Ako zvládnuť obdobie vzdoru bez bitiek?
Ahojte, mám na vás otázku ohľadom obdobia vzdoru a ako to všetko ustáť..Nemám ešte dieťa v tomto veku, postupne do neho len prichádza, ale mám z toho obavu, keďže mám sesternicu, ktorá má syna v období vzdoru a tvrdí, že je to strašne náročné, že ju v ničom nepočúva, na opakované inštrukcie nereaguje a vždy to vyústi do facky, bitky a že s ním sa to inak nedá, utvrdzuje sa v názoroch svojich kamarátok, ktoré tiež deti bili a že to nebolo na ich škodu (ani rodičov, ani detí), hovorí, že je strašne zlý a nezvláda ho, pričom mu to aj vždy povie, aký je zlý chlapec, ancikrist a pod..Osobne by som nerada dospela do tohto štádia, že budem svojho syna byť, keďže všade sa tvrdí, ako sú chlapci náročnejší než dievčatá atď. Máme aj odlišné výchovy od samého začiatku a vo veľa oblastiach sa jednoducho nezhodneme..
Chcela by som však vedieť, tí z vás, ktorí máte možno aj viac detí a viete to porovnať, keďže každé dieťa je iné, ako sa toto obdobie dá ustáť bez bitky? Samozrejme tí, ktorí ste svoje deti fyzicky netrestali, nie som zástancom tejto výchovy, ani si nemyslím, že niekedy je výchovná potrebná..poprosím ľudí z tohto názorového spektra, o tieto skúsenosti nestojím, chcem vedieť ako to zvládli rodičia detí bez bitky..
@anavixy dakujem, toto je super postreh o dohovarani az po amoku, nenapaflo mi to sice ale da to rozum, ze ked s dietatom lomcuju emocie a hodi sa o zem tak asi nrvnima a nema zmysle aby dostaval prednasku.
A co situacie kedy sa dieta hofi o zem? Co robit v tychto situaciach? Zatial je syn este relativne maly a dokazem ho zo zeme zobrat ale ked povyrastie a bude tazsi ako to robit? Napriklad bude chciet nieco v obchode, sladkost, ja to nebudem chciet kupit a hodi sa mefzi regalmi o zem? Ja osobne by som ho neprosila o to aby sa zdvihol ani to po nom neziadala, kedze v tej situacii zrejme nevnima a lomcuju s nim emocie ale zobrala by dom ho a postavila ale co al sa hodi znova alebo sa bude vzpierat a ja ho nevlafzem? Mam problemy s platnickami, takze aj toto mi vrta hlavou
Najdi si na instagrame napr profil elipredeti ci nevychova, najdes tam odpovede na vsetky svoje otazky pripadne sa vies spytat co ta zaujima 🙂 a tam ti vzdy odpovedia k veci, nie tak, ze aj ja bijem dieta a je ok.. chapes 🤭
Jednoducho zvládnuteľné. Bitie detí mi príde úchylné 🤦♀️. Však ani s manželom sa netlčieme kvôli iným názorom. Takže áno, občas je to na nervy ale mám doma 2 dobre vychované deti, ktoré síce občas skúšajú hranice ale nič, čo by sme neustáli pri slovnej výmene názorov 🙂
Ja len tolko k obdobiu vzdoru: Kazde dieta nim prejde, je na rodicovi ako to zvladne. Treba si zapamatat, ze v zachvate zlosti ma dieta vypnuty prijem, vtedy je zbytocne cokolvek hovorit, vysvetlovat. Pokial si naozaj nemoze ublizit (napriklad uteka smerom k ceste, kde by hy mohlo auto zrazit) netreba prilis zasahovat, pockat kym ho to prejde, zapne prijem az potom vysvetlovat. Obdobie vzdoru je len vyvojova faza, ked dieta nevie spracovat negativne emocie z toho, ze nerobi sa to co ono chce, nedostane to co chce, ma robit nieco co ono nechce. Jednoducho nevie si rady same so sebou. Casom sa nauci aj toto spracovat a aj sa s nim bude dat dohodnut.
Ked sa dieta hodi o zem treba len pockat kym ho to prejde. Ono samo vstane a pojde dalej, nebude tam lezat vecne. Obzvlast ak zisti, ze hadzanim o zem nic nedosiahne a ci to zisti zas zavisi na dospelakoch. "Mozes sa aj o zem hodit, aj tak nebude po tvojom" sa sice casto pouziva v inych suvislostiach, ale na deti toto plati stonasobne.
Pochadzam z rodiny, kde bolo nasilie na dietati skoro kazdodenne, nie na mne ale na surodencovi. Aj mna to poznacilo, byt svedkom niecoho tak obludneho. Ja Este nemam dieta a aj tato skusenost ma od toho dlho odradzala. Myslim, ze uz som viac menej zahojena. Mna napriklad aj moj pes do isteho casu vytacal do zurivosti, nieto Este dieta v obdobi vzdoru. Co by som ti poradila je nastudovat si material o sebaregulacii, pre mna to bolo zlomove. Nedat sa stiahnut silnymi emociami ale byt pevne Sama v sebe zakotvena. A to plati aj o komunikacii s dospelymi, nielen s dietatom, alebo vo vysoko stresujucich momentoch. Vediet si zachovat perspektivu, odstup, byt zakotvena v tele, v dychani. Na youtube a sebaregulacii (self-regulation) najdes par videii odporucam napr. Forresta Hansona a jeho otca.
Neviem mám dvoch chlapcov,jeden ešte v škôlke druhý v škole, nejak sme ich nebili,nebijeme,v období vzdoru tiež nie,všade mi povedia,že aký sú to slušní, zlatí chlapci🥰 a nevydobila som si to bitkami....doteraz funguje osvedčené rátam do 3....1....2.....a je kľud....podľa mňa ani nevedia čo nasleduje na 3🤣.....ako jasné capla som im na zadok, jednu,dve....ale žeby facky,bitky boli to ozaj nie....naučíš sa čo na dieťa funguje,každé je iné...ale ide to aj bez bitiek...Skušať skušaju,sú to šibali,plný energie,neobsedia...ale vedia že kedy dosť a to mi staci len krivo pozrieť a už vedia ktorá bije🤣
@autor Ako bolo spomenuté vyššie, nechaj ho vyzurit sa ak to okolnosti dovolia a rob si svoje. U nás som syna poslala do izby a povedala mu, že ak sa ukludni, nech príde za mnou. To zväčša zaberalo, lebo nevedel byť dlho sám. To vysvetľovanie u nas nulový efekt, lebo vždy keď som mu povedala, že teraz mi to pekne zopakuj, čo som ti hovorila....prečo sa máš drzat za ruku, nebehat na cestu, neliepat sa po skrinke, nechytať krb atď. A vždy mal svoj príbeh, väčšinou že : lebo sa budeš hnevať???😁
Voľakedy sa tusim vyhrazalo aj koškárom alebo policajti ze prídu 😁 neviem to som ja nerobila
Držím ti palce v tom, že chces vychovávať inak a bez násilia. Neznamena to však ani, že dieťa necháš úplne robiť si, čo chce, aj keby ti to prekážalo a budeš sa vyhýbať vlastnej reakcii. Ako to však riešiť je obcas náročné, pretože sme väčšinou vyrastali cez zákazy, tresty, rôzne manipulácie a tak nám chýbajú tie správne nástroje. Preto je dobre nejaké sebavzdelavanie, nájsť si nejakú literatúru, podcasty, vzor ako to riešiť bez násilia (inak človek skĺzne k zazitemu správaniu) a ďalej na sebe pracovať.
Potom sú ešte dve take pasce. Stane sa, ze niečo riešiš len preto, ze niekomu druhému to vadí a vyjadrujú sa, ze sa to nepatrí, to by si k tebe nemohlo dieťa nikdy dovolit atď. i keby si s tým ty sama nemala problém. Druha, ze zmeníš svoje správanie pod tlakom okolia, zo svojho pocitu, ze sa od teba očakáva nejaka ina reakcia.
Odporúčam pozrieť kanál na YT: Deti jsou taky lidi. Autorka tvorí aj blog a tiktoky. Podľa mňa je to fajn obsah pre súčasných rodičov ako laicky pochopiť psychológiu výchovy detí na konkrétnych situáciách.
@sense môžem to kľudne vyvrátiť...nepoznala som u oboch detí obdobie vzdoru nejaké veľmi ťažké a puberta? ani neviem, že nejakú majú. Teda o dcére som hovorila, že ona mala pubertu od narodenia do 13rokov 🙈, ale to asi len preto, že bola veľmi veľký introvert, tak veľa vecí bolo hlavne pre okolie veľmi nepochopiteľných a veľa krát sa to prenášalo aj na mňa, až kým som nepochopila, že ju musím jednoduchou brať takú aká je. A môžem povedať, že sa vyplatilo. Teraz majú moje deti 13 a 15 rokov a môžem tvrdiť, že sú úžasné. A hrdá som, keď ich aj učitelia chvália ❤️
@alca85 tak to som rada lebo vzdor morjho dieťaťa bola jednorazova akcia že sa hodila o zem doma vtedy som ju prekročila a odišla do inej miestnosti a viac to neurobila, Max keď boli nejaké pokusy stačilo zmenit intonaciu v hlase , to funguje dodnes bude mať 12. Tak si koľkokrát vravím že ak je to pravda tak sa mám na čo tešiť. Ale tiež počúvam zatiaľ len chváli...
@sense priznám sa, že naposledy dcéra dostala na zadok, keď mala 3 roky a nechcela sa obliekať do škôlky. No zostal jej taký odtlačok na zadku, že som ju nakoniec do tej škôlky ani nedala 🙈. To som si tak vyčítala, že už som to viac neurobila. Ale teda kričať kričím. To pri mojej výbušnej povahe ovládať neviem, nech sa snažím ako chcem.
@deti95060810 čo myslis co by sa stalo ?napr môj otec sa môjho brata "bal" ,a brat bol problémový ,v puberte sa venoval kulturistike a bojovým umeniam ,čiže keby to malo vyustit do takéhoto kontaktu tak otec vedel žeby mohol dostať dosť na držku a ako víťaz by z toho nik nevyšiel ,je hlúpe vôbec nad tým rozmyslat a ešte hlupejsie to praktizovať,bit svoje deti aj malé aj veľké ,veď taký 14rocny je už dosť veľké a rozumne dieťa ,ak naňho rodičia po celé roky dlabali a teraz sa zobudili a chcú ho bitkou vychovať je dosť neskoro ,mali na to 14rokov
Jediný rozdiel medzi dieťaťom ktoré je bite a ktoré nie je ,sú jeho rodičia ,to bite má rodičov,ktorí to nezvládajú ,žiadne dieťa resp človek si bitku nezaslúži ,to hovoria len tí,ktorí to nezvládajú a v Tom prípad by mali popracovať na sebe
Necitala som vsetky odpovede, je tu toho dost. Hlavne si uvedom ze je to dieta, clovek, ktory ked ma zachvat tak ho nema lebo ti chce robit naprieky alebo cokolvek ine ale jednoducho nevie ako inak spracovat a vyjadrit co sa v nom deje. Mam dve deti, na syna zabera silno ho objat a pockat kym to prejde, na dceru len pri nej sediet, nechce vtedy dotyky no a nema zmysel na dieta v zachvate rozpravat, bud tam s nim, kazdy zachvat prejde. A tak celkovo nam pomaha predchadzat velkym zachvatom bytie spolu. Aspon 20-30 minut naozaj neruseneho casu kedy robime presne to co chce to dieta. Ziaden mobil ziadne poucanie ziadne odbiehanie k sporaku a pod. Vela byt vonku, posalit sa rano po zobudeni , vecer pred spanim. Nastav si ty mysel ze to dieta nie je tvoj nepriatel, je to tvoj partak (alebo akokolvek si to nazves. Cokolvek mu povies alebo urobis Ked mu je tazko si predstav ze by to tvoj muz urobil tebe keby ti bolo tazko. Asi ked prides domov unavena a hladna a spadne ti nahodou hrncek na zem a zacnes plakat už zo vsetkeho a on ti vylepi facku, no ako ti to pomoze? Nijako len sa od neho odputas pomaly.
Najdi si knihy, napr Detsky mozog vysvetleny rodicom alebo je aj kopec fajn instagram profilov, napr Dr Becky.
A Inac vobec neplati ze chalani su zivsi, u nás je to presne naopak.
@mon29 dve opice 😂😂😂😂teraz si ma pobavila
Obdobie vzdoru je prirodzený míľnik v živote dieťaťa, keď si začína uvedomovať svoju "moc" a schopnosť "hýbať svetom". Riešenie teda je, dať mu tú moc tam, kde je to možné. Nechať ho rozhodovať tam, kde sa dá, dávať mu malé zodpovedné úlohy. Napríklad pri spoločnom upratovaní, oprave niečoho, nakupovaní. Áno, zdržiava to ale určite menej ako taký kvalitný amok. A neprídeš pri tom o nervy 😊
Napríklad pred prechádzkou, dostatočne včas, si dieťa môže pripraviť, čo si oblečie, čo si berie von. 2,5-3 ročné dieťa dokáže spokupracovať pri príprave jednoduchého jedla, alebo prestierania pred jedlom, môže pripraviť príbory. Na nákupe (napr.v Lidli si zoberie malý košíček a pošleš ho zobrať konkrétnu vec. Len s ním treba od malinka pracovať a nevyháňať ho k mobilu, tabletu a TV 😏 Je to najlepšie investovaný čas. Mám odskúšané na dvoch deťoch. Jedno s podporou Montessori filozofie, ktorej som sa začala venovať, a jedno tak nejako prirodzene. Bolo všade so mnou, keďže som ho nemala kde dať. Chodilo so mnou na poštu, do knižnice, do obchodu... Vždy som jej dala nejakú úlohu, odovzdala niečo poštárke za okienkom, dala peniaze predavačke, šoférovi v autobuse... bola súčasťou všetkého co som robila 😊
mam 3,5 rocnu a teda musim povedat, ze u nej obdobie vzdoru ani neviem, ci bolo/je. jasne, ze su situacie, ked skusa, provokuje, snazi sa robit si podla seba a tak, ale nemozem povedat, zeby sme sa s muzom nejako zosypavali.
urcite je to aj temperamentom, ale myslim si, ze je dolezite u dietata od maleho malinka mozneho stanovovat hranice. nie, nevyhovaram decku dieru do hlavy, ale povedalo sa, dohodli sme sa, urobilo sa.
funguje u nas "este sa 3x smykni a ideme domov", smykne sa 3x a odchadza aj sama. to iste funguje aj pri inych cinnostiach. proste zdrave hranice, vzajomny respekt, vnimanie aj potrieb dietata, ich naplnanie, budovanie si vztahu a dovery.
treba zacat pracou na sebe a potom netreba mlatit deti...
@pribinak keby dal 14 naspat facku otcovi tak ziaden respekt tam nie je. Dostal som aj ja. Zasluzil som . Hambil som sa za to, a nikdy som to orcovi nevycital.
@anavixy tak si pomyslí na jeho budúcu pubertu, o hlavu vyšší, ťažší, silnejší a emocionálne rozkolisany a vtedy čo urobíš?
Ja som si , keď mal môj syn 4 kúpila štuple. Niekedy som dieťaťu vyhovela, inokedy vysvetľovala, ale v zásadnych veciach neustupila. Ale každý to má inak. Napr. ja som v jedení bola benevolentnejša, nechceš jesť, nemusíš. ...atď
Ešte mám k tomu. Ak niekto nezvládne malé dieťa bez nadávok a bitky, tak čo urobí rodič v jeho puberte? !!! Také decko sa nenechá ani bit donekonečna ani si nadávať. To je cesta do pekla. Treba budovať vzťah, vysvetľovať, rozprávať, milovať dieťa aj s jeho nedokonalostami, prispôsobovať sa mu, veľa odpúšťať a nikdy nepustiť z dohľadu ( toto myslím metaforicky). V puberte sa to zúročí.
@zazka666 nerozumiem, co by som mala robit? Ved o tom je naucit dieta regulovat emocie - tak, aby ich dokazalo regulovat aj v puberte a dospelosti, aby sa to potom nemuselo ucit samo na terapiach atd. ako mnohi dnesni dospeli, ktori boli len spakruky biti. Jasne, ze v puberte to nebude idealne, ale to ani nikto neocakava. Ak si chcela naznacit ze v puberte o hlavu vyssi tazsi v amoku da facku mame, tak no nie, neda, lebo ho ta mama nenauci svojim konanim, ze tak sa riesia nervy a ze je ok ludi bit, ked nezvladam svoje emocie.
To závisí od veľa faktorov....a od prístupu,ktoré dieťa zažívalo dovtedy. Ale facky???? To som v živote nespravila svojim deťom....ak ale hľadáte nejakú užitočnú cestu aj na dlhšie obdobie a do materstva ako takého,určite odporúčam si prejsť aspoň nejakú knihu Filialnej terapie,nemusíte rovno kurz. Je to veľmi prínosné....a, Taka nevyžiadaná rada: ja by som hľadala cesty,ako sa zbytočne nestretávať s rodičom, ktorý sa rozhodol takto riešiť výchovu....fackami.

@mischy00 nemyśela som to celkom takto ze sa mu nudem teraz 30x prosit alebo mu davat polhodinovy monilog o tom preco na co za co. Ale napriklad teraz sa oblecies, ideme von. A ked sa este same nevie onliect tak to robit spolu s nim a nehovorit mu pribeh preco sa musime obliect lebo vonka je zjmka je ochories atd. Proste trvat na tom, ideme sa obliect, ideme do skolky.
Nedovolit utekat, vybavit co treba a odist kam treba. Jednoduche ale jasne instrukcie alebo popis toho co robim a byt komuistentna. Alebo napriklad ideme cez cestu das mi ruku, aby sa ti nic nestalo idu auta a presne ako spomenuˇi zeny vyssie, predvidat. Nie ze sa mi rozleti same lebo ho necham behat ze ved rob si co chces a budem za nim utekat a potom ho zbijem na ceste alebo predvidam daj mi ruku..taketo verklikovanie skor myslim.