Dvojročné dieťa sa neustále hádže o zem

Ja som niekolkokrat bola svedkom takejto vychovy v obchode a nik s tym problem nemal...dokonca jedna mamicka trochu odstupila od dietata zasla do ulicky a ked ju dieta nevidelo, hned bolo po cirkuse...a malo to zarucene kratsi proces ako dohovarania atd...ale je to kazdeho vec ako pristupi k vychove a myslim si, ze treba ratat s akymkolvek spravani deti ci v obchode alebo inde....ludia casto zabudaju, ze aj oni si tym preskakali....

@wera_ga dvojrocneho som na "rizikovych" trasach davala do kociara. U nas aj tak znakom strajku bola (je) vzdy unava, nic ine.Kociar pomohol. Priputat, vybavit, nakupit atd. a potom do parku na vyblaznenie. Su veci co treba vybavit, miesta kde treba byt nacas, v obchode rychlo nakupit a vypadnut prec. Neda sa cely den len psychologicky siahodlho riesit vzdor za nejaku blbost.

@briketa no to je pravda len od nášho bytu je obchod cca 5 minút cesty a cesta je taká rozbitá, že kočiar by sa mi asi rozpadol po ceste a potom by som ťahala dieťa aj kočiar 😀 😀 ale ja to robím tak že chytro do obchodu a po ceste domov ideme pomaly cez preliezky aby sa vyblaznil, no keď už ideme domov tak to začína lebo najradšej by bol celý deň vonku a keď prídeme domov, horko ťažko nasilu, už je dobre. nechápem to proste prečo..

@jeennyv samozrejme že s tým treba ratat, každy má svoju výchovu a každy si vychovava ako chce, ale ver či never nie vždy a nie každemu je to príjemne a to nie je o neohladuplnosti predavačiek a ludi , ale aj mamička by mala brat ohlady na ostaných ľudí či už v obchode alebo inde. o tom to je .

@wera_ga ja deti na zmenu upozornim dostatocne dopredu a tak sa vyhneme velkym hnevom. Mladsia to sice az tak nechape (alebo sa tak tvari). Ak predsa len zacnu,tak im poviem,ze boli upozorneni..
Synovi som pred prichodom na ihrisko povedala pravidla a aj dodrzala,ked to bolo nutne (asi 2-3x).. Prvykrat ich pocul,ked mal asi 2r.a 3m.
Najma maly nema rad nahle zmeny. On sa s tym nevie vyrovnat,preto reve. Musime mu dat cas na spracovanie v jeho hlavicke a je dobre. Ale ked ide o nahlu zmenu alebo on si nieco zle vysvetli,tak reve aj teraz.

@wera_ga tvoj syn presne zistil, čím ťa môže vydierať a zjavne ho to baví. Máš tu vynikajúce rady od iných mamičiek, základ je ale neukázať dieťaťu, že ťa to nejako rozhádzalo, keď sa hodil do mláky, alebo nezje obed. Viem, je to ťažké, ale ide to, na to, čo si myslí okolie, sa vykašli, najviac rozumu majú vždy ľudia, ktorí to nikdy riešiť nemuseli 😠 . Ak sa nechce držať za ruku, odchod domov, za každú cenu. Skúsi maximálne dva, tri krát a keď zistí, aký následok má jeho konanie, prestane. Na ulici, v obchode je to ťažké, môže si nejako ublížiť, tam by som ho len bez slova zobrala, nechala nákup nákupom a odišla domov. Doma sa môže hádzať o zem koľko chce, ignorácia. Len pozor, ak si už niekedy takto niečo vymohol, bude to ťažké. Písala si o podplácaní sladkosťami - NIKDY!!! Drž sa, pevné nervy, obdobie vzdoru prejde a môžete sa tešiť na pubertu...

@timea7 tak,tak.. Velky suhlas!

@wera_ga ja som na to sla uplne racionalne, ked mojho chytil najeky podobny amok doma pripadne na dvore, alebo mimo verejnost tak som jednoducho ho zopakovala, chytila som amok tiez , dokonca som sa raz hodila o zem... ved sa hovori, nerob druhemu to, co nechces aby robili tebe 😀 😀 😀
maly sa ostal na mna pozerat, ze ci mi nereskocilo, a v tu sekundu prestal.. cele to trvalo par sekund a zabralo 😀 😀
ale myslim to uplne vazne.. kedysi som videla take video, kde sa dieta matke hadzalo vobchode na zem, ona zacala robit to iste, dieta sa skludnilo, ostalo uplne vyvalene, ze co sa vlastne deje.. 😀 😀 😀
ako fakt to vyznieva hrozne smiesne, ale vyskusja to, ked budete doma bez svedkov...
deti, ktore toto robia chcu pozrnost, nic viac, nic menej . casto nepomoze rozumne argumentovanie, toto mozes, toto nemozes, a ani capanie po zadku / nervy vedia byt potvora, viem / takze ja ma osvedcenu metodu okrem tej ze sa snazim napodobnit maleho hysterycky vykon / ako fakt to bolo na skusku ci to funguje 😀 / tak ignoracia..... ta skor

@wera_ga
Zhodou okolnosti som bola v pondelok kvoli niecomu podobnemu so synom u psychologicky, ma 3,5, uzasny, sikovny, mudry chlapcek, akurat chyta amoky, ked sa mu nevyhovie ☹
No dopadlo to dobre, je uuuplne normalny, ale hlavne co chcem povedat, co mi povedala je:
Dieta do cca 6 rokov "nedokaze odlozit svoje potreby", teda nechape, ze nieco treba urobit teraz a noeco moze odlozit na neskor, jednoducho nieco v momente chce/nechce a ked sa to nedeje, je z toho hysak. Zalezi od povahy, ako potom v takychto pripadoch ovlada svoje emocie, niektore deti bez problemov, ine sa plesknu aj o zem. Dospely nedokaze dietatu vysvetlit situaciu na urovni chapania dietata, treba len vydrzat, najst taktiku ako to "prezit" v zdravi. Drzim palce!

@wera_ga
1. priraviť dieťa na to čood neho očakávaš. keď ideš doobchodu mu vysvetli v obchode sa nekričí, a nehádže o zem a ja očakávam, že budeš milý, a poslušný ako vždy. pôjdeme za ručičku spolu.
2. keď si na ihrisku, tak pred tým ako ideš na ihrisko mu povedz, že keď ho upozorníš, tak spoločne pôjdete domov. keď budeš chcieť odísť, tak mu to oznám o pár minút skôr aby mal čas sa dohrať a nevyrušila si ho v "najlepšom". môžete spoločne ukončiť hru, teda napríklad v piesku posledné koláčiky posledné auto naložíš pieskom posledne 2 zošmyky ap odobne. Je jedno ako reagujú iné deti, tvoje potrebuje zase iné. ty sa nestresuj v danej situácii, len preto, že sa kamarátky pozerajú a asi aj vnútri zabávajú že aké máš ty dieťa a že to ich počúvne na 1x. aj tvoje ale potrebuje iný systém riadenia.
3. keĎ sa ti to podarí zvládnuť a aj dieťatku, tak ho pochváľ až prídete domov a mu vysvetli čo spravil dobre a bolo správne. on to bude opäť počuť a sa mu to utvrdí v hlavičke. Je to drina ale ono sa to oplatí a budeš minimalizovať kritické stavy.
3. únava je najhorší stav. musíš predísť stavom, aby bol extrémne unavený alebo mal extrémne podnety. lebo vyvoláš hystériu v momente keď to nebudeš chcieť. je jedno že iné deti su vonku do 12 na obed a až potom idú domov, ale vy musíte ísť najneskôr o 11 alebo pol 12 lebo potom už prichádza veľká únava, alebo hlad a tým nezvládnutie emócií. musíš ty predvídať a poznať si dieťa čo zvládne ešte a čo už je na hrane. je jedno že iné deti to zvládnu ináč a z ich pohľadu lepšie. to nevadí. vy to zvládnete tiež ale svojím systémom.

@wera_ga ako by si o mojom synovi pisala. 😀 presne to iste prezivame aj my... ma 2roky 2mesiace a tiez sa barskedy bez problemov hodi o zem, je jedno ci je sneh, mlaka... ked idem cez cestu, chcem mu dat ruku, a mu prepne, on sa vytrhne a lahne si na cestu. a auta cakaju. musim ho nasilim vziat, samozrejme nechce chodit, tak sa mu nohy suchaju po zemi lebo on da taky odpor, ze ho na ruky nedokazem vziat. ked to urobi niekde v "bezpeci" , tak ho necham tak. chvalabohu pri tom nejak nereve, len si lahne a lezi, niekedy kope... tiez nefunguje papa odchadzam, je mu jedno, ze idem prec. tiez ked poviem stoj, tak sa este viac rozbehne a ked bezim za nim, tak si mysli, ze sa hrame. 😒 presne ako ty pises, u mojich rodicov je ako med, tam si to nedovoli, nechapem preco... mama ho mojka, a ked nahodou zaplace tak na ruky ho bere, kupi mu co chce, drzi sa celu cestu za ruky... ale akonahle tam prideme tak uz je zly, uz hadze stolicky, drevene hracky, agresia uplna. :( a pritom sa mu venujeme kazdu minutu dna, mame viacmenej rezim... dvakrat denne von, na obed spanok, kupanie kazdy vecer, spinkanie o 20.30, hrame sa s nim, stale sa rozpravame, chvalime ho ked je sikovny... jasne, ze vie byt aj dobry, ze sa aj pomojka alebo sam od seba mi chyti ruku a chce sa cely cas drzat (boze daj takychto dni viac) ale ked pridu tie stavy, tak sa vecne pytam preco?, kde som spravila chybu? teraz som tehotna a tiez mam strach co bude ked sa mi narodi miminko, ale pevne verim, ze sa to vtedy zlepsi a bude sa hrat na velkeho brata. 😅 milujem ho najviac na svete, som vdacna za to, ze je velky jedak a nema problem s vobec nicim, je samostatny, neboji sa... musime si verit, ze jedneho dna to skonci... 😉

Ďakujem veľmi pekne za každú radu veľmi ste mi pomohli. Dnes som konečne našla naňho nejaké páky 😎 😎 zistila som, že keď má hysák , ignorovanie ho zaberá najviac a aj počítanie do 3. Teda najprv na mňa pozeral či mi nešibe ale na druhý krát to pomohlo. A tiež som zistila že sa len robí že mi nerozumie 😀 Keď mu pekne vysvetlujem čo ideme alebo nejdeme robiť resp. Keď sa bude hádzať o zem nebudeme robiť to čo chce, tak si síce chvílu pomravčí, ale hneď to aj prekoná a ideme ďalej. No a s tým držaním za ruku je to trochu ťažšie, no snažíme sa chodiť tade kade autá nechodia a keď niečo tak mu vesvetlujem že autíčka mu môžu urobiť veľkú bolačku, tak sa ma drží lebo už vie čo je bolačka. Tak ešte raz moc ďakujem že ste mi pomohli , naozaj som aj pokojnejšia a malý keď vidí, že ma to nerozhodí tak nieje ani on úplne šiši.. 😀

@adula12 och som moc rada že v tom niesom sama 😅 lebo niekedy mám pocit že je to nejaký trest pre mňa.. aj keď samozrejme tie naše decká milujeme, musíme na ne nájsť niečo nejaké páky ktoré zaberú a ukázať im kto je tu šéf.. Aj ja som bola úplne bezradná ale baby hore mi tu dali kopec skvelých rád a pár naozaj funguje aj na môjho nezbedníka tak ti odporúčam prečítať a vyskúšať a niečo naňho musí platiť. Na môjho zaberá najviac to, keď vidí že sa nenehám vytočiť. Ako tu jedna mamička už písala, "divadlo nemôže fungovať bez diváka.." a tak to naozaj je , držím ti palce 🙂 🙂

@wera_ga nas je uz teraz vonku, ked ma dobry den celkom zlaty, s tetkami v obchode keca (daco im tam hatla, lebo zas u nas je rozpravanie este len v samych zaciatkoch), zdravi papa a dakuje iki (diki), ale ked stretneme znamych uz skusa medze, namiesto papa je to vyplazeny jazyk a tvari sa, ze ich nikdy nevidel a vlastne tam ani nie je 😀 u nas je najtazsie riesit moju autoritu, doma a ked sme sami je to v pohode, akonahle pride niekto iny, uz ma ma absolutne v pazi a skusa vsetko co mu ja nedovolim vyzobrat inde, som z toho na prasky, lebo to sa s nim fakt tazko pracuje, zvlast vysvetlit okoliu, ze nie som zla a prisna mater, co mu od ust odtrha 😀 jasne nemam nic proti obcasnym uletom, ale u nasich svokrovcov to nie je ulet, ale transatlanticky vylet, potom domov dostanem tak rozbite decko, ze kym ho dam zas do laty-vrestana revana lebo on ceeeee (chce) aj ja cem mat nervy v poriadku

@adula12 neobviňuj sa a nespytuj sa, kde si urobila chybu. Robíme ich všetci, rodičovstvu sa každý učí na svojom dieťati, za jazdy.Na všetky deti však platí - pevné mantinely a dôslednosť, nedať sa vydierať plačom, hádzaním sa o zem, ničím. Na druhej strane dieťa musí vedieť, že ho milujeme, aj keď niečo vyparatí. A prečo je u babky iný? No odpovedala si si na to sama - babka mu všetko dá, keď zamrnčí, berie ho na ruky. Keď prídete vy,tak si uvedomí, že doma a vo vašej prítomnosti platia určité pravidlá. Tvoje dieťa je vo veku, keď sa ešte len učí, že jeho správanie, či už dobré, alebo zlé, bude mať následok. Ešte sa len učí tomu, že môže vyjadriť nesúhlas, provokovať, vynucovať si niečo a je len a len na rodičoch, čo s tým urobia. V žiadnom prípade mu nesmiete ukázať, že ste z jeho správania hotoví, že vás to vytáča, lebo tým získa proti vám zbraň. Začne hádzať stoličky? Okamžitý odchod domov. Vždy. Aj babke potom svitne, že dať mu všetko, čo chce asi nebude najrozumnejšie. Stanov pevné pravidlá a nepopusť, ale zároveň mu stále dávaj najavo, že ho miluješ. Nepôjde všetko hladko už od zajtra, bude skúšať, ale postupne to pôjde. Uľahčíš si to, keď príde súrodenec, toto už bude mať zvládnuté.

@wera_ga super som rada že je to lepšei , dufam že pomohli raady mnohe tu dobre poradili, inak mna ešte napadlo, že moj ked začína mat hysak tak vopred mu poviem a a nechecš sa chytit za ruku, tak podme HOD SA O ZEM!ALE PORIADNE ,MALO SI SA HODIL!!! A on ostane kukat ako puk a pomylsí si ajust sa nehodím a ide dalje ,síce sfučaany ale všetko je ok 🙂

@janka_mamka máš pravdu, aj toto účinkuje,používam to aj v škôlke. Sú totiž deti, ktoré v živote doma negatívne stanovisko nezažili, rodičia ich vyhovejú vo všetkom. Majú potom veľké problémy požičať hračku, alebo rešpektovať iné deti. Keď začnú zvyšovať volume - ja, ja, ja, alebo chcem, chcem, tak im popredu poviem, že sa kľudne môžu aj hodiť o zem, ale ja tú hračku inému dieťaťu nezoberiem, lebo sme sa dohodli, že ju bude mať každý chvíľu. Pri svojom dieťati som to nezažila, šlahol sa o zem len raz - ale premyslene!!! Videl, že varím mužovi a sebe kávu a bolo mu jasné, že ju ponesiem do obývačky, tak sa hodil o zem pred vchodom do nej. Prekročila som ho aj s kávou, sadli sme si k telke a ignorovali sme ho. Keď začal pišťať, pridali sme na zvuku a ďalej sme si ho nevšímali.Zistil, že to nemá zmysel, že to nezaberá.

@timea7 učíš v škôlke?? jej to ti záávidim 🙂 ale naozaj 🙂 je pravdou že niektoré dertičky viacej rešpektujú učiteľku v školke ako doma rodičov, ide z nej väčší rešpekt 🙂a dieta vidi že musí posluchnut jednoducho lebo nič nezrobi 🙂

@janka_mamka áno, je to najkrajšie povolanie na svete, aj keď máš akékolvek problémy, niečo ťa bolí, keď sa ti tie drobné ruky ovinú okolo krku.....deti majú rešpekt pred tým, kto im stanovuje hranice a u koho zistia, že vydieranie nefunguje. Je jedno, či je to mama, babka, učiteľka. učiteľka to má ale ľahšie, pretože deti sa učia pozorovaním, celá trieda vidí, že učiteľka sa s nimi hrá a vôbec si nevšíma Peťka, ktorý sa treskol o zem a leží tam ofučaný, že ju nerozhodí, keď Zuzka dnes nič nezjedla na obed a kútikom očka sleduje, čo to s učiteľkou urobí. Uvedomujú si, že aj pri nich to bude fungovať rovnako. Nesmie byť ale veľa zákazov a príkazov, v niektorých veciach treba nechať rozhodovať dieťa. Chceš kakao do modrého hrnčeka, alebo zeleného? Pôjdeme babke vlakom, alebo autobusom? Ale! Na ulici sa ma budeš držať za ruku! O tom nediskutujem.

Treba aj rozoznat preco sa ti hodi o zem. Su to nervy lebo nie je vsetko tak ako on chce alebo preto lebo nieco nedokaze? Prvy pripad u nas zabera pocitan

@wera_ga ahoj, viem presne co prezivas. my zijeme v zahranici...so synom nemam najmensi problem, zje vsetko co mu dam, nehadze sa o zem ani nerobi divadlo v obchode. ALE pred Vianocami som s nim bola na Slovensku na tyzden u nasich. po 2 dnoch som ho nespoznavala. jest ani keby co bolo, vonku sa mi hodil na zem ze on chce ist inym smerom atd. ked mal ist spat tak spustil taky amok ako keby som mu znicila zivot. povedala som ok ked nejes budes hladny dostanes az vecer...moja mamka na to tak mu daj aspon brumika. 😒 jasne ze som nedala a bola som najhorsi tyran pod slnkom. vyvrcholilo to pri odlete kedy dostal taky zachvat ze som nemohla ani prejst cez kontrolu a policajt sa ma pytal ci je naozaj to dieta moje. 😀 navyse som tehotna, bola som v 6 mesiaci, takze to bolo dost zaujimave, myslela som ze sa rozrevem. prisla som tu a s muzom nam trvalo 2 tyzdne dat ho do laty. ten nechapal s kym som sa to vratila a ako sa moze dieta za tyzden tak zmenit. tu ma pravidla jasne a vie ze nema sancu, lebo s muzom drzime spolu a co nedovoli jeden tak ani druhy, tam som bola sama proti vsetkym a on to rychlo vycitil. prajem ti pevne nervy, aby si to zvladla a neodviezli ta 😀

Treba aj rozoznat preco sa ti hodi o zem. Su to nervy lebo nie je vsetko tak ako on chce alebo preto lebo nieco nedokaze? Prvy pripad u nas zabera pocitanie do troch a potom trest ( odidenie z centra,zakaz urcitej hracky cinnosti atd.) Druhy pripad-zabera pomenovanie problemu.Napr. ked sa snazi zapnut zips a neide jej to tak sa vyzlecie hodi o zem mikinu a potom seba. Vtedy nahlas zopakujem cinnost ktoru robila a poviem ze viem ze je nervozna z toho ze jej to neide ale ze ked to skusi este raz tak to urcite spolu zvladneme. Vtedy vacsinou mala vyskoci objime ma a dokoncime cinnost spolocne. A potom je treti pripad ked je dieta unavene a nic nepomaha, vtedy ju musim dat co najskor spat inak sa to vygraduje do takych rozmerov ze by som ju "zabila" v tedy je tak zla ze sa mozem aj na hlavu postavit a nic nepomoze, jedine spanok 😉

@janka_mamka fú, na toto som aj ja zostala alergická... tie hučiace deti po obchodoch, moji to nikdy nerobili, snažila som sa ich nebrať a väčšinou vždy len jeden išiel, aj to len ten, kt. bol v kočíku v tom čase 😉

@lucka1987 ja som raz kričala tak isto ako on a pomohlo 😉 tuším aj na zemi som raz ležala 😀

@danieli no presneeeeeeee 😀 😀 😀 😀 u nás tak isto, keď je so mnou sám je to ešte ok ale akonáhle sme s kýmkoľvek aj so susedou, tak koniec, nevie čo zo sebou, mne to presne príde že sa len predvádza a ja vyzerám presne ako bezcitná mater ktorá po ňom len ziape a bije ho non stop... 😅 😅

@janka_mamka 😀 😀 😀 😀 tak to je tiež super aj to ešte vyskúšam 😀

@mimake no už som vyššie spomenule, že ideme napr po ulici a všetko v pohode ale zrazu ho napadne, že sa nechce drťaž za ruku a šup už je na zemi a vreští, piští.. tak sa to snažím tak robiť že sa ho nepýtam prečo je na zemi ale napr že aha ide vláčik poď sa pozrieť a už potom aj zabudol očo šlo a už je to ok.. 🙂

@timea7 len najviac ma vie vytocit, ked proste je zly, tak zakricim, ked napr. hodi sunku o zem alebo naschval vyleje caj na zem (sice potom si ide po servitku a krasne si to vyutiera), tak niekedy nanho zarevem, vtedy sa spamata, poslucha. funguje to hlavne vtedy ked papa. totizto on nevie jest po sediacky, on si da dve lyzicky v klude a potom musi sa hrat pri tom, ide sa motorkovat alebo si pusta pesnicky a chodi si po jedlo... lenze to trva vecnost, jedlo mu vychladne a mna to vytaca, ze nevie tych 5minut sa najest a potom nech sa aj na hlavu postavi. 😀 a nebodaj ked ide plakat, tak on vtedy ide ku mne a zrazu sa chce mojkat ale pritom vie, ze sa hnevam. tak mu poviem, ze mama sa hneva, nech ma necha ale ked takto pride opat a opat tak mi to pride luto (a zaroven som rada, ze sa chce konecne mojkat), tak ho pomojkam ale pritom mu vravim, ze to nemoze atd... no vychova deti je jeden zlozity proces 😖

@adula12 súhlasím, že výchova je veľmi zložitý proces. Ale nekrič po synovi, nie je to príjemné ani jemu, ani tebe a nerobí to dobre ani drobčekovi v tvojom brušku. Zase to je o pravidlách. Pri jedení sa sedí za stolom. Keď od neho odíde, jedlo odnesieš. Nie do chladničky, aby si ho mohla o pol hodinu zohriať a znovu mu ho ponúknuť, ale ho vyhodíš. Nie s krikom, s jedom, vôbec nie demonštratívne - keď si nejedol, šmarím to do koša. To v žiadnom prípade, syn nesmie mať pocit, že ho trestáš, alebo že sa na neho hneváš, všetko rob s kľudom, s úsmevom, pretože doteraz to robiť mohol. Keď od stola odíde, tak sa ho spýtaj, či si už neprosí. Ak chce ešte jesť, musí si sadnúť za stôl. Ak si neprosí, jedlo vyhoď do koša, syn neposedí pri jedle preto, lebo mu toleruješ, že môže počas jedenia behať. A nechaj ho jesť samého.