Ako usmerniť dieťatko na správnu cestu?
Milé mamky, pomoooc...môj syn má pozajtra 2 roky, a ja nechápem, kde sa stratilo moje milé, usmievavé zlatíčko, ktoré poslúchalo snáď na slovo? Boli sme na dovolenke v zahraničí, ale teda pre mňa to bolo za trest asi. 1. už dlhšie (asi mesiac) sa pred každým cudzím hanbí, čo chápem, dcérka mala tiež také obdobie. No na dovolenke zakaždým, keď sa k nemu niekto prihovoril (čo bolo asi aj každých 5-10 minút), tak hlavu sklonil a zaťal sa...ale ok, to by som ako tak rešpektovala, nevadí. No začal byť posledné dva týždne náladový. Na všetko čo mu poviem odpovedá zásadne nie, robí schválne zle nám i svojej staršej sestre (trebárs nás udiera), na čo reagujem tak, že mu vysvetľujem dookola, že to sa nesmie, že nás to bolí, príp.ak neprestáva, buď sa ho snažím odniesť ďalej na iné miesto, kde nemá dosah, alebo mu už rovno capnem na zadok. Jasné, že pri všetkom sa hneď urazí a to vyzerá tak, že si kľakne na kolená a čelo oprie o zem (je mu úplne jedno, či je pod ním práve mláka, hlina, či keď je v strede chodníka medzi stovkami ľudí...). Vtedy už nereaguje absolútne na nič, nevstane ani za celý svet, tak ho musím dvihnúť nasilu, príde plač, kopanie, zlosť. Toto sme mali komplet celú dovolenku, a ako keby nestačilo, vkuse bol zavesený na rukách. Ani náhodou, aby chodil sám, my už sme vôbec kočík nemali, pretože od roka a pol chodil sám (dokonca prešiel pešky so mnou po dcéru do školy a s5, čo nám trvalo jeho tempom aj hodinu a do kopca) a teraz proste neprejde ani dva metre. Inak toto sa zmenilo pri očkovaní do nožičiek, prvé dni ho nôžky boleli a tak sme ho nosili, chápali sme jeho bolesť. Ale odvtedy prešli už aj dva mesiace a zneužíva to kvalitne..stále ukazuje, že ho bolí tu a tam (vymýšľa), len aby sme ho vzali na ruky. Teraz sa to už vystupňovalo tak, že aj doma by sa najradšej nosil, ale ja nepovolím, neberiem ho a už je zas len krik a plač a čelo na zemi. Potom to skúša na ostatných a vždy sa nájde niekto, kto ho vezme. No ešte aj toto všetko by som chápala, hovorím si, snáď obdobie vzdoru, ktoré prejde...ALE!!!!! ja som totálne nevyspatá :( už som na pokraji zúfalstva. Spával doteraz s nami (dlho sme ho učili spávať v postieľke, nepodarilo sa, až sme rezignovali a spával teda s nami)...nikdy neprespal ešte nejak že celú noc. Cestoval po posteli, vkuse sa ma musel dotýkať, no už je veľký a my sme boli strašne nevyspatí z celej noci vždy. Tak dostal svoju posteľ, tá sa mu páči, aj v nej zaspí (so mnou, sám ani náhodou, to je šialený plač). Lenže v noci napr.aj teraz som bola 7x za ním!!! niekedy som si ani nestihla ľahnúť s5 do svojej postele a už zas som počula "maaaamiiii"...raz chce piť, potom hľadá cumel (od toho ho nevieme odnaučiť tiež napriek pol ročnej snahe), potom zas len chce, aby som ležala pri ňom, dookola...a ráno o šiestej mi už čvirikal, že ham ham. Ja už fakt nevládzem, som ešte viac unavená, než keď spal s nami v posteli a v jeho posteli ho plakať nechať nemôžem, keďže v izbe spí aj dcérka a tá je už tiež z neho unavená :( všetci sme z neho už hotoví, v noci aj cez deň, vkuse čosi, krik, plač, hnev...čo robiť, ako to zmeniť? snažíme sa na neho nekričať, vysvetľujeme, ukazujeme, veľa ho chválime za dobré veci...ale o chvíľu od únavy už skolabujem. A to bol doteraz ukážkové milé usmievavé dieťatko :(
s tym spanim, ja este doteraz spavam s mojimi detmi niekedy 😀 mame 3 postele vedla seba, deti su uz dost velke 5 a 8 rokov a ja sa vyspim, pretoze dreti vedia, ze som tam a spia celu noc, on je este malicky, skuste mu vyhoviet usporiadat postele tak, aby si mohla spavat s nim, teda napr spojit 2 valandy
No ja myslím, že očkovaním to nebude, on máva aj dobré chvíľky, len je teraz tých zlých nejako častejšie a vyslovene len vtedy, keď sa mu nevyhovie ako on chce. No a aj dnes od rána, ja potrebujem vybaľovať, prať, urobiť obed a on vkuse len hučí od rána, že mamiiii a neprestane, je schopný aj 30x za sebou mamičkovať, kým neprídem- Chodí za mnou, vkuse čosi chce a pýta si to takým rozmaznaným plačom. Tak chodím a ukazujem mu hračky, hľadám niečo, čo ho na dlhšie zabaví, ale všetko je na 5 minút a aj to že mami...teda že so mnou a to by som teda fakt nič neurobila. Takže mu nevyhoviem a od rána len mrnčí a zlostí sa. Bolí ma hlava, keby som mohla, rovno ľahnem a spím dva dni vkuse...
@zuzana76 no ja som to pri dcérke nepoznala...ona bola také kľudné dieťa, pozerala si rozprávky, veľa kreslila, hrala sa s bábikami...on sa tiež rád hrá, ale on je také šidlo neposedné, rozprávky ho nezaujímajú, vkuse by len von lietal, piesok, trampolína, lopta, odrážadlo...a nie vždy sa to dá, aby sme len vonku boli.
@zuzana76 haha, to áno, voda zaberá aj u nás, len už to vidím, že by bola voda úplne všade a presne tam, kde by byť nemala. Dnes vylial džús na seba i zem, hoci mu tisíc krát poviem, nech si nechá pohárik na stole a tak pije zo slamky...nieeee...vylial a ja že no, musíme to utrieť...a on ešte sa urazil, ako keby moja vina to bola a rovno čelom do vyliateho džúsu...tak sprchovať aj jeho.
No keby som sa aspoň vyspala...ale to sa nevyspím, ani keď spím s ním, ani keď sám. Lebo zobudí sa tak či tak a lozí po mne, vkuse čosi chce. Ale ako píšem, doteraz to tak vôbec nebolo, odhliadnuc od tohto odbobia bol veľmi zlatunký, pomáhal, túli sa rád, pekne si aj upratal za sebou, zbožňuje deti, vedel sa sám hrať aj hodinu s autíčkami...len teraz vykrikuje a "otravuje" všetkých, také strašne sebecké mi to pripadá, ale jasné, že asi ešte nechápe, že neexistuje len on sám jediný a že sme tu aj pre niečo iné, nie len pre neho jediného.
Ahoj. Asi ti neporadim, treba len vydržať. Moj malý má vyše dvoch rokov a je to podobné... Pred dvoma mesiacmi som vybrala kočík, lebo tiež sa chce len na rukách nosiť a predtým chodil tiež pekne sám za ruku aj hodinu. A stále je na mne nalepený. Upratujem a varím keď spí alebo je manžel doma. Inak som stale s ním, nevie sa sám zahrať, stale len mama. Keď ho nechám chvíľu samého buď niečo vyvedie alebo si ublíži. Tiež mám už toho dosť, ale hovorím su, že to prejde 🙂
Tak vitajte bo faze vzdoru a trucu....vo vela veciach akoby som o nasej dcere citala ma 27 mes....skusa kde su hranice...musite byt dosledny a nepolavit....inak si bude s vami robig vo chce...ale chapem ze an unava robi svoje...tiez by som prespane noci poratala na jednej ruky...
toto iste mala moja teta, tazke obdobie vzdoru, isla podla nejakej knizky,kde sa decko malo nechat tak aj ked srdcervuco plakalo, naozaj to tak preslo. Bola zufala,tiez na to chcela ist po dobrom iba. Ale ked vidim to dieta dnes, uz o dost starie,tak je to jasny asperger, hold to mame v rodine, mam to aj ja, aj sesternica a evidentne aj on chudacisko. Ale viem,ze ked to obdobie u neho preslo,tak sa s nim zase dalo uplne v pohode vychadzat, prave on sa strasne dobre uci, je smart.
Vitaj v obdobi vzdoru,...stanovit hranice,nepopustit a vydrzat...mas bude mat tiez dva roky,spava s nami,od narodenia co som pri dcere vobec nepoznala...a tiez sa nevyspime,ked sme tam vsetci,nebodaj docupka este aj mala,takze sa striedame a jeden z nas je vo vyhnanstve bud u dcery,alebo v obyvacke...neriesim,spat spime ahadam to nebude trvat do pubertyDD
@luvika tvoj drobec už chápe, že nie je jediný, okolo koho sa točí celý svet, ale chce aby sa točil a využíva na to všetky dostupné prostriedky. Robíte chybu v tom, že mu ustupujete. Píšeš, že keď si kľakne a dá hlavu na zem, vždy sa nájde niekto, kto ho vezme, Neexistuje, všetci musia postupovať rovnako, inak budeš mať obdobie vzdoru do desať rokov a potom plynule prejdete do puberty.....ak je doma, ignorovať, ak je to na vonku a nie je to vedľa cesty, alebo niekde, kde si môže ublížiť, iba sa ho spýtaj, či ide, alebo ostáva tam, kde je. Keď nič, odchádzaj, predpokladám, že sa rozbehne za tebou, ak sa dostatočne vzdiališ a nebudeš sa po ňom obzerať. Musí mu byť jasné, že ti je srdečne jedno, či kľačí na zemi, alebo nie. Ak je to niekde, kde by sa mu mohlo niečo stať, zober, či sa trepe alebo nie, odchádzame domov. Zbytočné vysvetľovať, on vie, prečo je to tak, hnevá sa, lebo nedosiahol to, čo chcel. A že ho neviete odučiť od cumla? Čím dlhšie ho bude mať, tým ťažšie ho budeš odúčať. Bude mať dva roky,urob oslavu, dostane tortu, darčeky, ale odovzdá cumel. Najlepšie niekomu, kto nie je z rodiny, napr. susedke. Dve noci vydržíš, aj tak sa nevyspíš, ako píšeš, tak vydržíš a neskôr sa už nebude budiť na to, že hľadá cumeľ. Snaž sa s ním hrať, aj keď v domácnosť mierne odflákneš, pohrajte sa a počas hry mu povedz, že za chvíľu pôjdeš variť, potom mu to povedz ešte raz a za chvíľu sa zdvihni a odíď. Rev, nerev, dvojročné dieťa sa už dokáže chvíľu zabaviť aj samé. Spýtaj sa ho, či chce variť aj on, daj mu rôzne umelohmotné nádoby, rôznych tvarov,lyžicu, varechu,lievik - nech presýpa ryžu, šošovicu a pod. Postupne si zvykne, že musí počkať a že nie je jediný na svete, že sú tu aj ostatní, so svojimi potrebami, ale nesmieš ustupovať a musíte na neho pôsobiť všetci rovnako, aby namal dôvod skúšať. Ak si niečo pýta plačom, tak mu povedz, že ho nebudeš počúvať, kým sa nezačne s tebou rozprávať bez plaču. Neboj, také deti rozumejú oveľa viac, ako si myslíme. Hodia sa o zem a kútikom oka pozorujú, čo my na to... 😉 K spánku - to ti neporadím, s dieťaťom som nespávala.
podla mna je to obdobie vzdoru, niektore deti to prezivaju tazko, zacina to okolo 2 rokov a trva do 3-4 rokov, alebo ked si si zmenu vsimla po ockovani, tak neviem, ci by ho nebolo treba dat vysetrit neurologicke, neviem posudit vasu situaciu, ale podla mna len skusa, niektore deti su fakt narocne