Kedy začne byť dieťa menej náročné?

Hmm. A otec tam nie je? Že by aj on čosi trošku? Ináč hej... To je také prebudenie do reality, keď to vidíme niekde v seriáloch/filmoch, resp. spomienkový optimizmus nejakej "tety", ako za ich viac detí všetko vedeli a potom ťa valcuje tvrdá realita... K tvojej otázke - kafe dieťa má tú hranicu inde. Známa mi akurát hovorila, že jej syn, ktorý má 11 rokov, bol sorry bábätko, lebo sa veľmi skoro naučil prespať celú noc. A teraz im pravidelne každú noc o tretej nadránom príde vliezť do postele...

Dieta je cely cas bez teba v skolke, tak je prirodzene, ze ta potrebuje mat k dispozicii doma. Potrebuje dobijat baterky. Asi az v tej skole sa to zacne postupne menit, ked pojde aj same s kamosmi von.

Sorry za preklepy, už to neviem opraviť

@mikadooo otec je tu, prítomný, zapája sa, od narodenia sa vie postarať. Ale on musel chodiť do práce. Kumulativne bol polovicu MD v praci, ja sama doma s dieťaťom. Ani kamosky, ani rodina, totálna izolácia. Preto som v práci vytesena už len z bežnej dospelackej konverzácie. Chcem sa rozprávať, učiť nové veci, vedomosti, vytvárať niečo čo ma aj viditeľný výsledok. V práci za mnou čosi vidno urobene, doma 3 roky to bolo úplne naopak.

Jj chápem. Len si ho nespomínala. To čo popisuješ, poznám🙂. Mám 3 deti a nepamätám si presne ten vek, ale najmladší má 7 a zodpovedne prehlasujem, že už viem umyť riad bez prerušenia, aj obed navariť, aj kávu si vypiť, len si musím dať pozor a občas poslať všetkých do teplých krajín 😁 s ich návrhmi, čo by sato všetko mal spraviť.

jedináčikovia, čo ja v okolí poznám, takto fungujú...ešte aj ako 6r

@fion22 presne, mat jedinacika je niekedy ovela narocnejsie nez dve deti. doteraz robime okrem ucenia aj animatora doma, aj ked troska sa uz hra aj sama. zial chyba jej partak

Minimalne do nastupu do skoly sa to velmi nezmeni.ty si bola jeho stredobod vesmiru 24/7 a co ma zameskane v skolke chce logicky dobehnut v case od prichodu zo skolky pokial nepojde do postele chybas mu a.potrebuje byt s tebou. ja chapem ze je to narocne ale uzivaj si to je to len par hodin nie cely den a naozaj ti to raz bude chybat.. uzivaj si pracu sustred sa na nu a doma bud jednoducho zase mamina.urcite chodi krpec skorej spat kedze rano vstava do skolky.cas pre seba maj ked ho ulozis do postielky..

Z mojej skusenosti v 4.rokoch je tonuz vyyyrazne lepsie a v 5 o milovy krok.Sle ja mam 2,ja vediem k samostatnosti.

Keď začne chodiť s kamarátmi zo školy von vek individuálny kedy ho pustis😆od 5 r a potom v 10 r som sa cítila voľnejšie

@saxana000 nasa odkedy zacala chodit do skoly, praveze dlhsie vydrzi vecer hore :/

Nemôžem veľmi súhlasiť s tvrdeniami, že "jedináčkovia si vyžadujú viac pozornosti". Moja dcéra má 7 rokov. A samostatne sa vie zahrať už od nejakých cca 3 rokov, možno aj pár mesiacov skôr. Nie na celý deň, ale má rada, keď má svoj priestor a svoj kľud. Nechávali sme ju, aby sa realizovala vo svojej izbe. Je nutné tam pre dieťa vytvoriť skutočne vlastné kráľovstvo (aj počmárané steny aj olepený nábytok s nálepkami k tomu patrí). Píšeš, že sa jej venuješ, zabávaš ju atď. Skús to takto: keď si chce napríklad a Tebou maľovať, robte to za jej stolom v izbe. Počas toho sa ospravedlň, že ideš odbehnúť na záchod, potom, že ideš uvariť čaj a pod. Stále tieto intervaly predlžuj a po čase uvidíš, že zvládne aj cca 1/2 hodinu bez dozoru a Ty sa môžeš s manželom venovať dospelej konverzácii alebo niečomu dispeláckemu, čomu chceš

Ono je to tak trochu zavisle od dietata a nastavenia. Nakolko tu neexistu 3 roky MD/rd tak dieta ide jasle skolka a tom polojaslovskom veku prisla Korona 100% HO + izolacia … tak sa naucil travit cas aj sam so sebou a v 3-4 rokoch sa vedel aj dlhsie hrat sam … Teraz ma 6 a da aj hodinu sam Lego / knihy pripadne viachodinove telefonaty s babkou. Vie jej zavolat a ona je ho ochotna pocuvat, este sa aj tesi. Nemusis robit animatora … nieco zaujmave ukaz a ona nech pokracuje … nebud partak co si s nou sadne a robi

No to sa este nacakas fuuu

Aj u nás to je rovnaké
Lenže my sme zase veľká rodina a tak sa striedame pri ňom ,ale tiež je tu ten problém že nie je ani 5 minút samostatne nevie sa hrať keď pri ňom nikto nie je stále niekoho vyhľadáva
Tiež som si myslela že sa to v škôlke zlepší ale je to stále to iste ….keď má dobrú chvíľu aspoň sa najem bez toho aby má stále ťahal za ruku
Ale na druhej strane si to vážim lebo príde deň kedy nebudú chcieť pri tebe byt ani minútu (kamosi,frajerka,frajer….) a potom mi to bude veľmi ľúto
Chápem tá ale na druhej strane si aspoň užívaj to že si pól dňa mimo “reality “ a môžeš oddychovat
Nie každý má to šťastie vypadnúť z domu aj hoc len za prácou ❤️

Boze toto poznam. 😅 ja ked robim z domu s chorym dietatom (o chvilu 4r) tak mi je niekedy do placu. Lozi po mne, zavesi sa mi okolo krku, stale nonstop mama mama, nekonciace poziadavky, tuka mi do pocitaca, xkrat robim v stoji lebo akonahle si sadnem uz som zaujimava a pod. nemozem sa v klude zamysliet a obsiahnut myslienku, dokoncit male ulohy co zacnem, zial neda sa. Stoji ma to 3x tolko energie ako bezdetnych. Potom davam tablet a sladkosti aby som vedela odbavit cally aspon. Ako mi muz povedal ked ma videl: “nuz, kariera sa takto veru urobit neda.” Tak ja dufam ze v tych 6-7r mu uz vysvetlim, ze teraz ma prosim nerus 20-30 min musim toto vybavit. Je to sakra tazke. Takze ta chapem…len cakat. Skolsky vek..a to sa nas pritom vie krasne a dlho zahrat. Ale poslednou dobou je to moj privesok. Vsetko mi chodi zdielat, objimat a pusinkovat. No proste zlaty je, len ja nic nestiham akosti potom.

moj ma 6 aj tristvrte a uz sa vie zahrat aj sam alebo si vymysliet nejaku aktivitu, ale len ked sa mu chce. este stale nehrozi, ze ja potrebujem klud 30 min a on mi ho da vtedy, ked mu to oznamim. skor sa stava, ze si nieco najde, do toho sa pohruzi a ja mam "zrazu" chvilu cas, ale nikdy neviem, kolko to bude trvat. cize zvladnem napr. rychlo navarit, umyt riad, dat prat, vyvesit a pod., ale niesadnut k pc a pracovat. akoze skusit to vzdy mozem, len sa potom stane, ze akurat nieco zacnem a uz je pri mne. inak je jedinacik, ale neviem, ci to s tym suvisi, lebo co mame kamosky a kamosov v rovnakom veku (aj jedinakov), tak niekto sa vedel zahrat sam velmi skoro a niekto nie. podla mna je to skor povaha (nakolko je spolocensky - moj niekedy napr. chce, aby som si citala v jeho izbe, zatial co on sa hra sam) a vychova (nakolko sa mu clovek venuje a robi mu program - toto je zakerne, lebo je tazke odhadnut zdravu mieru).

Myslim si ze to je povahou dietata.
Mam 5 rocneho a nevie/nechce sa hrat sam ani minutu. Nikdy to nevedel. V jasliach je od 1.5 roka takze to nie je tym ze by bol pridlho so mnou. Pre neho je proste nepredstavitelne byt a hrat sa sam.

@fion22 nieje to pravda mam jedináčika a nikdy na mne zaveseny denno denne nebol. Od mala je úplne samostatný, hra sa sám aj 2 hodiny skladá puzzle, kresli, maľuje. Hra sa s autami a nikdy moju spoločnosť nejak extra nevyzadoval. Podľa mňa to závisí od povahy dieťaťa a nie od toho ci je jedinacik. Moja kamoška ma 2 deti prvé v pohode druhe na nej nonstop zavesené od mala a to ma už 4 roky. Raz z toho vyrastie.

Píšeš "konecne sa môžem plne ponoriť a zahlbit len do jednej sféry, bez toho aby som odbiehala, odskakovala, púšťala veci z ruky a bežala, lebo dieťa".

Prepáč, ale táto jeho jeho nesamostatnosť je aj tvoja vina, lebo si si ho tak naučila. Ale z časti to chápem, lebo pri prvom dieťati som bola podobná, potom sa mi narodili ešte dvojičky a už takto fungovať nešlo.

Teraz nebežím zakaždým, keď zapištia, ak to nie je vyslovene nutné. Vysvetľujem im, že keď niečo robím, chcem to dokončiť a učím ich, že keď niečo chcú nech prídu za mnou, nebudem ja utekať za nimi. Teraz v 3 rokoch to už relatívne chápu a ja viem v kľude spraviť, čo potrebujem

@saxana000 v tie dni keď je syn v škôlke, záspava okolo pol 10, veľakrát zaspím s nim, keď je doma, zaspí okolo 9, kvôli kratsiemu, alebo žiadnemu obednemu spánku 😉

Mna by zaujimalo, preco sa dieta, ktore sa hra samo, berie ako “v pohode”, ale to, ktore potrebuje spolocnost, ma z toho “vyrast”. Myslela som, ze ludia su spolocenske tvory.

Prečo je to tak? Lebo s ním nie si. ;D Mám 3, 5 a 6 a ani o nich neviem..

@deedol to sa predsa nevylučuje. Človek potrebuje spoločnosť, ale zároveň sa musí naučiť fungovať sám. Lebo skôr, či neskôr nastane situácia, že si dieťa musí poradiť samé, keď nie sú rodičia na blízku a vtedy môže nastať problém

Myslim, ze tu velmi zalezi od povahy dietata, starsia bola samostatna jednotka, v 3-4 rokoch som dokazala bezproblemov pri nej robit aj z domu ked trebalo, druha presny opak🤷‍♀️

Uplne chapem tvoju radost byt opat v praci.Mala som to rovnako,ale po 4,5r doma s 2 detmi. Uzivaj si ticho v praci a poobede si uzivaj dieta.Kazdym dnom su samostatnejsie. U nas sa to zlepsilo cca ked mali 4 a 2 a vedeli sa zahrat spolu (teraz po 2 rokoch o nich pomaly ani neviem,pokial nie su v sebe a nevadia sa 😁). Z okolia sa kamarati- rodicia jedinacikov (cca 5-7rocnych) stale stazuju,ze vyzaduju strasne vela pozornosti,nemozu sa ani porozpravat. Bohuzial jedinacikovia nemaju sparingpartnera na hru, iba rodica, preto na nich visia. Ono aj to vyzadovanie pozornosti dost zalezi na povahe, niektore deti sa chcu hrat s niekym starsim zložitejšie hry,ine si zase kompenzuju citovu potrebu a potrebujú sa kazdu chvilu tulit a su zaveseni na mame, otcovi.Pre mna samostatnost neznamena,ze sa vedia hrat samy, ale ze sa vedia nejest, obliect a pod. Ved pritulit sa potrebujeme aj my dospeli

Moj sa napriklad zahra aj sam, ma 3,5 roka, aoe aj tak je to kazdu chvilu mama, mama, mamickaaaa….a furt dookola volaco😀 proste s detmi to tak asi je, uzi si v praci klud, a doma mu napriklad povedz, ze chces v klude doumyvat riad. Alebo su potom rozne triky na to-ze poviem synovi napriklad, ze ked sa dohra, necch ma pride zavolat, a poupratujeme spolu izbu🫣😀to mu casto predlzi hranie do nekonecna😀

Ja mam 4.5 ročnú a tiež je jedináčik a niekedy sa prehra sama a inokedy je zavesená na mne. Teraz sa už viac hra sama, vytiahne si knižky alebo maľovanie, veľa sa prehra s plysakmi. Takže by som to nepodmienovala tým ze je jedináčik ale skôr od povahy.

@emma022 ja nepisem, ze sa to vylucuje, ale ze za "dobre" a "bezproblemove" deti sa zjavne povazuju tie, co daju pokoj. a tie, co ho nedaju, su problem a maju z toho vyrast. len sa zamyslam, ze mi to pripada divne.