Ako žiť bez očakávaní?
Ľudia pochopila som, že život v plánoch, predstavách a očakávaniach je blbosť. Žila som tak dlho a ničí ma to, ale neviem ako to prestať robiť. Ako sa uspokojiť s realitou a nemať nejaké očakávania. Od vzťahov, od ľudí, od života? Ako sa vám darí žiť bez očakávaní? Bez plánov. Snažím sa žiť v prítomnosti, ale vždy sa prichytím že plánujem, že očakávam, že by som chcela....som dosť cieľavedomá, brala som to ako pozitívum...ale teraz sa mi zdá, že je to len zdroj stresu...
ked sa nad tym zamyslim, ja nemam ocakavania ziadne. bude ako bude, xy veci aj tak neviem ovplyvnit a zije sa mi lahsie
Uspokojiť s realitou?a to je najhoršie, že keď clovek žije v ilúzii
pritom nie zo srandy sa vraví, že človek je strojcom vlastného šťastia
Asi si zamerana na nesprávne veci v živote, takže treba hľadať hlbšie v sebe
Nájsť vyrovnanosť,pokoru a mať rada život ako dar a nie trest?
Je to len a len o tebe
Je uplne v poriadku mat ciele, mat ocakavania, mat sny. Ale mali by byt realne, dosiahnutelne a malo by sa pracovat na ich naplneni.
Hlavne, ak sa tvoje ocakavania a plany tykaju druhych, tu budes narazat. Ak sa tykaju len teba, je to uplne v poriadku.
Trpezlivost,planovat a snivat sny nas uci trpezlivosti ako aj deti a tie ucia sakra trpezlivosti.Takze to ostatne je uz malickost pri trpezlivosti,ze raz sa to stane skutocnostou.
Viera,uci nas to verit,ze raz sa sny stanu skutocnostou a ono sa to potom aj podari.
Planuj ale bez casoveho udaju,vsetko pride v ten spravny cas,ked to nebudes cakat.
Dávam si reálne očakávania, ktoré dokážem splniť, vždy si každý cieľ rozdelim na drobné a od toho sa odrážam, potom ma to nestresuje, lebo to proste mám pod kontrolou a vo zvládnuteľnom tempe. Od ľudí však neočakávam nič, za tie roky sklamaní som sa to už naučila. 🙂