Je výchova dieťaťa naozaj taká náročná?

Jedna vec od ktorej to cele zavisi je ake dieta budes mat. To sa neda vobec porovnavat, ked ma niekto fakt ze dobre, spokojne dieta a riesi len prkotiny okolo. A potom sme tu my druha skupina s nie celkom typickymi detmi (teda pre nas ano, ale okolie ma problem 😂)..my sme mali velmi narocne deti, kazde malo to svoje obdobie, kedy to bolo neunosne. Velmi casto sme nemohli robit bezne cinnosti, ktore ini s detmi robili, lebo by sme prisli o nervy. Prezili sme, ale nasledky zostali 🤣..ano, sme s muzom extremne unaveni, boli to zatial najtazsie roky nasho zivota..

Možno ma tu ukameňujú,ja svoje dieťa milujem nadovšetko,život by som za neho položila,ale keby som sa mala znovu rozhodnúť,tak deti nemám..Okrem všetkých tých vecí,čo si spomenula (čo je len slabý odvar),mňa ničí aj ten večný strach o to dieťa,pri každej chorobe a podobne,môj syn má všetky možné dys-,takže okrem toho všetkého nenormálne bojujeme so školou,dennodenne,narodil sa predčasne,takže to tu ani nebudem písať,čím všetkým sme si prešli..A to sa ešte desím toho,čo príde v puberte,že ja tu prispôsobujem celý svoj život jemu (ešte k tomu som s ním od jeho 2,5 roku sama) a on ma nakoniec v puberte pošle do P-čka..

Je to presne ako píšeš. Ešte by to chcelo nejaký čas, aby ste si s partnerom užili život, cestovanie.. Potom už na to nebude veľa času. Ale deti vyrastú a keď začnú chodiť do školy, tak bude pohoda. A čím budú staršie, nebudú ťa tak potrebovať. Ono aj záleží, či ti ich má kto postrážiť alebo budeš na ne úplne sama kým bude muž v práci. Poznám rodičov, čo deti na víkendy rozhádžu po babkách a majú čas na seba. Veľa záleží aj od peňazí. Mať viac peňazí a môcť si dovoliť vypadnúť na víkend preč je skvelé. Každý jeden elektronický pomocník je plus. Ale ver, že čím budete dlhšie čakať a odkladať deti, tým vám bude ťažšie k nim vstávať a hrať sa, behať za nimi. Po tridsiatke je to už záhul, pridružujú sa zdravotné problémy. Možno by si mohla skúsiť psychoterapiu, že kde je vlastne problém. Či vôbec chceš mať deti.

Je to tak, ako si zariadite. Pokial aj budu deti narocne a pomzoe muz ci rodina, zvladnut sa to da. Pre mna cas na rodicovskej bol jeden z najkrajsich. A ano, deti potom byvali aj chore a my tiez kadeco sa vyskytne, ale casom uz tych chorob je menej. Teraz zas riesime pubertu, to je horsie za mna, ale zas vedia byt aj rozumni...
Hlavu som si umyvala kazdy druhy den, normalne u mna fungovala bezna denna hygiena - zuby, krem, vecer sprcha, v lete aj cez den, aj som normalne jedla viackrat denne - spolu s detmi...
A cez vikend, ked sme sli vsetci spolu, tak som sa krajsie obliekla a dala si spiralu a obcas aj ruz. Teraz si zas dam spiralu a ruz, ked idem do prace. A nemalujem sa cez vikendy a ked som na homoffice.
Ano, clovek ma menej svojho casu, ale vela sa da aj s nimi. Skor casto rozmyslam, co som vlatne robila, ked som deti nemala.
A ako rastu, vies si najst cas aj na seba.
Ja som napr.chodila pocas rodicaku cvicit a obcas na masaz, deti strazili moji rodicia.
A ked mas prachy a trosku casu, tak vies aj popri tom, co chodia do skoly ci skolky po praci ist alebo cez vikend. Naozaj je to vsetko aj o spolupraci v rodine. Ono chvili trva na zaciatku, nez sa zladite, ale to je tak cca 2 mesiace.

Ano, je to zahul, je to sakra tazke a zaroven je to aj tak nekonecne uzasne co deti do zivota zeny a aj muza prinesu. Je to skratka neprenosna skusenost. Mozes si o tom nacitat milion clankov, mozes byt teoreticky podkuta ale ty netusis ako bude tvoje telo reagovat na tehotenstvo, na porod, ty nevies dopredu ktora z verzii bude ta tvoja, ci otrasne tehotenstvo, lahky porod, ci v pohode tehotenstvo, porod des, ci oboje gombicka, ci oboje o zivot. Ako sa potom zotavis, ci nebudu komplikacie. A potom dalej dalej a dalej a dalej. Netusis dopredu ake to dietatko bude, aky nakoniec bude vas vztah. Lebo poviem to takto, rodicovstvo je hlavne o vztahu. A nie, nikdy som to nelutovala, ze mam deti. Je to jedna z najuzasnejsich skusenosti v mojom zivote a som nekonecne vdacna za to ze mozem byt matkou. Niekedy tou super a niekedy nervoznou, vrestiacou, neupravenou. Proste to je zivot. Odporucam sa hlavne nebat ale zas ist do toho so zdravym rozumom a odvahou ;) Mas idealny cas.

Deti som mala náročné od narodenia, non stop plakali. Tým, že sme nemali v rodine male deti, tak sme si to až tak neuvedomovali, že to neni ok. U starsieho dietata to bola objektivna príčina, chyba pediatricky, že nás neposlala na chirurgiu a stanovila som si diagnózu podľa googlu až o niekoľko mesiacov, zrazu som už mala ist na pohotovost, okamžite a hospitalizáciu s operáciou. Našťastie sme jej zachranili reprodukčný organ, lebo toto by som jej neodpustila, že to bagatelizovala a mna mali za krkavčiu matku, že som hovorila, že to nie je normálne, čo dieťa cely deň robi (v podstate revy cely deň, 20x prebalovanie, lebo po cvrknuti do plienky sa dieťa zanášalo, nedýchalo, fialovelo). Už chodi do skoly a furt sú problemy, bud s jednym, alebo druhym. Ale vyslovene obdobia, že by som seba zanedbávala, neboli. Podľa mna si ešte mlada, do 30tky máš na deti čas. Správ si karieru, veľa cestuj, lebo s detmi sa nedá

U mňa čím staršie dieťa, tým náročnejšie. Užívala som si, keď dcéra bola bábätko...a nie, nestalo sa mi ani raz, že som umývala vlasy raz za týždeň...alebo sa o seba nestarala...dieťa som šupla do vajíčka a brala so sebou do kúpelne...napr. to isté pri varení, upratovaní atď. horšie bolo, keď dieťa chodilo a čím staršie, tým horšie 🤣 ale nie, neľutujem ale viac deti už nechcem...

😂😂😂😂😂😂😂ten opis je dokonalý. Za mňa to sedí. Ale veľmi záleží od povahy dieťaťa. Niektoré sú také, že ani nevieš, že dieťa máš a potom sú tu moje. 😂😂😂😂😂 Nikdy nevieš do čoho ideš. Deti vyčerpajú na totálne dno síl a ešte aj trochu ďalej. Nemenila by som ich. Ale rozhodne to nie je nič, čo by som si povedala, že aká pohoda

Ja som v 26r nevedela o detoch a vychove ani tolko co Ty, lebo ja som sa prva vydavala a mala deti, Mk vtedy len zacinal.
Ale zazili sme s mojim situaciu u kamosky jej 2 synovci a neter...cisto ze to fakt toto?...tak ziadne deti! A jej sestra ...oddych od deti...pre mna nepochopitelne vtedy. ...ale my sme chceli deti, nevedeli ani tolko co ty, ucili sa za pojazdu, materstvo a rodicovstvo je o obete, uplne zmeni myslenie vas oboch...aspon by malo...ale nikdy nelutujeme, ze mame 3 deti, hoci to bolo casto psycho pri 3 malych a je to narocne aj dalej, hoci uz inak. To, co "stratis", deti ti 100x vratia. Neviem si predstavit zivot bez nich... a kazde je ine...jeden dobry spac a pohybovo nadany, druhy zase nespac, ale inak pokojny a vnimavy, jeden smely, druhy bojazlivy...vsetko ma nieco za a nieco proti...

nikdy som nelutovala, mame sa velmi radi, vlasy som mala stale umyte, nemala som pocit, ze si nemozem umyt vlasy, alebo sa najest, ale rovno priznavam, ze viac deti by som ako jedno nezvladla (psychicky, fyzicky, financne)

Ano, vsetko, co pises, je tak. Ta nemoznost vylezat chorobu je pre mna asi jedna z najneprijemnejsich veci. A je este vela vela dalsich veci, ktore su tazke.
Ale da sa to nejako zvladnut. Tajomstvo toho zvladania je podla mna v samotnych tych detoch. Vedia to vynahradit, maju v sebe nieco, co rodica dobija. Z urovne zataze, ktoru z materstva citim, by som sa ako bezdetna bola zosypala. Jedine vysvetlenie, preco fungujem, vidim v samotnom synovi, v jeho usmevoch a srandickach, v jeho napredovani, nadseni z veci, v nasom peknom vzajomnom vztahu.

A zabudla si na hadky s manzelom 😄

A plus, uz navzdy sa o ne budes bat...

Áno, je to zahul ale nikdy som neľutovala že mám deti🙂

Nuž. Kdesi vo filme som po úľa hlášku: "materstvo je 10 minút radosti a tri dni starostí". Ja sama , by som už do toho nešla. Nie je to pre každého. Ale keďže vlastná skúsenosť je neprenosna, aj tak sa rozhodnúť musíš sama.

Podla mna to cele zavisi od toho, akeho mas partnera. Ked bude cele rodicovstvo v tvojich rukach, tak to budes mat tazke a ak sa na vsetkom bude aj manzel podielat v plnej miere, tak zvladnete vsetko, nech uz to bude akokolvek narocne 🙂

Este si zabudla zubky.
Teda je to masaker.
Kazdopadne ano. Je to náročne. Ale krásne. To všetko zažiješ iba s detmi.
A to si tym prechadzam 4x 🤯😂

Tak to ja už asi mám spomienkový optimizmus.. ako, samozrejme, že ťažké chvíle boli a stále sú, ale až také hrozne mi to nepríde..
Myslím si, že je to z casti aj mojim nastavením. Nesparam sa v tom, čo, prečo, zaco, načo, beriem život ako prichádza..
A plus prvé dieťa bolo mega náročné, druhé oproti tomu prechádzka ružovou záhradou, takže aj to silné ovplyvňuje môj optimizmus.
Vo všeobecnosti však platí, že ak ste na to dvaja, ide to lepšie. Čiže ak je otec naozaj prítomný, ak zdieľa starostlivosť o domácnosť a aj dieťa, je to naozaj ľahšie.
Ozaj a ani časté OCR rozhodne nie sú pravidlom, ani to, že dieťa čosi dovlecie z MS a celá rodina je chorá.. my ste toto nezažili..

Podla mna nocne vstavanie a krmenie je to najmenej. Vychova je narocna v tom,aby si vychovala slusneho,dobreho,zdravo sebavedomeho dietata,ktore sa nenecha ovplyvnit nevhodnou partiou. A samozrejme asi treba pocitat s tym,ze je to zataz pre manzelov,preto si treba vyberat dobreho muza,ktory je chapavy a napomocny.

Inak, mna na materstve prekvapilo vela veci. Ale este tu nebolo spomenute to, kvoli comu vsetkemu moze mat dieta hystericky zachvat. Ze napr. som splachla zachod skor, ako ono a nestihlo sa rozlucit s hovienkom, ze nemohlo byt mojim kamaratom v case, ked som aj ja bola dieta, ze za nim stale chodi tien, ze voda je mokra...

@diewcatqoo ze za nim chodi tien 😀😀😀

@michaelam2 clovek by neveril, kvoli comu vsetkemu mozu deti plakat 🙂

Ja som mala ťažké pôrody, ale inak nič z tých katastrofických scenárov, ktoré popisuješ nepoznánm👍

@tilly ja nechapem preco sa vravi male deti mensie starosti, mne pride prave, ze s vacsimi sa uz da hocco robit, aj pomozu, jedine co pribudne je skola a tam zavisi, ako ju dieta zvlada a druha vec financie, ze je viac vydavkov s vacsimi, ale za mna ja mam radsej vacsie deti ako toie malinke, mna materska ubijala ovela viac
Mozno to plati pre tych co maju male deti dobrucke a vacsie protivne pubertiacky. Ale za mna, pre mna je to s vacsimi detmi lahsie

@katulienkax no, podľa mňa to sedí, pretože toto "porekadlo" zrejme vychádza aj zo starostí spojených so staršími deťmi, najmä pubertiakmi, ktorí sa napríklad chytia zlej partie, začnú chlastať, huliť, flákať sa, prípadne sa vykašlú na školu, alebo budú leniví, čo sa týka práce atď. Malé dieťa ľahko ovplyvníš a starosti do veľkej miery eliminuješ. To veľké už moc neukočíruješ... Nehovoriac o finančnej stránke. Veľké deti stoja násobne viac peňazí, ak s nimi človek chce aj niekam vyraziť a nie iba chodiť šišky zbierať do lesa.

@katulienkax ano presne tak , tie velke starosti s väcsimi detmi sa tyka len problemov ako je pubertalne spravanie, zla partia, chlast a mnoho ineho.
Ale co sa starosti inych tyka tak plne suhlasim, ved velke deti sa vedia ,,ogabat" komplet same, nie jak s malym deckom pri zadku sediet a pomahat so vsetkym od A po Z, prisposobovat im ozaj vsetko ( aj pracu, prac. Dobu teda, vyzdvihnutie a zanesenie do skolky, skoly,ocrky ). Uz teraz pri 9 rocnom vidim ake je to neporovnatelne lepsie, rokmi bude este viac a viac , starosti a povinnosti rodicov upadavaju

@tiezjedna ta partia súhlasím, ale zatiaľ nemajú zlu partiu uvidíme 🙂 financie sú tiež väčší zahul, ale našťastie obaja robíme, tak sa to dá

Mám doma skoro 2 ročného syna. Veľmi veľa vecí prispôsobujem jemu, jeho režimu ale sú to tie najkrajšie 2 roky môjho života. Nevymenila by som ich za nič na svete. Materstvo je krásne

Ja moc neverím tomu, že ako si zariadis tak máš.Alfa omega celého rodičovstva je aké dieťa vychytas😆môžeš mať dieťa čo od narodenia plače, je nespokojne, trucuje, tvrdohlavé a také bude aj v škole a potom sú deti za odmenu čo dobre spia, pekne jedia, dá sa s nimi dohodnúť, ide im učenie atď....taký malý zlobor vie aj menzelstvom pekne zatriasť aj tvojou psychikou prečo xy sa pekne hra a mamu objíma a tvoje dieťa je ako neriadená strela a celý deň striehnes čo sa stane a riešiš konflikty.Zaciaok bol pre mňa ťažký nespanie a kojenie, ale potom paráda partacka úžasná.Kde má dáš tam som, všade sa s ňou dalo ísť, výlety, dobre usmievavé nekonfliktne dieťa
Mňa zaskočila puberta to priznávam.Negativizmus, separovanie, odvravanie
No a báť sa budeš už raz a navždy, všetko prežívať s dieťaťom, každé boliestky stojí to za to všetko je to taká emócia, že až...a zmení sa všetko ty, tvoj život, vzťah, náhľad na život, prežívanie netreba sa toho báť je to ten najväčší paradox v živote najkrajšie a zároveň najťažšie vychovať človeka s názorom, sebavedomím a veriť mu a sebe, že ste to zvládli dobre a pustas ho do sveta.
Veľa x si poplaces aj strachom, nervami, radosťou
To treba zažiť nedá sa to opísať😘

Môžem ti napísať, že prvý rok je záhul, potom lepšie.. ale ako hovorí môj otec, malé dieťa- malé starosti, veľké dieťa - vieš čo.
To, čo si popísala naozaj platí, ovládala som tú teóriu aj ja pred pôrodom, len iné to je vyskúšať to na živo. Proste si povieš, že bábätko plače, bábätká plačú a dlho plačú, ale keď to aj prežívaš a to bábätko naozaj preplače viac ako 24 h s 15-minútovými prestávkami (teda ty si tiež nespala a až vtedy si uvedomíš, čo je fungovať v takomto režime) tak začneš byť aj zúfalá. Na druhej strane to k tomu patrí. Mať dieťa je obrovská zoodpovednosť, zmenilo nám to život, hocijako veľmi chcené a vytúžené, ale zrazu niečo tak veľmi iné a nové, že ťa to aj vykoľají.. zmenili sa priority. Ale neľutujem. Naozaj nie. Pýtala sa ma bezdetná kamoška, prečo je dobré mať deti, ale tak to sa nedá napísať do nejakého zoznamu ÁNO contra NIE. Ja som z tých, čo povedali na rovinu aj to, čo sa možno nepatrí, alebo ako moja mama povedala, ona by v tých časoch, keď nás mala malých sa neodvážila ani v duchu pomyslieť na niečo podobné, aj keď to cítila, ale hanbila by sa sama pred sebou, že takto sa cítiť nesmieš. Ale nikdy som nepovedala ani nepomyslela na to, že ľutujem svoje rozhodnutie byť mamou.

Prešla som si fázou od "načo deti, len sa nepokakajte z tých detí", "majme dieťa", "no máme dieťa, ale čo teraz, čo do frasa budeme robiť?", "potrebujem sa vrátiť skôr do práce z materskej, pre zachovanie si duševného zdravia, lebo JA som sa niekde v procese stratila" po "všade som nahraditeľná, len v roli mamky nie a skutočnosť, že mám syna je to, čo tomu celému dáva zmysel, lebo aj toto som JA".