icon

Prečo tak veľa mamičiek nechce kojiť?

avatar
misinka26
7. jan 2014

Ako tak čítam príspevky na fóre, čoraz viac sa stretávam s tým, že veľa mamičiek hlavne tých mladých nekojí alebo kojí len veľmi krátku dobu... Premýšľam nad tým prečo vlastne, veď materské mliečko je to naj čo môžeme ako matky dieťatku dať ... jasne chápem mamičky, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu kojiť, ale dobrovólne prestať, kôli čomu?? postave??? prsiam??? pohodlnosti??? ja kojím a som chudšia ako pred pôrodom, prsia nijak neutrpeli a poviem vám mňa by nik v noci neprinútil ísť prihrievať mlieko 🙂 drobca si nakojím kde chcem, kedy chcem alebo vlastne keď on chce 🙂 vždy je mliečko v top stave, teplé a chutné ... moja mama ma kojila 3 a pol roka a ja kojím drobca už 14 mesiacov a neviem si to vynachváliť ... je to také niečo naše, mám pri tom pocit, že ma stále potrebuje, lebo však fľašu mu môže dať hocikto ... a to nehovorím o tom čo za umeliny sú v UM ( teraz mi možno niekto bude oponovať ale ja s UM nemám žiadne skúsenosti ) Toto nie je debata o tom kto je lepšia matka či tá čo kojí alebo tá čo dáva UM, každá mamička sa stará o dieťaťko podľa svojho vlastného uváženia, mňa len zaujíma prečo sa už tak nekojí ako kedysi, prečo sa dáva dobrovóľne prednosť umelým mliečkam, atď. Verím, že sa tu rozprúdi milá diskusia bez urážok a osočovania 🙂 Pekný dník 🙂

avatar
vejula
28. sep 2014

@zuzkaanicka ja si myslim, že to z neho skôr tak vyklzlo, podla mna to neurobil schvalne. Ale pravdou je jedno, že ta nemocnica, v ktorej som rodila, ma už iné vedenie, iného primara, ktorý tam urobil aké také poriadky. A jeho pričinením tam aj kleslo percento cisarskcyh rezov, taktiež tam klesol počet nastrihov... Takže asi tam skutočne asi niečo bolo.

avatar
zuzkaanicka
28. sep 2014

@vejula no, myslim, ze vyklzlo-nevyklzlo, toto by si dovolit nemal ... ak chcel riesit dovody sekcie, mal to riesit s porodnikom a nie s rodickou ... toto je u mna uplne obycajne ohovaranie kolegov 😝 ... a je dost mozne, ze to bol ten prvy podnet k Tvojmu samotyraniu 😖 ... a podla mna, uplne zbytocnemu.

avatar
0silvia0
28. sep 2014

@vejula aj ja to tak vnímam, aj zlé veci posúvajú.A prišla som na to, že aj to negatívne, čo sa v živote stane, je vlastne v konečnom dôsledku dobré. Ak by sa to nestalo, neboli by sme posunutí tam, kam nám treba 🙂

@zita19 nemusíš si pripadať vadná, si len pragmatická. Ja teda pragmatická nie som ako ty, ale nečudujem sa tvojej povahe, pretože každá máme najakú, nie? Ja mám tiež skôr povahu ako vejula, tiež sa rýpem v sebe, analyzujem, filtrujem, filozofujem, babrem sa sama v sebe. Pravdou je, že to nerobím až tak verejne, nakoľko som od nej o dosť asi staršia a nie som zvyknutá všetko zdieľať na rôznych portáloch, sociálnych sieťach atď. Z môjho vnútorného presvedčenia nemám ani konto na facebooku, ale chápem, že dnešní mladí ľudia na tom fičia a nevedia bez lajkovania a zdieľania fungovať.
A tie gaťky a kopulácie si trochu prehnala, to je zasa iný level ako vejula, riadne iný level, úplne iným smerom, tam hĺbka chýba, to nie je o vyznávaní vnútorných pocitov, ale riešenie vonkajších, povrchných záležitostí 😉

avatar
zita19
28. sep 2014

@0silvia0 viesco: Pragmatik neznamena bezcitny. Aj ja mam svoje smutky, sklamania, aj ja som niekdy so silami v koncoch. Dokonca dokazem vyvadzat ako tajfun z Beskyd. Mam svoje radosti, lasky, naplna ma pocit bezhranicneho stastia, dokazem pohladkat aj pohladenie prijat. Lenze nejak ma zivot naucil, ze na emocie je cas az ked je vsetko zle zazehnane.

avatar
0silvia0
28. sep 2014

@zita19 pragmatik je vecne, prakticky zmýšľajúci človek preferuje potreby praxe; dbajúci o vnútorné súvislosti; rozumne a chladne uvažujúci
Pragmatik určite neznamená byť bezcitný, bezcitný je skôr cynik 😉
Podľa tvojich reakcií mi skutočne pripadáš pragmatická žena, možno sa mýlim, nepoznám ťa osobne, tak teraz podľa tvojej poslednej reakcie som nepochopila, či sa cítiš urazená alebo...?

avatar
zita19
28. sep 2014

@0silvia0 nie, neurazila si ma. Ja o sebe tvrdim, ze som pragmatik bez problemov, niekdey az s prehnanou hrdostou. 😉 Lenze niektori ma povazuju aj za bezcitnu.. Napriklad ked si moje decko zlomilo ruku tak som najprv organizovala jej osetrenie, s chladnou hlavou odsedela tie 2 hodiny v cakarni na traumacke, cakala na vysledky... Zatial co ostatne mamicky tam vyplakavali, ze ake nestastie... Aj tam som si vypocula, ze som bezcitna, dokonca krkavcia mater... 😝

avatar
0silvia0
28. sep 2014

@zita19 no vidíš, ja takéto pragmatické zmýšľanie skôr obdivujem, ja som skôr jačiaca hysterka. Určite v krízových situáciách je pragmatik je viac na osoh ako jačiaci hysterik. Takže pokojne môžeš byť hrdá na svoj pragmatizmus so štipkou irónie, však? 🙂

avatar
zita19
28. sep 2014

@0silvia0 keby len stipkou... 😉 tej mam na vagony, co tiez nie kazdy pochopi 😖

avatar
inspiration2
28. sep 2014

@vejula ja to hneď vysvetlím, ak niekto má pocit, že pôrod mu priniesol nejaké posunutie seba samej do inej kategórie, že mal z toho pôrodu radosť z tej bolesti, vyčerpanosti...no tak toto ja bohužial pochopiť neviem. Ja som nikdy tento pocit nemala, že by som pôrodom naplnila svoje poslanie. Samotný pôrod dokonca pre mňa dôležitý vôbec nebol, ja som z tej kategórie žien, ktoré sekciu chceli, možno aj kvôli pohodlnosti, nakoniec som si to celé rozmyslela a rodila som prirodzene a mala som obrovské komplikácie. Pre mňa naplnením podstaty môjho bytia nebol pôrod, to bola pre mňa skôr nutnosť ako radosť, takže asi takto som to zase cítila ja. Kamarátka rodila prirodzene 2 týždne dozadu a dieťa jej museli oživovať, má doživotnú traumu a rodiť už nechce...pokiaľ by ma mal niekto súdiť za moje pocity, tak nech si súdi. Pre mňa ani úspešné dojčenie nebolo dôležité, vzdala som to a nehambím sa za to, rovnako ako sa nehambím za to, že ďalší pôrod by som už ani za svet nešla prirodzene. Aj keby mám uplatiť celú nemocnicu. Výsledok môjho cisárskeho je zdravé dieťa, ktoré keď vytiahli hneď položili na mňa a bola som prvý človek na tomto svete ktorého moja dcérka videla. Nebol vo mne strach od chvíle kedy som prišla na sálu. A výsledok môjho dojčenia bolo plačúce dieťa, nespavé, nespokojné...keď som sa rozhodla nekojiť zrazu sa moje dieťa zmenilo na spokojné a usmiate dieťa ktoré spáva celú noc...Takže toto sú veci, ktoré sa nedajú globalizovať...A moje poslanie bude naplnené ak moje deti vyrastú v zdraví a ja s pocitom, že som z nich vychovala ľudí, čo nehladia iba na seba zostarnem a budem sa tešiť z ich života a ich rodiny 🙂

avatar
bubelko
28. sep 2014

@vejula poznamka tvojho gynekologa bola vysostne nemiestna a vrcholne nevhodna. mozno prave jeho poznamka v tebe spustila ten pocit menejcennosti... ale o tom by sme mohli polemizovat do nekonecna 😉
vies, ja som toho nazoru, ze kazda skusenost nas niekam posuva a smer, ktorym podjeme, ci dopredu alebo dozadu, do urcitej miery dokazeme ovplyvnit sami. u teba mam pocit - aspon z toho ako propagujes prirodzeny porod, ze sa snazis vratit akoby cas. snazis sa "napravit" to, co sa podla teba pri prvom dietati pokazilo. ale to dalsim porodom nenapravis. to je uz ine dieta. a mozno mas pocit, ze to z teba robi sebavedomejsiu matku, ale osobne si myslim, ze je to naozaj skor skusenostami ako samotnym porodom 😉
chapem, ze zeny, ktore mali komplikovany prirodzeny porod ci sekciu, ktora zachranila zivot ich dietatu a im, tvoj postoj nechapu a pride im to ako hladanie problemu tam, kde nie je. su to vsak tvoje pocity a na tie mas pravo. a tiez suhlasim s tebou v tom, ze vela sekcii nutnych urcite nie je, ale osobne si netrufam urcit, ktora sekcia nutna bola a ktora nie. mozno prave ta, ktoru ja povazujem za zbytocnu bola pre danu zenu naozaj to najlepsie riesenie. 😉

a este jedna vec. pred par tyzdnami som dostala otazku, na co som v zivote najviac hrda... ver mi, porody to nie su. neberiem to ako nieco, na co mam byt hrda. nie preto, ze by som nemohla byt, ale preto, ze mi to ako dovod na hrdost nepride. narodenie patri ku kolobehu zivota, tak ako smrt...

avatar
edita56
Autor odpoveď zmazal
avatar
vejula
29. sep 2014

@bubelko ok, možno to bolo neodborné, ale tak aj gynekolog je človek, nie len lekar. A ja som mu v konečnom dôsledku vdačna za tu pochybovačnu otazku, lebo to bol zrejme prvý impulz, kedy mi docvaklo, že nie všetko čo povie lekar musím brať jak pismo svaté a nie každý lekar musí mať na jednu situaciu rovnaký nazor. Možno ak by som ostala v domnienke, že čo povie lekar to musím brať, tak sa aj moje druhe dieťa narodi sekciou, kedže nejeden lekar ma na nu posielal a ubijal moje sebavedomie vyrokmi : Vy to dieťa neporodite. Toto je podla mna neprofesionalne, takéto vyroky z brucha.
Maš pravdu, že čas nevratim a druhý pôrod nieje prvý, že su to dve rôzne situacie.. Nemyslím, že hladam problemy, proste len počuvam svoje pocity a nehanbím sa za to, že su v rozpore so všeobecne uznavaným nazorom. Nemam dôvod popierať v sebe tieto pocity a tváriť sa, že mi to je jedno, ked nieje. Suhlasim aj s tym, že možno by som inak hovorila, keby mi robili ciisarak kvôli odlučujucej placente, alebo by mi dieťatko oživovali. Ved to je samozrejme, situacie ktoré prežijeme ovplyvnuju naše pocity naše postoje a možno ak by som musela s dieťatkom cvičiť rok Vojtovku a popri tom chodiť na rôznee neurologické vyšetrenia, tak neriešim sekciu. Ale to sa nestalo, prišli pocity aké prišli, bez môjho pričinenia a ja ich berem. Su moje, ja s nimi žijem, ja s nimi pracujem, ale su tu. Vieš takto by sa dalo postaviť uplne ku všetkému. Mamička, ktorá sa trápi, lebo sa jej 3 ročné dieťa stale pocikava, by sa nad tym asi netrápila, keby jej dieťa bolo nevyliečitelne choré. Žena, ktorá sa trápi nad svojimi 30kg navyše, by sa nad nimi netrápila, keby sa dozvedela, že ma pred sebou rok života. chapeš. KAžda jedna situacia nas ovplyvnuje ale podla mna je odveci tvrdiť žene, že nieje problem niečo, čo pre nu problem je a odôvodnovať to tým, že môže byť aj horšie. LEbo vždy môže byť aj horšie, tým padom by sa človek nemal právo trápiť sa nad ničim v živote.

@inspiration2 Za tvoje pocity ta určite nebudem odsudzovať, ved maš na ne pravo. Ja nechodim v tvojich topankach, ty nechodíš v mojich, tak je zytočné tváriť sa ako by jedna z nás vedela ako by sa zachovala, keby bola tou druhou. To, že pre teba pôrod a dojčenie nieje tak dôležité a nevidíš v tom nejaké naplnenie vychadza z teba samotnej, z toho čo si zažila prežila, ako sa ti vyformoval pohlad na svet, priority, cítenie. Takže ani to nemienim odsudzovať. My dve mame iné vnutro, vyrastali sme v iných rodinách, v inych podmienkach, vplývali na nas rôzne faktory, tak sme proste iné. Mna tieto veci naplnaju velmi, a ak by som napríklad nedojčila, viem, že by ma to trápilo a to velmi. Ale to som ja, niesom ty. Neviem prečo som, aka som, ale takto sa vyformovali moje tužby a viem, že ak by som nedojčila tato tužba by ostala nenaplnenou a ja by som to musela spracovávať asi fakt intenzivne. JA napríklad zas priliš neprežívam iné veci, ktoré trapia iných, ked tu čitam nejaké temy. Asi každý je citlivý na inu oblasť svojho života a podla toho sa odvíjaju i naše pocity sklamania či radosť z najrôznejších vecí.

@zita19 ja napríklad nevidim problem v tom, ked tu ženy preberaju svoje cykly, či davaju fotky ocikanych tehutestov. Ved na to bolo primarne toto forum založené. Rovnako ako tu ženy preberaju pôrody a ich pocity z neho, či popôrodne depresie. Ono velakrat je pre ženu velmi prinosné ak sa môže takto virtualne porozpravať s mamičkami, ktoré zaživali takéto traumy tiež, zrazu si nepripada taka sama, a taka čudna, zistuje, že vela mamičiek preživa to isté a ona nieje žiaden mimozemšťan. Nemam pocit, že by na tom bolo niečo zlé. Mnohokrát tym, že ma mamička pocit, že všetci okolo nej zvladaju všetko super, že su všetci šťastní, tak sa im nezverí už len perto, lebo by si pripadala pri nich taka menejcenná a neschopná. A ked tu potom najde temu, kde sa mamička sťažuje, aka je neschopná, aký ma problem napríklad zladiť sa s dieťatkom, prijať sa ako matku a zistí, že takýchto mamičiek, s takýmto problemom je viac, je to pre nu neuveritelne oslobodzujuce. Neda sa to brať len tak: Ty hlupana, čo tu pišeš o svojich pocitoch, o svojom vnutri, čo sa tu verejne citovo obnažuješ. .. Treba pochopiť, že pre samotnu mamičku, ktorá ma možnosť zdielať s jej podobnými, svoje pocity, to môže byť obrovským prinosom.

avatar
evaevelinaa
29. sep 2014

uz ked som bola v nemocnici tak sa to tam rozdelovalo na matky ktore koja a maju dost mlieka a potom tie druhe. tie s mliekom vsetci obdivovali a oni sa potom vznasali namyslene po chodbach. ja som mlieko nemala aj ked som velmi chcela a dost som si potom vytrpela od sestriciek, ako keby som ja za to mohla.. druhe dieta by som kojit chcela aspon do polroka ale neviem ci sa mi to podari a co preto mozem urobit. takze ked vidim dalsiu temu o tom ake su matky ktore nekoja zle tak som musela nieco napisat.. 😢

avatar
0silvia0
29. sep 2014

@evaevelinaa to je fakt zvláštne, ja som nestačila v pôrodnici vnímať nič okrem svojich detí a veru ani neviem či matka vedľa na posteli kojila či nekojila a vôbec som si nevšimla ani žiadne vznášanie preferovaného druhu matiek na chodbách. Som to ja ale nevšímavá osoba 😎

avatar
evaevelinaa
29. sep 2014

@0silvia0 asi to zavisi aj od porodnice. ked som bola ja v ruzinovskej nemocnici tak sa tam riesilo hlavne to ktora matka kolko koji a sestricky ma prisli uplne surovo stlacat aby zo mna nejake mlieko dostali. podla mna aj z toho stresu sa mi uz ani neskor mlieko nevytvorilo. mozno keby mi dali pokoj tak po par dnoch doma by bolo vsetko vpohode..

avatar
0silvia0
29. sep 2014

@evaevelinaa samozrejme, všetko je o ľuďoch, možno ťa fakt vystresovali. Ja si pamätám jednu veľmi pozitívnu spomienku z pôrodnice, keď mi sestrička z oddelenia rizikových novorodencov ďakovala za tie deti, keď som si odsávala mlieko a odovzdávala ho na ich oddelenie. Škoda, že pozitívna spomienka na nemocničný personál je len jedna.

avatar
evaevelinaa
29. sep 2014

@0silvia0 co by som dala ja zato keby som mohla vtedy mlieko rozdavat.. keby sa mi to podarilo aspon pri druhom dietati ak ho raz budem mat.

avatar
0silvia0
29. sep 2014

@evaevelinaa myslím, že keď si budeš veriť a nenecháš sa vystresovať, tak sa to podarí. Teda veľmi ti to želám a držím palce.

avatar
vejula
29. sep 2014

@0silvia0 V pôrodnici, kde som rodila nemali mliečnu banku, takže som vylievala odsaté mlieko do umyvadla.

avatar
0silvia0
29. sep 2014

@vejula mlieko som odovzdávala pred 13-timi rokmi, keď som tam bola so synom, oni tiež nemali mliečnu banku, ale upravovali ho pasterizovaním a následne posúvali na odd. pre rizikové deti. Keď som sa tam vrátila po dvoch rokoch s dcérou, mlieko som už tiež musela vylievať do umývadla, lebo mali sprísnené predpisy a matky nemohli mlieko odovzdávať.

avatar
vejula
29. sep 2014

@0silvia0 uhm, asi to je tymi predpismi... Ako ja to chapem, lebo važne, keby sa čosi stane, tak si to oni odnesu.

avatar
0silvia0
29. sep 2014

@vejula veď áno, aj pri synovi som mohla mlieko odovzdávať len preto, že som mala urobené všetky možné vyšetrenia krvi kvôli Rh nekompatibilite, a mali v karte čierne na bielom, že som zdravá a nemuseli riešiť žiadne rozbory, či som alebo nie som vhodný adept na odovzdávanie mlieka. Kým by mi rozbory urobili a prišli by výsledky, už by som asi aj z pôrodnice odchádzala. Pamätám sa, že mi tá milá sestrička hovorila, že by si ma tam najradšej nechali 😀 😀 😀

avatar
inspiration2
30. sep 2014

@vejula ale ty si hodila všetky ženy do jedného vreca tým prvým komentom! Ja nikdy nepochopím ženy čo sa v dojčení vidia a už vobec tie, čo dojčia deti neprimerane dlho. Všeobecne známy je fakt, že dieťa nevyhnutne potrebuje mlieko do 6 mesiacov...ale človek je vždy naopak, kŕmi sa mliekom určeným pre kravy celý život a dôležitosť vidí hlavne tam, kde nieje. Chcela by som vidieť jedálniček tých zdravo dojčených detí po odstavení...sa tu bijú mamičky do pŕs ako nič zdravšie neexistuje a potom trojročné deti napchávajú detskou šunkou 3x denne...nedokážem sa vzdať pocitu, že dojčenie napráva častokrát komplexy matky, pretože keby bolo prirodzené, tak by predsa nikto nemal potrebu riešiť susedu za to, že nechce kojiť. Za to, že jedna žena sa necíti byť dobrou matkou preto, že nekojí a mrzelo by ju to, za takéto psychické traumy jej nikto nemôže a musí sa s tým vysporiadať každá sama a nie útočiť na druhé ženy s primitívnymi poznámkami!

avatar
inspiration2
30. sep 2014

A to že je porod pre mňa nutnosť nevychádza z toho čo som zažila, ale je to biologický fakt! To, že to niekto nejako prežíva a prečo je už otázka na psychológa, žiadny iný tvor na zemi nemá potrebu tieto prirodzene procesy riešiť tak ako človek. Takže toto ja zodpovedať neviem prečo, vzdelanie mám v odbore chémia a biológia, nie psychológia.

avatar
0silvia0
30. sep 2014

@inspiration2 ja som napríklad dojčila, ale nebila som sa za to do pŕs, ani som neriešila susedu a ani som nekŕmila svoje deti šunkou 3x denne. Ty nehádžeš nikoho do jedného vreca, však? 😎 😎 😎

avatar
inspiration2
30. sep 2014

@0silvia0 každý vidí čo chcevidieť, píšem konkrétne o mamičkách, čo sa v každej diskusii hádajú a vyvolávajú pocit viny v matkách čo nekoja. Osobná skúsenosť z porodnice, kde na raňajkách jedna mamička plakala, že sa jej to nedarí a ona zase nedá dieťatku to najdôležitejšie, celú noc čítala koníka a všetci to tam píšu...😀

avatar
horana
30. sep 2014

Na mlieko je najlepsi spanok, nesediet na nete (osobne som mala vcelku hladke porody, ale napriek tomu sediet celu noc na nete by som nevladala ani omylom, popravde ziadnu taku mamicku som v porodke ani raz nestretla ze by netila o dusu). Zda sa mi to cele divne. Kazda spala co mohla aby sa rychlejsie zotavili a medzi tym mali dost co prace s dietatkom.

Btw k tomu z 7:49, nevyhnutne MM dieta nepotrebuje vobec, teda poslednych par desatroci hladko prezije na nahradach, predtym ked nebola dojka alebo koza tak geneticka linia matiek co sa v dojceni nevidela sla z vacsej casti do kytiek, stetova zdravotnicka organizacia odporuca dojcenie do 2r, potom na uvazeni matky pokracovat "podla potrieb dietata". Kravske robi viac ci menej problemy vacsine populacie. Vacsina dlhsie kojacich matiek nedava sunku 3x denne ani ine vystrelky. Robenie si vycitiek ked to nejde, rovnako ako robenie vycitiek tym co im to nejde, je kontraproduktivne a je stratou energie sa tym zaoberat.

avatar
0silvia0
30. sep 2014

@inspiration2 ja nepíšem o mamičkách (dojčiacich či nedojčiacich), udrelo mi do oka tvoje zovšeobecňovanie a trocha od veci príklad so šunkou. Vyznelo to akoby každá matka, ktorá sa v každej diskusii háda a vyvoláva pocit viny dávala deťom nejaké trafené šunky 3x denne. Podľa mňa fakt mimo reakcia. Nechceš aby iní zovšeobecňovali a pritom si sama hodila zovšeobecňujúci príspevok 😒

avatar
vejula
30. sep 2014

@inspiration2 ale ja som vôbec nikde mamičky nehodila do jedného vreca. Nie každá žena vidí svoje poslanie v prirodzenom pôrode, rovnako, ako nie každému človeku, ktorý chce vidiť pekný vyhlad, to stojí za to šlapanie. Ved ja nikoho nenutim k tomu aby bol nadšený z prirodzeného pôrodu, rovnako ako nikoho nenutim k tomu, aby bol nadšeny z toho, že ide vypluť dušu pri vystupe na lomničak. A chapem, že rovnako ako su ludia, ktorým ten pocit zdolania vrcholu nestoji za tu namahu, su mamičky, ktoré si radšej vypytaju cisarak. Ale ja ako žena, ktorej nesmierne zaleží na tom pocite toho zdolania to citim tak, že ked neprecítim celý pôrod a zobudim sa až po funuse, tak som o ten zažitok ochudobnená. PRoste aj tým prirovnaním som vykreslila môj pohlad na vec, moje cítenie tychto vecí a nikde som nikoho neodsudila.
Čo sa týka dojčenia, ja nikoho neriešim, či dojčí, či nie. PRe mna to je dôležité a velmi. TEraz sa mi odstavil 4 a pol ročný syn a ja som neskutočne hrdá na to, že tento krok urobil sam, že som nebola ja tai niciatorka, ktorá ho jedneho pekného dna odtrhla od prs s tým, že už stačilo. Čo urobí suseda je na nej. JA som velmi tužila aby sa moje deti odstavili prirodzene a robím všetko preto aby to tak bolo, aby som sa aj ja citila spokojna pri myšlienke na dojčenie a na odstavenie, ktoré som neiniciovala ja.

avatar
inspiration2
30. sep 2014

@horana veru takých mamičiek čo hladaju info na nete z porodnice je dosť!robila som to aj ja. Svetová zdravotnícka organizácia už niekoľkokrát upozorňovala na nezdravú výživu detí, na nezdravé podávanie mäsa deťom. Predpokladám, že takéto informácie už málokto chce vidieť. Tá šunka bola obrazne, ja sa teším, že neexistujú mamičky, čo dávajú deťom detskú šunku a párky len neviem kto všetky tie "detské" produkty potom kupuje 😏 myslím, že k téme kojenie u detí vo vyššom veku sa vyjadrilo už dosť odborníkov z oblasti psychológie. Čo sa týka matiek čo sa v kojení nevideli...hmmm tak žijeme v roku 2014 a každá žena má na výber koľko detí porodí, akú antikoncepciu si vyberie, či pôjde na umelé oplodnenie, či bude kojiť a podobne...tak neviem prečo by si vybrať nemohli a čo to vlastne koho trápi. Ja bohužiaľ poznám veľmi veľa matiek, ktoré kojili a výživa detí ich vonkoncov nezaujíma, kojili, lebo kojili. Potom je tá kategória mamičiek, čo koja a majú potrebu to neustále rozoberať. No a potom sú také, čo dávajú UM a tiež neriešia a také čo dávajú UM a riešia 😊 takže nech si každá žena nájde svoju cestu so svojimi pocitmi. A keď nechce kojiť, tak nech nekojí, keď chce, nech kojí, je to predsa každého vec 😊