Ako správne chváliť dieťa s ohľadom na iných?
Pochvalit dieta vs. Radsej mlcat
V rodine mame dieta s hedikepom, ktory sposobil, ze ma vyvoj jemne pomalsi. My mame dieta v rovnakom veku, ale uvedomila som si, ze ked sme spolu tak mam taku barieru svoje dieta prirodzene pochvalit alebo vobec cokolvek povedat v zmysle co sa zmenilo a dokaze (tak prirodzene ako to rodicia deti maju). Mna situacia mrzi - premyslala som, ze preco je to tak. A asi preto ze raz som si vypocula taku zbytocnu otazku. Ani presne neviem co to uz bolo - ale v zmysle ze: no co : a co vas uz chodi? Alebo plynulo hovori? Samozrejme vo veku, kedy to nebolo mozne, ale pochopila som to - odvtedy mam taky pocit bloku. Neviem ako s tym pracovat ale myslim si, ze aj preto sa menej vidame. Zazili ste nieco take? Ako k tomu sa postavit? Mna mrzi tato situacia.
no rozhodne by som neprisla na navstevu a nezacala vymenuvavat co uz tvoje zdrave dieta vie nove... z nejakej ucty k nim... jasne, ak sa opytaju, ci uz chodi, bicykluje, atd, normalne reagovat... a samozrejme prejavit zaujem ako sa im dari...
Ja svoje dieta chvalim, vzdy ked nieco dosiahne, spravi dobre. Ale na druhej strane nevychvalujem sa jeho "metami" pred ostanymi, pretoze viem, ze kazde je ine a to ktore skoro zacalo chodit moze neskor zacat rozpravat a v konecnom dosledku je to uplne v poriadku.
Ahojte, ja nie so podla mna ten typ mamy co prehana ani neuznavam taky "kult" dietata. Ale ja osobne to mam tak, ze ked nieco sa podari tak pochvalim. A nielen svoje dieta. Kazde dieta. Nie som urcite osoba co pride a vymenuva co vsetko dieta dokaze. Ja si ani nepamatam uz tu situaciu presne, na co to bola narazka -alebo odozva. Ale zablokovalo ma to. Minule som si to tak viac uvedomila pri stretnuti. Ale asi to je aj lepsie.
tak ťažko povedať ako ti to bolo povedané, možno ak rodičia hendicapovaného dieťaťka to povedali, tak môže sa stať,že v tóne môžeš niečo cítiť, ale skôr to nie je na teba myslené ako na to, že oni sa potrebujú sami vysporiadať s takými to situáciami, možno skôr rodičov pri stretnutí nenápadne viesť tomu, že je to jedno , o pár rokov nikto nebude riešiť, kedy kto začal chodiť či hovoriť, treba byť empaticky a pokojne aj svoje dieťa pochváliť , že už sa vám podarilo chodiť apod, rovnako treba pochváliť aj druhé dieťatko v pokrokoch, v drobnostiach, rodičia toho dieťatka asi potrebujú cítiť možno viac emapatie ...
za mna lepsie mlcat.. beztak to 'chvalenie sa' tym, co vsetko uz dieta dokaze, nie je nic moc.. ono to na prvy pohlad vypada pekne, ze 'pochvalim' dieta, podelim sa o svoju radost, ze uz nieco vie, ale v podstate - dieta nepotrebuje chvalu, lebo ono sa vyvija z prirodzenej potreby a nie preto, aby tym nieco dosiahlo, za co bude pochvalene 🙂 a tiez, zdielat a radovat sa da aj z inych veci, ako z posudzovania a hodnotenia.. sama vidis, ake to ma uskalia.. ked sa napr. vyskytne nestandardne dieta.. ja by som sa toho kludne zbavila a myslim, ze to nikomu chybat nebude
Ja budem radsej takto v uzadi. Dakujem za nazory. Posledne co chcem aby ich to hnevalo. Radsej budem neprirodzena akoby moje slova boli vnimane zle... a ako pisem, sme spolu menej. Neviem ako to maju clenovia dalsej casti rodiny, ale tam su uz ine vekove rozdiely, takze temy su tiez ine.
Nechcal si pred nimi dieta, ak to ide. Ja mam zdrave, a je to pre mna absolutne neprirodzene chvalit sa jeho “uspechmi”. Dokonca nemam rada, ked sa nad nimi nadsuju cudzi ludia, ja som v tomto tak trochu pri zemi, mam dvojrocneho syna, co take uzasne dokaze?😂 vie rozpravat, vie srat do nocnika, vie chodit…ale verim, ze mamku s hendikepovanym dietatom by aj taketo bezne veci mozno zarmutili

napísala si to troška neprehĺadne.... postihnuté dieťa je tvoje, alebo tej druhej rodiny? tie poznámky patrili komu - pre ktoré dieťa?