• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Nesúhlas s povinným očkovaním

(zamknutá)
18. novembra 2012 
@sisinka76
Tak nakoniec som dal sestre krabicu s 20 balíkmi letákov, tzn. dokopy 5000 letákov.

Chceš byť skladníkom, alebo mám nájsť niekoho iného, kto od Teba zoberie krabicu, keď si odoberieš nejaké letáky pre seba a svojich známych/priateľov?
10. sep 2010 o 21:03  • Odpovedz
@klara_klara
Summary of Product Characteristics
Na tej britskej stránke to máš hneď pod tým príbalovým letákom.
10. sep 2010 o 21:04  • Odpovedz
@manof
skusam jednu pediatricku
10. sep 2010 o 21:29  • Odpovedz
@klara_klara vobec to neries ze s tebou nezdielaju podobny nazor, ty si stoj za svojim, cim viac sa tym budes zaoberat tym dalej budes presvedcena ze konas spravne :wink: no bolo by dobre aby si mala podporu aspon od manzela..v mojom okoli su tiez vsetky maminy a rodinky za ockovanie, ja tuto temu neotvaram no vedia o mne ze som proti ockovaniu..sem tam nieco opatrne nacrtnem aby som ich "nevyplasila", dnes som im oznamila nech si pozru dokument na STV, chystam sa im dat letaky, pozicat knizky..aby prehodnotili svoj nazor a sami sa dopatrali k pravde..myslim si ze na takychto ludi ktori su skalopevne presvedceni, ze ockovanie je n1 treba ist velmi pomaly a kto chce ten oci otvori kto nie zostane blokovany..
10. sep 2010 o 21:44  • Odpovedz
Ahojte, mozno sa opakujem a uz o tom viete, ale zajtra o 14:00 hod. je relacia na STV2 o ockovani. Toto som dostala emailom:

Dovoľujem si všetkým oznámiť, že 11.9. na STV2 o 14,00 hod bude
> uvedená
> relácia Cesty nádeje o rizikách očkovania. Nakrúcala ju s nami v
> júli
> šikovná redaktorka Patrícia Jariabková a mala by byť výborná,
> vystupujú tam
> aj viaceré mamičky s deťmi postihnutými očkovaním. Prosím, šírte
> túto
> informáciu ďalej.
> Ďakujem
> Iva Vranská
>
> http://www.stv.sk/tvprogram/dvojka/2010-09-11/
10. sep 2010 o 21:47  • Odpovedz
@manof v pohodke to moze byt aj u mna, mam velky byt :wink: a kto bude potrebovat, tak si pride, kludne daj moje cislo, do IP ti napisem aj adresu. inak, dakujem manzelke za tip na pediatricku :wink: skusim sa jej cez tyzden ozvat
10. sep 2010 o 21:47  • Odpovedz
Ahojte. Mohli by ste mi poradit? Dala som malu zaockovat proti pneumokokom, teraz to lutujem :frowning2: , ale uz je neskoro. Mame za sebou prve dve davky, o mesiac nas caka tretia. Ma to este zmysel odmietnut? Alebo uz jej mam nechat pichnut aj tu tretiu? Neviete, ako dlho ju "ochrania" prve dve davky, a aka dlha je ochrana po tretej injekcii? Dakujem
10. sep 2010 o 21:48  • Odpovedz
ahojte,
chcem sa opýtať..o 2 dni má malý 18 mesiacov a zatiaľ sme neboli na MMR očkovaní :stuck_out_tongue_closed_eyes: Ako doktorka príde na to, že ešte nie je zaočkovaný, mám čakať nejaké predvolanie? Alebo si to všimne iba ak prídem za ňou s nejakým problémom a vezme jeho zdravotný záznam do rúk?
Môžem mať z toho "zle" že som sa nedostavila alebo mu to jednoducho bude chcieť pichnúť keď prídeme? Alebo mám sama od seba ísť za ňou s tým, že zatiaľ očkovať nechcem, chcem to posunúť až po 2 roku, resp. neočkovať vôbec (ešte sa rozhodujem, čítam, študujem..).
10. sep 2010 o 22:13  • Odpovedz
..alebo teda stačí, ak budem dúfam, že polroka bude zdravý :slight_smile: a pôjdeme k doktorke až na dvojročnú prehliadku a potom uvidím čo s MMR? Môže ma aj tak nahlásiť za nejaké zanedbanie starostlivosti, že som sa nedostavila na očkovanie?
10. sep 2010 o 22:15  • Odpovedz
@alfomilka, prosim ta, ten orgonit mi odporucas k comu,...nestretla som sa s tym... :sweat_smile:

@janano, to bol asi Prevenar, aj SUKL ma link sem http://www.ema.europa.eu/docs/en_GB/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/001104/WC500057247.pdf





10. sep 2010 o 22:34  • Odpovedz
@veronika81 "Deti u pediatra absolvujú 9 prehliadok do 1 roku života, z toho najmenej 3 prehliadky v prvých troch mesiacoch, 1 prehliadku vo veku 18 mesiacov a medzi 3 a 15 rokom veku 1 preventívnu prehliadka raz za 2 roky."

Ja by som na tú prehliadku určite išla. Môžeš povedať, že sa ešte rozhodneš a zatiaľ odkladáš. Budeš mať dosť času sa rozhodnúť. Alebo môžeš rovno odmietnuť.
10. sep 2010 o 22:53  • Odpovedz
Vidím, že s Anetou je to pravda.... :pensive:
10. sep 2010 o 22:55  • Odpovedz
@janano
No tak odmietnuť by samozrejme bolo lepšie ešte pred prvou dávkou, ale darmo plakať nad rozliatym mliekom. Samozrejme, má zmysel odmietnuť aj pred treťou dávkou. Ono častokrát to je tak, že po prvej dávke nič, po druhej nič a po tretej katastrofa, takže rozhodne by som nepovedal, že je neskoro.

Tá "ochrana" je prudko individuálna záležitosť, takže ťažko povedať. Možno nemá žiadnu ochranu, možno na niekoľko rokov, ale kým neurobíš testy, nevieš. A aj keď urobíš, tak je to stále otázne, lebo hladina protilátok v krvi ešte neznamená ochranu. Ak zlyhá nejaká iná časť imunitného systému, tak protilátky samé o sebe veľmi nepomôžu.
10. sep 2010 o 23:16  • Odpovedz
@veronika81
Vážne pochybujem, že by lekárka mala očkovaciu notifikáciu. I keď človek nikdy nevie.
Skôr by som povedal, že to zistí až pri zdravotnej prehliadke.

Čím skôr odmietneš, tým skôr začne plynúť premlčacia lehota.

Je síce určitá nádej, že sa očkovanie zdobrovoľní, ale na tak skoro by som to nevidel, takže byť Tebou radšej uprednostním skorší začiatok premlčacej lehoty.
10. sep 2010 o 23:20  • Odpovedz
@vanish1 ďakujem. Myslela som, že povinná prehliadka je v dvoch rokoch.. Tak sa asi dostavím, nech to máme čím skôr za sebou a doktorka vie, čo zamýšľam..


@manof a koľko je premlčacia lehota?
10. sep 2010 o 23:39  • Odpovedz
@veronika81
Dva roky od spáchania priestupku (rozumej: od preukázateľného odmietnutia očkovania)
11. sep 2010 o 00:44  • Odpovedz
CDC pripúšťa, že nijaká dôsledná štúdia vyvracajúca spojitosť Thimerosalu s autizmom nebola doposiaľ vykonaná
http://www.sloboda-v-ockovani.sk/news/cdc-pripusta-ze-nijaka-dosledna-studia-vyvracajuca-spojitost-thimerosalu-s-autizmom-nebola-doposial-vykonana/
11. sep 2010 o 01:02  • Odpovedz
@manof mám tomu rozumieť tak, že ak do tých dvoch rokov od odmietnutia sa im nepodarí donútiť ma malého zaočkovať, tak potom už nemôžu?
11. sep 2010 o 08:55  • Odpovedz
tak dnes ta relacia na STV 2 o 14.00 o "očkovani" s Patou Jariabkovou bola super,až som miestami plakala s tými maminami,čo im deti ochoreli po očkovaní. a sranda že každa jedna mala povedane,že su jediny prípad :sweat_smile: . no a najviac sa mi ratal ten gynekolog a doktorka pediatrička,čo si vnučata očkovat nedala

@etnicka dik za avizo

bol am aj niekto od nás ? z MK?
11. sep 2010 o 14:47  • Odpovedz
No mňa zaujalo, keď Mudr. Šimovičová vyhlásila, že dieťa je očkované v pôrodnici na piaty deň.
Toľko som bola v pôrodnici ja, pretože som mala cisársky, ale po klasickom pôrode sú tam deti 3 dni, takže nemôžu byť očkované na piaty deň. Dokonca aj moju malú očkovali na tretí deň a nie až piaty, takže pani doktorka buď nevie počítať alebo zámerne prekrúca fakty.
11. sep 2010 o 14:51  • Odpovedz
@molka u nas očkuju 4 den a viac ... tako maju čas a otvorenu vakcinu ,niekoho skor,niekoho neskor,tých šťastnejších vôbec :grinning:
11. sep 2010 o 14:54  • Odpovedz
@denisocka ja som rodila v BA, tam to ide rýchlo. Mne povedali po troch dňoch, že dieťa je vybavené a mohlo by ísť domov, takže sme tam zostali už len kvôli mne.
11. sep 2010 o 14:57  • Odpovedz
jo najoficialnejsie to ma byt 4ty den. ale je bezna prax ze sa zaockuju deti aj starsie ale co je horsie aj mladsie, pretoze tam zrovna v ten den su a ockuje sa hlava nehlava...
11. sep 2010 o 15:00  • Odpovedz
@divoska alebo rameno < nerameno
11. sep 2010 o 15:01  • Odpovedz
tak ale očkovanie skôr ako je určené, by malo byť tiež trestné :angry:
11. sep 2010 o 15:06  • Odpovedz
@oscarca3 tiez si myslim pretoze ked sa tak velmi ohanaju nejakou vyhlaskou kde je napisane na stvrty den resp od 4 dna zivota do 6 tyzdna ci ako to je definovane tak by mali dodrziavat aj tu spodnu hranicu... aale skoda reci
11. sep 2010 o 15:44  • Odpovedz
caute baby je ta relacia niekde v archive?
11. sep 2010 o 20:47  • Odpovedz
@klara_klara este som ju nenasla, snad zajtra to tam daju...
http://www.stv.sk/online/archiv/cesty-nadeje/
11. sep 2010 o 21:05  • Odpovedz
@magdal1 ano uz som presne tu kukala a este tam nie je :wink: mozno zajtra
11. sep 2010 o 21:22  • Odpovedz
Tento pekny clanok som nasla o imunitnom systeme...odkaz na stranku tu nedavam asi by bol zmazany, lebo by to bola reklama...je strasne dlhy, ale mnoho veci je pekne vysvetlenych a je v nom velka pravda...kto vydrzi tu dlzku a precita do konca urcite bude suhlasit :wink: :wink: :wink:


Imunitný systém


Nakoľko ohľadne zdravia, čo je a čo nie je zdravé, a ohľadne chorôb, nákazy, hygieny a preventívnych opatrení ako tomu zabrániť a v konečnom aj o tom, že kto kde ako a pri čom sa nakazil a ochorel, neustále počúvame od rodičov, radi by sme Vám predostreli náš pohľad na zdravie, čo je to zdravie a ako zdravšie žiť.



Obranyschopnosť organizmu sa dá inteligentne a bez chýb udržiavať cieleným tréningom. Každý z nás môže prostredníctvom jednoduchých zmien svojho životného štýlu, rozhodujúcou mierou prispieť k tomu, že jeho imunitný systém nevyjde z cviku. Je to možné bez väčšej námahy, bez straty radosti zo života a bez špeciálnych vedomostí.

Imunitný systém sa musí vysporiadať nielen s pôvodcami chorôb, infekciami, ale sa aj stará, aby všetky „systémy“ organizmu riadne fungovali. Reguluje ich zásobovanie, vyprázdňovanie, likviduje všetky škodlivé látky a jedy, neomylne spoznáva všetko čo je cudzie a čo sa nesmie nachádzať vo vnútri nášho tela.

Imunitný systém je vlastne lekárom nášho tela, jedinou silou na zemi, ktorá dokáže liečiť.

Všetko, čo je v rámci lekárskeho umenia možné urobiť zvonka, nie je nič iné ako prisluhovanie , alebo pomocné opatrenia.



Ľudia už zistili, že použitie radikálnych prostriedkov proti škodcom, nabúrava rovnováhu v prírode. Spolu so škodcami sa ničia aj tie zvieratá, ktoré z nich žijú a zároveň zaťažujú životné prostredie takým spôsobom, že v konečnom dôsledku je ohrozený celkový život na našej planéte. V biologickom reťazci sa prenášajú jedy z rastlín na zvieratá a z nich na ľudí. Nastáva osudný bludný kruh – minimálne tie druhy zvierat, ktoré sme sa pokúsili vyhubiť ako „škodcov“, sa voči týmto „chemickým zbraniam“ stávajú čoraz viac rezistentnými.



V súčasnom období prebiehajú veľké zmeny v liečiteľstve. Konečne sa učíme chápať, že zákony platiace v našom okolí, prírode ( radikálne ničenie škodcov v prírode), majú absolútnu platnosť aj vo vnútornom svete nášho organizmu. Nemôžeme sa už ďalej usilovať o bezohladné kynoženie celého druhu mikrobiologických „podnájomníkov“ v našom tele bez toho, aby sme nemysleli aké to bude mať následky na vyvážené spolužitie mnohých tisícov rozličných mikroorganizmov v našich telových bunkách.



Napriek všetkým úspechom s novými, čoraz účinnejšími liekmi a čoraz perfektnejšími operačnými metódami, nákladnými prístrojmi a geniálnymi novými terapiami, muselo veľa lekárov uznať, že sa nám nedarí výraznejším spôsobom zlepšiť zdravotný stav ľudí. Skôr by sa dalo povedať, že je tomu naopak! Výdaje na zdravotníctvo stúpli do astronomických výšok, kliniky sú čoraz obrovskejšie – a armáda trpiacich ľudí je ešte väčšia. A na dôvažok, ak to takto pôjde, si zdravie mnohí z nás nebudeme môcť dovoliť zaplatiť. A kde je už predstava, že onedlho už nebudú existovať žiadne choroby. Alergie, mnohé reumatické a kardiovaskulárne choroby, poruchy látkovej premeny ako cukrovka, kožné ochorenia, chronická bronchitída a rakovina postihujú medzičasom ľudí v moderných priemyselných krajinách v takom rozsahu, že onedlho bude ťažké nájsť skutočne zdravého človeka nad 50 rokov. Všetky tieto ťažkosti, vlastne choroby, majú však bez výnimky do činenia s poškodeným, oslabeným a podráždeným imunitným systémom.



Ľudský život je jedinečným reťazcom nepochopiteľných zázrakov. Od okamihu oplodnenia v lone matky až po posledný úder srdca sa v našom organizme odohráva jedna tajomná nevysvetliteľná udalosť za druhou. V našom tele sa vyvíja nekonečný priestor s maličkými svetmi, ktoré žijú, bojujú a zanikajú – zväčša bez toho, aby sme o tom niečo vedeli, cítili to, alebo k tomu niečím vedome prispievali. Náš biologický život nepotrebuje obmedzený rozum, našťastie má svoju vlastnú „inteligenciu“. Keby sme sa my museli rozhodovať, čo sa má stať, aby orgány fungovali normálne a procesy látkovej premeny prebiehali presne podľa potreby, nemali by sme šancu prežiť čo i len minútu. Tento zázrak sa uskutočňuje podľa vlastnej „inteligencie“ tela.



Svet, v ktorom žijeme, je taký nebezpečný, že každé nadýchnutie, každý kúsok potravy a každý kontakt s okolím by mohol byť vlastne smrteľný. V našom živote sa to len tak hemží pôvodcami chorôb, nikto nedokáže spočítať tisícky ich rôznych druhov. Baktérie, vírusy, plesne a parazity sú prakticky všade. Mnohé z nich sú také nebezpečné, že môžu naše nechránené alebo oslabené telo zničiť v priebehu niekoľkých hodín. Nie je možné pred nimi utiecť ( reklamy typu „ a milióny baktérií umrú“ ten pocit navodzujú ) a žiť v sterilnom prostredí. Aj v operačných priestoroch sa napriek všetkým opatreniam môžu mikroorganizmy nachádzať.

Bez nášho imunitného systému by sme boli všetci ako poľutovaniahodné deti, ktoré vyrastajú v stane z umelej hmoty, pretože ich telo nie je schopné brániť sa proti relatívne neškodným pôvodcom chorôb. Prišli na svet s vrodenou imunodeficienciou, a preto nesmú prísť do styku so žiadnym človekom, zvieraťom alebo kvetom.



Zdravý organizmus rozpozná všetky možné nebezpečenstvá, ktoré číhajú v jeho okolí, a dokáže sa brániť voči všetkým pôvodcom chorôb, s ktorými prišiel život na našej zemi niekedy do styku. Všetky tisícoraké druhy, z ktorých sa dá ochorieť, sú už milióny rokov mnohonásobne uložené v našom tele a v okamihu možného stretnutia pripravené prísť na pomoc. Táto obrana funguje tak prekvapujúco perfektne, že mnohí pôvodcovia chorôb, s ktorými sme sa stretli iba jediný raz v živote, už nemajú žiadnu šancu. Stali sme sa voči nim imúnnymi.



Okolo 1000 miliárd buniek nášho tela sa denne delí. Toto množstvo je tak veľké, že napriek všetkému sa dá očakávať každú hodinu minimálne jedna chyba v delení. Mohli by sme teda deň čo deň zhruba 24-krát ochorieť na rakovinu, ak by na pomoc neprišli obranné bunky, tentoraz so schopnosťou „rozpoznať“ či nejde o nejakú vývojovú anomáliu a niečo choré a abnormálne, čo musí byť zničené.

V našom tele denne odumiera nespočetné množstvo buniek, ktoré musia byt rozložené a odstránené. Aj to musí zariadiť a skontrolovať náš imunitný systém, bez nároku na chybu, pretože ak toto jemné rozlíšenie zdravého od chorého zlyhá, prichádza k ničivým autoagresívnym chorobám. A iritované obranné bunky napadnú vlastné telové tkanivo.



Aj v časoch veľkých epidémií moru a cholery sa našli ľudia, ktorí sa neohrozene ponáhľali na pomoc k posteliam chorých a zostali zdraví. Nešetrili sa, nespali, nejedli, boli ideálnymi obeťami a napriek všetkému sa nenakazili. Prečo práve oni nie? Pretože nemali strach? Ľudia odjakživa tušili, že pozitívne duševné sily, predovšetkým radosť majú účinky stimulujúce imunitný systém, a naproti tomu strach, starosti a panika imunitný systém ochromujú.



Prečo ochorejú iba niektorí ľudia a iní nie? Možná je jediná odpoveď : Každé telo musí bojovať proti vírusom, baktériám a plesniam, a to zrejme bez prestania. Jeden človek to však sotva spozoruje, pretože útok je okamžite odrazený, zatiaľ čo druhý ochorie, pretože jeho vlastný obranný systém funguje v rozhodujúcom okamihu príliš pomaly, nerozhodne a slabo.

Inými slovami: Pri každej infekcii zohrávajú úlohu dva faktory: útočník a proti nemu pôsobiace sily ľudského tela. Naše telo je ako veľké „bojisko“. V každej sekunde nášho života sa obetuje niekoľko tisíc bielych krviniek pri ničení vírusov, baktérií a plesní, pri odstraňovaní škodlivých látok, pri rozkladaní odumretých a rakovinových buniek. Aby mohol imunitný systém plniť svoje úlohy, nachádzajú sa v ňom aj riadne „pevnosti“, v ktorých sú obranné bunky opevnené. Sú to lymfatické uzliny. Sú rozptýlené v hustej sieti po celom organizme. Musí okolo nich prejsť každý votrelec ak chce preniknúť do tela. Na strategicky obzvlášť dôležitých bodoch nášho tela, napríklad na krku, pod pazuchou a v slabinách, sa lymfatické uzliny nachádzajú v mimoriadne veľkom množstve. Musia zabrániť tomu, aby pôvodcovia chorôb prenikli z rúk a nôh do tela a z tela do hlavy.



Ak náš imunitný systém funguje skutočne tak perfektne, ba priam zázračne, potom si treba položiť otázku, prečo dochádza k takým ťažkým ochoreniam a nezriedka dokonca k totálnemu zlyhaniu obranných mechanizmov. V princípe by na to mohla existovať stručná odpoveď : Všetky telesné funkcie sú ohrozované vždy len dvojakým spôsobom: na jednej strane nadmerným preťažovaním počas dlhšieho časového obdobia a na druhej strane nedostatočným zaťažovaním a chýbajúcim tréningom. Sval, ktorý je trénovaný, rastie a je silnejší a výkonnejší. Kto nenamáha svoje svaly dostatočne, zistí, chradnú a telo ich redukuje. Tento zákon obzvlášť platí pre imunitný systém.



Pri najčastejších infekciách, ktoré nás postihujú, hovoríme samozrejme o prechladnutí, hoci dobre vieme, že chlad ich nespôsobuje. Ide totiž o infekciu. Samotný chlad je pre túto infekciu skôr prekážkou, pretože práve keď je vonku treskúca zima, trpí „prechladnutím“ najmenej ľudí. A predsa je toto označenie v princípe správne, pretože keď je naše telo precitlivené, alebo príliš slabo reaguje na kolísanie teplôt, práve vtedy nám začne kvapkať z nosa a škrabať nás v hrdle. Súvislosť je tu očividná: Imunitný systém a regulácia tepla a chladu v našom tele sú závislé od zdravého prekrvovania kože a sliznice.



Náš organizmus funguje ako perfektný „chladiaci a vykurovací systém“. Aby sme sa dobre cítili potrebujeme iba vonkajšiu teplotu 18 až 20 stupňov Celzia. A predsa všetky telesné funkcie sú ohrozované vždy len dvojakým spôsobom: na jednej strane nadmerným preťažovaním počas dlhšieho časového obdobia a na druhej strane nedostatočným zaťažovaním a chýbajúcim tréningom. Chronické bolesti sa vyskytujú predovšetkým tam, kde v dôsledku zlého prispôsobenia sa okolitej teplote a v dôsledku nedostatočného pohybu dochádza k najhoršiemu prekrveniu: v pokožke, kĺboch, stuhnutých svaloch a samozrejme v dýchacích orgánoch.



Choroby nespôsobuje chlad alebo prílišné teplo, ale vždy len neprimeraná reakcia na ne. Netrénované telo nie je schopné nájsť primeranú odpoveď. Otužovanie je spôsob ako naučiť organizmus primeranej odpovedi na teplo a chlad. Cieľom je dostať sa do štádia, aby telo reagovalo na chlad pokojne, aby sa voči nemu čo najlepšie obrnilo a potom sa okamžite poriadne prehrialo a zdravo prekrvilo. Nevadí, keď vonku do nitky premokneme, dôležité je vzápätí sa poriadne zohriať.



Choroba sprevádzaná horúčkou predstavuje veľkú mobilizáciu imunitného systému, a táto pre organizmus znamená šancu zbaviť sa všetkého, čo sa v ňom nahromadilo. Základným predpokladom je v tom okamihu poskytnúť patričný čas a podmienky na to, aby imunitný systém vykonal svoju robotu. Pokiaľ sa tak stane jedná sa o plnohodnotný imunotréning a dá sa rátať s tým, že organizmus bude následne zdravší, odolnejší a spoľahlivejší.



Je nepopierateľnou skutočnosťou, že aj tí, ktorí sa dokážu vyrovnať s každým počasím, nie sú vždy chránení pred škodlivými infekciami. Aj oni musia počítať s chronickými bolesťami. Ani ľudia na vidieku, ktorí trávia veľa času pri práci na čerstvom vzduchu, nie sú zdravší ako ľudia z mesta. Udivuje to iba na prvý pohľad. Keď sa na to pozrieme bližšie, je nám jasné, že naše zdravie ovplyvňuje okrem počasia a klímy ešte veľa iných faktorov. Žijeme v spoločnosti, ktorá od nás veľa vyžaduje, ohrozuje nás a núti reagovať. Sme ctižiadostiví, bránime sa, bojujeme za lepšiu pozíciu. Reagujeme s potešením, zarmútene, agresívne, porazenecky, bojazlivo, smutne a sklamane – a to všetko má, ako už dnes vieme, značne veľké následky na náš imunitný systém.



V ľudovej reči sa už odjakživa hovorí, že smiechom je človek zdravý. A skutočne, smiechom sa imunitný systém výrazne posiľňuje. Radosť musí byť prítomná vždy a všade, pretože v spojení s ňou sa dá všetko vyriešiť. Nesmieme dopustiť, aby sme boli zatrpknutí, nech nás už postretne čokoľvek. Pri akomkoľvek smútku a veľkých sklamaniach sa nesmieme uzavierať pred každodennými radosťami, ale musíme ich prijímať. Musíme otvoriť svoje zmysly a vychutnávať skvosty života – očami, ušami, nosom, jazykom, pokožkou – a to celkom vedome.



K najväčším „hriechom“ voči nášmu imunitnému systému dnes bezpochyby patrí nadmerné a často nezmyselné používanie antibiotík a „chemických zabijakov“, ktoré nám majú rýchlo pomôcť znova sa postaviť na nohy. Nikto si nesmie všimnúť, že sme boli chorí.

Situácia vyzerá dnes nasledujúco: Keď dieťa ochorie na angínu, teda na chorobu, ktorá jeho život za normálnych okolností neohrozí, lekár mu vstrekne milión jednotiek penicilínu. Už na druhý deň sa malý pacient cíti bez horúčky. Chcel by vstať a šantiť. Dieťa sa cíti dobre, pretože jeho imunitný systém v dôsledku silne zdecimovaného množstva pôvodcov choroby „poplach zrušil“. Ale infekcia ešte ani zďaleka nie je zničená. Zamieňame si pojmy odstránenie symptómov choroby s opätovným získaním zdravia.

Vo veľkom množstve prípadov sa antibiotikum vysadí príliš skoro, pretože už neexistujú žiadne príznaky choroby a preto sa stále viac baktérií stáva voči antibiotikám rezistentnými. Vystáva otázka, že ak nás má imunitný systém ochrániť, kedy sa to má „naučiť a následne vykonať“, ak nikdy naplno nezasiahne a vždy je len brzdený liekmi.



Ešte pred desaťročiami lekári, snívali o tom, že by sme mohli choroby definitívne odstrániť zlikvidovaním jedného pôvodcu choroby za druhým. Baktériám, vírusom a plesniam sme vyhlásili vojnu. A zdalo sa, že je to celkom logické : Neodohráva sa v skutočnosti v našom organizme od narodenia až po smrť neľútostný boj medzi útočníkmi a obrannými silami? Nie je príroda v našom vnútri tiež naprogramovaná na princípe zožrať a byť zožratý, ako sa to deje aj okolo nás, v samotnej prírode? Určite. Určite áno! Avšak život vo svojej mnohorakej podobe je odkázaný na všetky svoje druhy. Medzičasom sme pochopili, že komáre sa nedajú vykynožiť bez ohrozenia životu žiab, vtákov a iných zvierat. A keď nebudú existovať žaby a vtáky, tak sa namiesto komárov premnožia húsenice a iní parazity, a nová pliaga bude ešte väčšia ako predtým. Jediným východiskom je postarať sa o to, aby všetky živé organizmy, rastliny a zvieratá našli svoj zdravý životný priestor, a potom sa prirodzená rovnováha postará o to, aby sa žiadny druh nepremnožil a neohrozoval ostatné.



Prečo by to vlastne malo byť v našom tele inak? Už pred 150 rokmi sa zistilo, že v koži, v ústach, dýchacích orgánoch a črevách sa to len tak hemží baktériami, vírusmi a plesňami, a tých maličkých „zvieratiek“ je vždy všade na miliardy, aj keď sa poriadne umyjeme. Tento šok vyvolal hlboký odpor a silné nepriateľstvo voči tomuto hrozivému svetu mikroorganizmov. Keď chceme byť úprimní, musíme si priznať, že na tomto postoji sa dodnes priveľa nezmenilo. Všadeprítomná reklama na prostriedky, ktoré zaručene zničenia tieto „zvieratká „ a tiež naše okolie nám to vštepujú do hlavy od detstva.



Pritom úplne prehliadame, že bez mikroorganizmov by sme vôbec nemohli žiť, a že veľmi málo z mnohých tisícov druhov sú pôvodcami chorôb. Náš organizmus žije už milióny rokov v úzkom spoločenstve s mikroorganizmami. Baktérie ničia vírusy a spásajú pastviny plesniam. Neškodné baktérie požierajú tie nebezpečné. Vírusy napádajú baktérie a zabíjajú ich.

Náš imunitný systém – časť tohto života, ktorý má mnoho podôb, zasiahne len tam, kde hrozí skutočné nebezpečenstvo, a kde by mohla byť zničená symbióza nášho vnútorného sveta. Nestrpí žiadne mikroorganizmy v krvi, lymfe a v bunkovom tkanive a okrem toho pôsobí regulujúco, nikdy nie úplne zničujúco. Keď do sveta našich mikroorganizmov zasiahneme pomocou silných liekov, potom sa podobáme tým, ktorí jedovatými plynmi zbavujú celé lány zeme od lístia a tým ničia životný priestor , kontaminujú vodu a aj sami si spôsobujú veľké škody. Môžeme hovoriť o šťastí, ak je náš imunitný systém stále tak intaktný, že je tieto obrovské škody schopný napraviť. Kto bezdôvodne používa antibiotiká, tomu musí byť jasné, že sa tým síce rýchle postaví na nohy, ale svoj imunitný systém zbaví šance vyliečiť sa.



Všetky sily a látky v našom organizme majú svojich „protihráčov“. Každá poháňajúca sila má svoju „brzdu“, každý hormón má svoj protihormón. Aby sme sa cítili dobre a vitálne, musia byť všetky funkcie citlivo vyvážené.



Jedno, dve alebo dokonca tri prechladnutia za rok – angína, chrípka, v detských rokoch detská choroba – to všetko nie sú príznaky slabého imunitného systému. Povážlivými sa stávajú tieto infekty až vtedy, keď sa vyskytujú častejšie a keď sa po ochorení človek nemôže úplne vyliečiť. Každá nádcha, trvajúca dlhšie ako tri týždne, znamená vážne ohrozenie zdravia.



Imunotréning sa začína v princípe už bezprostredne po narodení.

V priebehu prvých šiestich mesiacov po narodení bábätko, ktoré neprišlo na svet s vrodenou imunodeficienciou, nedostane žiadnu nákazlivú chorobu. Je imúnne voči všetkým infekciám, voči ktorým je imúnna aj jeho matka, od ktorej zdedil primeranú odolnosť organizmu. Materské mlieko je asi najlepšou dojčenskou výživou nielen svojím zložením, ale obsahuje aj dôležité obranné bunky, totiž protilátky. Pitím materského mlieka sa bábätko poriadne „vyzbrojí“ proti všetkým možným pôvodcom chorôb.



Po tomto prvom polroku života si však dieťa musí začať budovať svoj vlastný imunitný systém. Rodič by sa nemal pokúšať izolovať svoje dieťa pred nebezpečím infekcie. Jeho imunita bude tým väčšia, čím viac pôvodcov chorôb môže stretnúť. Každé stretnutie s okolím predstavuje prirodzené očkovanie. Nechápte to však ako výzvu na nedbanlivosť, čo sa týka zdravia! Keď dieťa ochorie, jeho telo si musí vytvoriť ideálne predpoklady, aby chorobu prekonalo. Nadmernou medikamentóznou liečbou mu neurobíme žiadnu láskavosť. Namiesto toho by sme si mali spomenúť na staré osvedčené prostriedky: cibuľové zábaly pri zápale hrdla, malinová šťava ako prostriedok na zníženie teploty, prípadne zábal lýtok, aby horúčka príliš prudko nestúpala. A ležanie v posteli. A to tak dlho pokiaľ teplota v priebehu dvoch dní nebude normálna. Dieťa, ktoré má možnosť takéhoto „tréningu“, bude mať potom dva až trikrát stabilnejšie zdravie.



Šport posilňuje a upevňuje imunitný systém iba vtedy, keď sa robí primerane k individuálnej výkonnosti jednotlivca a postupne sa stupňuje opatrným tréningom. Nadmerná námaha pri športovaní, predovšetkým u mladých ľudí v puberte, imunitný systém oslabuje.



Psychoimunologické cvičenie – ako byť zdravý prostredníctvom sily vlastných myšlienok.

ľahneme si na chrbát,, ruky voľne priložíme k telu, nohy vystrieme, zavrieme oči, uvoľníme čelo.

Po prvé: Dychové cvičenie, pri ktorom sa pozornosť sústreďuje na pokojné a rovnomerné dýchanie – teda na to, aby vzduch sám od seba vchádzal a vychádzal z pľúc.

Po druhé: Cvičenie, pri ktorom si človek vsugeruje, že jeho končatiny sú stále ťažšie a ťažšie. Treba začať pravým ramenom, pravým predlaktím pravou rukou, potom pokračovať tým istým spôsobom s ľavou končatinou, pravou a ľavou nohou.

Po tretie: Tepelné cvičenie, pri ktorom v myšlienkach človeka prúdi zohrievajúci prúd krvi smerom od srdca do hlavy, do pravej a ľavej končatiny, do pravej a ľavej nohy, do oblasti brucha a hrudníka.



Pomocou týchto troch základných cvičení sa dosiahne štádium uvoľnenia, v ktorom sa človek cíti ťažký, teplý a pokojný. Už tento príjemný pocit pôsobí na ľudskú psychiku a ľudské telo veľmi dobre. V tomto štádiu je človek okrem tohto schopný prijímať sugescie, ktoré si sám hovorí v duchu a pomocou ktorých môže pozitívnym spôsobom cielene ovplyvniť svoje cítenie a konanie. Aby sa nám napríklad lepšie darilo zvládať stres.



„Budem pokojný, vyrovnaný, keď treba koncentrovaný, pozitívny, priateľský, v každom prípade úplne pokojný... Tento deň bude dobrý, všetko sa mi podarí... Všetko bude dobré, všetko sa vysvetlí...“

Je prekvapujúce, že v skutočnosti sa všetko odohrá tak, ako si to človek „vsugeroval“ pri autogénnom tréningu. Prečo tomu tak je, objasnil už I.H.Schultz: „Každá jasná predstava má tendenciu sa uskutočniť“
11. sep 2010 o 22:04  • Odpovedz
Choď na stranu:   Zruš
Téma bola zamknutá adminom. Nie je možné pridávať ďalšie odpovede.