Ako nastaviť hranice pre dieťa bez kriku?
Zrejme som zlyhala ,čo sa týka nastavovania hraníc. Vôbec neviem ako na to tak, aby som nemusela kričať, vyhrážať sa atď. Snažím sa robiť veci bez kriku, bitky, vyhrážok. Na staršieho 4r.zaberá ,keď mu dám na výber z možností. Napr. Keď sa nechce prezliecť atď. Ale mladšia 2 r.sa začala hádzať o zem, má aj 40 min.záchvaty plaču. Nekričím, ale neviem, čo robiť. Snažím sa jej aj vtedy povedať ,že ju ľúbim, že som tu, že ju chápem ,že ju to a to nahnevalo. Nič nepomáha. Keď sa neponáhľam ,nechám ju nech aj 40 min plače ,ale keď mám povinnosti ako napr.dnes ,tak neviem ako na to.
Mám dcéru 2,5r a síce toto nerobí, ale raz sa mi začala váľať po zemi na oslave. Boli sme tam samé lebo manžel nemohol ísť, ja som ju normálne schmatla ako vrece zemiakov a šli sme domov. V aute som sa jej pýtala, či sa jej páčilo hrať sa s deťmi, ona, že áno, tak som jej povedala, že keby nevyvádzala, mohla sa ešte hrať. Neviem, či to pomohlo lebo ona je celkovo dosť rozumná, ale viac to neurobila. Ak si ju všímaš, keď sa hádže, tak skús si nevšímať...
Aj moja dcera bola takto viac emocne vybusna ako starsi syn. V jej zachvate nepomahalo nic, len ticho pri nej cakat, ked som videla ze to ustava spytala som sa ci potrebuje objatie a prisla vzdy. Nie som zastanca toho ze ignorovat alebo kricat na dieta, nebodaj bit v takej chvili, pretoze z psychologie jasne vieme ze ten emocny mozog je este nezrely a dieta nevie spracovat taky napor emocii (aj kvoli blbostiam). Ked sme boli vonku a mala zachvat tak som ju vzala bokom od ludi aby som necitila tlak to “riesit”, pripadne niekedy som ju len nasilu vzala na ruky a isli sme domov, ale stale som sa snazila aby zo mna necitila pri manipulacii nasilie. Teraz ked ma 4r, tak temperament jej ostal obrovsky, takisto tvrdohlavost a boj s emociami, ale ked uz sa zacina hnevat tak vzdy uz vyslovi emociu a povie co potrebuje (pomoc, objatie, atd). Takze po 2r u nas usudzujem ze pristup z mojej strany jej pomahal, aj ked to vyzeralo ze “decko si robi co chce”. Ale kto nemal take dieta tak nechape ze nejake tresty a krik nepomaha.
@carduelis presne, moja mama ma nikdy nebila - raz otec skúsil a mama vravela že ma skoro prizabil kým ona dobehla - a že nerob jej to, ona to aj tak teraz neurobí čo od nej chceš, musíš počkať - mala pravdu, ja som jak mulica, keď nechcem so mnou nepohnú ani teraz v dospelosti ...
Keď robí niečo zle alebo ešte sa začne zlostiť za upozornenie a začne 40 min záchvat plaču, tak dávam na zadok. Chce dôvod na plač? Bude ho mať. Všetky deti toto veľmi rýchlo pochopili, a už to nerobili. Ale kľudne sa so svojím naťahuj 40 minút. 😅
@biba_18 Nechám ju všade ,len raz som ju vzala ,keď sa hádzala na parkovisku. Ale keď sa hádže vo vchode, nákupnom centre,tak to prežijem aj keď vnútri vriem. Ale práve tie situácie ,keď to nejde,tak neviem ako reagovať. Kope, hryzie, uteká ,neoblečiem ju vtedy ani náhodou. To by sme psychicky nedali ani jedna.
@carduelis Moja je tiež veľmi tvrdohlavá. Ale v záchvate jej nepomôže nič. Skúšam sa jej aj pýtať či ju môžem objať, vravím ,že ju ľúbim, nesmiem sa jej ani dotknúť. Tak len ticho sedím alebo aj keď odídem ,tak jej poviem ,že som napr.v kuchyni a môže prísť za mnou ,ale že mám povinnosti navariť ,aby sa mohla potom najesť . No moja mama už na mňa kričí ,že nemá hranice,že takto by som sa ja v jej veku nikdy nesprávala, že sa na mňa stačilo pozrieť alebo dostať po riti. Nechcem ju biť ani po nej kričať,u syna som toto nezažila ,ale sú iné povahy. Vôbec neviem ako sa správne zachovať v takéjto situácii. A hlavne ,keď musím niekam ísť a mám ju obliecť a vtedy začne. Nemôžem ju vonku vziať v pyžame a napr kombinézu jej neoblečiem. To by bol boj na obe strany a tam by sme psychicky trpeli obe.
Mladsia bola taka od roka, aj o zem sa hadzala v istom obdobi. Nepomahalo nic, cim viac som sa prihovarala, tym horšie. Zabralo az nechat ju tak a pockat na "mama na juky", vtedy som sa mohla priblizit a objat ju. Ale teda stalo ma to sebaovladanie strasne vela sily,pretože som ju mala chut vyplieskat (co by mi s nou nepohlo, iba by som si vyliala svoju frustraciu). Casom pomohlo, prestala sa hadzat o zem, uz tolko nevystraja pre kazdu hlupost. Ak ma teraz svoju chvilu,ze reve (lebo sme jej zle otvorili jogurt a pod), tak ju poslem do izby (som zvukoplacha a neustaly rev ma strasne zbervoznuje.) S krikom je to so mnou ale horšie, lebo ma 4,5r,no stale namiesto odpovede dokaze aj hodinu revat (co nemozeme tolerovat,ked sa napr ponahlame ráno do skoly a prace). Drzim palce!
@lenkakravcova Keď sa mi deti narodili starší dostal aj po zadku aj krik párkrát ,ale nemyslím ,že to je cesta. Ja som bola bitá aj sa na mňa kričalo. Za seba môžem povedať, že emócie nezvládam ako by som chcela a nemám vzťah s mamkou ,že by som sa jej vedela zdôveriť. Chcela by som ,aby moje deti raz vedeli ,že emócie nie sú zlé a vedeli ich sami spracovať a aby za mnou kedykoľvek s čímkoľvek mohli prísť a vedeli ,že za to nebudú mať trest aj keď to je niečo zlé. So starším mi to funguje. Vždy mi vie povedať ,čo ho trápi ,čo potrebuje a keď už teraz urobí niečo ,čo nie je ideálne ,tak si to vieme vysvetliť. Viem ,že každá máme iný pohľad na výchovu,ja mám tento
Akurát mám mám rozpočuvané, rozpráva tam ako je dobré ísť na to čo potrebuješ aby spravilo dieťa cez hru, ešte než začne ten amok
@nikushka8 Ďakujem za skúsenosť. Ako dlho vám to hádzanie o zem robila? U nás tiež keď sa príhovorím je to horšie. Takže buď odísť alebo ticho sedieť. Bitka a krik by u nej v amoku bola horšia voľba a ja by som mala pocit, že e som to už vôbec nezvládla. Môj starší keď plače a sme doma ,tak mu poviem ,že nech plače ak potrebuje,ale že ja už to nemôžem počúvať a idem si nachvíľku pozrieť telku alebo niečo podobné. Ale že som tu a môže za mnou prísť ak bude potrebovať čosi
@vero13 Skúsim pozrieť ďakujem. Keď ja veľakrát neviem ,kedy to začne. Väčšinou je to z ničoho nič. Napr.minule ideme z auta ,ona chce ostať v aute. Dnes ideme z domu, ona chce ostať doma.Ale zmena je hneď, nie je tam niečo ,čo by ma upozornilo. Málo kedy si všimnem skôr ,vtedy viem zareagovať.
@autorka
Nehovorím o nonstop bití dieťaťa. A preto že si dostala po zadku, to nie je dôvod na to nemať vzťah s mamou alebo nezvládať emócie. Pravdepodobne ho nemáš, lebo ho ona nebudovala. Je xy ľudí, ktorí dostali v detstve po zadku a majú dobré vzťahy s rodičmi a emocionálne sú v poriadku. Toto vôbec nemá súvis. Tam ste mali asi i iný problém v rodine.
Ale akceptujem tvoj názor. Však tvoje dieťa, tvoje nervy 😃
@lenkakravcova Toto funguje len do puberty. Potom sa dieťa prestane báť fyzických trestov a vplyvom hormónov na mozog aj akejkoľvek autority. Čiže ak je tvoja výchova založená len na strachu pred trestom, tak po čase ti spadne ako domček z karát. Dieťa musí mať pravidlá zvnútornené, musí ich prijať za vlastné a toto dosiahneš len rešpektom a logickým argumentovaním.
Skus fb eli pre deti. Ma 2 roky, je emocionalna, nie racionalna ako ty. Vysvetlovat a trpezlivost. Prijatie a pochopenie a respekt aj k negativnym emociam 🙂 drzim palce
@zuzitko74 ja toto mienim používať len tak do 6-8r. Ďalej to už podľa mňa ani význam nemá, lebo potom je už dieťa dosť rozumné aby porozumelo o čo ide a chápali dôsledky. Ale v malom veku sa mi s tým babrať nechce. Aj tak majú tie mini deti pamäť ako tulene. Sto krát opakovať a výsledok taký, že aj tak to urobí 101 krát.. aspoň tí naši 😅 (ako nehovorím, že im aj nevysvetlujem, ale napríklad dnes vysvetľovať v noci dieťaťu o 3.40 ráno pol hodinu, že mlieko už nedostane za jeho kriku a hádzania sa o zem sa mi nechce.. jedna po zadku a do 5min spalo v postieľke 🤣 - potom cez deň to znovu vysvetlím, že je sa už len cez deň..).
@lenkakravcova wow tllieskam ti uzasna vychovna metoda, tresknut decku ktore v noci pyta mlieko, to v korane pisali?
@victoriab ďakujem, pridala som sa do skupiny. Večer keď mi zaspia deti,tak to prejdem
@admontis ďakujem ,skúsim si to pozrieť. Tým ,že som na deti sama ,tak mám aj málo času na seba o to horšie sa mi emócie ovládajú a niekedy je to fakt zaberák,takže každý nápad ako to zlepšiť sa mi náramne zíde 😊
@victoriab vieš aké staré? 🙂 v určitom veku je to totiž už len zlozvyk a voda/čaj úplne stačí. Nemienim dieťa podporovať v zlozvyku a ničiť mu zuby.
Urcite si skvela mama a robis najlepsie ako vies ❤️
@lenkakravcova a to sa neda nepodporovat ho v zlozvyku bez nasilia, napriklad? Aj tebe muz jednu tresne, len preto, ze sa nevie ovladat a potrebuje presadit si svoje?
Najhorsie to bolo medzi 2. a 3.rokom. Potom to same preslo, lebo videla,ze tym vreskotom a hadzanim uz vobec nic nedosiahne. Asi prisla aj na to,ze to fakt boli, tak si skor protestne sadla alebo lahla na zem. Stale pravidelne skusa, co dosiahne placom (ano, to bola aj nasa chyba,ze vela sme jej ustupovali, dokonca aj jej o 2roky starsia sestra,len aby ju nemusela pocuvat, uz v 4rokoch z nej mala dost 🙈). Vzdy jej vsak opakujem,ze vrestanim nic nedosiahne. Je to totiz dvojsecna zbran,lebo vycvicila aj ona nas a uz to vsetci 3 pustame na hlucho (ak jej pomoze vyrovnat sa so zlou farbou taniera, nespravne prekrojenym rozkom a pod. ze si sadne v kuchyni na zem a vyplace sa, prosim, nechavame ju. Sice za nou na striedacku chodime, ci nechce uz potulkat, aby to nebrala ako uplny nezaujem, ale ak nas vyzenie, dame jej zase cas). Tazko s takym tvrdohlavcom. Nastastie vonku sceny nikdy nejak nerobila, to sme sa vzdy vedeli dohodnúť.
@victoriab myslíš že som neskúšala? Nie, nedá. Lebo aj ja sa potrebujem vyspať. Nemám len jedno dieťa a som tehotná. Stačilo mi nespat noc predtým keď robila to isté a ja som vysvetľovala a nezaberalo. 🙂
Pekná teória. Zvládnuteľná možno pri jednom dieťati alebo pri dvoch s väčším časovým rozostupom. Pri viac neefektívne.
Vysvetlovat, vysvetlovat, a nepovolit. U nas bolo pravidlo, ze vsetko sa da vyriesit. Ale da sa to, len ked sme kludni. Tak zlostne dieta islo do izby, ukludnit sa. Inak aj ja som to pouzivala, ked toho bolo moc… ze sa idem ukludnit do ixby na chvilku. Deti sa vacsinou ukludnili hned. V tej izbe nebolo obecenstva, takze naco minat energiu. Potom prisli uz bez cirkusu a chceli sa porozpravat. Vtedy som im vysvetlila, co treba urobit/neurobit. Primerane veku a kratko. Deti nezvladaju pocuvat litanie, ani tie velke. Takej malej by som cez rozpravku vysvetlila. Vies Elenka, bolo raz take dievcatko, ktore nechcelo papat a potom mu chybali vitaminy a muselo ist do nemocnice bez maminky, lebo bolo chore… alebo nieco take… drzim palce! Deti su velmi mudre a prefikane, vedia, kedy a kde pritlacit na nas, rodicov. Ale my sme zasa dospeli a tak nesmieme povolit, lebo pride puberta a tam uz bude neskoro nieco nastavovat.
@lenkakravcova cize chuda ma proste smolu, lebo je tretia a ty uz nemas trpezlivost 🫣 takze ked bude stvrte na svete, nauc to tretie poriadne modlit, bude to zjavne pre svoju psychicku pohodu potrebovat...
@mane01 deti skor nemaju vyvinuty mozog este, na to sme tam my, aby sme ich usmernovali. Su emocionalne. A prave preto by sme ich nemali posielat do izby, ked nam ukazuju, ze nieco ich trapi (ked dieta robi "koncert", place...), nevie to inak vyjadrit, chce nam ukazat, ze sa v niecom neciti dobre a inak to vyjadrit nevie. Zaroven nam tym ale aj ukazuje, ze nas a nase pochopenie v tej chvili potrebuje este viac a tymto sposobom nas aj prosi, aby sme boli pri nom a dali mu pocitit, ze sme tu pre neho, hoci ma teraz tazku chvilu. V tej chvili sme na rade s nasim raciom my, aby sme ho prijali, akceptovali a respektovali a dali najavo, ze sme tu pre neho. V izbe same so vsetkymi svojimi pocitmi tomu asi velmi neporozumie. Ziska skor pocit, ze jeho negativne emocie treba zavriet za dvere a priajtelne su len tie pozitivne. Nasou ulohou je dostranit veci s ktorymi si moze ublizit (ak ma vo zvyku hadzat vecami) a byt tam bez ohladu na to ako tazke to je pre nas. Lebo pre nicb je to este 3x tazsie.
Pokial začne vyvádzať v podobnych situáciách, je to z nejakého dôvodu. Dieťa v tomto obdobi si začína uvedomovat, že aj ono môže o sebe rozhodovať. Keď o tom vieš, skús jej naplnit tu potrebu inokedy, ked sa to da. Častejšie ju nechaj, nech môže spolurozhodovat o tom, kedy a kam pojdete, či sa k tebe pridá, či môžete ísť hneď alebo potrebuje ešte nejaký čas, aby sa dohrala, či najskôr vybavíte obchod alebo postu atď.
Super, že sa snazis zostat pokojná a dať jej najavo, že si tam pre ňu. Ona v tej chvíli nedokáže vôbec rozumne premýšľať, prevalcujú ju emócie, prejde to, až keď sa ich lepšie naučí verbálne vyjadriť a ovládať. Vy potrebujete komunikovať a spojiť sa na emočnej urovni.
Ak jej rovno povieš, ako sa cíti a čo ju nahnevalo nie je to iste, ako keď sa ju snazis skutočne pochopiť a načúvať jej, pozerat sa na situáciu jej očami. Ty to skôr môžeš tušiť, zistujes a overujes. Napr. vyzeras byt nahnevaná. Chcela si tu ešte ostať? Je to asi ťažké, keď už chceme odísť.
Mne veľmi pomohla komunikaciasrdcom.sk (je tam vela podcastov, situacii, takze sa da počúvať a zaroven niečo robiť) a Montessori praxe, I.Kubantova
@victoriab mozno mas pravdu, ja som pisala z vlastnej skusenosti, nie teoriu. Moj syn bol zive striebro. Kym mal obecenstvo, najma u babky alebo pred navstevou, mohla by som sa aj pokrajat, aj tak by sa blaznil a robil zle ostatnym detom. Ist do izby a byt chvilu sam bola pre neho stopka. Velmi rychlo sa ukludnil a mohli sme problem vyriesit. Ci uz to bolo nieco, co robit nechcel alebo by nemal. Zas nerobme z tych deti neschopnych. Oni dokazu viac ako si my dospeli pripustame. A nema z toho ziadnu psychicku ujmu… 😉


neustúpiť. pokračuj v tom čo robíš. je v takom veku ... môj sa aj vonku váľal, aj pred ľuďmi, ja som ho nechala ... chápem že keď musíš je to iné, v taký čas som ho zobrala pod pazuchy - ale myslím si že je to dvojsečné...