Skopíroval by mi niekto článok zo Sme?
Ahojte,
skopíroval by mi niekto článok zo Smecka?
https://www.sme.sk/komentare/c/co-nas-znici-ked...
Nemám kúpené predplatné a tak si ho neviem odomknúť
Ďakujem ❤️
v SME sa nedá odomykať, takže jedine takto:
Čo nás zničí, keď už Fica nebude (píše Miroslav Beblavý)
Ako zahadzujeme to najvzácnejšie.
Miroslav Beblavý
Autor je bývalý poslanec Národnej rady, vedie impaktový investičný fond a pôsobí ako hosťujúci profesor na Sciences Po v Paríži a Hertie School of Governance v Berlíne.
Minulý rok sa na Slovensku narodilo približne 42-tisíc detí. Presné údaje o pôrodnosti máme za posledných sto rokov a také malé číslo v nich nenájdeme ani počas vojny. V Česku tiež padol historický rekord - a ich štatistiky sa začínajú v roku 1785.
Prudký pokles pôrodnosti mnohí pripisujú covidu, vojne na Ukrajine, stagnujúcej ekonomike alebo Ficovi s Matovičom. Pravda je však taká, že novorodencov je menej takmer všade na svete a nikto v skutočnosti nevie prečo.
Podobné články sa väčšinou venujú riešeniam, ako zvrátiť demografickú krízu. Toto nebude jeden z nich. Pozrime sa radšej na to, ako dopadnú deti, ktoré sa narodili. Jednoduchá logika hovorí, že čím ich je menej, tým viac by sme sa ako spoločnosť mali o ne postarať. Sú to najcennejšie, čo sme kedy dostali do rúk.
Ak ste tridsiatnik alebo štyridsiatnik, tak budú platiť vaše dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Ich vzdelanosť, pracovitosť a úspech sú pre vašu starobu dôležitejšie než aktuálna daňová prognóza, kurz bitcoinu alebo trhová hodnota vášho bytu. Na ich schopnostiach a rozhodnutiach závisí, či Slovensko prejde úspešne tunelom 21. storočia, alebo sa v ňom stratí.
Čo zostane zo Slovenska
Ekonómovia a demografi vo svojich prognózach predpokladajú, že práve táto generácia dokáže Slovensku dať hospodársky rast aj oživenie pôrodnosti. Určite ste už videli hrozivé krivky odhadov budúceho počtu obyvateľov Slovenska a toho, kam idú naše verejné financie. Aj ony však stoja na optimistických predpokladoch, čo sa stane s touto generáciou. V pesimistických scenároch zo Slovenska na konci 21. storočia veľa nezostane.
Zo 42-tisíc čerstvých obyvateľov Slovenska sa asi 10-tisíc narodilo do chudobnej rodiny, z toho šesťtisíc do "bežnej" chudoby a štyritisíc sa vrátilo z pôrodníc rovno do chatrčí v osadách. Ako sa kedysi hovorilo, chudoba cti netratí. Nemala by to byť choroba, stigma ani doživotný trest, ale na dnešnom Slovensku to, žiaľ, znamená, že veľmi často nedostanete šancu.
Aby sme boli konkrétni, 1600 detí z tohto ročníka pošleme do špeciálnych škôl, ktoré im - ani nám - reálne nedávajú nádej, že by v dospelosti potiahli ekonomiku ďalej. Ďalších 13-tisíc vyjde zo školy v stave funkčnej negramotnosti, čo po slovensky znamená, že nedokážu úspešne fungovať v modernej spoločnosti.
Šesťtisíc detí hneď po pôrode nebude mať doma oboch rodičov. Nehovoríme o pároch, čo sa odmietajú zobrať, ale o matkách samoživiteľkách. Ďalších osemtisíc zažije rozpad rodiny neskôr počas detstva. Aj keď nemusí ísť o katastrofu, predstavuje neúplná rodina výrazné znevýhodnenie, o strese z rozchodu rodičov nehovoriac. Až 1500 z nich, väčšinou z chudobných rodín, stratí biologickú rodinu úplne a prejde detským domovom alebo pestúnskou starostlivosťou.
Inými slovami, asi tretinu najvzácnejšej generácie, akú sme v histórii mali, prefacká život už v detstve tak brutálne, že vstúpia do dospelosti bez poriadneho vzdelania a traumatizovaní chudobou a nestabilitou domáceho zázemia.
Bude mať diplom hodnotu?
Prejdime na opačný koniec socioekonomického rebríčka. Osemnásťtisíc detí narodených v roku 2025 pôjde na vysokú školu. Asi 3,5 tisíca odíde študovať do zahraničia a rovnaký počet nedokončí slovenskú univerzitu, na ktorú sa zapíšu. Z tých, čo odišli, sa vráti asi polovica, a tak Slovensko získa spolu asi 12,5 tisíca absolventov.
Na trh práce vstúpia niekedy okolo roku 2050 a dnes, samozrejme, netušíme, ako bude vyzerať svet, spoločnosť a hospodárstvo. Dá sa však predpokladať, že prejde radikálnou zmenou. Keď sa pozrieme na schopnosti umelej inteligencie, cenu solárnych panelov a zážitky pandémie a vojny, je zrejmé, že to bude veľmi iný svet. Ako sú pripravené naše školy na všetkých úrovniach zabezpečiť, že maturitný a univerzitný diplom budú mať v tomto svete celoživotnú hodnotu?
Osobitnou kapitolou sú špičkoví jednotlivci. Pred niekoľkými týždňami upozornil Robert Chovanculiak na to, že podľa výsledkov PISA dosahujú u nás vynikajúce výsledky v čitateľskej gramotnosti len "tri percentá žiakov, zatiaľ čo priemer OECD je sedem, v Česku osem a v Estónsku 11 percent".
Trochu lepšie, ale stále zlé je to napríklad v matematike či v prírodných vedách. Pýtal som sa medzinárodných expertov, či nemôže ísť o chybu, alebo náhodný výsledok daný tým, ako u nás tieto merania realizujeme. Odpoveď bola jednoznačná - nie, údaj vystihuje smutnú realitu dnešnej slovenskej spoločnosti.
Migranti sú len doplnkom
Špičkoví jednotlivci na úspech krajiny nestačia, pretože v 21. storočí naozaj závisí od každého dieťaťa, ale tieto čísla by našej budúcnosti samy osebe zasadili ťažký úder, aj keby všetko ostatné bolo v poriadku. Z týchto radov čerpáme nielen vedcov, učiteľov, vynálezcov či lekárov, ale aj manažérov, politikov a profesionálov všetkého druhu. Nadštandardne ovplyvňujú to, ako sa nám bude dariť.
Môžeme si, samozrejme, "kúpiť" deti zo zahraničia. Nie, nemyslím medzinárodné adopcie, ale imigráciu dospelých. Ročník 2025 však bude vzácny v celom svete a obzvlášť Ukrajina, Srbsko a iné krajiny, z ktorých dnes čerpáme kultúrne blízkych migrantov, sú na tom s pôrodnosťou ešte horšie.
Výnimkou je Afrika. V každej zo troch najväčších afrických krajín - Nigéria, Etiópia, Kongo - sa rodí viac detí ako v celej Európskej únii. Samotná Nigéria má dvakrát väčšiu pôrodnosť ako Únia. To nie je preklep, ale fakt.
Napríklad do Spojených štátov migrujú z Nigérie najvzdelanejší, najbohatší a najpracovitejší ľudia. Výsledkom je, že v USA dosahujú títo "noví" Afričania lepšie výsledky než priemerný Američan. Napríklad dve tretiny z nich majú vysokoškolské vzdelanie, pracujú a nadpriemerne zarábajú.
Prečo by však práve títo ľudia išli na Slovensko? Zatiaľ to skôr vyzerá, že reálni migranti budú v priemere menej vzdelaní, chudobnejší a viac traumatizovaní než slovenské deti. Zároveň pri nízkej pôrodnosti platí, že migrácia môže byť doplnkom, a nie riešením.
Nemám rád katastrofické články, veď takmer vždy existuje cesta von. Platí to aj pre našu budúcnosť. Drvivá väčšina uvedených čísel sú dnes len odhady založené na dnešnej situácii. Či sa naozaj naplnia, máme vo vlastných rukách. Musíme sa však oslobodiť od diskusie, kde všetko hádžeme na štát. Politici môžu urobiť veľa so školstvom a čiastočne majú v rukách mieru chudoby, ale majú iba obmedzený dosah na pôrodnosť a do rozvodovosti sa veľmi miešať nedokážu (a ani by nemali).
Každý z nás chápe, že keď má v peňaženke zrazu menej peňazí, musí sa zamyslieť, ako získať viac a začať oveľa lepšie narábať s každým eurom.
Pri deťoch nám to uniká, ale rok po roku sa stali ekonomicky tým najvzácnejším, čo medzi Dunajom a Tatrami máme. Individuálne ich milujeme, o tom niet pochýb, no na zmenu k lepšiemu potrebujeme zabrať ako spoločnosť.
v SME sa nedá odomykať, takže jedine takto:
Čo nás zničí, keď už Fica nebude (píše Miroslav Beblavý)
Ako zahadzujeme to najvzácnejšie.
Miroslav Beblavý
Autor je bývalý poslanec Národnej rady, vedie impaktový investičný fond a pôsobí ako hosťujúci profesor na Sciences Po v Paríži a Hertie School of Governance v Berlíne.
Minulý rok sa na Slovensku narodilo približne 42-tisíc detí. Presné údaje o pôrodnosti máme za posledných sto rokov a také malé číslo v nich nenájdeme ani počas vojny. V Česku tiež padol historický rekord - a ich štatistiky sa začínajú v roku 1785.
Prudký pokles pôrodnosti mnohí pripisujú covidu, vojne na Ukrajine, stagnujúcej ekonomike alebo Ficovi s Matovičom. Pravda je však taká, že novorodencov je menej takmer všade na svete a nikto v skutočnosti nevie prečo.
Podobné články sa väčšinou venujú riešeniam, ako zvrátiť demografickú krízu. Toto nebude jeden z nich. Pozrime sa radšej na to, ako dopadnú deti, ktoré sa narodili. Jednoduchá logika hovorí, že čím ich je menej, tým viac by sme sa ako spoločnosť mali o ne postarať. Sú to najcennejšie, čo sme kedy dostali do rúk.
Ak ste tridsiatnik alebo štyridsiatnik, tak budú platiť vaše dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Ich vzdelanosť, pracovitosť a úspech sú pre vašu starobu dôležitejšie než aktuálna daňová prognóza, kurz bitcoinu alebo trhová hodnota vášho bytu. Na ich schopnostiach a rozhodnutiach závisí, či Slovensko prejde úspešne tunelom 21. storočia, alebo sa v ňom stratí.
Čo zostane zo Slovenska
Ekonómovia a demografi vo svojich prognózach predpokladajú, že práve táto generácia dokáže Slovensku dať hospodársky rast aj oživenie pôrodnosti. Určite ste už videli hrozivé krivky odhadov budúceho počtu obyvateľov Slovenska a toho, kam idú naše verejné financie. Aj ony však stoja na optimistických predpokladoch, čo sa stane s touto generáciou. V pesimistických scenároch zo Slovenska na konci 21. storočia veľa nezostane.
Zo 42-tisíc čerstvých obyvateľov Slovenska sa asi 10-tisíc narodilo do chudobnej rodiny, z toho šesťtisíc do "bežnej" chudoby a štyritisíc sa vrátilo z pôrodníc rovno do chatrčí v osadách. Ako sa kedysi hovorilo, chudoba cti netratí. Nemala by to byť choroba, stigma ani doživotný trest, ale na dnešnom Slovensku to, žiaľ, znamená, že veľmi často nedostanete šancu.
Aby sme boli konkrétni, 1600 detí z tohto ročníka pošleme do špeciálnych škôl, ktoré im - ani nám - reálne nedávajú nádej, že by v dospelosti potiahli ekonomiku ďalej. Ďalších 13-tisíc vyjde zo školy v stave funkčnej negramotnosti, čo po slovensky znamená, že nedokážu úspešne fungovať v modernej spoločnosti.
Šesťtisíc detí hneď po pôrode nebude mať doma oboch rodičov. Nehovoríme o pároch, čo sa odmietajú zobrať, ale o matkách samoživiteľkách. Ďalších osemtisíc zažije rozpad rodiny neskôr počas detstva. Aj keď nemusí ísť o katastrofu, predstavuje neúplná rodina výrazné znevýhodnenie, o strese z rozchodu rodičov nehovoriac. Až 1500 z nich, väčšinou z chudobných rodín, stratí biologickú rodinu úplne a prejde detským domovom alebo pestúnskou starostlivosťou.
Inými slovami, asi tretinu najvzácnejšej generácie, akú sme v histórii mali, prefacká život už v detstve tak brutálne, že vstúpia do dospelosti bez poriadneho vzdelania a traumatizovaní chudobou a nestabilitou domáceho zázemia.
Bude mať diplom hodnotu?
Prejdime na opačný koniec socioekonomického rebríčka. Osemnásťtisíc detí narodených v roku 2025 pôjde na vysokú školu. Asi 3,5 tisíca odíde študovať do zahraničia a rovnaký počet nedokončí slovenskú univerzitu, na ktorú sa zapíšu. Z tých, čo odišli, sa vráti asi polovica, a tak Slovensko získa spolu asi 12,5 tisíca absolventov.
Na trh práce vstúpia niekedy okolo roku 2050 a dnes, samozrejme, netušíme, ako bude vyzerať svet, spoločnosť a hospodárstvo. Dá sa však predpokladať, že prejde radikálnou zmenou. Keď sa pozrieme na schopnosti umelej inteligencie, cenu solárnych panelov a zážitky pandémie a vojny, je zrejmé, že to bude veľmi iný svet. Ako sú pripravené naše školy na všetkých úrovniach zabezpečiť, že maturitný a univerzitný diplom budú mať v tomto svete celoživotnú hodnotu?
Osobitnou kapitolou sú špičkoví jednotlivci. Pred niekoľkými týždňami upozornil Robert Chovanculiak na to, že podľa výsledkov PISA dosahujú u nás vynikajúce výsledky v čitateľskej gramotnosti len "tri percentá žiakov, zatiaľ čo priemer OECD je sedem, v Česku osem a v Estónsku 11 percent".
Trochu lepšie, ale stále zlé je to napríklad v matematike či v prírodných vedách. Pýtal som sa medzinárodných expertov, či nemôže ísť o chybu, alebo náhodný výsledok daný tým, ako u nás tieto merania realizujeme. Odpoveď bola jednoznačná - nie, údaj vystihuje smutnú realitu dnešnej slovenskej spoločnosti.
Migranti sú len doplnkom
Špičkoví jednotlivci na úspech krajiny nestačia, pretože v 21. storočí naozaj závisí od každého dieťaťa, ale tieto čísla by našej budúcnosti samy osebe zasadili ťažký úder, aj keby všetko ostatné bolo v poriadku. Z týchto radov čerpáme nielen vedcov, učiteľov, vynálezcov či lekárov, ale aj manažérov, politikov a profesionálov všetkého druhu. Nadštandardne ovplyvňujú to, ako sa nám bude dariť.
Môžeme si, samozrejme, "kúpiť" deti zo zahraničia. Nie, nemyslím medzinárodné adopcie, ale imigráciu dospelých. Ročník 2025 však bude vzácny v celom svete a obzvlášť Ukrajina, Srbsko a iné krajiny, z ktorých dnes čerpáme kultúrne blízkych migrantov, sú na tom s pôrodnosťou ešte horšie.
Výnimkou je Afrika. V každej zo troch najväčších afrických krajín - Nigéria, Etiópia, Kongo - sa rodí viac detí ako v celej Európskej únii. Samotná Nigéria má dvakrát väčšiu pôrodnosť ako Únia. To nie je preklep, ale fakt.
Napríklad do Spojených štátov migrujú z Nigérie najvzdelanejší, najbohatší a najpracovitejší ľudia. Výsledkom je, že v USA dosahujú títo "noví" Afričania lepšie výsledky než priemerný Američan. Napríklad dve tretiny z nich majú vysokoškolské vzdelanie, pracujú a nadpriemerne zarábajú.
Prečo by však práve títo ľudia išli na Slovensko? Zatiaľ to skôr vyzerá, že reálni migranti budú v priemere menej vzdelaní, chudobnejší a viac traumatizovaní než slovenské deti. Zároveň pri nízkej pôrodnosti platí, že migrácia môže byť doplnkom, a nie riešením.
Nemám rád katastrofické články, veď takmer vždy existuje cesta von. Platí to aj pre našu budúcnosť. Drvivá väčšina uvedených čísel sú dnes len odhady založené na dnešnej situácii. Či sa naozaj naplnia, máme vo vlastných rukách. Musíme sa však oslobodiť od diskusie, kde všetko hádžeme na štát. Politici môžu urobiť veľa so školstvom a čiastočne majú v rukách mieru chudoby, ale majú iba obmedzený dosah na pôrodnosť a do rozvodovosti sa veľmi miešať nedokážu (a ani by nemali).
Každý z nás chápe, že keď má v peňaženke zrazu menej peňazí, musí sa zamyslieť, ako získať viac a začať oveľa lepšie narábať s každým eurom.
Pri deťoch nám to uniká, ale rok po roku sa stali ekonomicky tým najvzácnejším, čo medzi Dunajom a Tatrami máme. Individuálne ich milujeme, o tom niet pochýb, no na zmenu k lepšiemu potrebujeme zabrať ako spoločnosť.
@anonym_4b5fb9 ďakujem veľmi pekne
O nic neprichadzas. Je to o tom, ze na SK sa rodi malo deti a ani o to malo sa nevieme poriadne postarat.