„Aj mňa bili a som v poriadku“ - najväčšie klamstvo naších dejín
Predstavte si dieťa, ktoré hľadá bezpečie v objatí, no namiesto neho dostane úder. To dieťa v nás nikam neodišlo. Len sa naučilo mlčať, zatnúť zuby a hovoriť tomu „rešpekt“. Kolektívne sme prijali mýtus, že násilie je liek, ktorý z nás robí chlapov a pevné ženy. Pravdou však je, že násilie z nás robí len dospelých, ktorí nevedia plakať, nevedia milovať bez podmienok a svoje deti trestajú za svoje vlastné nevyriešené traumy.
Nasledujúce riadky nie sú len krutým príbehom. Sú presným opisom toho, ako absurdne znie obhajoba bitky, keď ju preložíme do jazyka fyzického zmrzačenia. Ak vás tento text nahnevá, pýtajte sa sami seba: Hnevá vás tá absurdita, alebo tá pravda?
Obhajujeme násilie svojich rodičov, len aby sme nemuseli priznať, že nám ublížili tí, ktorí nás mali chrániť pretože je ľahšie prijať bolesť ako zaslúžený trest, než priznať, že tí, ktorí nás mali milovať, jednoducho zlyhali.
Keď povieme „buduje to rešpekt“, robíme zo seba víťaza. Ak povieme „ublížil mi“, stávame sa obeťou. Pre mnohých je predstava, že sú zranenou obeťou, neznesiteľná. Radšej si nasadia masku silného človeka, ktorého bolesť zocelila, aby nemuseli cítiť tú hlbokú bezmocnosť, ktorú cítili ako deti.
Priznaním traumy by sa im zrútil obraz o „dobrom detstve“. Je jednoduchšie povedať „zaslúžil som si to“ alebo „urobilo to zo mňa chlapa“, než si priznať pocit bezmocnosti malého dieťaťa.
Keď vidím, koľko ľudí obhajuje detské utrpenie ako „výchovu“, dvíha sa mi žalúdok. Po svete chodia milióny zranených dospelých, ktorí si odmietajú priznať pravdu: že to, čo sa im dialo, nebolo v poriadku. Ich agresívna obhajoba bitky nie je názor, je to ich obranný mechanizmus.
Musia veriť, že tie rany boli potrebné, inak by sa pod váhou tej nespravodlivosti a bezmocnosti psychicky zrútili.
Pripravil som malé zrkadlo ich obhajoby. Čítaj pozorne.
Môj satirický text je zrkadlom tejto absurdity.
......................................
„AJ MŇA BILI A SOM V PORIADKU“
- Prirovnanie k vypichnutému oku -
...…...................…........….
.„Jazva je znakom sily, nie traumy. Moji rodičia vedeli, čo robia, keď mi mierili na zrenicu. Chceli len, aby som sa sústredil na podstatné veci a nerozptyľoval sa periférnym videním. Načo sú mi dve oči? Veď aj s jedným trafím domov. Aspoň teraz vidím svet presne taký, aký je: polovičný. Odvtedy sa mi lepšie mieri – vidím svet bez zbytočných príkras a hĺbky. Kto potrebuje obe oči, je len rozmaznaný dobou. Jedno oko stačí na to, aby si videl na cestu. To druhé robí z ľudí slabochov.
Mne oko vypichli a pozrite, aký som úspešný. Keby mi nechali obe, nič v živote by som nedosiahol. Aj môj starý otec bol jednooký, aj môj otec.. buduje sa tým rešpekt.
Keď mi vypichli oko, naučil som sa znášať bolesť. Stal sa zo mňa skutočný muž. Dnes ma už nič nerozhádže. Tí, čo majú obe oči, sa rozplačú pri každom škrabanci. Ľudia s dvoma očami sú precitlivení.
Keď vidím deti s oboma očami, ako sa smejú a pozerajú na motýle, hnevá ma to. Sú rozmaznané svetlom. Akoby ich rodičia vôbec nemilovali! Keby ich milovali, pripravia ich na tmu. Keby ich milovali, vezmú tú ihlu a ukážu im, čo je to skutočný život. Ja svoje deti nenechám v tejto ilúzii videnia. Aj im tie oči poškodím. Nie z nenávisti, ale z úcty k tradícii. Chcem, aby boli úspešní ako ja.
A najviac ma bavia tí psychológovia, čo hovoria o binokulárnom videní. Vraj je to prirodzené. Vraj je to zdravé. Hlúposti! To sú len moderné výmysly pre slabochov, ktorí neunesú trochu tmy v zrenici. Ja som dôkaz, že to funguje. Pozrite sa na mňa: mám prácu, mám dom, viem si zaviazať šnúrky. Čo na tom, že občas narazím do zárubne dverí? To nie je chyba môjho zraku, to sú len dvere, ktoré mi stoja v ceste.
Prestaň revať! Ešte máš druhé oko, tak čo sa sťažuješ? Buď rád, že som ti nechal aspoň to jedno. Keby ma tvoj starý otec takto rozmaznával, dnes by som bol nikto!
Pozri sa na seba, trasieš sa, si precitlivený. Vypichol som ti ho preto, lebo ťa milujem. Chcem, aby si bol tvrdý. Svet ti nebude utierať slzy, svet ti vrazí päsťou do tváre, tak som ti ju vrazil ja, aby si mal náskok.
Kým ty plačeš nad jedným vypichnutým okom, ja som mal chrbát ako zorané pole od otcovho opasku. A sťažoval som sa? Nie! Každá rana mi pripomínala, že som nažive. Poďakoval som mu za každú modrinu, lebo som vedel, že ma pripravuje na svet, ktorý nepozná milosť. Ty máš teplú posteľ a plný tanier, a ešte máš tú drzosť hovoriť o traume?
Ja v tvojom veku by som si nedovolil ani len pomyslieť na to, že by som otcovi odporoval. Jeho ruka bola zákon a jeho hnev bol môj kompas. Dnešné deti majú práva, majú psychológov, majú hračky... a majú v očiach prázdnotu. Ja som ti tú prázdnotu vyplnil bolesťou, aby si mal v sebe aspoň niečo skutočné. Ak ťa to nebaví, choď sa sťažovať tým tvojim odborníkom.
Keď budeš dospelý, poďakuješ mi. Prídeš za mnou, podáš mi ruku a povieš: ‚Otec, ďakujem, že si mi vzal ten zbytočný luxus vidieť svet v plných farbách. Ďakujem, že si ma naučil, že láska má ostrý hrot.“
..................................................
Vďačnosť za bitku je ako vďačnosť za to, že nás niekto naučil plávať tým, že nás hodil do rozbúreného mora so zviazanými rukami. Možno sme sa neutopili, ale strach z vody si ponesieme navždy.
Možno si poviete: „Ale facka nie je vypichnuté oko.“
Vedzte, že tá bolesť, ten pocit zrady a tá vnútorná tma sú v jadre totožné. Facka je len iný nástroj na to isté emocionálne zmrzačenie.
Veta „Aj mňa bili a som v poriadku“ nie je dôkazom sily, ale najväčším klamstvom v dejinách výchovy. Pod pojmom „v poriadku“ totiž väčšina ľudí vníma len to, že ráno vstanú do práce a nemajú záznam v registri trestov. O ich úzkostiach, neschopnosti prejaviť emócie či nefunkčných vzťahoch sa už mlčí.
Fyzický trest dieťa nenaučí rozlíšiť dobro od zla. Naučí ho len:
- Ako sa nenechať chytiť, ako klamať
- Že problémy sa riešia agresiou.
- Že silnejší má vždy pravdu.
Uzdravenie spoločnosti začína v momente, keď dospelý človek odmietne použiť silu proti niekomu, kto sa nevie brániť.
Skutočná sila nespočíva v tom, že ranu vydržíme, ale v tom, že ju nepodáme ďalej.
a zasa extrém , fyzické tresty na hranici týrania verzus len slovná výchova , ktorá má labilné hranice. Naozaj ako nič medzi tým ? Žiadny normálny rodič nebije decko len tak že si zmyslí zvyčajne je to posledná možnosť ako vpratať potomka do žiadúcich hraníc a uchrániť ho od niečoho ďaleko horšieho čo by mohlo nastať. Takže ak moje dieťa nebude reagovať na opakovaný rozhovor a opakovane poruší hranice napriek sankciám , kľudne po výchovnej siahnem .
@matej223 je to tvoj text, chatgpt, alebo máš aj nejaký zdroj?
Inak úplne super a súhlasím s každým slovom. Aj keď to vypichnute oko je trochu extrém...
@simona20201309 Je to môj text. Viem. Naschvál som použil vypichnuté oko, pretože ak by som použil facku, bolo by to ľudmi zlahčované.
Deti chcu byt dobre. Prirodzene chcu robit dobre svojim rodicom. nechcu ublizit, skumaju svet, skusaju, ucia sa. Nechapu, preco od rodicov dostanu. Citia sa potom nelubene. Vari sme aj my len poslusne babky? Ked s niecim nesuhlasime, dostaneme bitku?
V puberte nimi lomcuju hormony, preto su aj drze, hladaju cestu.
A trest, bitku si deti mozu vyziadat aj same. Nevsimate si ma? Tak nieco vyvediem, aby ste ma videli... Aj za cenu bitky...
Uznam, rodicovi moze vyletiet ruka, tiez sme len ludia. Ale brat bitku a vychovny proces, to rozhodne nie. Moze to dojst az do stadia, ze dieta nechce zit. Naco, ked nie je dobre pre rodica, ktoreho ma najradsej?
Je to príliš dlhé, takže len stručne - tí čo boli bití, v poriadku nie sú aj keď sa snažia nahovoriť si opak.
Toto pochopi len niekto kto to bud zazil a preskumal svoje vnútro, správanie, pochopil preco je taký aký je kvoli tomu, co sa mu dialo v detstve alebo niekto kto to vobec nezažil, lebo bol vychovany v láske a porozumeni a je pre neho násilie nepochopitelne . Ja som ten prvy pripad a nikdy to mame neodpustim. Pochopila som to az pri svojich deťoch, aj ked boli extremne náročné vypate situacie, ze sa to dá zvládnuť úplne inak, nastavením a budovaním tých hraníc úplne od mala, vytrvalost , empatia a vela lásky. Jednu jedinú vec som nikdy nepochopila , pri pohľade na tie bezbranne deti, ako moze niekto na ne siahnut a použiť fyzicku silu.
A "výchovné " nie su výchovnou medotou, okrem spomenuteho vyššie, je to najma zlyhanie rodicov, prasknutie nervov ,vybuch zlych emocii . Je v poriadku mat hnev, nie je v poriadku si ho odbiť na dieťati. Radšej sa vzdialiť a vydychat ako zdvihnúť ruku !
Vsetky bité deti (vrátane tie, čo dostavali "len" "výchovné" údery), ktoré vyrástli v dospelých bez problémov sú tie, kde to našťastie bolo vyvážené tým dobrým a/ alebo ktoré mali vyššiu vrodenú psychickú odolnosť.
Čize platí, že sú v poriadku NAPRIEK bitke, nie vďaka.
Lenže náš mozog funguje tak, že má snahu o sebaochranu - čiže racionalizuje. Preto si dospely často sám pred sebou obhajuje, vysvetľuje a bagatelizuje všetky údery od milovanej osoby - rodiča. Preto potom presvedčí sám seba, že bolo/ je všetko v poriadku.
A ďalší faktor, ktorý do hry vstupuje je, že nik nevie, akým by bol, keby sa žiadna "výchovná" nestala a namiesto toho by rodič použil inú výchovnú metódu (toto je dôležité, nerobiť pri nevhodnom správaní dieťaťa nič, to tiež nie je dobré).
Čiže často ani nevieme, čo je u nás ta črta, ktorú spôsobil nevhodný výchovný postup.
Vo všeobecnosti platí, že bitka, údery, stuchance NIE sú výchovným prostriedkom a nikdy nemajú pozitívny vplyv. Nikdy.
Toto pochopi len niekto kto to bud zazil a preskumal svoje vnútro, správanie, pochopil preco je taký aký je kvoli tomu, co sa mu dialo v detstve alebo niekto kto to vobec nezažil, lebo bol vychovany v láske a porozumeni a je pre neho násilie nepochopitelne . Ja som ten prvy pripad a nikdy to mame neodpustim. Pochopila som to az pri svojich deťoch, aj ked boli extremne náročné vypate situacie, ze sa to dá zvládnuť úplne inak, nastavením a budovaním tých hraníc úplne od mala, vytrvalost , empatia a vela lásky. Jednu jedinú vec som nikdy nepochopila , pri pohľade na tie bezbranne deti, ako moze niekto na ne siahnut a použiť fyzicku silu.
A "výchovné " nie su výchovnou medotou, okrem spomenuteho vyššie, je to najma zlyhanie rodicov, prasknutie nervov ,vybuch zlych emocii . Je v poriadku mat hnev, nie je v poriadku si ho odbiť na dieťati. Radšej sa vzdialiť a vydychat ako zdvihnúť ruku !
@anonym_f334ac výborne napísané!!
Vsetky bité deti (vrátane tie, čo dostavali "len" "výchovné" údery), ktoré vyrástli v dospelých bez problémov sú tie, kde to našťastie bolo vyvážené tým dobrým a/ alebo ktoré mali vyššiu vrodenú psychickú odolnosť.
Čize platí, že sú v poriadku NAPRIEK bitke, nie vďaka.
Lenže náš mozog funguje tak, že má snahu o sebaochranu - čiže racionalizuje. Preto si dospely často sám pred sebou obhajuje, vysvetľuje a bagatelizuje všetky údery od milovanej osoby - rodiča. Preto potom presvedčí sám seba, že bolo/ je všetko v poriadku.
A ďalší faktor, ktorý do hry vstupuje je, že nik nevie, akým by bol, keby sa žiadna "výchovná" nestala a namiesto toho by rodič použil inú výchovnú metódu (toto je dôležité, nerobiť pri nevhodnom správaní dieťaťa nič, to tiež nie je dobré).
Čiže často ani nevieme, čo je u nás ta črta, ktorú spôsobil nevhodný výchovný postup.
Vo všeobecnosti platí, že bitka, údery, stuchance NIE sú výchovným prostriedkom a nikdy nemajú pozitívny vplyv. Nikdy.
@beronsche presne. Napriek, nie vdaka
Grcám z tých, čo bitie obhajujú a zľahčujú. Že máte len jedny nervy…no najlepšie si ich vybiť na deťoch. Mali by ste riešiť, že ste labilné primitívne hlupane, ktoré nemajú v poriadku vlastné nervy a vlastne ani dostatočné IQ a sebareflexiu, aby ste vedeli, ako to riešiť. 🤮
Grcám z tých, čo bitie obhajujú a zľahčujú. Že máte len jedny nervy…no najlepšie si ich vybiť na deťoch. Mali by ste riešiť, že ste labilné primitívne hlupane, ktoré nemajú v poriadku vlastné nervy a vlastne ani dostatočné IQ a sebareflexiu, aby ste vedeli, ako to riešiť. 🤮
@anonym_5486a5 a presne toto je typ reakcie, vďaka ktorym sa mnohi rodičia ani len nezamyslia nad problematikou..
Úplne kontraproduktívne, zbytočne útočné..
A dokazujúce, že ani ty veľa nevieš o tom, preco to mnohí, inak normálni a empatickí ľudia obhajujú..
@anonym_5486a5 a presne toto je typ reakcie, vďaka ktorym sa mnohi rodičia ani len nezamyslia nad problematikou..
Úplne kontraproduktívne, zbytočne útočné..
A dokazujúce, že ani ty veľa nevieš o tom, preco to mnohí, inak normálni a empatickí ľudia obhajujú..
@beronsche Ja veľmi dobre viem, o čom píšem. Bitie som zažila.
@beronsche Ja veľmi dobre viem, o čom píšem. Bitie som zažila.
@anonym_5486a5 áno, bitie je hrozne. S tým súhlasím a je mi ľúto každého s takou skúsenosťou..
Ale často je tam dôvod, prečo to ľudia obhajujú. A útokom na ich presvedčenie sa nič nezmení..
Len to som tým chcela povedať.
Polozim otazku. Vedia deti v dospelosti odpustit rodicom, ze ich vychovavali bitkou? Nevravim o tzv. jednorazovom vyleteni ruky, ale o tom, ze bitka bola prostriedkom vychovy.
bitie detí je hrozné, takisto rozvody kde deti trpia sú hrozné, pretože majú rodičov ktorí si nevedia prísť ani na meno nieto ešte riešenie, sú poznačené na celý život bez svojho pričinenia - blbí rodičia nešťastné deti
@anonym_d6c6e3 ježiš čo máš proti tomu textu???? Píše absolútnu pravdu. Čo by mal z toho troll?
Zapistalo ego tým ktorí praktizujú fyzické násilie na svojich deťoch aj dnes?
Absolútne nič na tom článku nie je poburujuce. Nikoho neuraza. Čistá realita......
Generácia ľudí 50+ každý do jedného sa bije pi prsiach že boli biti a sú tu živí a zdraví a nepočúvam od nich nič iné, len ,,ako by si dnešné deti zaslúžili po papuli..."
Polozim otazku. Vedia deti v dospelosti odpustit rodicom, ze ich vychovavali bitkou? Nevravim o tzv. jednorazovom vyleteni ruky, ale o tom, ze bitka bola prostriedkom vychovy.
@eva8 vedia. Vychovávali nas vo viere, že tak je to správne. Nehnevám sa preto na svojich rodičov, ale bohužiaľ vzťah nie je dokonalý.
Ja len k nadpisu - oveľa väčších klamstiev bolo, je aj bude v dejinách omnoho viac.
@matej223 Myslim, že problemom je hlavne to, že rodic, ktory je v danom momente nahnevany na dieta nevie tu "vychovnu" cize tresky plesky niecim inym nahradit. Ta ruka vyleti tak akosi automaticky. Inej reakcii sa musi rodic proste nejako naucit, prestelovat si mozog, musi cielene pracovat na tom, ze bude inak v danej kritickej situacii reagovat. Skratka to nie je len o tom "nebit svoje deti" ale to bitie mat cím nahradit. Spravnou budujucou formujucou reakciou, nie deformujucou reakciou ako buchnat urcite je.
@anonym_2e864a Pointa je však tá istá - má niekto právo vynucovať si poslušnosť bitkou? Keď flingne dospelý dospelému, je to prinajmenšom priestupok, keď muž žene, tak domáce násilie, keď v škole učiteľ cudziemu dieťaťu, bude mať sakra problém. Len vo vzťahu rodič - dieťa je to vraj v poriadku, lebo "výchova". Výchova k čomu? Poslušnosti podmienenej strachom? K tomu, že keď sa mi niečo nepáči, vyriešim to bitkou a je to v poriadku, veď mi to tak ukázal rodič, najväčšia autorita?
@mandzula nie je to riešenie ani vynucovanie poslušnosťi, je to signál že dieťa prekročilo poslednú hranicu. Vôbec tu nejde o strach ale o uvedomenie si hranic druhej osoby. Ja nevravím že to tak má byť, ale zas ani drámu z toho netreba zbytočne robiť. Stále hovorím o "jednej otcovskej" nie o bitke hlava nehlava.
@mandzula nie je to riešenie ani vynucovanie poslušnosťi, je to signál že dieťa prekročilo poslednú hranicu. Vôbec tu nejde o strach ale o uvedomenie si hranic druhej osoby. Ja nevravím že to tak má byť, ale zas ani drámu z toho netreba zbytočne robiť. Stále hovorím o "jednej otcovskej" nie o bitke hlava nehlava.
@anonym_2e864a Ja neuznavam ani otcovsku, ani vychovnu, ani ziadny telesny trest, takze dalej je to uz zbytocna debata. Sama som dceru udrela, ked bola mala, a viem, ze to bolo len a len moje zlyhanie, hanbim sa za to, mrzi ma to. Viac nemam co dodat.
Deti ktorím je fyzicky ubližované majú horšie výsledky v škole, v dospelosti majú psychické problémy, nevydržia im vzťahy... a v najhorších prípadoch končia sebapoškodzovaním až sebevraždou, ale taký neempatický jednoduchý rodič si takéto následky neuvedomuje.
Deti ktorím je fyzicky ubližované majú horšie výsledky v škole, v dospelosti majú psychické problémy, nevydržia im vzťahy... a v najhorších prípadoch končia sebapoškodzovaním až sebevraždou, ale taký neempatický jednoduchý rodič si takéto následky neuvedomuje.
@anonym_4a421a Taky rodič bol sam bitý...pozri tu, koľkí su pripravení udrieť dieťa namiesto toho sa zamyslieť, že dieťa zrkadlí a ešte len sa učí, čo sú emócie a ako ich spracovať. Rodič, ktorý je zástanca "vychovnej" sám nemá poriešeného seba a svoje emócie, ale id vyvijajuceho sa bezbranneho dieťaťa vyžaduje dospelý prístup, inak výchovná...oxymoron ako sviňa.
@anonym_4a421a Taky rodič bol sam bitý...pozri tu, koľkí su pripravení udrieť dieťa namiesto toho sa zamyslieť, že dieťa zrkadlí a ešte len sa učí, čo sú emócie a ako ich spracovať. Rodič, ktorý je zástanca "vychovnej" sám nemá poriešeného seba a svoje emócie, ale id vyvijajuceho sa bezbranneho dieťaťa vyžaduje dospelý prístup, inak výchovná...oxymoron ako sviňa.
@enmery Presne tak, ja si uvedomujem, ze som nezvladala samu seba, ked som dceru capla po zadku. Viem, ze to bolo ubohe.
Dnes si este niekto mysli, ze bitkou sa buduje respekt a ucta? 🤦♀️ Uctu a respekt si treba zasluzit, nie si ich vynucovat.
Bitku neschvalujem, ale aj rodic je len clovek, vyliecit sa znamena odpustit. To je vsetko, Je to tak lahke a zaroven tak tazke.
@anonym_4a421a Taky rodič bol sam bitý...pozri tu, koľkí su pripravení udrieť dieťa namiesto toho sa zamyslieť, že dieťa zrkadlí a ešte len sa učí, čo sú emócie a ako ich spracovať. Rodič, ktorý je zástanca "vychovnej" sám nemá poriešeného seba a svoje emócie, ale id vyvijajuceho sa bezbranneho dieťaťa vyžaduje dospelý prístup, inak výchovná...oxymoron ako sviňa.
@mandzula stane sa, vo vypätej situácii, že prasknú nervy a ruka vyletí na zadok s plienkou, potom si to vyčítame, dieťa objímeme a poučíme sa na vlastnej chybe... ale tu sa bavíme o opakovanom fyzickom trestaní, ktorý veľa ľudí obhajuje.
@enmery je to generačný problém, keď som dostával fyzické tresty, tak isto budem vychovávať svoje deti, lebo som silný človek (bez empatie a je mi jedno, že moja rodina tým trpí).
@matej223 Stále to isté dookola. A teraz sa to porieši? Keď o tom každé 2 týždne sa téma založí? To sú témy na klikanie a rozpútanie vášni.