Aký máte názor na výchovnú metódu u detí?

@natalala To, čo si napísala, tak to nerobím ani ja. U mladšieho aj psychologička a logopedička skonštatovali extrémnu tvrdohlavosť, s ktorou treba pracovať. A tiež extrémne výbuchy hnevu, to ale súvisí s dg. A hlavne mať režim a pravidlá.

@zuzanockamt ja nehovorim, ze to robis len proste nechapem ako tu zeny mozu odsudzovat nieco, co vlastne neskusili a argument je, ze jedna znama ma nezvladnutelne decko, lebo “respektujuca vychova” Proste nechapu, ze je rozdiel medzi tou respektujucou vychovou a benevolenciou. Ja vobec nie som na malu benevolentna ani si nemoze robit co chce, len proste dosahujem avoje inymi metodami a to je vsetko 🤷🏼‍♀️

@natalala Veľa rodičov, ktorí schvaľujú telesné tresty si nahovára, že ich dieťa je extrémne zlé a tvrdohlavé a tí čo deti nebijú majú len šťastie na pokojné deti. Realita je taká, že oni sami v detstve boli vychovávaní rovnakým spôsobom a nenaučili sa tak zvládať silné emócie inak ako bitkou a krikom. Malé deti sa najviac učia od rodičov. Rodič im ukáže: "si nahnevaný? Nepáči sa ti že niečo nie je po tvojej vôli? Krič a udri toho, kto sa ti nepáči, lebo ja rodič to robím rovnako."

Mäm dve deti - povahovo absolútne odlišné - o jednom ani neviem, že ho mám, druhé ufňukaný hysterik. Nebijem ani jedno. Mali sme scény doma, mali sme scény na ihrisku, mali sme scény v obchode. Mám čas keď začne scénu niekde na ulici? Počkám. Nemám čas a nechcem obťažovať okolie pri scéne v obchode? Vezmem dieťa a odchádzame. Občas mám zlý deň, som unavená a dieťa ma rozčúli aj maličkosťou. Vtedy mu poviem, že som nahnevaná a idem si na chvíľu sadnúť do spálne, nech ma nechá kým sa upokojim. A čo robí moje dieťa? Vzalo si príklad. Keď je naštvané ide do svojej izby a maľuje si. Po desiatich minútach príde, podá mi obrázok so slovami prepáč, to som ti namaĺoval. Tvoje dieťa si našlo rovnaký spôsob. A podľa mňa to takto robia aj mnohí dospelí.

@natalala Mnoho matiek si totiž myslí, že majú doma rešpektujúcu výchovu a vlastne dieťa nemá hranice, nechajú ho rozhodovať vždy samé za seba atď. Dieťa nemá pravidlá, rešpekt voči nikomu, myslí si, ze je stredom vesmíru a my sa potom v práci ideme zblázniť, kým to ako tak upraceme. A takýchto detí prichádza čoraz viac. Čím mladšie generácie rodičov, tým je to horšie, neviem, kde je teda chyba.

@annm81 ja s tebou uplne suhlasim a mam rovnaky nazor. A este jedna vec, kt by som doplnila. Vidim na malej, ze ked ja som unavena, nervozna z prace alebo sama zo seba, tak aj ona zrkadli tie emocie a ked uz raz za 100 rokov dvihnem hlas, tak aj ona krici. Proste si myslim, ze ak my sme dobri k detom a vieme spracovat svoje emocie a udrzat sa v klude, tak aj tie deti su zvladnutelnejsie. Naucia sa postupne reagovat na situacie inak ako vybuchom hnevu alebo su casom tie vybuchy stale slabsie.

@zuzanockamt no asi tam je chyba, ze respektujuca vychova neznamena kaslat na decko a nechat ho robit co chce. Toto podla mna robia lenivi rodicia a schovavaju to za respektujuci vychovu. Ano aj ja necham malu kvazi rozhodovat, ale vo veciach kt nijako neohrozia ju alebo okolie. Nema vylozene zakazanych milion veci, ale ak nieco naozaj zakazem, tak vie ze to nemoze a hotovo.

@natalala A o to ide, že matky to nevedia rozlíšiť. Kedysi dávno pred 17-timi rokmi, keď som v práci len začínala, boli rodičia aj deti iné - ústretovejší, empatickejší, menej arogantní a agresívni atď.

@zuzanockamt nevedia, ved aj vacsina tu si mysli, ze to znamena, ze dieta je na volno a moze robit co chce 🤷🏼‍♀️

@annm81 s tým ja úplne súhlasím, že výchova, určenie hraníc a tiež trest, ja rozoberam to tvoje, ze napriklad krik alebo jedna na zadok je už zle. Nie nemusí byť zlé, tak ako na nejaké dieta zaberá dohovor, na nejaké osamostatnenie do inej izby, na niektoré aj krik a na niektoré jedna na zadok. Problem je, ze máš potrebu zájsť do extrémov pri tej jednej na zadok, lenže to sa dá ísť do extrémov pri akomkoľvek určení hraníc. Ja ti ukazujem, ze zo všetkého vždy je možnosť urobiť extrém a tak isto z toho môže vzniknúť trauma.
Ja nechápem kde sa tu určuje akceptovatelny a neakceptovateľny trest, lebo napríklad vacsina akceptovatelnych trestov je podla mňa ľahké definovať aj ako psychické tyranie. Mna toto osobne často veľmi prekvapuje, ako sa psychické tyranie bagatelizuje a z jednej na zadok sa robí tyranie.
A aké je moje riešenie? No žiadne, nemôžem a ani nemám univerzálne riešenie pre každé dieťa, lebo to sa nedá definovať. Výchova je komplexná a zložitá. Ano je správne sa učiť rôzne spôsoby výchovy ale nie je správne odsudzovať druhých za ich spôsob výchovy, keďže nikto z nás nepozná danú rodinu, dane problémy a dane dieta.

@777januska777 veľmi pekne napísané, máš môj obdiv za výber slov...

@777januska777 ...akurát dnes som sa nad tým zamýšlala.Ze či sú všetky tie benevoletne matky tak jednoduché s nízkym IQ,že nevedia rozoznať psychické,fyzické týranie a traumatizovanie od capnutia po zadku a poslaním dieťaťa do izby,aby sa ukludnilo.Lebo mne to príde tak,že oni sa týmito slovami oháňajú buď preto aby
1. Zakryli svoj strach,nedôveru a pochybnosti o svojej výchove a že ako to nakoniec vypáli celé,alebo
2.Su fakt jednoduchsie a strašne nevzdelane

@doriiis gratulujem k tejto uvahe 😂😂😂
Ano kto necape deri po zadku je jednuchy a nevzdelany 🙈

@natalala ...ale odpovedať mi na ňu nebudeš...viem
A nie,to som nenapísala....čítaj s porozumenim

@doriiis neviem ti na nu odpovedat IQ som si nikdy nemerala, mam skoncenu vysoku skolu a ovladam 2 jazyky na urovni C1. Som 6 rokov po skole (z toho 1,5 som bola na materskej) mam pod sebou 7 ludi a zaoberam sa procesnymi optimalizaciami a digitalizaciou, prijem ti tu nebudem pisat ak dovolis.
Vobec sa neobavam a ani nemam pochybnosti o svojej vychove (rovnake postoje ma moj manzel a tiez nie je jednoduchy ani nevzdelany, robi ITarchitekta). Cely cas pisem o fyzickych trestoch a nie o tom, ze kazda matka co capne deti po zadku je tyranka aj ked nesuhlasim ani s tym capanim po zadku.
To iste mozem ja povedat o druhej strane, ze asi to budu jednoduche chuderky, co nevedia riesit problem inak ako krikom, capanim po zadku a podobne 🤷🏼‍♀️

@777januska777 Ja som doslova napísala, že "Takže myslím, že vychovávať sa dá aj bez bitky, neustáleho kriku, nervozity a rozkazovania".

Udrieť malé dieťa je pre mňa niečo, čo neschvalujem a nepoužívam. Netvrdím, že každý rodič, ktorého prejde trpezlivosť a 3x za 10 rokov dá decku jednu na zadok, by mal byť zbavený rodičovských práv. Jednoducho sa môže stať aj najlepšiemu rodičovi, že situáciu nezvládne. Tu ale predsa nehovoríme o rodičoch, ktorí si priznajú, že údery nie sú dobrý výchovný prostriedok, ale o rodičoch, ktorý schvaľujú telesné tresty a považujú ich za akceptovateľnú súčasť výchovy.

Ak považuje rodič bitku (hoc len jednu po zadku) za normálny trest za to, že dieťa niečo vyvedie, čo vidia jeho deti? Že ak im Janko na ihrisku nepožičia lopatku, je akceptovateľné šľahnúť mu jednu po hlave, veď aj mamka tak rieši svoju nespokojnosť s konaním iných. Bitka ako výchovný prostriedok je extrémne kontraproduktívna. Existujú stovky štúdií, ktoré potvrdzujú, že deti, ktoré poznajú bitku (aj veľmi miernu po zadku) majú horšie výsledky v škole, častejšie problémy so socializáciou a neskôr aj so zákonom, častejšie si nájdu partnera, ktorý ich v dospelosti týra, častejšie striedajú partnerov, častejšie majú výchovné problémy so svojimi deťmi, sú náchylnejšie na závislosti a ďalšie negatívne javy. Naopak, nenájdeš serióznu štúdiu, ktorá by potvrdzovala dlhodobý pozitívny efekt v správaní takýchto detí.

S krikom a nervozitou je to tak, že každý má horšie dni. Autorka ale vo svojom príspevku hovorí o svojom detstve a o rodičoch vo svojom okolí, ktorí neustale kričia s rozkazujú. Áno, keď raz za mesiac počujem ako suseda skrikne na dieťa, nijako to neriešim. Ale keď ďalšiu susedu počujeme deň čo deň jačať, nemôžem mať o jej výchove dobrú mienku.

Áno, psychické týranie netreba podceňovať. Znova, bavíme sa tu o tom, čo rodič považuje za primeranú stratégiu výchovy. Ak dieťaťu ako trest budem zakazovať celý deň jesť, ľahko z toho vzniknú psychické problémy v budúcnosti. Ale povedať dieťaťu, že dnes za trest nejde na zmrzlinu je nemožné považovať za týranie. A na rozdiel od jednej po zadku mu tu vravim len to, že ak sa niekto správa zle, nedostane odmenu. Za trest zatvárať dieťa samé do tmavej izby môže mať psychické následky, ale nie to, že dieťaťu poviem, že dnes si nezaslúži, aby som mu večer čítala. A na rozdiel od jednej po zadku mu ukazujem len to, že ak je k nemu niekto zlý, môže ho chvíľu ignorovať.

@annm81 nie deti vidia, ze ak im Janko vezme lopatku je správne sa s nim nerozpravat a ignorovať ho. A z toho tu mame obľúbenú manipuláciu ignoraciou.
Generácia našich rodičov a nás ci generácie pred nimi boli normálne vychovavane aj fyzickým trestom a nie nemáme a ani sme nemali bitky na ulici. A samozrejme, ze štatisticky je to dokázané, lebo je veľmi málo rodín, kde existuje dieta, ktoré po zadku nikdy nedostalo, jednoducho sa to nedá nikde porovnať s dostatočnou opačnom vzorkou.
To ze dieťaťu zakazes zmrzliny ak je zle ho môže naučiť, ze si musí všetko zaslúžiť. Ze keď je sa nespráva podľa predstáv druhých, tak nebude dostatočne ohodnotené a z toho tu mame zakomplexovane deti. Ja čisto vychádzam z toho, ze ak by sme mali ochrániť dieta od problémov, tak by sme ho absolútne nemali vychovávať a nedávať mu žiadne hranice, dieta sa bude vyvíjať samé (utopia, ktorá v spoločnosti neexistuje), ale do tej teórie o výchove co píšeš by mala sedieť.
A ešte na jednu vec zabudas dieta je dieta a rodič je rodič. Dieta vidi a vníma rozdiel medzi sebou a rodičom. Ak dieta udrie janka za lopatku dostane po zadku. Dieta si urobí spojenie neudierat deti, lebo dostanem ja. Už keď je dieta v puberte, ktoré nevidí rozdiel medzi dospelým a sebou, tak už platia iné pravidlá.
Takže nie nesúhlasím, ze rodič naučí dieta druhe dieta bit, tým ze mu dá za niečo po zadku. Skôr to deti navzájom od seba pochytia alebo je to aj povahou. Príklad mojich synov. Moj menší hádzal po svojom staršom bratovi hračky, bil ho, keď mu niečo vzal a to nikdy predtým nedostal ani len jednu po zadku, starší vedel, že nemôže mladšieho bit, takže nemal to ani od neho. Kde sa to v ňom potom vzalo? Alebo začal ine deti skrabat po tvári, lebo urobili niečo co nechcel. To sa kde v nom vzalo?
A toto je podla mňa najväčší problém vo vychove, že absolútne neberieme do úvahy aj povahu dieťaťa. Myslíme si, ze dieta je absolútne dobre a ze ho ovplyvní, len to co robíme, čo nie je pravda.

@777januska777 V prvom rade, tvoje tvrdenie o nedostatku dát sa nezakladá na faktoch. Máme tu napr. metaanalýzu na 160 000 deťoch z 13 krajín.
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27055181/ Sú aj deti, ktoré po zadku nedostávajú. Síce sú v menšine, ale sú - je to len cca 10% afroamerických detí, na druhej strane drvivá väčšina detí v Škandinávii.

Naučím ho, že si veci musí zaslúžiť a že ak sa k iným nespráva dobre, nebudú ho hodnotiť pozitívne? A nie je toto cieľ výchovy, ktorý voláme tiež socializácia? Že ak chce byť platnou a uznávanou časťou spoločnosti, musí niekedy obetovať niečo so svojich sebeckých záujmov?

Alo vníma dieťa rozdiel medzi sebou a rodičom? Že rodič je väčší, je silnejší, je starší. Takže ak budem ja to väčšie a silnejšie dieťa, mám právo trestať slabšieho.

Kde sa to v ňom vzalo? Je to vrodené správanie, ktoré chceme výchovou potlačiť. Na to sa potrebuje dieta naučiť iné spôsoby, ako sa vysporiadať s emóciami. Toto sa učí v rannom veku a práve v tomto veku sa najviac učí napodobňovaním rodiča

Mimochodom, v tej štúdií vyššie si všimni, že následky "jednej po zadku" sa zásadne nelíšili od následkov týrania. Zato rozdiely od detí, ktoré po zadku nedostávali boli naozaj výrazné.

@annm81 Existujú stovky štúdií, ktoré potvrdzujú, že deti, ktoré poznajú bitku (aj veľmi miernu po zadku) majú horšie výsledky v škole
väčšiu hlúposť som už dávno nečítala. mám na mysli ten tvoj dodatok v zátvorke. áno, môže byť pravdou toto tvrdenie, to, čo je mimo zátvorky, v prípade, ak ide o pravidelné bitky a za každú kravinu. vtedy súhlasím. ale nie občasné mierne capnutie na zadok. to by sme boli v súčasnosti minimálne moja veková kategória na 99% kriminálnici, ktorí by nemali žiadnych kamarátov, žiadne dobré vzťahy, atď... lebo ja pochádzam z generácie, kde schytať za niečo zlé, bola úplne prirodzená vec a nikto sa nad tým nepozastavoval. trošku zabŕdnem ešte do inej "témy". zaujímavosťou je, že sme nepotrebovali ani psychológov, ani psychiatrov a oblbujúce lieky. v súčasnosti frčí neskutočné množstvo detí na rôznych liekoch - oproti minulosti mám na mysli, navštevujú týchto odborných lekárov ako na páse. ja tam vidím súvislosť. súčasné deti už nevedia mnohé, čo od rozkoše... nepíšem, že to súvisí s normálnou výchovou, ako už bolo x-krát spomínané, kde je dieťa pokojnej povahy. ale určite to súvisí s nezvládnutou benevolentnou výchovou, kde dieťa necháme, nech si robí čo chce a nech sa učí na vlastných chybách a skúsenostiach. a nevadí, že niekoho udrie, len mu dohovoríme. a nevadí, že vybehne na cestu, kdeže, radšej budeme 1,5-ročnému vysvetľovať, ako sa to nesmie a vynadáme šoférovi, že ho takmer prizabil. žiaľ, aj taká je realita súčasnej výchovy. matky sú schopné nechať dieťa absolútne bez trestu, no lebo veď trest (a už nebodaj fyzický) je niečo katastrofálne, a naopak, sú schopné sa za tie deti biť a vrieskať na iných (vidíme to úplne bežne aj na školách).

@panelacikova O prispevok vyššie som pridala link na štúdiu do ktorej bolo zapojených 160 000 detí (13 krajín, 50 rokov). Presne túto hlúposť si tam môžeš prečítať. Áno, deti ktoré dostávali "len po zadku" mali iq, výsledky v škole, depresie, psychické problémy v detstve aj v dospelosti porovnateľné s tyranými deťmi a horšie ako deti, ktoré fyzicky trestané neboli.

Áno, psychických ochorení je viac. Ibaže sa to netýka len detí ale aj dospelých, z čoho vyplýva, že to nebude vplyv výchovy, ale prostredia. Najskôr je do dôsledok moderných technológií.

Pletieš sem rodičov, ktorí dieťa NEVYCHOVÁVAJÚ, coje zasadne odlišné od rodičov, ktorí dieťa VYCHOVÁVAJÚ BEZ FYZICKÝCH TRESTOV.

@annm81 moja dcéra dostala niekoľkokrát len po zadku, navštevuje jednu z prestížnych žilinských škôl, má výborné výsledky (až na to, že je lenivá sa učiť...). nemá depresie, vie sa bezproblémovo začleniť do akéhokoľvek kolektívu, je prispôsobivá, nie je zákerná, nemá predispozície stať sa kriminálničkou. a teda dúfam, že sa ani nestane.

ja som dieťa vychovávala bez fyzických trestov. to, že dostala raz za 3-4 mesiace (po niekoľkodňových, hodinových, ba ale i týždňových úmorných rozhovoroch a dohovoroch, že prečo sa toto nepatrí a prečo tamto zase áno) po riti, vôbec nepovažujem za fyzický trest. obzvlášť, ak viem, že tomu predchádzala z mojej strany naozaj siahodlhá snaha jej to najskôr vysvetliť, ukázať...

ani ja som nebola vychovávaná s fyzickými trestami. bola som dobré dieťa. ale áno, mala som aj ja svoje muchy. a už keď to presiahlo isté medze, načapali ma na riť. napokon, ako tu už spomínali niektoré žienky, ak máš 4 deti po sebe, jedno po druhom, skús každému dohovárať hodiny, zbláznila by si sa. to bol náš prípad, boli sme 4, rodičia pracovali na zmeny, nebolo času riešiť takéto somariny. plus, ako píšem, dostať na riť bola bežná výchovná metóda a všetci sme tu. napočudovanie mi neubudlo ani zo zadku, ani z duše. som v pohode a s rodičmi vychádzam dobre, nemám na nich ťažké srdce ani nič podobné.

@panelacikova

Rozumieš, čo znamená štatistika? Že nie každé fyzicky trestané dieťa bude mať nasledky na výške IQ. Pritom ale nemôžeš vedieť, aké by bolo tvoje dieťa, keby si ho takto netrestala. Zaujímavý fakt je ten, že ŠTATISTICKY horšie výsledky dosahovali aj dospelí, ktori boli trestaný občasnou po zadku, ale tvrdili, že to na ne nemalo negatívny vplyv. Takže ty tvrdíš, že ti to nijako neublížilo, ale keď vezmeš sto dospelých, ktorí boli trestani rovnako a rovnako tvrdia že im to neublížilo a porovnáš ich zo skupinou 100 dospelých, ktorí neboli trestaní, tá tvoja skupina bude na tom v mnohých parametroch horšie.

Prečo všetci zástancovia fyzických trestov nevidia nič medzi nebitím a hodinovým neúspešným dohováraním?

Do isteho momentu som ti absolutne rozumela. Pretoze aj ja som mala genialne prve dieta kedysi. Mile, dobre, poslusne, vzdy si dalo vsetko vysvetlit, vzdy sme sa dohodli, nikdy nebolo potrebne zvysit hlas a uz vobec nie dat na zadok. Kazdy sa podivoval, ake je to dobre dieta. Naivne som si myslela, ze je to presne vychovou. Ale po par rokoch prisli na svet dalsie deti (nie jedno ako u teba). A boli to deti s uplne inym temeramentom. Co som povedala ci vysvetlovala, to nemalo ani ten efekt, ze by to cez hlavu im preletelo jednym uchom dnu a druhym bon, ale s prehladom ignorovali. Najhorsie bolo, ze sa mlatili navzajom, ublizovali si, kusali sa navzajom do krvi, atd. Za cokolvek a za vsetko. Takze zvresknut sposobilo, ze aspon na chvilku prestali a mne to poskytlo cas, aby som ich od seba odtrhla, aby sa nemohli mlatit dalej. Toto ako matka s detmi narodenymi dlho po sebe a navyse s oboma kludasmi poslusnymi nikdy nepochopis. A nechapala by som nikdy ani ja, keby som po tom mojom prvom poslusnom, dobruckom a tichom dietati nemala tie dalsie vrestadla, ktore vedia byt tiez skvele len vtedy, ked su osve a vtedy tiez netreba ani zvresknut, ani nic ine. Takze bud vdacna za to, co mas. A neuraduj vo vychove inych ludi. Nemusis chodit kazdy den v ich topankach, mozno i oni by s tvojimi detmi boli ti kludni rodicia a ty by si bola s tymi ich ta uvrestana mater.

@annm81 nemam cas citat teraz dlhu studiu, ale odložím si ju na neskor a precitam, ale skus mi odpovedat ci v danej štúdií zohladnili mentalitu? Lebo deti z 13 krajin to je už samo sebe komické. Keďže každá krajina má svoju históriu a ludia majú úplne inú mentalitu. Napriklad kedysi tu na mk bola presne otázka na mentalitu v škandinávskych krajinách.
Dieta vníma rodiča ako rodiča niekoho kto ho ochraňuje a vychováva. Ja osobne som sa napriklad nikdy na rodičov nepozerala ako na väčších a silnejších, ja som ich brala ako rodičov, ktorí rozhodujú, pomojkaju a áno aj potrestaju. A nikdy som nemala potrebu aj keď som dostala po zadku druhých týrať alebo si niečo dokazovať, skôr som sa vždy slabších zastávala, takže asi budem unikát ako vidím.

@777januska777 sme minimálne dva unikáty.... tiež som sa zastávala slabších.

@annm81 a ešte jednu vec ja som nikdy nemala z jednej po zadku traumu a ani nemám, ale doteraz mam traumu z nefyzikeho trestu (tej ignoracie a odlozenia mimo, keď som bola zla) to co robíš napriklad aj ty. To mam doteraz v hlave a moje problémy vždy od toho pramenili. Vždy som sa snažila byť dobrá aby ma ludia mali radi a aby ma neodstráni, keď som neurobila veci, tak ako som mala. Takže mňa máš živú vzorku v tom, ze aj nefyzicky trest dokáže mat následok na dieťati. Ale to nehovorím, že keď ja mam z toho traumu, ze na iné dieta to nezaberá a nemusí z toho mat traumu.
Verím tomu, ze robíš co pokladás sa správne, takže verím, že tvoje dieťa z toho traumu mat nebude. Ale možno byť tebou nie som tak ostrá vo vyjadreniach na druhých, lebo nemôžeš vedieť ci tvoja výchova je ta správna.

@panelacikova
@777januska777 ...je nás viac.Aj ja som dostala aj facku od otca.V živote som nemala potrebu sa s niekým bit a správať sa agresívne.
Tieto štúdie to je jak voda v koši.Podla tychto štúdií by mali byť dnešní 30- tnici a starší každi násilník,bitkár,kriminálnik.A je?

@annm81 ...predstav si mne môj otec jednu aj vylepil.A predstav si,že nemám žiadnu traumu z toho.Som dospelá vyrovnaná,mám dobrý vzťah s rodičmi aj s inými ľuďmi.Neznasam agresiu a pomáham pravidelne slabším.V živote som sa okrem staršej sestry v rámci detských sarvatok nepobila s nikým,nikdy som nebola trestaná.Pracujem vo vedúcej pozícii a riadim ľudí. Mám partnera,dve deti a vo svojich 32 rokoch život aký som vždy chcela.