Menej než minimálna mzda
Jozef Mihál, adept Demokratov na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny na svojom fb v rámci zmien v pracovno-právnej a sociálnej oblasti navrhuje, aby sa na študentov, dôchodcov a pracovníkov so základným vzdelaním nevzťahovala minimálna mzda.
Pokladáte to za správne?
Stručné zhrnutie
- Jozef Mihál (Demokrati) navrhuje výnimky z minimálnej mzdy pre študentov, dôchodcov a zamestnancov so základným vzdelaním.
- Program Demokratov navrhuje, aby minimálna mzda bola najmenej 60 % priemernej mzdy a aby sa súčasne zaviedli daňovo‑odvodové zvýhodnenia a odpočítateľná položka v odvodoch.
- Kritici varujú, že výnimky by mohli viesť k diskriminácii, zníženiu motivácie pracovať a k preferencii lacnejšej pracovnej sily zo strany zamestnávateľov; v diskusii sa spomenul aj alternatívny návrh regionálne diferencovanej minimálnej mzdy (Sulík).
Najčastejšie otázky
Q: Ktoré skupiny by návrh vylučoval z povinnosti dostať minimálnu mzdu?
A: Program Demokrati Jozefa Mihála explicitne uvádza výnimky pre študentov, dôchodcov a zamestnancov so základným vzdelaním.
Q: Ako navrhuje program zmeniť úroveň minimálnej mzdy?
A: Program stanovuje minimálnu mzdu na úrovni najmenej 60 % priemernej mzdy a zároveň navrhuje zaviesť odpočítateľnú položku v odvodoch a daňovo‑odvodové zvýhodnenia.
Q: Existujú v EÚ krajiny s podobnými výnimkami z minimálnej mzdy?
A: V programe Mihála sú ako príklady uvedené Francúzsko, Holandsko, Luxembursko a Veľká Británia ako štáty, kde sú opodstatnené výnimky pre určité skupiny.
Q: Aké sú hlavné obavy proti výnimkám z minimálnej mzdy?
A: Kritici v diskusii uvádzali riziká diskriminácie, zníženia motivácie pracovať, znevýhodnenia nízkokvalifikovaných pracovníkov a väčšej ochoty zamestnávateľov zamestnávať lacnejšiu pracovnú silu.
Q: Aké alternatívne návrhy na riešenie rozdielov v odmeňovaní zazneli?
A: V diskusii sa spomínal modifikovaný variant s rôznymi výškami minimálnej mzdy v krajoch (navrhovaný Sulíkom) a zároveň návrh zvýšiť minimálnu mzdu s daňovo‑odvodovými úľavami (program Demokrati).
Q: Ako by zmeny mohli ovplyvniť učňov a brigádnikov?
A: Diskutujúci uvádzali historický príklad, že učni dostávali aj 1 € za hodinu pri praxi a že zmeny v pravidlách platenia praxe zmenili motiváciu a zamestnávateľské správanie voči učňom a brigádnikom.
Závery z diskusie
Zhoda
- Návrh programovo počíta s výnimkami pre študentov, dôchodcov a zamestnancov so základným vzdelaním.
- Program zároveň navrhuje, aby minimálna mzda bola najmenej 60 % priemernej mzdy a aby sa zaviedli daňovo‑odvodové zvýhodnenia a odpočítateľná položka v odvodoch.
Sporné názory
- Niektorí považujú výnimky za spôsob, ako uľahčiť zamestnávanie a znížiť čiernu prácu; iní tvrdia, že výnimky povedú k diskriminácii, zníženiu motivácie pracovať a k uprednostňovaniu lacnejšej pracovnej sily zo strany zamestnávateľov.
Otvorené otázky
- Ako presne sa v praxi definuje „zamestnanec so základným vzdelaním“ a ktoré typy pracovných zmlúv by výnimky pokrývali?
- Ako sa majú nastaviť kontrolné mechanizmy, aby výnimky neboli zneužité na obchádzanie minimálnej mzdy?
- Ako by regionálne rozdiely (variant Sulík) ovplyvnili mobilitu a ponuku práce v jednotlivých krajoch?
Spomenuté značky a firmy
Demokrati, McDonald's, KDH, NR SR, relia.sk
Spomenuté produkty a metódy
minimálna mzda, výnimky z minimálnej mzdy, odpočítateľná položka v odvodoch, daňovo‑odvodové zvýhodnenia, regionálna minimálna mzda, DOBPŠ, prax (stáž), materské, rodičovský príspevok, podpora v nezamestnanosti
Miesta a osoby
Jozef Mihál, Sulík, Grohling, Slovensko, Česká republika, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Veľká Británia, Európska únia
V programe mám tento bod:
Mzdy na Slovensku sú v porovnaní s priemerom EÚ veľmi nízke. Priemerná mzda v SR v roku 2021 bola 1211 €, na porovnanie v ČR to bolo 1501 €, v Nemecku a Rakúsku vyše 4000 €. Súhlasíme s názorom, že prudší rast minimálnej mzdy vytvorí tlak na rast miezd všeobecne, a to v súkromnom i verejnom sektore. Príkladom môže byť Nemecko, kde dlhé roky minimálna mzda nebola zavedená, zaviedla sa od roku 2015 a odvtedy stúpla o vyše tretinu. V slovenských podmienkach je zároveň vítané, aby sa ľuďom oplatilo pracovať a nie žiť z dávok. Zvýšenie "hrubej" minimálnej mzdy však musí byť spojené s daňovo-odvodovými zvýhodneniami, tu je cieľom zvýšiť životnú úroveň pracujúcich, nie zvýšiť príjmy verejných rozpočtov.
Preto navrhneme zvýšenie minimálnej mzdy (súčasne so zavedením odpočítateľnej položky v odvodoch, viď časť "Odvody"), tá bude vo výške najmenej 60 % priemernej mzdy. Súčasne zavedieme opodstatnené výnimky (nižšia minimálna mzda) pre zamestnancov so základným vzdelaním, študentov, dôchodcov - ako je to vo vyspelých štátoch EÚ (Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, V. Británia) - aby sa nesťažilo zamestnávanie týchto skupín ľudí.
Zavedenie výnimiek z minimálnej mzdy pre spomenuté kategórie obyvateľstva práveže skomplikuje ich zamestnávanie - zníži ich záujem/dopyt po práci, je demotivačné, zbytočne konfrontačné - jediné plus je pre zamestnávateľov.
Pritom dopyt spoločnosti po nižšie kvalifikovaných zamestnancoch je stále vysoký a dosiaľ garantovaná minimálka aspoň reflektuje ich potrebu.
Oceňujem vašu prezentáciu programu na webe, keďže väčšina kandidujúcich strán sa obmedzila na zavesenie programu na straníckom webe a viac ho neprezentujú - pomôže to pri rozhodovaní, koho voliť/nevoliť (myslím, že časť voličov si už urobila mienku už pri odprezentovaní zvažovaných zmien pri podpore v nezamestnanosti, v najnovšie publikovanej plánovanej zmene pri stupňoch náročnosti práce je tiež diskutabilná prospešnosť pre zamestnancov.)
@jozefmihal uprimne, a ospravedlňujem sa za uprimnost, ale ešteže sa tam nedostanete, lebo je fakt sila, aby niekto, kto neplati odvody, nepracuje a pod.pozival také isté výhody a davky ako ten, kto pracuje a prispieva do systému. Narážam teraz na tu vašu časť materske a rodičovské prispevky. Sila.
Materska je náhrada prijmu, ked ju človek chce poberat, nema co pracovať. Keď sa mu nepáči, nech sa paci, nemusi na nej byť a moze pracovať. Detto študentky, ktoré nepracovali akým právom maju mat narok na matersku? Pracu si to nájsť nevie ale sexovať a robit deti ano? To je ta výchova k zodpovednosti? Mimo to absolventka VS bez praxe, ale za to s 2 deťmi po 6 rokoch doma je určite sen každého zamestnávateľa, ze? Načo sme jej platili 5 rokov štúdium, aby potom bola ďalších 6 doma? Nie, mizivé percento ide pracovať, lebo vsak chcú si ešte uzit život predsa, narobia sa dosť. Ok, nech si užívajú, nikto im v ton nebráni, ale za SVOJE.
Jednotné rodicaky a DB pre všetkých? Zase z akého dovodu? Mimo to, nikde v tom vašom úžasnom programe som nenašla ani zmienku, ako budete bojovať proti zneužívaniu systému typu účelové 90dnove max.materske, taktiež zneužívanie max.podpor po RD. A pod. Hm?
Prax učňov je súčasťou vyučovacieho procesu, to sa malo riešiť u Grohlinga, či u predchádzajúcich ministrov školstva ... nedivím sa nízkej motivácii mladých praxovať zadarmiko (kedysi to mali v druhom a treťom ročníku obstojne platené, v prvom ročníku bola len krátkodobá prax), najmä ak mnohí učni (strojársky odbor, či niečo podobné?) berú školu ako východisko z núdze a nutné zlo a po skončení školy si mienia hľadať ľahšiu a lepšie platenú prácu mimo odboru.
Jediný ako-tak slušnejšie platený strojársky odbor v našom priem. parku je nastavovač CNC strojov, ale aj odtiaľ už mladí prchajú, strojárstvo nie je je atraktívne, nebaví ich to, a ja sa tomu nedivím. (Aký-taký záujem je ešte o eltech odbory).
@lienka7 - asi máš pravdu.