Kedy sa "zapne" dieťaťu rozum?
Prosím vás... Nestojím o žiadne morálne kecy, ani opovrhovanie za môj názor, ani reči typy "prečo si si robila dieťa keď naň nemáš trpezlivosť a nervy"... 90% Z VAS TO MATE ROVNAKO AKO JA A VÄČŠINA Z VÁS MÁ AJ VIAC DETI, CIZE VEĽMI DOBRE VIETE čo cítim a prežívam, prosim nehrajte sa tu na dokonalé matky ktoré majú nekonečnú trpezlivosť, lebo chcete vyzerať ze to zvládate, a ja som neschopná... Ja to asi len potrebujem dat von.. Syn mal 21m, samozrejme ze ho ľúbime, plánovaný, chceny, vsetko mu zabezpečíme samozrejme, nerozmaznavame ho.. Ale vonku sa nevie chovať, a doma robí extrémny bordel. Asi viete čo myslím, denné záchvaty, plač, ked ideme domov z vonku, lebo sa chce vodverach baviť s kľúčami atď, všade pcha prsty, vystúpime z auta ja s tromi taškami, on sa mi rozbehne do cesty medzi auta.. V obchode to je katastrofa.. Všetko chce, chce ísť všade tam hlavne kde netreba, doma si po vyťahuje oblečenie zo skrine a rozvlaci po byte, zhadzuje veci zo stola, mega bordel na ktorý mam najväčšie nervy keď sama neviem co skôr, ked mam sama robotu ako takú a ešte niekedy aj svoje zdrav. problémy, ale musím zároveň aj jeho bordel upratovať.. Kým vysavam byt tak po izbach pohadze veci na zem, co musím s vysávačom v ruke zbierať.. Sam sa zahrá len na par minút, inak je v poriadku, ale toto ze dakedy idem z neho do vyvrtky.. Lebo nemám takú trpezlivosť, ak som si myslela, ze budem mat. Keď som v mladosti videla v obchode matku s vrestiacim dieťaťom, myslela som si, ze to ona ho nevie vychovať. Teraz už viem ako to je, a veľakrát ho fakt neviem upratať, pekne mu hovorím, potom aj pohrozim keď nepočúva, ale nechcem mu ani po riti dávať na verejnosti, nepotrebujem sa nájsť na memecku u zomri.. Mam si dávať viac magnézia? Co pomáha vám prežiť toto obdobie, kym dieťa naberie aspoň kúsok rozumu?
Ako mam 2kludnych deti by som ti povedala, že ho nevieš vychovať a ako mama detí 3 ti hovorím, prejde to, je to len obdobie, ja som išla radšej do roboty, aby som to zvládala tieto jeho stavy, malý ma 2.5r. Tieto neskutočne pochody mával od roka, to bola a je stále katastrofa. Prestala som ho brať do obchodu, medzi ludi. Proste sme chvíľku chodili len von osamote. A áno, manžel robi vela, treba ho zapojiť.
K tomu autu a utekaniu a k taškám som ti napísala, ako by som to urobila ja a pýtaš sa znova 🤷🏻♀️ ako môžeš najprv vybrať dieťa a nechať ho čakať pri aute, kým vyberieš tašky ak vieš, že ti utečie? to je tvoja chyba, nie jeho.
Autorka....no poviem ti tak, ze toto je podla mna este v pohode obdobie 🤭 Ja mam dceru 20m a ano robi presne to iste co tvoje dieta, ale pride mi to v pohode. Ovela horsie obdobie je podla mna od 3 rokov (syn ma 5) lebo to je mega obdobie vzdoru led ma dieta uz uplne svoj rozum a papuluje (brutalne).
Ano kazde dieta je ine, ale za mna....20mesacna mega aktivna vzdorovita dcera je nic oproti 5rocnemu papulnatemu synovi.
A inak, byt sme si tak nejak prisposobili, aby nemala pristup do kuchyne a do spalne. Mame take tie zabrany do dveri s otvaracimi dvierkami. Ked vysavam, zapnem ju do stolicky, skrine mam zabezpecene poistkami. Tiez veci rozhadzuje, ale sama sa tak zahra, tak ju necham a potom to spolu upraceme.
Musis si na to zvyknut, ine to nebude teraz v tomto veku. Ked budes mat 2 deti, pride ti toto obdobie ako prechdzka ruzovou zahradou 🙂
@hortenziaj a co mala konkretne ta matka robit inak? Neupozornovat, nevsimat si, tolerovat ze vybehli na ulicu? Aby im nedavala pozornost? Su deti co neposluchnu na dialku a ked uz bezia, tak ich ma nechat?
@babulkomale nudzovy vychod v lidli otvoril aj moj 10rocny 😅
A autorka - od cca 5tich rokov by to uz malo byt o dost lepsie
@tehulka2011 no prosim a cudujme sa trojrocnemu 😃
Poviem tu co mne pomohlo aj ked ma tu zvozia asi pod zem vsetci :D Na vyhadzovanie skríň =treba ich zavrieť. Razne zakázať. Ja nemám žiadne skrine acsufliky na detské hranie. Radšej vyhodím skriňu z domu. Ma dcéra svoje hračky a veci, nech si rieši to. Veci preriedit. Cize klasické postupy🙂 bezpečnostné zámky nefungovali u nás, mala som Zámky na bicykle na skriniach :D
Vonkajšie cirkus nejdem písať ako som riešila, raz by mi vybehla medzi auta.... Ale inak kočík. Áno športiak na všetky vybavovačky, nákupy, keď nie posadila som do košíka. Žiadne behanie, aj na Kolomaz sa mohla rozliat. A to teda podľa opisu mam doma ja anjela:D
Ak to nedavas, potrebuješ vypnúť = jasle. Zapne sa mu tam všetko veľmi rychlo, radšej s dieťaťom v kľude, spokojne, oddychnuta o tých 6-8h menej ako cely deň v nervoch.
A opakovanie, podlamna metóda vysvetľovať 2r dieťaťu donekonečna niečo nefunguje. Treba činy. Hádže o zem, vezmem odložím nedám. Hotovo. Ďalšie hodí o zem tiež. Proste by som zlikvidovala conma vytáča všetko z dosahu.
Podla mna mas nerealisticke ocakavania od tak maleho dietata. Ja nasej 22. mesacnej v takom, ze by nevybehla na cestu nedoverujem a ani neskusam. Nakupujem tak, aby bol manzel doma a bud nakup vylozi alebo malu postrazi. Na druhej strane nemame zavretu ani jednu skrinu. Uz vsetky prezrela a okrem suflika s kremami, ktore si natiera na seba ju uz nebavia. Jedlo ma vo forme svedskeho stola a je tak zaujata, ze ani rusit sa nenecha. Svedsky stol myslim ma napriklad granadir, ale k nemu ma nastruhane uhorky v jogurtovej omacke, paradajku, kapustu. Ako dezert malinu. Vsetko jej to dam naraz a ja jem popri nej, len jej obcas pomozem. To s tou v rukou pohari robi aj nasa, ale to je moja vina, lebo som jej predtym zvykla doniest misku s vodou kde som jej oplachla najvacsi bordel z ruky. Ja riesim nekompromisne len tri situacie: Hrozi jej nebezpecenstvo. Ona chce niekomu ublizit. Chce nieco znicit. A ako to prezit? Podelit si starostlivost s partnerom.
Tak ja si naopak myslim, ze v 21 m uz musis nastavit dietatu pevne mantinely v ktorych sa bude rozvijat..tvoj syn to evidentne potrebuje a pyta si ich..co to znamena? Pevny rezim dna, rovnake ritualy pri spani, stolovani..ziadne zabavne prostriedky, ziadny mobil, tablet ani tv..dieta sa ma sustredit na to, co prave robi..pri jedle pokoj - nic iba tanier a lyzica. Skus sa mu potichu prihovarat..napr.vymysli rozpravku o jedeni..a stale ju rozvijaj..nech caka ako dopadne..ked zacne nevhodne reagovat tak hned daj protireakciu..nieco zmen..napr. zober tanuer prec..nedaj sa vydierar..pozitivne spravanie musis nacvicit..niektore deti sa nacvicia lahsie..ine tazsie ale vzdy sa to da..pokial tam nie je vaznejsia diagnoza..ale predpokladam ze tvoj syn iba nema nastavene hranice a kyva s tebou, ako.chce..toto nie je moralizovanie ani kritika..iba rada pre teba😊
Chapem tvoju frustraciu a zdielam ju. Tiez ma vela veci rozculuje, ale toto cakanie na nejake spasenie ze dieta dostane rozum, ze obdobie vzdoru skonci nedokazem pochopit. Dieta rozum ma, len nezije podla tvojich pravidiel. Zije podla svojich pravidiel. To je tvoja uloha mu tie pravidla ukazat a naucit ho podla nich zit.
Z tych par slov co si sem dala mam dojem ze to robis zle.
Napriklad v obchode povies tu sa nekrici, lebo su tu ludia. To pravidlo nedava zmysel.
1. Co je to "tu sa nekrici" O kom to rozpravas? Kto je to ten "sa"? Takato veta je iba vseobecne konstatovanie. Nie je to udavanie hranic.
2. To ze su tam ludia predsa neznamena ze nemoze kricat. Na futbalovych zapasoch su ludia a krici sa tam. Udavat toto ako argument nema ziadnu logiku.
Ked nieco zakazujes, hovor vzdy o sebe. "Nechcem aby si krical". Tym mu jasne davas najavo co ty chces a co je pre teba dolezite.
Dovody na zakaz musia byt logicke a musia sa bytostne dotykat dietata. "Nechcem aby si krical, lebo je to pre vela ludi neprijemne a budu sa na teba hnevat a mozno nas poslu prec z obchodu."
Dopredu musis vysvetlit co sa bude diat a ake su pravidla a hlavne ake su nasledky za ich porusenie.
"Ideme do obchodu, budeme tam dost dlho a potrebujem aby si bol trpezlivy a nekrical, lebo to ludia nemaju radi a stresuje to aj mna a nemozem sa sustredit na nakup. Ak zacnes kricat, budeme musiet skratit nakup a nebudem ti moct kupit jogurty a lizatka ktore mas tak rad." Ked zacne kricat, upozornit a dat mu este jednu sancu. Ked zacne kricat znovu, nakupit len nutnosti a nekupit lizatka aj napriek placu a hnevu.
Potrebujem aby si isiel vedla mna a nebehal na cestu, lebo ta moze zrazit auto. Ak vybehnes, budem ta musiet drzat za ruku a nosit jednu tasku po druhej, co mi zaberie vela casu a nestihneme pozerat vecernicek.
Vsetky nasledky musia vychadzat z priciny a musia byt logicke. Nezakazuj vecernicek ako trest za vybiehanie na cestu, ale ako prirodzeny dosledok toho ze si stravila vela casu nosenim nakupu.
Ked vies ze ti 2 rocne dieta vybeha na cestu, preco ides s 3 taskami? Znie to akoby ty si bola chudinka utlacana tymto spratkom. Ty sa obetujes a nesies 3 tasky a on nema dost slusnosti aby siel vedla teba, ale robi prieky. Je to tvoja chyba, ze ho nedrzis za ruku.
Moj 8 mesacny syn liezol do macacieho zachoda aj napriek mojim zakazom. Rozculovalo ma to. Az som si raz uvedomila ze to je moja vinna, lebo mu to dovolim. Odvtedy v tom zachode nebol, lebo som bud bola vzdy vedla neho ked isiel okolo, alebo som ho zavrela do ohratky, ked som potrebovala ist z miestnosti prec.
Pozri si internetovy kurz Nevychova. Tiez som mala diktatorsku vychovu a nechcela som tak vychovavat svoje dieta. Hladala som iny sposob a ten sposob ktory radi Nevychova mi velmi pasoval.
Predstav si, ze mam 2 rocneho chlapca, ktory dava PORIADNE zabrat, hlavne teraz, v obdobi vzdoru. Pricom do jeho 1,5 roka som nespala suvisle dlhsie ako 2 hodiny v noci. Doteraz nezvlada byt sam s nikym, okrem nas rodicov, cize najdlhsie bol sam s babkou asi 1,5 hodinu jediny krat za 2 roky jeho zivota, kym sme s jeho otcom isli nakupit. Ocakavat, ze sa take male dieta bude same hrat, je tiez dobre naivne. Mozno take jednorozce su, ja som pocula skor opak. Zijes v nejakej divnej iluzii, ze ked si ty nevyrovnana nervacka, ine zeny nemozu pri svojej povahe zvladat situaciu lepsie. A nie, nemyslim si o sebe, ze som 100percentna, ako kazda normalna mama, aj ja vybuchnem, ani ja sa nezachovam vzdy podla katalogu, poplacem si, mam pocit, ze nezvladam. Nikde som vobec nenaznacila, ze neprezivam bezne starosti na materskej. Nikdy by ma ale nenapadlo tak odporne negativne vylevy pisat a tvarit sa, ze ked sa take male dieta sprava ako dieta, nieco nie je v poriadku. A hej, ty nie si v poriadku, podla tvojich reakcii. Hlavne ak si myslis, ze kazda potrebuje lexaurin, aby to zvladala 🤡.
A mimochodom, k tym tvojim reciam o skraslovani, menej scroluj instagram, spravi ti to dobre. Ja napriklad nemam ani instagram ani facebook, mozno toto ti zerie cas a nervy, ktory by si mohla venovat svojmu dietatu. Na nehty som nebola ani raz v zivote a u kadernicky som bola naposledy v decembri. Navyse som po operacii chrbta a nemam sluzku na domacnost (o ktoru sa staram vylucne sama a neznesiem neporiadok). Pripadam si praveze velmi realna, aj so starostami aj radostami. Ale kazdy nech si tu urobi nazor sam, podla tvojich predsudkov a pristupu...
@babulkomale normálne sa s nimi hrať,dať im pozitívnu pozornosť nnpieskovisku,ihrisku,nie okrikovat. a nie na nich kričať a okrikovat stále. Vidím sama na svojich deťoch,to mám dve malé s malým rozdielom,že pokiaľ robia zle,je to vtedy keď majú nedostatok pozornosti, a ak vtedy aj upozorním na niečo,syn mi sám už povie čo mám ísť sa s nimi hrať. Ak by sa im aj ona venovala,pravdepodobne by jej nerobili také excesy ako som videla ,a ešte ak by mala na nich aj pekného slová,nie ich len ohovárať s kamarátkou
Mojím dvom extrémne náročným chlapcom v predškolskom veku sa zapol mozog naozaj až okolo 5 rokov.
Viem presne, o čom píšeš, poznám dôverne všetky tieto veci a ten pocit zúfalstva a nekonečnej únavy. To obdobie 1,5-5 rokov považujem dodnes za jedno z najťažších v mojom živote a som hrdá, že som to prežila. Zocelilo ma to.
Nejak to prezi a škôlka a veľa čokolády je dobrý nápad👍.
Inak, čudujem sa, ze som mala odvahu mať potom aj ďalšie deti😀.
Dobrá správa..tie akčné deti bývajú často veľmi bystré, s našimi nie je problém v škole.
Dnes majú už 12 a 14 a sú veľmi fajn, zábavní parťáci ✌🏼.
A este dve rady...držte hranice , 100nasobne sa ti to vráti neskôr a daj ho neskôr na šport.
Moj syn bol v jednom obdobi rovnaky, najprv uzastne dieta o ktorom som "ani nevedela" potom sa uplne zmenil, drzi zostal, bordel robil, vsetko opacne, utekal mi (nechybalo vela aby vletel pod iduce auto) len preto ze som povedala "pomalicky, sme pri ceste...", robil uplne opacne a naschval.
Raz mi rupli nervy, chytila som ho a celeho obleceneho osprchovala s studenej vode vo vani,od hlavy po paty a nechala tak nech sa sam vyzlece ked je taky frajer.... zostal v soku,reval jak blazon, ja som revala tiez na chodbe a potom sa zmenil o 180*...
proste ukazala som mu hranice a razne vysvetlila od kial po kial... nikdy som neriesila krikom ani bitkou situacie, ale toto velmi pomohlo.
Pri druhej dcere som to spravila tiez a od vtedy som nemala ziadne "problemy" boli super deti a vzdy ked som spomenula v nervoch sprchu tak si rozmysleli ci ma budu sponovat, vzdy si upratali, nevrieskali za nezmysli... vela ludi mi hovori ake mam rozumne deti....(ano vdacim tomu aj tej sprche) vela som rozmyslala co ma to napadlo neviem ,ale bol to dobry napad.
Pokusim sa to zostrucnit. Ak chcete urobim o tom video, kde budem podrobnejsi. To, ako sa dieta sprava nie je otazkou zapnutia. Vsetky prejavy spravania ako aj prezivanie je formovane ako od narodenia - stretnutiami, kontaktom, ako aj deficitom kontaktu. Toto je vsak polovica spravania a prezivania. Druha polovica je formovana daleko predtym. Jedna sa o nase dedicne batozteky, ktore dostavame v genoch od nasich rodicov a oni zase od ich rodicov, atd. To, ako sa dieta sprava je aktualny mix toho vsetkeho. Ako jeho spravanie bude smerovat je len na nom. Co mu vsak znacnym sposobom dokaze pomoct navigovat sa "lepsim smerom" je spravanie blizkych osob, s ktorymi je v najcastejsom kontakte, napr. rodicia. Aj tak sa casom samo rozhodne, ktora cesta mu viac vyhovuje a nic s tym neurobime. Deti (a neskor dospeli) sa spravaju podla zazitkov, ktore su im najblizsie. Nie najprijemnejsie, ale najblizsie, alebo najcastejsie opakovanejsie, pripadne najintenzivnejsie.
Dieta sa teraz uci. Co do neho vlozis, to sa ti vrati a ked nabere rozum zas moze byt vzdorovite. Vazne.. vase frazy, reakcie na situacie, odpovede.. to vsetko nasaje a potom bude reagovat podobne. Su to deti. Mladsi ma naucil co pri starsom som nevedela. Hrat sa a saliet s nim, miluje nunu a steklenie.., ale aj ze hranice sa nesmu povolit, treba dieta dopredu upozornit co bude a tiez odputat pozornost namiesto slova nie. Alebo namiesto nie, teraz sa neda, nemozem, teta by sa hnevala - dovod preco nie. Laskavostou ale aj raznostou dajdes dalej, ako krikom lebo dieta krik len skopiruje.
Zmenila som pristup aj k starsiemu a dokazeme fungovat, byt stastna rodina aj napriek hendikepu mladsieho syna. Mozno ma tvoj malo podnetov, alebo vela a samozrejme aj male deti maju povahu a tvoje asi flegmatik nebude 🙂 tak nieco ho bavy, ine stresuje.. to treba zistit.
Jaim kazdy den poviem ze ich lubim, co uzasne sikovne zvladli.. su pokojnejsi a stastny.
A odreagovanie pre matku je velmi dolezite. Stastna matka, stastne dieta. Napr. cokolada, pripadne raz do mesiaca pohar vina s kamoskou, sama sa prejst po obchodoch.. je balzam na nervy. Kludne tvorba, malba a zapoj mozno aj maleho.
Prajem pevne nervy a aby si to vydrzala. Mne sa skludnili deti az ked mali cca 4roky..
no hlavne sa neporovnavaj ho s inymi detmi ja mam 4 a kazde je ine.. moj posledny je presne taketo .. ani jeden taky nebol... a ver tomu ze na 4 uz vobec nemam kedy davat poyor tak mi niekedy az vlsi dupkom stoja :D sebadestrukcny a miluje robit bordel..:D.. ale zase poreve vecsinou kratsie nevie dlho byt nasraty a trucovat.. ale pevne verim ze z tohoto sa vyrastie dost rychlo odhadujem tak v 4 rokoch... ale urcite to moze byt individualne.. mam syna ten nerobilmi taky bordel ale sebadestrukcny bol riadne .. v 1,5 roku otvorena zlomenina palca na nohe :(... to sa uz dost zlepsilo ale okrem toho bol aj nesmierne tvrdohlavy a naladovy,.. hadzal sa o zem prv ako vedel hovorit netusili sme co chce a on zuril na zemi.. prisli sme na to po pol roku :D... a dotera (uz ma 7) ma vie tato jeho povahova vlastnost uplne dostat a nemam na nu paky a jednoducho viem ze ich vsetkych vychovavam rovnako na neho niektore veci neplatia ani keby sa postavim na usi... len vydrzat a tiez podelit si starostlivost s tatom... drzim palce... ♥
Mne pomaha prezit vedomost, ze to co robi je normalne. Mam vela odcitane a napocuvane a rozumiem ze vsetka aktivita pomaha mozgu, aby sa rozvijal. Takze nemam od neho prehnane ocakavania (aby nevybehol na cestu napriklad) a potom niesom frustovana ze robi nieco co nema. A este k tomu zacne robit viac to co nesmie, lebo to je ohromna zabava. Situacie, ked si spomeniem, ze mam malemu povedat co moze robit, stanovit mu pozitivny mantinel, ze toto rob, su ovela pokojnejsie ako ked mu nieco zakazem.
Odpoved na tvoju otazku je 6. Do 6 rokov ma dieta pochopit, co znamena nieco NErobit, dovtedy sa stava, ze nieco urobi aj napriek tomu, ze mu to zakazes, lebo si jednoducho nevie pomoct a jeho mozog nie je este dostatocne zrely.
Skúste si pozrieť fialnu terapiu, tam sa naučíte ako dieťaťu zadávať hranice, mali sme rovnaký problém a nie nebol problém v dieťati ale v NÁS rodičoch.... Nemôžem povedať že máme teraz dokonalé dieťa ale o to ani nejde ale dokáže rešpektovať hranice, a vie že jeho rozhodnutia majú aj následky....
Ťažko vám radiť lebo je veľa výchovných metód každý si Ide svojou cestou a svojim životom ale čakať na to že dieťa dostane rozum... On ho už má a až veľmi dobrý a bystrý 🙂
Prajem veľa trpezlivosti 🙂
Maminka, vydrz. Synček je ešte maličký a je vo veku, keď ešte veľmi neposlucha a robí si svoje. Objavuje svet a nehľadí na iné. Buď trpezliva, on časom zmudrie a upokojí sa, začne chápať súvislosti. Neboj, všetko je len obdobie a všetko je len dočasné. Mysli na to,že bude lepšie. Držím palce!
Tiež máme doma 2-rocne. Problém nie je ani tak v deťoch ako v tom, že s nimi nevieme zaobchádzať. Ani ja neviem, máš pravdu, ale skúšam a niektoré knihy mi teda pekne ,otvorili, oči. Problém je, že s deťmi zaobchádzame ako s dospelými a očakávame dospelácke správanie. Ale tak pár tipov, čo pomohli nám. Odchádzame z ihriska, vopred informujem že o chvíľu musíme ísť a prečo, nechám minútku dokončiť čo práve dieťa robí a s ihriskom sa rozlúčime. Koľko krát aj mávame papa ihrisko, zasa prídeme, počkajte tu hojdačky, zajtra sme tu zas papa. A výstup sa potom proste nekoná. Normálne ideme.
V obchode, áno pár krát to bolo na nervy, hlavne keď idem s dvomi ale už vieme. Pred začatím nakupovania vezmem dieťa, cupnem si k nemu, pekne poviem, ale vieme ako sme sa dohodli áno? Kupujeme len to čo potrebujeme alebo na čom sme sa dohodli. Keď niekto niečo chce dať do košíka opýta sa môžem dať? Dobre, jasné? ...a funguje. Ideme k mlieku poviem, podaj ešte mlieko, vieš kde je? A pomáha to. Nakúpime v pohode, ešte sú deti aj hrdé ako pomahaju, občas poviem no parádne ti to ide, pochvalim. Keď sa upratuje poviem, dnes musíme povysávať lebo ...a ideme po vysávač. Sranda keď traja nesú jeden vysávač áno, ale každý sa zapoji, a nema čas a priestor robiť ďalší bordel kým ja vysavam. Skúša povysavat podlahu, dvíha hračky, lebo ich vysávač spapa a budú prec. A ide to. Áno, aj ja vyletim niekedy este, len keď sa na to spätne pozriem, zisťujem, že dôvod bol iný nie dieta. To bolo len spustacom.
Skús nedávať na prvé miesto nakupovanie, upratovanie ...ale dieťa. S dieťaťom nikdy nespravis to a tak veľa a dobre ako by si spravila bez neho. A nenaplnenie tých našich očakávaní nás vytáča a rozculuje. Na všetko treba oveľa viac času. Ale problém nie je v tom, že by deti nemali rozum. Len keď sa nemajú kde zapojiť, tak si už niečo vymyslia.
Skús to brať, ako príležitosť naučiť sa trpezlivosti. Proste urob rozhodnutie, že budeš trpezlivá. Môže sa ti stať, že celý život ťa bude niekto vytáčať niečím a ty si kvôli tomu zničíš zdravie, to ti nestojí zato. Poď do toho, zo začiatku to bude ťažké, ale naučíš sa trpezlivosti. Veľa sily prajem.
Ja mám 1,5 r a 3 r. Je to zahul. Keď mal starší tendenciu utekať z ihriska, okamžite sme išli domov a celú cestu som do neho hucacala, prečo ideme domov a ešte aj večer pred spaním rekapitulujume deň. Hovoríme čo sa nám páčilo a nepáčilo a opäť to spomeniem.teraz je ukážkový, hovorí mladšiemu, že to robiť nemôže 🙂 všetko chce čas, ja som pokojnejšia keď sa v noci dobre vyspím a počas dňa keď deti spia, mám chvílu pre seba, kašlem na bordel. Teraz som objavila ashvagandu a myslím, že som ešte trpezlivejsia,alebo je to placebo neviem :D
no ja velmi dobre viem, ake je to ked clovek ma rad poriadok a to dieta ti ho nechce dopriat 😃 no ale treba sa naucit trosku nad tym mavnut rukou, ze to tip top nebude, a neustvat sa uplne; dat si nieco sladke od nervov ak lubis, u mna to funguje 😀 a ked dieta nervaci a fakt nie je vhodny cas na to aby sa pol hodinu hadzalo o zem, skusit rozptylit jeho pozornost na nieco ine. A presne ako ine pisu, dopriat si sem tam cas pre seba bez dietata a najlepsie mimo domu, pomaha to nacerpat sily s byt trpezlivejsim 🙂