Keď dieťa nechtiac ublíži na zdraví
Ahojte mamičky.
Zaujíma ma váš pohľad na vec. Ak by vaše malé dieťa spôsobilo neúmyselne zranenie dospelej osobe, ako by ste sa k tomu postavili? Cítili by ste sa zodpovedne za to a mali by ste potrebu to riešiť k spokojnosti obidvoch strán? Alebo by ste si povedali, že môj problém to nie je, môže si za to ten dospelý zranený človek, mňa sa to rozhodne netýka?
Pre bližšie info, hrala som sa s neterkou, kým jej mama (moja sestra) ležala na gauči s mobilom. Čas strávený s malou je pre mňa vzácny. Dievčatko je jedináčik, veľmi aktívne, taký roztomilý "besnoško" :D :D Už som pri nej utŕžila zopár malých zranení, ako sa pri deťoch stáva, napr. často hádže rôzne predmety po ľuďoch. Skúša kde sú hranice a keďže zvýšiť hlas po nej nemôžete, to by mi sestra so švagrom nedovolili, je to len o dohováraní a byť v strehu. Nedávno pri hre sa nečakane vymrštila zo zeme a v pochabosti mi pichla ostrým predmetom do oka. Bolesť až sa mi ruky triasli. To bol okamih. Mám porezanú rohovku a čaká ma ešte zopár vyšetrení. Liečba ma zatiaľ stála na moje pomery dosť peňazí. Priznám sa, som chudobná a musela som siahnuť na svoje rezervy. Finančne je to teraz zlé. Naopak sestra s rodinou sú veľmi bohatí, teda ona je na materskej. A keď sa to stalo, z ich strany nebol žiadny záujem riešiť vzniknutý problém. Sestra sa ani vlastne nezaujímala, ako sa mám, či ma netreba zaviesť k lekárovi, keďže bývam ďaleko od mesta a auto nemám. Tvárila sa a fungovala ďalej, akoby nič. Keď som jej napísala, že rozumiem, že nešťastné nehody sa stanú či malým či veľkým, ale nerozumiem jej prístupu ... Odpísala, že nechápe, čo od nej chcem, že či si hádam len nemyslím, že je za to zodpovedná. Som vraj dospelá a mala som si dávať pozor. A koniec.
Sme sestry, ja by som rozhodne konala inak. Stačil aspoň záujem, spýtať sa, či niečo nepotrebujem alebo čo ja viem, aspoň malú mastičku kúpiť v lekárni a pripojiť k nej výkres od malej, čo mi z lásky nakreslila. Niečo milé, čo poteší. Nič. A to dúfam, že nebudem mať trvalé následky.
Mamičky, vy máte detičky, keby sa stalo, že váš drobec nechtiac blízkeho takto zraní, aký by ste mali k tomu postoj? Ďakujem za odpovede 🙂
Necitam vsetko, ale neda mi nereagovat....
Ak viete, ze neter je ziva, preco mala po ruke ostry predmet? Ak by ublizila sebe, co by sa stalo?
Male deti kopiruju nas. Neverim, ze by to bolo naschval. Ak sa len raz zasmejete tomu, ze vas udrela, bude to povazovat za srandu. Da sa dietatu vysvetlit aj bez kriku. Ak sa zasmejete z toho, ze hodila vankusom, nebuduce hodi kockou. ..moze nieco rozbit.... Treba si stanovit pravidla a dodrziavat ich. Je namieste, ze je to hlavne v kompetencii rodicov dieťaťa, ale aj vy mozete svojou troskou zasiahnut. Je jasne z vasho prispevku, ze neterku lubite a nechcete uplne prestat k nej chodit. Ak vas udrie, a poviete jej, ze este raz vas udrie, tak odidete. A urobite to ak vas udrie raz, ano, hned po prvom raze. Pri dalsej navsteve si rozmysli, ci vas udrie. Male deti si vela pametaju a vela rozumeju...aj ked este nerozpravaju.
Drzim palce pri stanoveni si hranic a dodrziavani.
A vela zdravia. 🙂
@1011990 Dobrý deň aj Vám 🙂 Už som sa do tejto diskusie nechcela zapojiť, ale Váš príspevok je jeden z tých, ktorý si to určite zaslúži. Nevenovali ste mi len odpoveď ale prejavili ste úprimný záujem a pochopenie. Ďakujem Vám za to 🙂 Mať niekoho vo svojom blízkom okolí ako ste Vy, je darom pre druhých. Mne taký človek v živote vždy veľmi chýbal. To, čo píšete si plne uvedomujem, chyba je v mojom programe, ale je nepredstaviteľne ťažké až nemožné vzoprieť sa a uveriť sebe. Zvýšiť si sebaúctu a hodnotu, áno, presne to je ten skutočný problém. Ja to viem. Žiaľ, mne od útleho detstva doslova vymývali mozog tým, že nemám žiadnu hodnotu a som niečo, čo sa nikdy nemalo ani narodiť. Ich sklamanie. Otec mi robil také hrozné veci o ktorých sa nedá ani písať. Matka bola slaboch a nechcela sa vzdať života v komforte. Prestaviť v sebe niečo, čo tam nikdy nebolo zasiate a ak to začalo klíčiť, tak to surovo vytrhli ma stojí neskutočne veľa síl. Je to dlhý a silný príbeh. Budem myslieť na Vaše slová, ďakujem za Váš čas, ktorý ste venovali môjmu problému. A prajem Vám všetko dobré v živote.
Pre Vás ostatné mamičky, žienky ... slová sú adresované konkrétne, prosím nereagujte na toto vyjadrenie, aj keď to myslíte v dobrom. Je to citlivá téma. Ďakujem za pochopenie 🙂
@jani_ca Ahoj 🙂 ďakujem aj za tvoj veľmi osobný príspevok a odporúčania. Vážim si to. Zaoberala som sa už touto témou. Ako som už spomenula vyššie, je to veľmi ťažké mať v tomto všetkom správny model správania sa. Otec, sestra ... po celý môj život, urobia niečo a následne to poprú alebo vykreslia celé inak, obvinia, zaútočia, zasejú ďalší a ďalší pocit viny. Akoby to bol pre nich nejaký šport alebo hra. Je to šialené, nejde o to, že pochybujem o sebe, ale ja už pochybujem niekedy aj o tom, čo je skutočné, a čo nie. Som z toho jednostranného útoku z ich strany veľmi unavená, chýba mi niekto, kto by to vyrovnal. Aj preto to rozhodnutie v tomto prípade napísať sem. Nie sa ľutovať, ohovárať ... len zúfalý výkrik. Snaha vidieť veci nielen z môjho zmäteného pohľadu a z pohľadu sestry, ale vidieť túto konkrétnu situáciu aj z pohľadu nezainteresovaných osôb. Ďakujem Ti, tiež Ti želám všetko dobré ;)
@tomdell Úprimne ďakujem za pochopenie. Odpoveď na Vašu otázku na konci príspevku: ignorujú to, správajú sa, že sa nič nestalo.
@maja2017 Ahoj Majka 🙂 Čo princezná, "cárovná!!!" :D :D :D :D :D ako povedala macocha Nastenky v rozprávke Mrázik. No áno srandičky :D ale aj zažartovať občas potrebujem 🙂 Je tu veľa spoločného, neuveríš, ale ešte aj tá dovolenka 🙂 len tá moja priateľa neobchytkávala :D :D ona robí veci tak premyslene, že to ani nevyzerá, že niečo robí. Radšej už ani písať nebudem, čo spravila. Odvtedy viem, že potrebujem pri sebe silnú osobnosť, silnú vnútorne. Skúška vzťahu, teraz vieš, že máš pri sebe toho správneho muža a to je dobré. Nech sa ti darí a ďakujem za tvoj úprimný príbeh 🙂
@autor
Veľmi ma mrzí Vasa rodinná situácia, aj ked ľudia, o ktorých píšete je asi aj smiešne nazývať rodinou...
Ale....
Ste taký istý človek v podstate ako je Vasa sestra alebo ako som ja, Petra, Lucka, Danka... Kazdy dostávame nálepky "si taka, si hentaka" ale to sú zasa len domnienky tých ľudí... Nemusite tým nálepkam, ktoré vám oni dali verit Viem, Náročné uveriť sama sebe, ze som niekto iný, ked dlhé roky Vas niekto nejak posudzuje. Ja sa napr v živote potykam s tým, že vždy u nás bola taka formulka používaná, ze no vsak chceli sme len 2 deti... Nie 3 (ja som ta tretia) a pritom má rodicia ľúbia, mam s nimi dobry vzťah, ale mnou samou to vždy tak lomcovalo, mala som pocit ze som nechcené dieta(uverila som tomu, pritom pochybujem ze oni to tak mysleli ), a viete čo sa mi stalo? Presne sa mi narodilo nechcené dieta.(otehotnela som pre mňa v najnevhodnejsiu dobu) Uplne som si to uvedomila ako mi to život zrkadlí. Dnes som za maličkú samozrejme najstastnej na svete a veľmi ju s manželom milujeme a ďakujeme za ňu a za to ze je zdravá💗. Nikdy jej nedám pocítiť ze bola nechcené dieta (zo začiatku) , ze som myslela ze sa zblaznim keď som zistila ze som tehotná a isla som puknut od jedu.
Každý dostávame nejaké lekcie, treba si ich spracovať, lebo fakt vás to počká za rohom len v bledo zelenom.
Držím strasne palce nech máte šťastný život aj keď bez svojej "rodiny" ak to tak ma byt.
Veľa síl.
M.
Úprimne držím palce, nech sa Ti podarí vytvoriť si vlastnú rodinu a domov kam sa vždy budeš rada vracať. Šťastie je vždy za rohom a príde, keď ho najmenej čakáme , uvidíš 😉
3 rocne dieta sa vymrsti nahle zo zeme a v pochabosti ti pichne ostrym predmetom do oka? Tak to urcite nie je ok spravanie 3 rocneho dietata..to bude nejaka odchylka vo vyvine alebo vychova bez akychkolvek hranic..to, ze to jej rodicia neriesia je problem, zachvilu si s nou uz neporadia...mne moja 10 mesacna dcerka raz nestastne pichla ostrym nechtom do oka, ked som ju drzala na rukach..bolelo ma to 5 rokov, kym sa to ako tak zahojila..to bolo nechtiac..
Ale 3 rocne dieta uz urcite vie, co robi..
Ahoj autorka, je mi luto, co sa ti prihodilo, je to neprijemny uraz. K tvojej otazke - ako matka by som jednoznacne zobrala tuto nehodu na zodpovednost. Taketo situacie byvaju kryte aj poistenim zodpovednosti za skodu (na zdravi) voci tretim osobam.
V pripade tvojej sestry sa vsak niecoho takeho nedomozes a nedockas, a to z dovodu, ze jej to jej charakter nedovoli.
Precitala som si celu diskusiu a ako uz niekto spomenul, tvoja sestra je manipulator par excellence, a dovolim si zaspekulovat, ze pravdepodobne aj narcis.
Narcisi su extremne toxicke osoby, s ktorymi sa neda jednat normalne, a vo vseobecnosti sa odporuca takychto ludi odstrihnut zo svojho zivota (ak sa da), lebo svoje obete dokazu casom uplne psychicky znicit. Su vsak aj taktiky, ako s takymito ludmi jednat a ulahcit si trochu zivot s nimi. Najtazsie to s nimi logicky maju ich partneri a ich deti.
Odporucam ti nastudovat si tuto tematiku; mozno v tej charakteristike spoznas svoju sestru (a mozno aj rodica/rodicov, ako si naznacila v diskusii) a budes v buducnosti vediet lepsie reagovat na rozne zivotne situacie.
Ak vies po anglicky, mozes si pozriet video od Dr. Ramani, v ktorom hovori priamo o surodencoch - narcisoch:
https://www.youtube.com/watch?v=AevzMOk-IvITato pani ma velmi dobre videa, vysvetluje suvislosti; radi, co robit... aj z vlastnych skusenosti.
Zelam ti vsetko dobre a drzim palce 🙂