Nevhodné správanie rodičov na detských športových zápasoch?
Nechcem okolo písať veľa omáčok, bola som na zápase dieťa z rodiny a zostala som v šoku. Minimálne dvaja z rodičov z výťazného tímu, pri odchode došli na stranu porazeného týmu, bolo tam niekoľko rodičov a detí a ukázal palec.
Už mám dospelé deti ale v tých časoch som sa s takýmto chovaním nestretla. Stretli ste sa s tým na zápasoch vašich detí?
@anonym_autor pokiaľ to nebol prostredník, tak je to v poriadku🙂 palec je gesto pochvaly, uznania🙂
@anonym_autor pokiaľ to nebol prostredník, tak je to v poriadku🙂 palec je gesto pochvaly, uznania🙂
@mogaa sorry ...bol to prostedník
ja som v šoku z tohto: výťazného
syn robi rozhodcu na detskych zapasoch a ten ked hovori prihody ja len oci otvaram 🙂
ja som v šoku z tohto: výťazného
@anonym_0f3c08 to bol tvrdy vitaz😉
ja som v šoku z tohto: výťazného
@anonym_0f3c08 ja ešte aj týmu
A tu aspoň vidieť, čo odovzdávame našim deťom. Aké vzory správania a potom sa vyhovarame, aké sú deti tejto doby. Sú našim zrkadlom
Výchova fanúšikov podľa hesla, že čo sa v mladosti naučíš,v dospelosti akoby si našiel?
Ja som zažil na futbale ako otcovia nabádali deti na "tvrdšiu hru" pretože sa v nižších ligách nepiska. O tých pokrikoch ako "zabite ich" a podobne ani nehovorím.
Nerieš. Ono to samozrejme nie je pravidlo a športu sa venujú šikovné a inteligentné deti . Pamätám si ale zo školy, že futbalisti boli zvyčajne hlavy vygumované, na prepadnutie, z takých jednoduchších rodín.Okrem futbalu nedokázali nič a chovať sa nevedeli. Vulgarizmy,bitky,to bolo také ich.Natrafila si práve na týchto idoliotov. Nie sú našťastie takí všetci, ale aj ja som citlivá, mne by ttakéto dementné chovanie tiež zdvihlo tlak.
Palec hore, alebo dole?
Ja mám športovcov doma, manžela a dvoch synov , futbal , hokej, basketbal.
V športe emócie sú, s tým nič neurobíme, na jednej strane je frustrácia z neúspechu na tej druhej strane radosť z úspechu, ale po zápase sa podajú ruky.
Osobne keď som išla synovi na hokejový zápas , alebo sme boli na majstrovstvách Slovenska sme sa s rodičmi z konkurenčných klubov normálne porozprávali dokonca aj zo Slovanistami a témy rozhovoru boli pestré. (podmienky, výstroj ako sa zvláda škola....)
Na basketbale som si všimla dosť nepeknú vec zo strany rodičov a to kaučovanie Veď na to tam majú trénera, ten má skúsenosti koho postaviť, ako hrať, mne by sa veľmi páčilo keby to rodičia nechali na trénerov, veď oni majú svoj herný plán, poznajú schopnosti a typológiu svojich zverencov najlepšie.
Mój syn hokejista, nešťastnou náhodou spósobil súperovi zranenie, normálne sme kontaktovali klub, spojili sme sa s rodičmi. Všetko prebehlo bez emócii. Minulý rok na majstrovstvách si syn a ten chlapec pred rozcvičkou si dali hokejový pozdrav😀
My mame pred blokom multifunkcne ihrisko …hraju sa tu niekedy skolske alebo take male klubove zapasy…ci sem chodia trenovat deti, tie mensie v sprievode rodicov….rodicia su horsi ako deti..deti casto vidia hru, radost zo zapasu…rodicia vidia v tom rivalitu, pripadne uz svoje dieta vidia v lige majstrov, nhl atd 😀😀😀
@anonym_autor áno, stretla..ti rodičia to prežívali, akoby išlo o život. Hrozne.
Moje dieťa bolo tým tlakom na výkon časom tak znechutene, že odišlo. A pritom o nič nešlo, žiadne športové hviezdy tam nevznikali, obyčajný dedinský športový krúžok pre malé deti...
Palec hore, alebo dole?
Ja mám športovcov doma, manžela a dvoch synov , futbal , hokej, basketbal.
V športe emócie sú, s tým nič neurobíme, na jednej strane je frustrácia z neúspechu na tej druhej strane radosť z úspechu, ale po zápase sa podajú ruky.
Osobne keď som išla synovi na hokejový zápas , alebo sme boli na majstrovstvách Slovenska sme sa s rodičmi z konkurenčných klubov normálne porozprávali dokonca aj zo Slovanistami a témy rozhovoru boli pestré. (podmienky, výstroj ako sa zvláda škola....)
Na basketbale som si všimla dosť nepeknú vec zo strany rodičov a to kaučovanie Veď na to tam majú trénera, ten má skúsenosti koho postaviť, ako hrať, mne by sa veľmi páčilo keby to rodičia nechali na trénerov, veď oni majú svoj herný plán, poznajú schopnosti a typológiu svojich zverencov najlepšie.
@jananovotna88 prostredník (hore)...už som sa opravila
Ja som bola triedna športovej triedy a roky som chodila svoju triedu ( hokejisti, futbalisti ) povzbudzovať na zápasy, keď hrali "doma". Bol to druhý stupeň ZŠ. Priznám sa, aj ja som bola v šoku zo správania rodičov. Hlavne k svojim deťom. Tam nadávky na adresu synov lietali hore-dole. A to naozaj vulgárne. Na adresu detí súpera taktiež. O nadávkach na adresu rozhodcov, ktorí boli tiež mladí chalani, ani nehovorím. Párkrát si po zápase otcovia aj skočili do vlasov. Na futbale to také výrazné nebolo. Ale tí hokejisti, to som čumela. Aj som si potom vravela, že tí chalani ani nemôžu byť iní. Veľký tlak bol na nich. Bola to problémová trieda, nik tam nechcel učiť. Ja som ich ale mala rada a oni sa tešili, že som na tie zápasy chodila.
@anonym_autor palec?