Citlivý 6 mesačný chlapček
Ahojte maminky, chcela by som vás poprosiť o rady a skúsenosti s citlivým dieťatkom. Od narodenia prežívame emócie inak ako ostatné detičky na všetko reagujeme impulzivnejsie..- hluk, krik, zmeny.Pred mesiacom sme si začali buchat hlavu o zem......Chcem sa opýtať vás maminky ,ktoré máte takéto detičky aj staršie ako k nim pristupujete ;) Som z rodiny kde sa vychovavalo diktatúrou a práve ,že tento spôsob mu ubližuje. Chlapček je veľmi pozorný už začal rozprávať, má výbornú jemnú motoriku a je veľmi ostražitý.....v porovnaní s rovesníkmi je o krok vpred ale čo sa týka emócií a ich zvládania sa veľmi trápime ....:(
@dendulla31 ako si sa mohla pomýliť s vekom???
@lalenka33 súhlasím. v živote som nechápala takéto vyjadrovanie. moje dieťa bolo choré, neboli sme choré obe.... môjmu dieťaťu šli zuby, nešli nám obom (ja som už roky mala všetky zuby), moje dieťa začalo chodiť, nezačali sme chodiť obe naraz, lebo ja som začala chodiť cca pred 30 rokmi pred mojou dcérou 😀 atď., atď....
@dendulla31 aha, aha... tak zobrať dieťa a pomojkat, dávať lásku nie príkazy
@panelacikova to nemyslíš vážne ty s dcérou ste neboli po pôrode jeden celok, že by vám išli spolu zuby aj ste sa spolu učili chodiť 🤣? Kamoška mi minule píše správu, že máme prvý zúbok, tak som jej odpísala, že super a ja som si myslela, že ty máš zuby už 25 rokov.Tak sa urazila, ale ja som fakt alergická na toto sprosté množne číslo. By som chcela vidieť ako si tá žena strčí vlastný prsník do úst a nakŕmi sa 😂
@dendulla31 tiez to dcera robila, precitaj si knihu aha rodicovstvi 😊
@lalenka33 no veruže nie, asi som zlá matka 😀 ja osobne toto neznášam.... kedysi dávno otázky z okolia (matky detí rovnako starých ako moja): a chodíte už? a ja nechápavý pohľad a odpoveď: ja chodím už takmer 32 rokov 😀
@dendulla31 Pravda nie je urážka. Ber ako fakt, že každá matka si myslí o svojom dieťati, že je popredu oproti ostatným, že je citlivejšie, vyspelejšie, lepšie... To sú také bežné ihriskové reči, končiace ohováračkami za chrbtom. Ale vo veku rok a pol nemôžeš robiť žiadne závery. Navyše ako matka nie si objektívna. Tvoje dieťa je rovnaké, ako ostatné v jeho veku a jeho správanie sa nijako nevymyká priemeru. Prejde ešte mnohými prekvapivými fázami a v dobrom Ti radím, neanalyzuj všetko. Nechaj ho rozvíjať sa a iba ho usmerňuj, keď pôjde o sebazničujúce aktivity. Povaha a temperament sa bude prejavovať postupne, tomu neunikneš. 😂Dôležité je najmä, aby mal syn pocit prijatia a pohody v Tvojej prítomnosti.