Ako zvládnuť obdobie vzdoru bez bitiek?

@pribinak tiez som toho nazoru, ze na nich sa to ukaze, moj ocino bol bity mojim starkym a podla mojho nazoru sa to na nom podpisalo, len pri nasej vychove bolo pravidlo, ze deti sa nebiju a mama to zarazila hned..takze ja a surodenci sme nezazivali bitku..ale vidim ze ocino je niekedy ostrejsi, ze ma vyjadrenia ze by to tomu ci onomu pomohlo..

@pribinak chcela by som vidieť toho 14 r. čo dá otcovi naspäť facku...

ja len zareagujem k tomu že chlapci sú náročnejší ako dievčatá... určite nie vždy
syn bol anjel oproti dievčatám... to skôr závisí od povahy die´taťa...

@pribinak no keby mne ako rodičovi letela facka naspat, či už od 2 ročného alebo od 14rocneho, tak by si týždeň nesadlo na zadok.

Deťom treba nastaviť hranice rozumne. Niekedy pár po zadku nezaškodí (ale také aby ich dieťa aj cítilo a nie sa pri tom usmievali alebo nebodaj zahnalo na rodiča, musí vedieť že je to jasná stopka - kade cesta nevedie a čo je teda zakázané). A facky (na tvár) nie sú ale dobrý nápad, ani nazývanie dieťaťa nejakým ancikristom.

Facku 2r dietatu, akoze oukeeeej tu je niekto na riadnu facku a to 2rocne dieta to fakt neni...

@lenkakravcova dakujem nechcela som reakcie rodicov co biju, bili by deti..

@deti95060810 ja viem, preto to spominam, ze zvykne sa hovorit, ale realita je ina, poznam aj vela dievcat, ktore davjau zabrat a su akcne, sama som taka bola aj som doteraz, mam taku povahu

Mam dvoch chlapcov, už veľkých, každý je iná povaha. Vzdor sme zvládli bez bitiek, faciek a podobnych záležitosti. A veru, nebolo to úplne ľahké, ale hranice boli nastavené a zatiaľ sa to nastavenie osvedčuje doteraz, a to starsi je už puberťák. Nech si hovorí kto chce, co chce, neexistuje výchovna a nenavidim argument “aj my sme dostali a nic zle na nás nezanechalo”. Pisem ako dieťa, ktoré bolo bite “výchovne, aby vedelo, kde je jeho miesto”.

Mám 7 ročné extrémne náročné dievča a 4 ročného maximálne nenáročného chlapca... Žiadne rady iných rodičov ti nepomôžu, lebo akonáhle budeš mať dieťa, ktoré sa "vymyká" priemeru, nepomôžu ti žiadne rady..
Na môjho syna by sa dalo aplikovať čokoľvek výchovné, čo si prečítaš, na dcéru nefunguje nič. ... obdobie vzdoru sme proste len prežili 🤷

Ja si neviem predstavit, comu ta bitka ma pomoct. Ked je dieta vo vyvrtke, tak bitka ho z nej rozhodne nedostane.
Dieta nie je kon, ze ides lamat jeho volu ukazkou fyzickej dominancie. Ked sa na niecom nezhodneme, tak v prvom rade zapojim empatiu a inteligenciu, ze co to dieta vlastne chce, a potom mu to bud dam, alebo nedam.

@deti95060810 tak asi by si dosť cumela, ale sú ich plne diagnostaky a LVS.
Pretože tieto deri zažívajú násilia od útleho detstva, nijak inak ako bitkou problemy rieisit nevedia

To že ty si take nevidela, neznamená že take deti nie sú

@lenkakravcova to mi načo píšeš?

Mám syna. 4 roky. Myslela som si, že v tomto obdobi bude vzdor už za nami. Ale mám pocit, že sme ešte len na vrchole. A naozaj je to zúfalstvo miestami. Je to nenormálne tenperamentna povaha. Už pekne rozumie a chápe čo ma rozčúli a veľakrát provokuje a čaká na moje reakcie. Strašne chceme ísť výchovou bez bitiek. Ale teda ja vychádzam z prostredia, kde sa bitkou riešilo všetko. Takže neísť týmto vzorcom je pre mňa také, že mám niekedy pocit, že mi vybuchne hlava, keď proste to dieťa neudriem. Ale držím sa. Snažíme sa dohovárať. Klamala by som Ti, ak by som Ti povedala, že nekricim. Tiež som len človek a kričím niekedy. Moji rodičia, kt ma mlátili ako žito tvrdia, že som veľmi prísna. Hranice ma pevne dane a mne je jedno, že sa hodí do mláky pred 100 ľuďmi. Nie znamená nie. Veľa situácii sa naučíš predýchať. Pri niektorých budeš kričať. Syn odomna dostal dokopy možno 5x. Nenormálne si to vycitam a trápi ma, že som sa nevedela kontrolovať. Neviem, či na toto obdobie existuje nejaký “všeliek”, ktorý by zabral všetkým deťom.
A pre teba…trpezlivosť. Držím palce!

Da sa to zvladnut bez bitiek. Ja som asi 3x capla maleho po zadku za cely cas ale to len preto, lebo uz to bolo ohrozenie zivota, ze nechcel ist za ruku a rozbehol sa na cestu. Proste vysvetlujes a vysvetlujes a ked uz mas toho dost, chod na chvilu do inej izby a predychaj sa, sem tam si do niecoho buchni alebo zacni upratovat 🤣🤣. Hlavne je neustúpit a trvat si na svojom nejakom pokyne, lebo dôslednosť je zaklad. Ja som nebola dôsledná, bola som dost mäkká a priznam sa, ze teraz v začínajúcej puberte sa mi to pekne vracia a musim byt o to viac dôsledná, lebo mama vzdy ustúpila a teraz robi na mna oci, ze preco na tom trvám. Ale nikdy ani ked bol maly ziadne capnutie mna (ani nikoho ineho) neexistovalo, to by realne dostal po zadku. Ked som videla na ihrisku ako deti vyslovene útočia na matky, tak to som si povedala, ze toto na nedovolím. Tak aspon toto sme nemali. Tazke za mna rada ist sa ukludnit ale stale trvat na svojim a byt dôsledná.

Ja mam dve opice uz po obdobi vzdoru, jedno akurat v obdobi puberty🙈 fakt neviem co tvoja sesternica bude robit v tomto obdobi.. Chuda dieta fakt. Dceru som mala naprikald narocnejsou ako syna.. Bola viac tvrdohlava, aj je.. Ale k tvojej otazke, pracuj na sebe.. Dieta za labilnu matku nemoze.. Ak vies ze nemas trpezlivost, si nervacka alebo co ja viem.. Pracuj na tom... Ak budes ty v pohode, ak ty budes vnutorne ok, vyrovnana... Tak aj svet okolo bude ok a budes reagovat ok.. Dieta sa uci pozorovanim, nie tym co mu matka ci tatino bude dookola hovorit.. Raz vysvetlit to ano, ale nie prosikat, ustupovat nedajboze mlatit.. a neviem co este.. Bud dospela vyrovnana zena, oddychnuta, najedena a aj dieta bude okej.. A hlavne vela vela trpezlivosti, dieta skusa, chce byt sucastou rodiny, uci sa a ty si tu od toho aby si ho viedla, nie menila alebo lamala.. Ako silna ochrana stojis za nim a smerujes a ked nieco mu nejde vysvetlis, a svojim spravanim mu ukazujes denne ako ma zit so svojou svorkou.. Staci ti laskavost a trpezlivost.

Ja stále tvrdím ze najlepšie sa vychovávajú cudzie deti, to každí ma plne ústa rád, ako by on toto, hento, a dieťa by bolo ako anjelik .....ale iba dovtedy, pokým sa mu nenarodí vlastný certik 🙂a už zrazu sú z nich rodicia, čo chápu. Moja známa tiež nechápala, prečo malý robí a vystraja ako zmyslovzbaveny, poucovala ma ako by to ona nestrpela a je to moja chyba. Až sa jej narodil syn....no a to už bola iná rozprávka 🙂

Mám dievča síce bude mať 12r a nedostala ani facku ani po zadku ešte. Nie každé dieťa má vzdor rovnaký. Sú deti kludnejsie a sú deti ako z divých vajec temperamentnejsie.
Ale teda ak je pravda čo sa vraví že žiaden vzdor o to horšia puberta,tak sa mám na čo tešiť. A možno aj tá facka padne 🙈
Ale teda u nás boli hranice od úplného malička a žiadne x krát "nono" nesmieš s potom smiech. A takisto za každých okolností rovnaké pravidlá nie že raz áno lebo sme vonku alebo aby návštevu nepozerala a iné keď som bola zle vyspatá. A tiež na ňu platilo bez publika nie je divadlo. Ako je mi jasné že každé dieťa je iné ale fackovať dvojročné dieťa je cez, a potom sa netreba čudovať že dieťa cape rodičov, alebo ho nechcú v škôlke lebo bije iné deti

@mischy00 neviem ako tato rada mala pomoct mne alebo ludom ktori sa o danu temu zaujimaju.. :D ja mam tiez narocne dieta, od sameho zaciatku a som nan sama..nikto mi nechodi vypomahat, muz je bud v zahranici alebo na slovensku mimo dom a nie je tu pre mna 24/7 na pomahanie..z rodiny mi nikto nechodi pomahat…syn je velmi aktivny, od mala placlive dieta, trvalo to asi 10-11 mesiacov..teraz je vsade, slovom vsade…za chvilocku bude ako netopier na strope, mam co robit..venujem sa mu, chodime skupinovo cvicit, chodili sme plavat, cvicit individualne a cvicenie doma, je predcasne narodeny..
Ja asom sa nepytala na to, kto nechape, kto ma certa, kto ma anjela, ale ako sa to da zvladnut bez bitky, pytala som sa rodicov zivsich, akcnejsich deti alebo rodicov viacerych deti, ktori to vedia porovnat..pochadzam z rodiny, kde moj otec ako spominam vyssie, zazival bitku, sesternicina mama tiez, su to surodenci..jej mama to prenasala na nu, moj otec vdaka mame na nas nie..
Tiez ma poucaju ludia, ktori s nami nie su denne, aj moji vlastni rodicia, aj znami..ale to nebola moja otazka…moja otazka bola co robit, aby mi nezoskratovali nervy do bodu, kedy stlciem vlastne dieta pri prejave vzdoru a budem ho nazyvat diablom…asi sme sa nepochopili …jedna vec je objavovanie, temperament a vacsia aktivita ako u inych deti a druha vec je bitka ako denny chleba a doma demon, ktoremu to hovorim stale a zakorenim to do toho dietata.

@mischy00 mimochodom, ja ju nevychovavam…ani jej syna..pytam sa. 🙂

Ťažko sa to porovnáva, že kto má vzdorovitejšie dieťa, lebo veľa robí prevencia. Aby bolo vyspaté, najedené, vybehané, cítilo sa prijaté a pochopené, malo možnosti rozhodovať za seba (hoc aj v banálnych veciach), bolo zapájané do užitočných prác (aj v dvoch rokoch) a nebolo závislé na cukre a elektronike.
Spýtajte sa ma o tri roky, ako to funguje u chlapca 😀.

@autor ja rozumiem co si sa pýtala, neexistuje žiadna zázračná veta, ani nič co dieťatko zmení....každí jeden povie len to prežiť. Ja som svoje deti nebila, dostali maximálne po plienke ako vychovne ale na syna nezabralo nič, asi aj keby som ho z koze zdrala, on bol od malička tvrdohlavý, svojský, typ vodca a to ma doteraz. Určite si skúšala aj po dobrom, aj po zlom a nejde to. Vravím, prežiť a prídu zas iné " problémy ".

@mischy00 ja si tiez myslim ze toto len prezit. Beviem sama ci pomaha vysvetlovat dokola ako verklik a tym sa to do dietata vpise ked so odkruti vzdor alebo ako to vlastne funguje. Ale ta bitka, to su moje pretecene bervy a dieta si z toho nevezme nic. Aj keby mi da teraz muz doma facku lebo som nieco chcela a on nieco ine tak mi to nic realne neda. Ja sa to snazim vzdy otocit na nas dospely svet a nepochopila by som z facky teda nic.

Prosim ta, sama vnimas, ze bit taketo male dietatko, ktore sa len normalne vyvija a sucastou toho je aj obdobie vzdoru, nie je vobec normalne a prospesne. Ved to dieta sa teraz este len vsetko uci o zivote ako veci funguju, nefunguju, je zvedave, potrebuje skusat a za to ho mam bit ? Nonsense. Co ho tym vlastne naucis ? Ze toho koho lubime z celeho srdca trepeme lebo nieco nevie ako to je ako ma byt (lebo ma 2-3-4roky?) Proste fakt sa len pozri na to svoje uzasne dieta s laskou a len s laskou ho uc a sprevadzaj vsetkym tym novym co chce objavit, skusit, naucit sa. Fakt, mne to pride uplne zlyhanie matky/otca ked biju taketo malinke deti za to ze su v obdobi vzdoru. Cisty blud. Mne syn raz tiez proste utiekol na ulicu. Mal cca 2rocky. Bezkal len po chodniku, vsimla som si o par sekund, isla ho hladat, bezala za nim. Dobehla ho. Ale ani na sekundu ma nenapadlo ho za toto buchnut po zadku napr. a nakricat na neho. Predychavala som, ale len som ho silno silno objala a vravela mu ako som sa o neho bala a ako dobre ze som ho nasla. Uz to nikdy nespravil. Ale verim, ze kopec tych rodicov co vravi, ze "s nim sa inak neda a preto mu sem tam alebo aj castejsie nalozim na zadok" by ho zdraplo, nakricalo a dalo mu na rit. On by sa rozreval, matka by ho tahala s nervami za ruku domov a bolo by. Parada. Ale co to dieta ? Neviem, ja ked sa pozriem na tie take male deti, ja vzdy v nich vidim take uzasne stvorenia, mne by to nedalo ho capnut po zadku. Aj ked vymyslaju, spekuluju robia naschvaly, presne to maju robit , ale stale musia citit u rodica bezpecie, istotu, laskavost ale aj raznost a jasne hranice.

Je velmi dobre, ze o tom premyslas uz teraz a ze vnimas, ze bitka este nikomu realne nepomohla, aby sa z neho stal "dobry clovek". Bitka je vzdy zlyhanie toho, kto ma tu moc zbit. A je uplne jedno, ci to je bitka rodica voci dietatu alebo muza voci zene. Lebo mam fakt pocit, ze v nasej spolocnosti je nasilie voci detom uplnou normou. Uz aspon vnimanie nasilia voci zenam sa zacalo menit. Ale voci detom... aj tu na MK sa tym niekto priam chvali, ze bije svoje dieta a obhajuje sa, ze capnutie predsa nie je nasilie.

Co vies spravit, aby si nezlyhala - pracovat na sebe. Nie na dietati, lebo realne, sama citis, ze to, aku povahu bude dieta mat, to proste neovplyvnis. Takze pracovat na tom, aby si dokazala zostat v klude, zastavit sa a premyslat. Toto je podla mna prvy krok. Ja napriklad som si to nacvicila uz v momente, ked bol syn babatko. Bol velmi narocny, naozaj velmi, uz od poordnice. A tak, ako nezbijes mesacne babatko preto, ze nechce lezat v posteli, ani v kociku, ani nikde, chce byt len na rukach, ako nezbijes pol rocne batola, ktore ti pri prebalovani za pol sekundy zdrhne s nakremovanym zadkom, ako nezbijes 8 mesacne babatko, ked z kocika asi po miliontykrat vyhodi cokolvek na zem a ty to miliontykrat zdvihnes, tak presne tak isto nezbijes 3rocne dieta, ze sa hodilo o zem za nejaku podla teba totlanu blbost..
Co ale vies spravit, aby si to hadzanie o zem nemusela riesit v 6-tich rokoch a aby si mala pekne vztahy s dietatom aj neskor a obzvlast potom v puberte, je praca s vlastnymi hranicami a sposob komunikacie. Toto je dolezite - s vlastnymi hranicami, nie hranicami dietata. Pretoze rodicia robia casto presne tu chybu - komunikuju detom, co by mali, ci nemali robit sposobom, ze svoju potrebu prenasaju na dieta, vydieraju a manipuluju (prikazuju - oblec sa, nerev, nechod tam, zjedz to), casto to robia len zo stereotypu (uz si velky, nebudem ta obuvat), casto to nemyslia vazne (ak si neumyjes zuby, vsetky ti vypadaju), resp. nedokazu dodrzat (ak si nepozbieras hracky, vsetky ich vyhodim).. Vo vsetkych tych situaciach neskor potrebujes proste len zastat a popremysalt, ze co a ako chces odkomunikovat - komunikuj to ako svoju potrebu, ci nutnost vyplyvajucu zo situacie - teraz potrebujem, aby si sa obliekol, musime ist do obchodu kupit chlebik, teraz potrebujem, aby si odlozil auticka do skatule, ideme povysavat koberec . A ak sa toto naucis, situacie sa nebudu hrotit tak, aby sa dieta muselo hodit o zem, aby revalo nepricetne dve hodiny, aby nemalo potrebu vybijat si frustraciu ublizovanim a pod.. Samozrejme, nevyhnes sa ani siuaciam, kde tie negativne emocie vytrysknu, ale to je ok, tak sa dieta nauci ich spracovavat -potrebuje vediet, ze si vtedy pri nom, ze ho chapes, ze je v poriadku mat aj emociu hnevu a pod. Opat - potrebujes vediet, ako reagovat, ako komunikovat. Este nikomu nepomohli vyhrazky, zlahcovanie a pod.. - (ak neprestanes, dostanes po riti... nerev, ved sa nic hrozne nestalo.. ) Dieta potrebuje citit, ze je prijimane, ze jeho problem je brany vazne (aj ked nam sa to zda ako uplna blbost).. Takze miesto nerev, lebo... poviem - chapem ta, velmi si chcel to auticko, ktore ma chlapcek a je ti to teraz luto, ze ti ho nepozical... ked je dieta uz v klude, mozem pridat vysvetlenie - aj mne je obcas luto, ked nieco velmi chcem, ale nemozeme mat uplne kazdu vec...

Pdla mna treba byt o kusok pred dietatom, vela vela predvidat a vnimat a podla toho zariadit veci aby sa predsilo zybtocnym amokom, nejakym vymyslaniam, nervaceniam a pod.

Len vydržať a prežiť, s pevne nastavenymi hranicami ,veľa lásky, porozumenia k dieťaťu. Dokola som si opakovala ,ze nič netrvá večne a to príšerné obdobie raz predsa skončí, musím byť ja tá silná a stabilna, ktorá dieťaťu ukáže a pôjde mu vzorom ako sa zachovať vo vypätých situaciach. Obrovskú trpezlivosť treba. Nič nehrotit v tom najhorsom co práve dieta bude prežívať. Tiež som z prostredia kde sa vychovavalo len bitkou a krikom. Kričala som už veľakrát ale pri tak malých detoch nie, skôr keď začínala puberta.

@silvike správne, tá predvidavost nám veľmi pomahala.

Ono ani to dohovaranie a hodinové monológy nie sú žiadne terno. Moja mama mi takto dohovarala a vždy som radšej chcela, keby mi jednu capne po hlave a nemusím to počúvať. Malé dieťa nevie ešte úplne dohovaranim pochopiť vážnosť toho co robí, skúša a hľadá hranice, vieš ho mierne usmerniť ale určite nebude preto zrazu poslúchať ....

Sama pises, ze bitka su tvoje pretecene nervy. Takze odpovedou je: naucit sa spracovat svoje vlastne emocie a nervy, len tak dokazes potom naucit dieta spoznat a spracovat tie jeho. Lebo obdobiue vzdoru a vsetky tie detske vystupy su sposobene prave tym, ze dieta nedokaze spracovat a casto ani nechape emocie, ktore prave silno preziva. Zaklad je pochopit dieta a nebrat ho ako ancikrista co robi naschvaly, to mas, myslim zvladnute. No a potom uz teda len naucit sa ovladat, vybijat frustraciu inak nez nasilim a krikom a nasledne toto ucit aj dieta. A este kus trpezlivosti urcite pomoze.
Dohovarat (na urovni primeranej veku), vysvetlovat co ano a co nie atd. treba vzdy az po amoku, v klude, ked je dieta schopne vnimat.