Je výchova dieťaťa naozaj taká náročná?
Ahojte, mam 26, snúbenca s ktorým už rok žijem spolu v domácnosti, obaja sme po vš, mame prácu, mame sa radi, sme z kresťanských rodín, no proste idylka/klasika. Jasne ze plánujeme svadbu, a potom deti, ideálne 2. Obaja mame súrodencov, a chceme rodinu. Ale poslednú dobu si začínam všímať mamičky s deťmi v okolí. Nemam žiadne kamarátky a deťmi ani deti v rodine, cize len okolie a ihrisko na ktoré dovidim z okna.. A plus obcas čítam veci tu.
Nemám naivnu predstavu, ale fakt je výchova dieťaťa až tak náročná? Lebo predstaviť si to úplne neviem. Trebárs ok, rátam s nočnými kŕmeniami, ak vôbec budem kojiť, ak nie tak zarábanie mlieka atď.. Viem se deti majú kolíky, ze treba hladkať bruško a cvičiť s nožičkami... Ze niektoré sú náročné na prítomnosť matky, a niektoré prespia celý den. A neskôr ze prídu v škôlke choroby, a vraj stále budem na OČR, a často tu ženy píšu aj to ze keď dieťa donesie nejaku pliagu, tak je chorá celá rodina. No, je to premna kúsok aj odstrašujúce, poslednú dobu sa už aj trochu bojím do toho ísť, ze stratím svoju slobodu, nevylezim už žiadnu chorobu, a nebudem mat na seba a domácnosť toľko času ako teraz. Tiež sa tu často píše ze zeny na materskej sú zanedbané, hlavu si zmyju raz za týždeň (to je prepstavitelne pre mňa keďže vlasy sa mi od puberty extra mastia). Atd.. No proste toto je len pár príkladov.. Ženy povedzte mi, ozaj je to až takéto? Je to fakt taky zahul? Ľutovali ste niekedy rozhodnutie, mat deti? Na koľko rokov atď prišli "o seba"?
len teda chcem pripomenut ze najevecsiu vahu maju geny a povaha dietata ... toto vsetko bude tak ako si napísala ale stále ak je to tabulkové dieta ktoré sa "lahko" vychováva tak to zvládnes ale ked tvoje dieta bude s tých náročnejších.. napríklad babatok (zle spat koliky a tak), pripadne školkarov zle jesť.. pripadne ani jedno z toho ale bude mať povahové vlastnosti ťažko vtesnateľné do sociálnych noriem našej spoločnosti (to je asi tá najťažšia varianta lebo babatka raz z koliky a nespania vyrastu..dvojroČaci začnu jesť ale povaha to je ťažký oriešok)... ako by povedal náš vodár.. (má 5 detí a mal ich prv ako sme mi mali 4) ... mať veľa detí nemusí byť problém, až na ten hluk ten sa počtom násobí :D... ale sú deti a deti.. o niektorom ani neviete že ho máte, iné vydá aj za 6tich ;) ..
apropo najtazsie je asi prvé hlavne ak más náročné babo ako som mala ja... nespal ani minutu cez den.. zrutil sa mi cely svet depresia ma neobisla.. a to som plne kojila.. zvládli sme to ..
My máme štyri deti. Štyroch chalanov a funguje to. Funguje to u nás preto lebo to ťaháme obaja. Nedelíme si to na nejaké ženské a mužské práce doma. Nebyť môjho úžasného manžela, tak by som to určite nedala. On ma nikdy nenechal na všetko samú. Všetkých od malička či prebalil, okúpal, nakŕmil, bol s nimi, keď som sa potrebovala vyvetrať, absolvuje s chalanmi všetky tréningy, zápasy, popri tom zarába a kúpil chalupu, ktorú prerába, aby sme mali kam vyliezť z bytovky. Takže ja môžem povedať, že som vybrala pre moje deti super otca, pre mňa manžela. Prajem všetkým ženám takého muža.
Ak by som mala partnera, ktorý by nebol taký tak by som sa bála mať čo i jedno dieťa.
A k výchove.....hej je to makačka, ak chceš vychovať súceho človeka, no ten človiečik nespolupracuje, tak ťa ide miestami šľaknúť, na druhej strane je to veľká láska, ktorá sa nedá s ničím porovnať. Čiže ťažké, ale krásne....
Áno, materstvo je náročné tak, ako píšeš. Sú chvíle, kedy plačeš od únavy, kedy potrebuješ byť chvíľku sama aspoň na záchode (u nás častá prax 😀) ALE... keď máš dieťa, ja mám dve, prežiješ toľko krásnych chvíľ, ktoré celkom prevážia tie ťažké momenty. Keď sa na teba drobček prvýkrát usmeje, keď prídu prvé kroky, prvé pusinky, prvé objatia a slová - mami, milujem ťa. Áno, prvý rok v škôlke bol u nás tragický, permanentné choroby, ale teraz druhý rok je to už oveľa lepšie. Doteraz som však nikdy neľutovala, že som deti mala. Ono je dosť dôležité zapojiť do starostlivosti aj muža, aby ti pomáhal. Aby si mala čas aj pre seba, vtedy vie žena nabrať sily a celé materstvo je oveľa veselšie.
Platí stará známa vec : Malé deti malé starosti, veľké deti veľké starosti.
Alebo zvesela: Deti máš až vtedy na poriadku, keď odídu na dôchodok
keby to bola taka katastrofa, nemaju zeny xy deti.
Nie nie je. Lebo vsetko zalezi na tom, ako si to ty spravis, a cim mladsia mas dieta = tym to aj fyzicky lepsie znasas. Problem je co ocakavas, ak si niekto mysli, ze je to plysacik, nie je, ze o nic nepride = tiez to nie je pravde. Je to o prioritach. Vela zien si dobrovolne naseka na chrbat 500000 povinnosti, s prichodom dietata, ktore nie su nutne... 10kruzkov od batolacieho veku, extra aktivity ako s nasolenym zadkom behat stale niekam. Alebo naopak, nedokazu si odopriet xy svojich vlastnych hobby, ktore robili pred tehotenstvom a su z toho na nervy. Bez nejake rozumneho "Pocuj Katka, teraz mas tuto prioritu, viem ze by si radsej 3dni behala po horach v klude, ale budes.. o par rokov", sa radsej vynervuju a vystresuju, ze proste musia, a chcu, a dup dup a idu si. POtom su na nervy, ze maju toho vela, lebo ani len na welnesse si vela mam neoddychne, ak dieta ostane niekde u babky :D
osobne som bola vyspata, 2x denne vonku, dieta ano malo svoje chvilky, ale proste brala som to s rezervou, nebudem si vlasy sklbat, lebo nechce spat, lebo ma koliku a lebo nieco nechce, bude kao poviem... S kludom som mala navarene aj upratane, a aj som pracovala z domu. PROSTE ako si to TY spravis tak budes mat. Niekedy je najlepsie (a dakujem tomu), ked vobec nebudes nic o tomto citat, nebudes sa riadit tym co vraj sa ma stat a stava, citat katastroficke scenare na MK, pozerat videa na nete ktore SCHVALNE prehanaju a vsetkym pridu vtipne.. Su aj horsie dni, ale nie je to ziadna katastrofa a PREJDU. A k tomu som mala dost vazne zdravotne problemy a skludom a rezimom sme vsetko davali. Problem by bol, keby som nemala flexibilnu pracu, lenze vacsina zien aj tak riesi pracu faaakt az po 3r dietata. Cize tam uz zase nie su problemy koliky, plienky a nocne vstavanie.
A popravde, to obdobie 1-6r bolo este to z lahkych pre mna napriklad :DDD
Ale hlavne nezabudaj, ako si naucis tak budes mat.. su deti NAUCENE chodit spat neskoro, a potom su tam matky ktore nestihaju a neoddychnu si, su deti co o 19tej zacinaju nocnu rutinu a o 20tej spia a mama stihne vecer vsetko co len chce :D
Ja neviem, co je to mat jedno dieta, ale ked je jedno, nemoze to byt take tazke. Ja som mala naraz dve, to uz bolo tazsie, manzel koncil VS, domov chodil v sobotu popoludni, odchadzal v nedelu popoludni. Krmenie vzdy s "muzikou". Jedna jedla, druha plakala, lebo tiez chcela jest. Kupanie: vylozit vanicku, nachystat vodu, okupat dieta, utriet namastit, nakrmit obliect, ulozit. A ideme znovu: vyumyvat vanicku, naliat vodu..,atd. Obliekanie na prechadzku: vychystat jednu, dobre obliecť ( narodili sa vo februari), odniest do kocika v kocikarni, lebo k bytu schody, vytah nikde, nechat tam dieta same, vychystat druhu.... K lekarke v kociari, to široké hebedo horko- tazko preslo cez dvere autobusu.... Napriek vsetkemu som bola stastna, ze ich mam, milovala som a milujem ich. Rovnako ako tretiu, ktora sa narodila na den presne po 17 mesiachoch po tych prvych. Denne vyvarat uz dva hrnce plienok (o jednorazovych sa asi este neuvazovalo), prat, vesat, zehlit...
Mat jedno dieta musi byt cista radost, vobec sa toho neboj, dnes je vsetko ovela jednoduchšie. Akurat na cas obmedzis svoje pohodlie, ale vysledok za to stoji.
Neľutujem že mám deti.. a nie je to nič strašne neprezitelne - mám tri deti narodené v priebehu 4rokov po sebe.. ako najnáročnejšie považujem prvý rok prvého dieťaťa - pretože čerstvého rodiča prevalcuje zodpovednosť a strach - pocity tak silné ako som nikdy predtým necítila.. ale to sa ustáli.. áno, sú situácie ktoré sú náročné, to nepopieram.. ale myslím že niektori ľudia to dosť preháňajú s kvetnatymi opismi, pretože im chyba uznanie za to ako to zvládajú.. a na bezdetných ľudí to potom vplýva negatívne.. ale rozhodne to nie je len negatívne, dovoľujem si povedať že pozitívne prevyšuje negatívne v prípade deti a to boli vždy často chorí, najmladší hrozne urevany (bol veľmi náročné dieťa) a boli teda mali všetci naraz, tak ako teraz idú takmer všetci naraz do puberty.. ale pokiaľ sú deti naozaj zdravé (nemyslím vírusy) , tak to nie je nič čo by sa nedalo zvládať...
.
@oskvarka ale naozaj. Švagrinine deti od malička ak boli najedené tka ich položila,oni si pozerali a zaspali.moje ja po nakrmeni sa nosili celé hodiny. Musela som každých 30 sekúnd meniť aktivitu a na záchod museli ísť so mnou. V noci nespali a posledné ešte stále nespí. Som zombie mama.
@luccija Ja tomu ako si zariadiš tak máš tiež neverím... by som sa pozrela pri niektorých deťoch na to ako by si to maminky zariadili...😂
@terry658 😂môj prvý cez deň nespal vôbec...druhý prvé dva týždne spal asi v kuse som mala pocit...normálne som sa bála že je chorý 🤭. Moji sú každý iný ale trochu im to potom škrípe keď majú spolu vychádzať...nie že by to bolo vždy ale aj tak je to masaker niekedy. A ako ja vravím každému veľmi sú zlatý ..hlavne keď spia 🤭. Ale nikdy som neoľutoval a že ich mam aj keď s môjho pána komplikovaného som už určite ostarla o 10rokov ak tak ho zerem..
@angeli121212 hej požičiam jedno také na takýto pokus 😅dokonca by som sa aj stavila
@katulienkax s väčšími je menej práce, ale starostí viac. Viac učenia, prijímačky na SŠ, maturity, vš. Obávaš sa pruserov, do ktorých môže dieťa padnúť, nemáš nič pod kontrolou, už sú to samostatní ľudia so svojimi radosťami starosťami, prešľapmi... plus teda tie financie...
Malé deti vieš chrániť, máš ich pod kontrolou, ovplyvňuješ ich. Od istého veku vplyv strácaš, alebo aspoň jeho veľkú časť. Už môžeš len radiť, ale rozhodnutia robia svoje.
Lepšie je nespať celú noc, lebo ti decko reve, ako nespať celú noc, lebo ti decko chodí po baroch...
@oskvarka ako mňa to tiež občas láka požičať nech si vyskúšajú ale potom keď na neho kuknem si poviem, že radšej sa budem s ním sama doťahovať hlavne, že je pri mne ☺️
Takto nejako som to vnímala aj ja a úprimne, prvé dieťa ma riadne prefackalo. Syn bol uplakané a náročné bábätko, do toho ja zúfalá, málo spánku a už sa to cyklilo. Nepomohlo ani to, že to bolo celé na mne a s dieťaťom som bola takmer stále sama, kde jediná spoločenská interakcia bola u svokrovcov, kde sme chodili vkuse. Naopak, druhé dieťa bolo úplne iné a ak by bolo prvé, asi by som rodila aj každý rok 😁 napriek tomu s odstupom času hovorím, že to bolo všetko, ako to malo byt, veľa mi to ukázalo, veľa upratalo a veľa dalo a zial aj veľa vzalo. Ale mat (dve) deti bolo asi moje najlepsie rozhodnutie v živote 🙂 a myslim si, že je to celé úplne iné, ak sú na to dvaja - plnohodnotne a ta žena ma moznost vypadnut z toho unavneho kolobehu.
A mojou skúsenosťou je, že v každom obdobi som si myslela, ze bolo ťažké 😀 ale ešte donedávna som za úplne najtazsi považovala práve ten prvý rok po narodeni oboch deti. Dnes s istotou tvrdím, že puberta je zahul a až ta zloží ružové rodičovské okuliare 😃 a to mam zlate dieťa, bezproblémové, akurát že úplne ine ako doposial 😂 a keď som už ako tak získala istotu v rodicovstve, prisla puberta a ja mam pocit, že ako matka som niekde na začiatku a učím sa a tým dieťaťom “narábať”, ako keď sa narodil 😂 s rozdielom - že už neplače, ale hundre a prevracia oci 😀 a ešte je vyšši ako ja 😂
@tilly ty si asi nerozumela o com ja pisem . Ja tu neriesim pubertiaka a REALNE vazne starosti suvisiace s tym, to vie kazdy ,kazdy sme boli pubiš.
Ona pisala o tom ze s malym dietatom mas roboty jak na kostole, zatial co pubertiak uz mnoooho veci z toho si spravi sam. To je proste fakt
Byť matkou je nesmierne ťažké a náročné ,ale stojí to zato. ♥️ Ja mám dcérku ,ktorá je zdravotne znevýhodnená a neľutujem ani jednu chvíľu. Je to často ťažké,padám na dno,ktoré ani sama neviem aké je hlboké. Ale neľutujem. Každý jeden jej úsmev stojí zato ♥️ nemaj strach aj deti raz vyrastú a tú hlavu si umyješ 😄 daj sa do kľudu a dieťa si uži najviac keď bude malé 😘
@angeli121212 jaj to ja tiež mám len v teoretickej rovine tiež by som ho nikomu nedala ale si to časti pomyslím keď počujem okolie ako je nevychovan alebo rozmaznany, či má nezvládnutý výchovu a mala by som byť naňho prísnejšia...
@oskvarka joj presne tie reči okolia... Našťastie mne ešte nekecajú ale sa smejem keď sa posťažujem tak dostanem rady tipu, to ho musíš zamestnať alebo mu musíš vysvetliť, že to nemôže a mne je smiešne lebo akoby som to nerobila.. ale tak verím, že to hádam myslia tí ľudia aj dobre... Ale ja sa viac za hlavu chytám, keď tu na MK niekedy čítam také múdrosti k výchove tak z tých mi je niekedy až ťažko
Ano je to narocne casovo, psychicky,financne ALE vzdy ti to dieta da viac je to neopisatelna laska a to pochopis az v momente ked sa ti narodi nikto ti to neopise ja mam 4 deti v tvojom veku som uz mala dve 🙂 momentalne mi konci md mala som deti ako mlada a mala som deti aj ko "zrela" kazda materska mala svoje caro ako mladej mi to strasne uslo dve md za sebou stavb domu. ..su to uz partacky zeny tuto poslednu som si uplne inak vychutnavala ako mlada som menej streovala teraz som stresovala pri vsetkom viac tehu aj choroby atd ale md som si uzila co sa tyka starostlivoti a domacnosti a casu pre seba ..je to o prioritách a dost zavisi aj od toho s kym dieta mas 🙂 lebo ked su rodicia dvaja da sa to ...vzdy s to nejak da a ja si napr neumyvam hlavu raz tyzdenne a neumyvala som si ju tak ani ked som mala deti dve za sebou 🙂 s tym spankom a vylezanim chorob no...tam to pokulhava to je narocnejsie
máme 4 mesačneho chlapčeka, takže je to celkom čerstvé. No čo povedať... naozaj budeš rada keď si vlasy umyjes 2x do týždňa 😀 je to náročné, muselo ísť všetko bokom ale stojí to za to. Niekedy nevládzem, potrebovala by som aspoň chvíľu pre seba, ale potom keď sa na mňa ten malý človiečik zasmeje tak ma to znova dobije a nemenila by som za nič ☺️
Vychova nie je tazka, staci len pekne zit a dieta sa prida. Len to byva kamen urazu - aki ste vy, take je/bude aj vase dieta. Vidim to aj na nasej dcere aj na inych detoch z okolia. Su proste zrkadlami svojich rodicov.
Kazdopadne ty nepises o vychove, ale o starostlivosti a ano, starostlivost je narocna a vela ti vezme.
Výchova mojej matky je ťažká. Nepočuje na nie, nalieha, kým nevybuchnem, potom sa urazí, je jak rozmaznané decko. Normálne na ňu nezaberá, stále si presadzuje svoje, nezaujíma ju žiaden argument a keď jej poviem, čo potrebujem a očakávam, zabudne na to, vždy myslí len na to svoje. Neustále výčitky, spochybňovanie, nátlak.
Keď už ani nereagujem, tak stále vyrušuje.
Podla mna je “vychova babatka” a nejake nocne krmenie najmensi problem 🙈 ano ak sa rodic chce dietatu venovat, chce ho ucit nove veci, spoznavat nove veci a nie ho od malicka vybavit tabletom a telkou nech ma klud, tak je to narocne. Je to krasne, ked vidis ako z toho maleho babatka radtie velky clovek, ale je to velke preverenie nervov, vztahu a prevetranie penazenky :D
Ja som perfekcionista a kym neprisli 2 male deti, vzdy som mala vsetko tip top ci uz doma, v praci, program s partnerom, cvicenie….no a jednoducho teraz niektore veci vypustam, lebo inak by sa clovek zblaznil.
Treba ovela viac organizovat, hladat moznosti a snazit sa napasovat do tych 24h aj chvilku pre seba alebo spolocnu s partnerom, nech sa netoci cely zivot okolo deti.
Samozrejme, ze nelutujem, ze sme mali deti a milujem ich ale napriklad teraz ked sme na dovolenke, tak niekedy s miernou zavistou pozeram na pariky, kt si to tu uzivaju more/poesok romantika, neskora vecera+vinko, prechadzky 😂 no a nas maly sa rpzhodol, ze mu tu budu chudakovi rast stolicky a tak pravidelne chudacik dostane zachvat revu, lebo ho to boli atd…
Ak mas Vs a si uz v 26 rokovh samostna a mas dobreho priatel, tak materstco zvlasnes bez provlemov. Je to zmena na iny rezim ale da sa to. Je to najkrajsie obdobie v zivote zeny. Ak si schopna a pracovita, tak budes stastna s babatkom a tie veci co tu citas na MK ako ze nemas cas a nezvladas nic…, to su sprostosti. Mamicky sa radi stazuju, je ro normalne - hlavne ked idu s detmi na ihrisko, idu si pokecat. Zalezi od IQ.
Zahul je slabé slovo .
Ale je to to najkrajšie čo môže žena dostať do daru a to je byť matkou.
Keď ti budu ľudia hovoriť v tehotenstve ze spi lebo potom si dlho nepospis tak je to pravda , hihihi.
No aj keď budeš vyzerať hrozne a budes unavená a bude ti do plaču, lebo nebude upratané a malé bude cely deň zlé, a muž ti v ten deň akosi nepomôže, stačí sa len úprimne s láskou zapozerat na bábätko. A všetko prejde.. nič v tej chvíli nebude dôležitejšie ani tvoje vlasy , ani neupratana izba.
Časom si nájdeš na všetko systém a ono ťa obdari úsmevom, tak krásnym a úprimným, časom aj pohladenim a keď Ti povie MAMA ver, že zabudneš úplne na všetko.. aj na kolíky, aj na choroby..
Dieťa je dar nie plán...
Pišeš: viem že sa musim pripraviť na nočné kŕmenia... Ale ty musíš normálne v noci vstávať. Nejde o to, že to nechceš prijať. Idenonto, že sa poriadne nevyspíš. A ráno vstaneš a musíš fungovať ďalej. Mňa na materstve zdravotne asi najviac dorazilo práve toto. Úplne mi to rozhodilo režim spánku. Pri prvom som to ešte rozchodila ale pri druhom už som bola staršia. Bolo to vyčerpávajúce.
Na to sa nepripravíš. Takže áno, je to ťažké ale život je tiež ťažký a žijeme ho 🤷🏻♀️ A keď prekonáme prekážky onto viac sa z neho tešíme a vážime si ho. Ak budeš normálna, nebudeš mať na seba, na dieťa, na domácnosť zbytočne veľké nároky, pôjde to hladko 😊
@diewcatqoo Ja som minule urobila tú chybu, že som synovy ukázala bytovku, v ktorej sme s mužom kedysi bývali v nájme, pár rokov predtým, než vôbec myslienka na dieťa bola u nás realitou :D a on mi začal plakať, prečo tam nebýval s nami.