Sú starší lekári naozaj problémom zdravotníctva?

Admini mi zmenili nadpis. Poprosila som o odomknutie resp. skopirovanie clanku, lebo ma zaujima. Tiez neviem co sa tam pise.

Vidíš, preto sa prosba píše do správy a nie do nadpisu. Nadpis má byť vecný a naznačovať o čom bude obsah správy

Nadpis bol: Prosim odomknete mi clanok na denniku N?

https://dennikn.sk/3814266/su-starsi-lekari-naj...

Mladí lekári hovoria o tom, aké ťažké je presadiť zmeny v nemocniciach cez starších kolegov, a aj o svojich problémoch dostať sa k atestáciám často len mimo záznamu alebo v náznakoch. Onkogynekológ Pavol Žúbor v rozhovore pre Postoj.sk otvorene opísal, že problémy so staršími lekármi ho priviedli k tomu, že po návrate na Slovensko znovu odišiel za hranice.

„Sú to najmä starí lekári, ktorí najviac korumpujú celý zdravotnícky systém,“ tvrdí v rozhovore.

Denník N oslovil viacerých lekárov, či vidia činnosť starších lekárov a lekárok rovnako kriticky.

Otázka: Súhlasíte s tým, že starší kolegovia nie sú ochotní zmeniť fungovanie na oddeleniach, často nerobia medicínu na základe dôkazov, ale skôr na základe zvyku? Odmietajú starší kolegovia zmenu a sú veľkým problémom pre zdravotníctvo?

Peter Kaščák,
primár trenčianskej pôrodnice

Takéto generalizovanie sa ma dosť dotýka, keď sa rozdeľujú lekári na dobrých a zlých, pričom tí mladí sú dobrí a starí tí zlí. Pán doktor sa odvoláva na to, že musel odísť do zahraničia, pričom bol šéfom kliniky a mohol veci meniť. Aj ja som šéf a nemal som to ľahké, keď som sa v 38 rokoch stal, ako mladý lekár, šéfom kliniky. A zmenil som veľa vecí a nie každému sa to páčilo. Vydržal som a nezvolil som si ľahšiu cestu odchodu do zahraničia. Bol som aj na konferencii, kde sa pripojil online, a on ich vyzýval, aby odišli do zahraničia. A ja som ich vyzýval, aby ostali na Slovensku a zmenia systém. Takýto článok bude vyhovovať aj politickej moci.

Najväčší problém zdravotníctva nie sú starí lekári, ale to, v akom stave je zdravotníctvo. Že sa tu za 30 rokov neudiala zmena. S týmto jeho tvrdením, samozrejme, súhlasím. Dobre sa poznáme. To, v akom stave sú štátne nemocnice, budovy. V Česku sa prerábajú všetky pôrodnice jedna za druhou a my nemáme šancu prerobiť jednu izbu. To je tragické. Keď sa teraz prehlási, že najväčší problém sú lekári, odsunie sa to, že sa tu neinvestovalo do budov, a môžeme si vymieňať dohady.

Poznám veľmi veľa lekárov starších odo mňa, ktorí sú mentálne mladí, nadšení pre medicínu, nové veci a zavádzanie noviniek, a robí sa vďaka nim obrovský progres v medicíne na Slovensku, ale aj vo svete. A poznám veľa mladých lekárov, ktorí nikdy nemali vyštudovať medicínu, naopak, vyhovuje im, že vyštudujú za lekára a majú naveky titul. Poznám mladých ľudí, ktorí sa stali primármi, aj keď na to nemali predpoklady, a oddelenia pod ich vedením sú zúfalé. Rozdeľovať lekárov podľa veku je nefér.

Samozrejme, sú niektorí ľudia, ktorí sú vo svojich funkciách zabednení a nechcú ustúpiť novým veciam a nechcú zmenu. V mnohých veciach to platí, ale generálne to postaviť, s tým nesúhlasím. Sú lekári, ktorí sa nechcú vzdelávať, nechcú sledovať nové trendy, chcú sa venovať dovolenkám a svojmu voľnému času. Pre mnohých, aj pre mňa, je na medicíne krásne to, že si nemôžeme byť istí, čo bude o desať rokov.

Páči sa mi jeden bonmot: Keď chýbajú na oddelení mladí lekári, je to pre oddelenie tragédia, lebo nemáte kontinuitu. Keď však chýbajú starší lekári, je to komédia. Mladí ľudia sú nespokojní, draví, a keď sa ich budete pýtať, samozrejme, že budú nespokojní. Aj ja keď som bol mladý, chcel som hneď všetko zmeniť. Ak nebudú mladí a starí lekári spolupracovať a budeme sa rozoštvávať, je to pre lekársky stav aj starostlivosť zlé. Najtvrdšia vec nie je diamant, ale rutina a v medicíne môže byť nebezpečná – a nie je správna.

Eva Kušíková,
anestéziologička, Fakultná nemocnica v Banskej Bystrici

Rozhodne si nemyslím, že všetci starší kolegovia sú neflexibilní a zastaralí vo svojich názoroch a prístupoch. Je mnoho takých, ktorí vytvárajú priestor pre nás mladších, aby sme mali voľnú ruku v zavádzaní nových poznatkov medicíny založenej na dôkazoch. Jedným z takýchto pokrokových šéfov je môj terajší prednosta.

Zároveň súhlasím s tým, že na Slovensku je určite veľmi veľké množstvo starších kolegov, povedzme v preddôchodkovom či už dôchodkovom veku, ktorí nielenže nie sú motivovaní inovovať svoje medicínske postupy, ale dokážu aj aktívne (a veľmi efektívne) brániť svojim mladším kolegom v ich zavádzaní.

Bohužiaľ, kde to vnímam asi najpálčivejšie, sú výbory niektorých odborných spoločností, kde už dlhé roky figurujú tí istí ľudia, ktorí si často len nejakým formálnym spôsobom striedajú posty. Iste, výbory sú demokraticky volené členskou základňou, ale kandidovať do takejto rigidnej skupiny ľudí s komplikovanými vzájomnými vzťahmi, s ktorou sa len ťažko spolupracuje, sa chce z kolegov tridsiatnikov-štyridsiatnikov len málokomu, a ešte menej z nich bude naozaj zvolených, takže ich hlasy majú následne malú váhu.

Výsledkom je katastrofálna nečinnosť týchto výborov, ktoré sú vo svete západnej medicíny tvorcami a implementátormi štandardizovaných postupov a odborných odporúčaní prispôsobených pre kontext danej krajiny, a aj dôležitým partnerom ministerstva pri vytváraní legislatívneho rámca fungovania zdravotníctva. Na Slovensku, samozrejme, nepoznám detailne činnosť všetkých odborných spoločností, ale príliš veľa takých, ktoré poznám, v tejto svojej základnej úlohe podľa mňa zlyháva.

Hlavnú časť viny ja osobne za to kladiem vekovej štruktúre členov a členiek výborov spoločností, ktorí nemajú energiu ani motiváciu ísť do takto náročných procesných zmien a aktivít, ale nemajú dosť sebareflexie na to, aby svoje miesto prenechali o niečo mladším a odhodlanejším kolegom a kolegyniam.

Július Hodosy,
nemocnica Penty Bory, urgentná medicína

Súhlasím s tým, že starší ľudia vo všeobecnosti, pričom vôbec nemusí ísť o lekárov či zdravotníkov, nie sú ochotní robiť zmeny. Čím je človek starší, tým menej má potrebu niečo meniť a horšie znáša akúkoľvek zmenu, teda horšie sa prispôsobuje, pretože fyziologicky to jeho kognitívne funkcie jednoducho neumožňujú.

reklama

Starší človek potrebuje na pochopenie a akceptovanie zmeny viac času ako mladý. Aj preto môžem čiastočne súhlasiť s tým, že ak niekto bude proti zmene fungovania na nejakom oddelení, bude to najmä starší personál. Na strane druhej ide o manažment oddelenia aj nemocnice ako takej, a na to títo ľudia nemajú až taký vplyv. V konečnom dôsledku sa vedia prispôsobiť aj títo starší. Dôležité je robiť zmeny postupne, nie skokovo a dostatočne ich odkomunikovať s personálom. V princípe, ak majú starší kolegovia dobrého šéfa, a ten má podporu svojho vedenia, nemusia byť problémom pre zdravotníctvo.

Nanešťastie, s väčšinou ostatných vyjadrení kolegu z Nórska musím súhlasiť a myslím si, že faktory ním menované predstavujú podstatne väčší problém ako starší kolegovia. A súhlasím aj s tým, že najprv musí asi systém padnúť, byť chvíľu horšie, a potom sa môže zdravotníctvo nanovo postaviť, nezaťažené súčasnými väzbami medzi politikmi, lekármi, vedeniami nemocnice a podobne. Ideálne by bolo, keby nám zdravotníctvo prišli postaviť na nohy úplne cudzí odborníci, ale naozaj odborníci, bez akýchkoľvek väzieb na Slovensko.

Peter Sabaka,
infektológ, Univerzitná nemocnica v Bratislave

Výrok, že gerontokracia je najväčším problémom nášho zdravotníctva, je z môjho pohľadu nepravdivý a predmetný faktor a jeho význam výrazne zveličuje. Aktuálne najväčším problémom nášho zdravotníctva je kritický nedostatok zdravotných sestier, nasledovaný finančnou poddimenzovanosťou systému.

Čo sa týka prístupu kolegov v dôchodkovom a preddôchodkovom veku k sledovaniu nových trendov a k zavádzaniu nových postupov, je to ako so všetkým ostatným – ak hovoríme o ľuďoch, závisí to od konkrétneho človeka a líši sa od prípadu k prípadu. Počas svojej práce pre Univerzitnú nemocnicu som pracoval na troch rôznych klinikách a v rámci cirkulácie som prešiel mnohými ďalšími oddeleniami. Stretol som sa aj s prípadmi, keď starší kolegovia odmietajú sledovať nové odporúčania a zavádzať nové postupy.

Ale, naopak, existujú kolegovia v dôchodkovom a preddôchodkovom veku, ktorí sú stále ochotní sa učiť, sledujú nové poznatky v odbore a snažia sa, aby medicína, ktorú robia, bola v súlade s aktuálnou úrovňou vedeckého poznania. Sú aj takí kolegovia v dôchodkovom a preddôchodkovom veku, ktorí sú chrbtovou kosťou oddelenia. Čo sa týka ochoty prispôsobovať sa, nie je to len vek, ktorý ju môže ovplyvniť.

Možno ešte väčší význam má syndróm vyhorenia, ktorý je u zdravotníkov na Slovensku častý a pramení najmä z prepracovania a z pocitu, že človek denne zápasí s veternými mlynmi a bojuje stále s tými istými problémami, ktoré nie je sám schopný riešiť. Lekár trpiaci syndrómom vyhorenia je menej ochotný adaptovať sa a akceptovať zmeny a môže postupne stratiť ochotu učiť sa a učiť mladších kolegov. Navyše v nemocniciach často chýba alebo je slabo zastúpená takzvaná stredná generácia lekárov, ktorí odišli do zahraničia alebo do ambulantnej sféry.

Problém toho, že by sa mohli rýchlejšie a dôslednejšie implementovať nové postupy a sledovať nové trendy, je komplexný a, samozrejme, nezávisí len od skupiny lekárov, ktorá by ho brzdila. Počas svojho pôsobenia v medicíne som zažil, že nositeľmi pokroku môže byť ktorákoľvek generácia lekárov. Je však zrejme prirodzené, že mladá generácia je v tom možno iniciatívnejšia. Základom je nehádzať im pri tom polená pod nohy a nechať ich rozvíjať sa. Verím, že môžu existovať pracoviská, kde sa deje pravý opak, ale nemyslím si, že by boli v prevahe. Nemám takú osobnú skúsenosť.

Ivan Kocan,
primár pľúcneho oddelenia, Univerzitná nemocnica v Martine

Všeobecne je to prirodzene ľudské sa s menšou ochotou prispôsobovať novým veciam s rastúcim vekom. Na druhej strane veci sa meniť dajú a existujú k tomu aj mnohé manažérske návody, ako robiť manažment zmeny. Ľudia, ako aj lekári, musia pochopiť a vnímať potrebu zmeny, inak ju neakceptujú, neimplementujú, a ak sa to aj náhodou podarí, tak nebude udržateľná. V prípade starších lekárov treba hľadať motiváciu na robenie zmien, inak ich motivácia je minimálna.

Pán profesor Žúbor je gynekológ a osobne ho poznám. Tento opisovaný problém môže byť vypuklý v gynekológii na Slovensku. V tomto smere považujem za urážajúce hádzať všetkých starších lekárov do jedného vreca a ešte aj z ostatných odborností. Často je celá kľúčová prevádzka, ako aj vykonávanie lekárskych pohotovostných služieb postavené na starších lekároch, pretože nemajú dostatočných počet mladších atestovaných kolegov, ktorí by mali ochotu slúžiť alebo boli vôbec dostupní na pracovisku.

Tento nedostatok nie je spôsobený samotným prístupom starších kolegov, ale prostredím, v ktorom mladí lekári pracujú, a tým, aká je ich možnosť odborného rastu.

Sám som pneumológ a stále vnímam aj medzi svojimi staršími kolegami ochotu sa ďalej vzdelávať a posúvať medicínu na základe dostupnej úrovne dôkazov.

Ďakujem🙂