, z ktorých sa teraz vytešujes budú mať za 10 rokov úplne inú hodnotu. A tebe ostanú len oči pre plač, že si si za ne nič nedopriala, len ti ich pomaly zozral čas.

@anonym_autor podla mna to co prezivas je normalne, vazis si peniaze, kedze si bola ucena skromnosti a nie si rozmarna. Mam to podobne. Tiez sa mi zda vela za tyzden minut 2000 eur na Chorvatsko. Ale ked si pozeram fotky a vidim ake stastne su moje deti, ako z tych zazitkov zijeme cely rok… Skus sa naucit zit v pritomnosti, nemysliet na to, co si minula, hovor si: vdaka Bohu mame vsetko, mam aj rezervu, zivot nie je len nezmyselne robit a zodrat sa. Povedz si ze si to minula z lasky k rodine a to sa peniazmi zaplatit neda. Ma to ovela vacsiu hodnotu. Naco su potom tie peniaze, ked nemaju urobit radost

@kuchynka15 vies že v prípade rozvodu polovica “tvojich” ušetrených peňazí je aj mužova a musíš mu ju dať? Čiže on si užíva a ty setris na sebe a keby čosi on si ešte aj prilepší?

@anonym_autor Skus si povedat, ze si zaslúžiš. Zaslúžiš si nieco kupit a zaslúžiš si dovolenku, kde sa o teba staraju. Dnes si tu a zajtra tu byt nemusis. Peniaze si do hrobu nezoberieš. Tiez mam rezervu na rok aj viac + kazdy rok, viem nieco vzdy posetrit. Ale zaslúžim si kupit co chcem, urobit radost sebe aj rodinke dovolenkou, ist na vylet, kozmeticke 2x do roka. Nevyhadzujem peniaze na nechty, farbu si kupujem od kadernicky a farbim sa doma, obedy si do prace nosim, sem tam objednam. Cize tu som spokojna, ze šetrím. Ale ked po niecom túžim, kupim si, lebo si to zaslúžim, lebo sa mam rada a viem ake je dolezite spravit si radost.

@anonym_autor ja takuto obavu a traumu sice nemam, ale tiez mi je luto dat vyssiu sumu penazi na nieco. Preto je to sice blbe, ale mam 5 sporiacich poductov k mojmu uctu a mesacne mam rozdelene, kolko ide na setrenie na necakane vydavky, kolko na auto (poistka, výmena gum a pod.), kolko na dovolenku a kolko prerabka. Manzel zase investuje na buducnost a setri na pripad, ked by sme boli obaja bez prijmu. Nemusia to byt horibilne sumy setrenia, staci kazdy mesiac aspon nieco, ale ked pride na danu situaciu, nebude to vela naraz. A ked sa potom tie peniaze pouziju na dany ucel, je to v pohode, pretoze na to boli urcene a nevidim z bezneho uctu ze mi nieco zmizlo. Hlavou som nastavena ze tieto peniaze nemam počítať do beznych penazi na zivobytie. Mozno toto myslenie by ti pomohlo, v hlave mat cely cas urcene aj peniaze na tieto veci a potom ti nebude tak luto ked sa na ten ucel aj pouziju. Ako vravim, nemusia to byt velke sumy, v niektoych pripadoch hoc aj len 20 EUR mesacne.

@anonym_autor Skus na to ist z druhej strany, ak budes tie oeniaze potrebovat, co sa stane? Skus skor v sebe budovat to sebavedomie, ze nech sa stane cokolvek, peniaze si zarobis. To by ti pomohlo trochu sa okolo temy penazi uvolnit, ked budes vediet, ze dalsie mat tak ci tak budete.

A za druhe, pomoze, ked si z kazdej vyplaty oddelis peniaze na seba. Ak ich aj neminies, dalsi mesiac pribudnu, a za chvilu tam mas obnos, ktory je urceny pre teba a len pre teba a mohol by sa ti lahsie minat. To by mohlo zmiernit vycitky, lebo na pomyselnu domacu rezervu nesiahas, su to tvoje volnocasove peniaze a maju iny ucel.

@anonym_autor nemám tieto pocity, nikdy som ich nemala, nezarábam nadpriemer, ale vždy keď si urobím radosť, tak sa teším. Nespat kvôli myšlienkam na peniaze, keď máš takú rezervu ? 🙈 ešte sa mi v živote nestalo, aby som ľutovala výlet alebo zážitok a spätne ľutovala minute peniaze.

@anonym_autor treba mat nasetrenu nejaku mensiu rezervu na mimoriadne vydavky a inak si treba dopriat aj taketo "zbytocnosti"... pre psychicke zdravie. a ano, mozno ti chybat budu a mozno ta postretne taka smola, ze by ti nestacilo nasetrene, ani keby si cely rok nekupila nic a jedla iba suche rozky.

@anonym_autor mám to tak isto. Tiež pochádzam zo skromnejších pomerov a potom keď som sa osamostatnil a bol som mladší, nezarábal som veľa. Napriek tomu som hospodáril tak, že som nejako prežil. Rezervu som síce nemal žiadnu ale nejak ma to netrapilo, keďže som bol sám a slobodný. Teraz som ženatý, mám dieťa a skvelú manželku. Zarábam nepomerne viac a musím povedať, že je to taký ľahký nadpriemer t.j. 2000+ €, manželka zarobí 2000+€ a máme aj odložené, aj slušne zarobíme ale teda slušne aj minieme okrem bežných výdavkov. Stále mám taký pocit, že keď niečo kúpime, že by sme to mohli inde dať, nerád púšťam peniaze od seba aj keď nám nechýbajú ale proste som viac psychicky zaťazený čo sa týka financii ako predtým, keď som ich nemal. Manželka je trochu iný typ a vždy mi povie, že šak zarobí, čo sa bojím (má vlastný biznis), ale ja mám stále taký pocit, lebo aj to podnikanie je také neisté a človek má stále obavy. Takže chápem ťa, ale možno je čas sa tým netrápiť a treba aj začať žiť.

@anonym_87f295 Ja podobne mám 37, nie som teda tiež veľmi stará, ale bolo to u nás všelijako, aj že dali v obchode aspoň mlieko a rožky mame na dlh a tak, proste predtým ako mali prísť peniaze sa jedli len cestoviny s vajíčkom, zemiaky a podobné jedlá. "Pomáhali" tomu aj rodičia, matka čo doteraz nevie nakupovať a ani variť teda nepozerá a nepozerala ceny a brala polotovary čo sú drahšie plus samozrejme aj vtedy ak nebolo na potraviny otec svoju tašku pív na deň vždy mal... Otcovi sa po revolúcii moc robiť nikdy nechcelo, teda často odchádzal z prác, robil len sezónne najľahšie a najmenej platené práce teda robil napríklad 5 mesiacov za minimálku a 7 bol doma. Mama chcela pracovať, ale čo sa týka vychádzania s ostatnými dosť komplikovaná povaha takže ak sa prepúšťalo hoci robotu robila riadne išla medzi prvými a skrz toho ako na ľudí nepríjemne pôsobí to na pohovoroch nemala ľahké a väčšinou neuspela a zobrali niekoho iného a teda potom si aj roky hľadala novú prácu. Tiež som nešla kvôli tomu na vysokú, že nebolo z čoho, obaja rodičia boli vtedy nezamestnaní...

A teda ako to čítam po sebe možno v tomto je pes zakopaný, že proste z detstva si pamätám tie výkyvy. Ako bolo zrazu dobre lebo mal otec dobre platenú prácu, ale vydržal v nej pár mesiacov a bolo zase zle. Ako bolo dobre lebo mama si našla fajn prácu, ale potom znižovali stavy a teda kvôli tomu že v pracovnom kolektíve nerobila dobrú krv išla prvá a prišla akurát kríza a nevedela si nájsť potom prácu niekoľko rokov. A preto sa bojím nejako že taký výkyv príde aj teraz, hoci teraz to mám aj vo svojich rukách a môžem tomu zabrániť, ale proste tie obavy tam sú.

@lucia147852 menia občiansky zákonník takte o dva roky to môže byt podstatne inak s peniazmi v manželstve.

Veľa ľudí tu píše, že sú z chudobnej rodiny až by si človek myslel, že Slovensko bolo a je veľmi chudobný štát. No keď ľudia napíšu podrobnosti, tak zisťujem, že nešlo o žiadnu chudobnú rodinu, ale o deti sprostých rodičov. Hlúpych, nezodpovedných a hlavne lenivých, rôznych alkoholikov, fajčiarov, dlhodobo nezamestnaných darebákov.
Ak ste v tomto iní ako rodičia, nemusíte sa báť míňať svoje peniaze Iste, rezervy treba mať, ale keď človek dlhodobo pracuje, rozumne míňa, niečo si šetrí, tak si zaslúži aj kúpiť občas niečo len tak pre radosť. Kvôli tomu na mizinu nikto nepríde a nemusí mať výčitky.

@anonym_d3cde5 Presne, ako pises. Autorkina rodina by nebola chudobna, keby obaja rodicia neboli nemakacenkovia a otec este aj alkac podla vsetkeho. Keby pracovali normalne, mali by dost. Tymto svojim zivotnym stylom vychovali dceru, co ma nezdravy vztah k peniazom, aj ked ked zije inak, ako oni.

@anonym_autor tiež som z chudobnejších pomerov, vyrastala som len s jedným rodičom. A som asi hlavne vďaka tomu dosť šetrná, a kľudne použijem slovo žgrlavá. Vďaka tej šetrnosti som si mohla po tridsiatke kúpiť dom bez hypotéky a zariadiť si ho podľa svojho vkusu - nepozerala som pri jeho zariaďovaní takmer vôbec na cenu, ale kúpila som si, čo sa mi páčilo. Nikdy som nebola na dovolenke ako bežne ľudia chodia, nechýba mi to, mala som cieľ - kúpiť/postaviť dom podľa svojich predstáv a to bola pre mňa dosť silná pohnútka odkladať si čo najviac a radšej sa zriekať vtedajších radostí v prospech krajšej budúcnosti. Teraz, keď mám tento cieľ splnený, pokračujem v tom odkladaní na budúcnosť ďalej, lebo som si vedomá, že to, že mám dnes prácu, zdravie, muža.. nie je samozrejmosť. Snažím sa čo najlepšie pripraviť na budúcnosť, v ktorej mi môžu tieto piliere chýbať. Proste potrebujem mať čo najväčší pocit istoty.