28 mesačná dcéra sa málo usmieva, neudržiava očný kontakt
Ahojte baby. Predtym nez sa spytam pediatricky (zase raz), chcela som sa spytat na Vas nazor. Dcerka je odmala taky skor odmerany cloviecik, malo sa usmievala, ako dieta vela plakala, nosit v satke/nosici sa moc nechcela, tulit sa tiez velmi netulila. nosili sme sa po vonku ale teda na zaciatku ked som ju vlozila do nosica, vzdy trochu protestovala. velmi vela som sa jej venovala, bola som asi az moc uzkostliva. byvali sme casto s inymi detmi vonku a prave tam vidim ten kontrast. aj ked kazde dieta je ine. moje je odmala odvazne aj vazne, opatrne, samostatne, velmi vzdorovite, neposlusne. vychovavam ako sa da, ale neviem zlomit ten jej temperament akoby. navyse je u nej crta, ktoru nevidim u druhych deti. druhe deti vyhladavju svoju mamu, moja si na mna spomenie, ale napr. ze chce cikat alebo nieco sa jej stalo. ale inak ked sa normalne hra, radsej vyhladava moje kamaratky, ktore su vonku s nami a so svojimi detmi. a to niekedy su to ani neni kamaratky ktore stretavame casto. napr. sa ide pomojkat k cudzej osobe (kamoske) radsej nez ku babke a urcite radsej nez ku mne. ked idem k nej, casto nema naladu nechat sa objat, vymykne sa mi. nesleduje ocny kontakt a casto sa zahladi do blba (to robim aj ja inak). vzdy len tak ukosom nieco povie, obcas aj pekne sa zastavi, ale vacsinou len tak prehodi ahoj, dobre a ani nepozrie na cloveka. obcas je akoby sa stale niekam nahlila, ze nema cas odpovedat, zastavit sa, pozriet do oci. ked jej poviem pozri sa mi do oci ked nieco chces, tak to spravi, a hodi na mna take neprirodene velke okale (akoze sa jasi). ked jej poviem usmej sa, vyceri spodne zuby - takze sa vlastne neusmeje len spravi grimasu. Ine deti sa pekne usmeju aj na rodicov, moja nie alebo len velmi malo. inak ako hovorim k cudzim je odvazna, ide aj k cudzim, ale ked ju cudzi oslovi a nema zaujem tak nekomunikuje. dost bila deticky, teraz to zase ustava. cez den mi nespi (od asi 22 mesiacov) ani ked sme doobeda velmi dlho vonku, taha dvanastky a potom dvanast hodin v noci spi. od 18 mesiacov nespi poobede a ja som ju tri vtedy mesiace vozila v aute a potom prelozila, lebo auto bolo jedine miesto kde zaspala. tatina odmieta skoro vzdy aj ked jasi sa s nim rada ale ked ju chce obliect povie tato nie. a potom je schopna spravit hysak. ked som hovorila dr. o tom ze sa neusmieva, ze sa zahladi a ze neudrziava ocny kontakt takl dr. ze co chcete ved je uplne okej, a potom nech si to odsledujem ze nas nechce trapit u neurologa. ale kazdy v rodine ma prevedci ze vsetko je ok. len ja vidim ten rozdiel oproti inym detom, ustebotanym usmievavym reagujucimm hladajucim mamicku. za chvilu ide do skolky, par krat sme boli uz v skolke s nou, vtedy ma vyhana, a ked som ju odtial chcela vziat strasne protestovala mama nie, mama prec. aj sa obavam nemala problemy v skolke s tou jej rezervovanou povahou. s chalanmi rovesnikmi a trochu starsimi s ktorymi sa nahanaju, rozhadzuju listy, robia "neplechu" sa citi dobre - vtedy sa nahlas smeje, takze viem ze normalna je, len nejaky taky socialny usmev trochu chyba... som zvedava co mi na to napisete, prepacte dlhsi prispevok, len by som chcela spoznat pribehy podobnych deti. prosim nepiste mi semi ironicke prispevky, viem ze ludia maju aj vacsie problemy, len hladam niekoho kto by sa s niecim stretol, mal podobne dieta, prip. ma vedel povzbudit ze aj s takychto deti vyrastu stastni ludia.
@djamilia no v prvom rade... mat dieta s aspergerom nie je tragedia. z toho co pises, trosku citim, ako keby to pre teba bolo nieco nie velmi znesitelne, proste sa tomu silou mocou vyhybas. asperger a autizmus je rozdiel, aj ked asperger patri medzi poruchy autistickeho spektra. a to, ze niektore dieta robi to a nie tamto...kazde dieta je ine a kazde ma ine priznaky. preto ti ziadny psycholog nepovie uz na prvom sedeni, ze tvoje dieta ma poruchu autistickeho spektra, alebo nema. a vacsinou je to o tom, ze je tych poruch viac skombinovanych a kazde dieta ma inu kombinaciu, preto aj prejavy budu ine. kazdopadne, ja som sla za psychologom nie kvoli tomu, aby mi potvrdil diagnozu (lebo uz nejake naznaky a tusenia som mala z info z netu), ale aby mi konkretne poradil, co a ako robit, ako s nim pracovat. cim skor to podchytis, tym lepsie. napriklad ked bol ako mensi velmi zlostny, alebo ked som myslela, ze ma ignoruje a nepocuva, ked mu nieco hovorim, tak na to bolo jednoduche riesenie. proste zohnut sa pred neho, chytit ho za ruku, a vyziadat si ten ocny kontakt a az vtedy mu nieco povedat. alebo napriklad kazdovecerne zurenie kvoli tomu, ze nechcel ist do postele. vyriesila to psychologicka uplne jednoduchou tabulkou so suchym zipsom, kde mame cisla od 1 do 5 a cervenu sipku, ktoru si sam prepne na pocet minut, kolko zostavaju do casu ist do postele. proste on nereaguje na sluchove povely, aj ked sluch ma uplne v poriadku. potrebuje vidiet. a taketo rady ti da len skusena osoba a velmi ti zjednodusia zivot. odkedy som pochopila, ako funguje jeho mozog, tak to mame doma ovela jednoduchsie. pocet hysakov sa zredukoval z 5-6x denne na 2-3 tyzdenne, niekedy ani to, ak dam pozor na urcite veci, co mu skodia. no a tiez zacal teraz skolu a na zaklade jeho diagnozy ma individualny plan. myslim, ze ho bude potrebovat tak 1, max 2 roky, kym si zvykne a potom bude skolu zvladat uplne rovnako ako rovesnici. co sa tyka inteligencie, tak je skor nad priemerom, pismena a cisla sa naucil sam este rok predtym, ako nastupil do skoly (nemal ani 4roky) a vela veci ho bavi, rad spieva a ma genialnu pamat na vsetky pesnicky a basnicky, ale napriklad ho nikto nedonuti v skole cosi vyfarbovat. ucitelka je s tym uzrozumena, takze je to pre nas ovela jednoduchsie. mat aspergera nie je o tom, ze mas dieta autistu, ale proste o tom, ze potrebuje trosku iny pristup, aby zvladal svet tak, ako my. 😉
@jeennyv ale prdlajs. Nic neocakavam. Ved kludne nech si je ticha jaka chce ak bude spokojna a stastna. U mna ziadny problem neni a gabi ma aj s malym braskom pestry zivot. Len teda ma prekvapuje ta jej energia a ten temperament plus tie ostatne veci.ale to musis vediet citat s porozumenim a nie hned ma odpisat ze "problem je vo mne lebo ocakavam od dcery aby bola ako ine dievcatka"...napokon kazdy sme nejaky. Ale aj som volakedy citala ze treba skonzultovat s dr. Pokial sa mi zda ze sa sprava inak al. Nezvycajnejsie oproti inym detom
@djamilia tu ta nikto neodpisal, len niekedy tvoje prispevky nie su jasne sformulovane...inak sa mi to javilo pri tvojom uvodnom a inak som nan reagovala ako pri tom dalsom...a ved tieto v setky komentare a prispevky musis brat s rezervou, lebo je to len reakcia na to co si napisala a blizsie do tvojej situacie nevidno a vsetko sa hodnoti len na zaklade toho co je napisane....
Ahoj, skusila by som jej ukazat rozne obrazky napr. deti, zvieratiek s roznymi emociami a pytala by som sa, ze ako sa podla nej citia a pod. Ten Asperger je o tom, ze clovek ma problem zorientovat sa v reci tela, lebo jej rozne prejavy nevie interpretovat. Podla mna (najlepsie by to zhodnotil psycholog/psychiater) ak s tymto nema problem, moze to byt skor o tom, ze tvoja dcera je skratka introvert (ktori mavaju tiez slabsi ocny kontakt, pripadne ho zvyknu prerusovat, ked premyslaju), comu by nasvedcovalo aj to, ze niekedy je spolocenska, inokedy odmietava. Introverti odmietaju spolocnost, ked su socialne vycerpani a ked sa dobiju, zasa ju zacnu vyhladavat. Introverti vedia byt tiez odmietavi k ludom, ktori ich zahlcuju (nutia ich do komunikacie, do sposobov spravania, ktore
su im neprirodzene atd.). Tu by som videla suvislost s tvojou snahou "zlomit jej temperament".
nas je dost podobny, teda odvazny prituluje sa malo.. ale ja nieso z tych s mm co by sme to extra riesili tak sa to same od seba zlepsilo.. mam pocit ze aj tym lebo teraz si dost drzi odstup od babky prababky a vsetkych co sa snazia o jeho usmev kladu mu denno denne otakz ci cih lubi a snazia sa ho bozkat alebo si vyzaduju bozky, beru ho na ruky a obimaju a tak... akoby to takto neznasal... ako nechcem vraviet ze robis niekde chybu ale z mojho pohladu trochu moc riesis a mozno to to dietko citi a ho to odtahuje este viac.. hlavne ak to takto ako pises prezivas musis mat z toho aj dost stres.. to nieje moc dobre.. skus sa od toho odosobnit podla mna to pride.... ked sa vie jasit a smiat tak urcite nieje problem ze sa nevie usmiat ked povies.. nas to tiez nevie je asi v rovnakom veku... mi mame ale tatka takeho dvorneho sasa tak sa spolu jasia ako s malim deckom .. ale inak je tiez vazny ako prezident ..
Neviem, ci Ti to pomoze alebo ci mi to admin nevymaze, ale dnes som nadabila na tento clanok, mozno Ti bude uzitocny: http://babetko.rodinka.sk/zo-zivota/rodicovske-...
@djamilia ahoj ja ti len chcem povedat nemam skusenost ale ja som bola taka ista a doteraz sa velmi neusmievam pokial na to nemam dovod. Nerada sa bavim s ludmi pokial je to to nutne samozrejme dokazem konverzovat a neznasam dotyky. Nemam nijaku vyslovenu traumu len proste to nemam rada hlavne pri cudzich. Ja len jedno netlac prilis na nu 🙂mne raz mala som asi 8rokov starka po prichode a slusnom pozdrave povedala ze sa mam vratit za dvere von a prist vysmiata ako slniecko a tak pozdravit. Nemracila sim sa m som len neutralny vyraz. Vysla som pred dvere ale dnu som uz nevosla. TotoTo je jedina moja trauma. Ja prostelen nie som ten vyrehotany typ cloveka. Vo vseobecnosti mi to pride neprirodzene ked niekto chodi umelo vysmiaty. Ber ju ako individualitu. Neporovnavaj ju zbytocne s druhymi. Ja som to tazko niesla ze chceli odo mna abt som bola ako ostatni resp ako kamoska vysmiata ako slniecko stebotalka co sa da do reci s kazdym. Neskusala si ju motivovat niecim co ma rada alebo ked sa nechce obluect nech to skusi sama alebo nech si sama vyberie co chce 🙂 podla mna je to silna osobnost a potrebuje silnu motivaciu nie vonkajsiu ale vnutornu preto jej treba vysvetlovat vsetko aby pochopila preco to je pre nu dobre a preco to ma prijat 🙂
@kythos21 Ahoj, uplne v pohode. Dcerka ma uz 10 rokov, nie je nejaka spolocenska levica detskych ihrisk, ale je s tym v pohode. Vela sa rozpravame. Ambicie aby bola "hviezda triedy" sme nikdy nemali, a ani nemame. uz aj ide trochu do puberty, tak pracujeme s emociami: s nasimi; aj s tymi jej 🙂 je to osobnost, je rozumna, vsetci sa v nasej rodine vela ucime jeden od druheho.
@djamilia ja po tom co si blizsie opisala ako to u vas funguje trochu vidim skor problem u teba, a nie u tvojej dcery...ked si nazaciatku opisala jej spravenie tiez som uvazovala o nejakom syndrome, ale teraz si myslim, ako v prispevku pises isty mamin cecok a mojkanie atd.... od svojho dietata ocakavas isty druh spravania ako vidis u inych deti, inych dievcatiek, dieta je kazde ine, to sa omiela stale a ani kazde dieta neprejavuje city rovnako, nesmeje sa na povel neobjima ak nechce, podla mna by si skor mala prehodnotit svoje ocakavania....tvoje dcera sa prave rozvija osobnost a sama si uz zacina uvedomovat, ze ked nie je chut alebo preco, tak sa jenoducho neusmieva...a taktie neobjima na povel...ja osobne ked som bola mala tiez neznasala, ked niekto z rodiny, no daj pusinky, zamavaj, atd...dieta predsa nie je moncici.....