Mám dvojročného syna a už z neho nevládzem
Ahojte, dufam ze tu nie som jedina s takymto ´´problemom´´ nas maly 2rocny duracel ma namiesto krvi v tele asi kofein. 😀 aj to varenie mi trva trikrat dlhsie lebo kazdych 30sekund musim za nim behat, mame este starsie dievcatko(skoro 5rokov) a ked sa tak zamyslim ona taka vobec nebola, on musi byt vsade, do vsetkeho musi stuchat buchat, kopec veci uz ponicil,(pred asi 2tyzdnami zhodil botnik, rozbila sa lampa, vypadli dvere), ked mu chcem nieco zobrat tak sa rozculi a od zlosti to buchne o zem, sestru tiez nenecha, len tak ju tresne hrackou po hlave, minule po nej hodil malu detske stolicku, ked sa napije hodi pohar o zem-ci je plny alebo prazdny, niekedy sa mi zda ze aj malej robi zle naschval,pride ku nej, zahodi hracku aj hocico za gauc, o tom ze by sme sli niekde na navstevu ani nepomyslim-vcera som bola u tety, mala bola v pohode, ale on vsade vliezol vsetky dvere pootvaral do vsetkeho buchal, klasika..aj ked mu poviem nono, vezmem nieco cim buchne malu, ani capnutie nepomohlo, on sa otrase a ide veselo dalej, to nema cenu ho napomenut alebo mu nieco zobrat ajtak urobi ´´zle´´ o minutu s niecim inym..a najhorsia cast dna-rjedlo. V stolicke neobsedi, pišti, odsuva stol, nahne sa aby zhodil tanier,pribor, nakrmit ho musim niekedy na silu, alebo to vsetko vypluje-ci ranajky ci obed, chce papat sam, ide mu to pekne, je naozaj sikovny ale asi tak tri lyzicky, potom jedlo rozhadzuje, vypluje, no nechcite vediet ako vyzera kuchyna po jedle..uz som v koncoch..on neni len neposedny, uz mi to pripada akoby mi napriek robil, ako som pisala nic nepomaha aby s tym prestal..kto mate podobne skusenosti dufam, ze mi poradite. dakujem.
Na toto nam dali deti. Pre tie velke modra oci a MOJA MAMA. To je nasa odmena. Ale aby ich sa nezabili botnikom je nasa zodpovednost a niekedy nevieme ako sa o to postarat. A teraz nemyslim, ze len nahnat chlapa aby ho prisruboval o stenu)
@kiwinka21 absolutne nestresuj !!!! vyrastie neboj 🙂)) prejde polrok a budes spominak nezbednik malicky.... drzim palce.. neboj...
ziarlivy je na sestru to je logicke 🙂 si snim sama doma a zrazu sa treba o mamu delit ked pride zo skolky mala .... neboj... bude dobre 🙂)
@mamavera ja viem co kto je.... nemusis mi davat lekcie... a ano netreba ku nim zbytocne
@monika15 ja ti nedávam predsa lekcie, ale my sme písali o detskom psychológovi, ty o psychiatrovi. A neviem ako ty, ale kopa rodičov, ktorý mali nejaký problém, dokonca aj tu na MK sú detskému psychológovi veľmi vďační, že im pomohol vyriešiť problém, ktorý mali. Ale ak nie si schopná prijať iný názor, ako svoj, ja ti ho nevnucujem, kľudne si nechaj ten svoj, mne to nevadí.
@monika15 OKi, uz ta nebudem oslovovat, aby si si nemyslela, ze ta rozoberam, ja som tiez len zaujala stanovisko 😉 pa
@kiwinka21 o tom to je, ze musis delit pozormost medzi dve deti, ktore ta chcu cele.. Ked som mala prvu dceru, zastavil sa mi zivot, vsetko bolo len pre nu. Nehovorim, ze to bolo zle, ale ked sa narodilo druhe, uz nemozne v takej miere, i ked som nezabudla na kazdodenne spolocne aktivity s nou, pokial sa dalo.. Ale este ma napadlo.. Pre potesenie..Boli sme na navsteve u znamej.. A tento tvoj popis mi pripomina jej chlapceka. Po 3mes. som sa s nou stretla a hovori, ze uz je to ovela lepsie, uz sa aj so sestrou vie zahrat. Tak vydrzzzzz! 🙂
@monika15 Ked si niekto zlomi nohu vyhlada ortopeda, ked ma niekto anginu vyhlada krciara, ked sa niekomu pokazi pracka vyhlada opravara. Proste ked nieco neviem riesit sama vyhladam odbornika.
Ked je niekto pernamente v strese z toho, ze si nevie dat rady s dietatom vyhlada tiez odbornu pomoc. Navstivit psychologa by nemalo byt odsudzovane a uz vobec to nie je hanba. Je to odbornik na nase dusevne trapenia, rovnako ako zubar na zubne,
Keby to kiwinka zvladaal v pohode nepise tu a nepyta sa na nase nazory a navrhy ako to riesit. Napisat sem je rozhodne lepsie ako by sa trapila sama a motala sa v probleme dookola az by jej to prerastlo cez hlavu. A ak sa rozhodne ist za psychologom bude to jej slobodna volba. Rovnako ako ked odignoruje nase rady, nazory.
Nasa slobodna volba jej jej poradit podla svojho najlepsieho vedomia alebo sa do tejto diskusie ani nezapojit. Rovnako je nasa slobodna volba s nazormi suhlasit alebo nie. Ale bolo by od nas nefer niekoho rady a navrhy zhadzovat lebo mame iny nazor.
@kiwinka21 Skutocne skus detskeho psychologa. Obcas pomoze len samu seba pocut, ked to niekomu fundovanemu povies.
Inak je moj nazor, ze ide o ukazkovy priklad vynucovania si pozornosti. A boja o moc. Ja osobne neuznavam metody trestov, ako jasne, som len clovek a aj moje sidla obcas dostanu po zadku. Ide o to, ze on je cim horsi, tym viac pozornosti od teba dostane. Aj negativna reakcia je pozornost. On to nemusi robit vedome - ale ked kricis, ked sa rozculujes a ked si na nervy z toho, co zas vyparatil, tak pre teba neexistuje nikto iny, iba on. A o to presne ide.
Ten boj o moc je to iste. Kto vyhra. Kazdy, kto ma deti, presne vie ze to presne decka robia - stupnuju a stupnuju situaciu az do uplnej krajnosti. Lebo su jednak zvedave, co sa stane a jednak bojuju o to, kto vyhra. Ja v takych situaciach (ked ich ovsemze spoznam dost skoro ze 😀 ), ustupujem z bojoveho pola. Chces sa hadat? Ja nie. Odidem z miestnosti, prip. prestanem reagovat a pod.
Ak by si si nasla kusok casu, odporucam ti knihu Deti ako vyzva od R. Dreikursa. Je to vyborna kniha o tom, ako zvladat ziarlivost, konflikty a ako urcovat hranice. Pripadne je co-to aj tu: http://www.efektivne-rodicovstvo.sk/ Ta pani chodi aj robit prednasky osobne a je tiez velmi dobra.
Velmi drzim palce, aby si to zvladla a nezblaznila sa, lebo niekedy je to fakt tesne 😀
Mám presne toto za sebou . Môj syn má teraz 13 rokov , čisté jednotky a titul najlepší športovec školy - to aby som ukludnila všetky maminky malých Duracelkov. Bolo ozaj strašné - sama som musela ísť k psychologičke, mala som 45 kíl 😲 . Ale pomohlo toto . Uvarila a trochu upratala som si vždy večer a celý deň sme bolo čo najviac vonku, či pršalo bolo horúco , vietor fúkal. Každý deň sme chodili plávať alebo korčulovať ( od 2 rokov som ho postavila na korčule ) . Malý mi cez deň nespal , ani na minútu . Celý deň som ho zamestnávala a venovala sa mu . Tieto deti bývajú veľmi inteligentné , takže debaty o dinosauroch, o vesmíre alebo o značkách áut sa dajú viesť už s takými malými deťmi . Môj celodenný cieľ bolo unaviť ho 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 A chváliť chváliť chváliť, dávať možnosť výberu pri obliekaní, jedení a pod . Nech má pocit, že je dôležitý a jedinečný . Nedovolila som, aby pre synom niekto hovoril , že je zlý, vždy som hovorila aký si dobrý chlapec. Poď a vyskúšajme to , ako to robí ten dobrý chlapec, kde sa mi stratil ten dobrý synček ..........A od 5 rokov sme ho dali na futbal . A prvýkrát som si vydýchla- to ho ako tak ukľudnilo ..Prvá dcerka bola veľmi dobré a kľudné dieťa , mala som skôr problém, nech nemá pocit, že sa jej venujeme málo. . Ale na druhej strane , tie to deti nás veľa naučia :o)))
Ahoj @kiwinka21,
u nas je to tiez niekedy divoke, ale my mame opacny problem, starsia je ten "vykuk", mala presne dva roky, ked sa mladsia narodila...obdobie vzdoru ak tomu este ziarlivost a vynucovanie si pozornosti, casto krat aj tak, ze ju soti, bucha po hlave, lickach, uz som bola z toho nestastna, nehovorim, ze teraz je to idealne, ale vela sa zmenilo...pomohlo mi hlavne skludnit sa, jeden den v tyzdni chodime len my dve na vytvarnu, ked mensia spi, tak sa jej venujem naplno a robime co si povie, pracovny zosit, peciatky, malujeme, moedelujeme.....
taketo deti sa daju specifikovat asi takto...
- Tieto deticky nemaju radi vela pravidiel ale skor menej pravidiel ale k tomu su dobre pre ne priame pravidla ,kt. treba dodrziavat a nie ich porusovat to znaci aj v rodine rodicia.
- Treba byt k nim uplne priami co sa tyka komunikacie a ineho.
- Velmi readi prebaraju zodpovednost na seba a treba im aj tu zodpovednost davat iba v tomto sa citia velmi dobre a isto. To znaci ze napriklad ked jej das zodpovednost voci tvojej mladsej dcere ze to a to ma spravit tak sa bude velmi dobre citit a to aj s laskou pre svoju malu sestricku spravi.
- Potrebuje vela pozornosti ked ju nedostava tak je nervozna a vybusna.
- Su velmi mudre a je dobre im davat ulohy ,kt. ich bavia a v kt. rastu.
Velmi mi pomohla aj kniha "Ako hovorit, aby vas deti pocuvali"....no najviac vidim ovocie v tom, ze jej davam zopovedne ulohy (natiera chlebiky na ranajky, uklada salamu, syr, dnes rano robila caro-nasypala prasok, kraja zemiaky priborovym nozom, dava do pracky, podava pri vesani a vela inych veci no treba smerovat aj zodpovednost aj voci surodencovi, napr zapina patentky malej na pyzamku, umyje cumel, poda osusku atd...) Jednoducho aby sa takto budoval ten vztah...Napr. v tej knihe je, ze ponuknes moznosti, napr. ked ti hadze jedlo na zem, jednoducho mu dat na vyber, ak chces jest, nech sa paci, ak nie, odlozime a ked vidis, ze rozhadzuje dalej a nic na to nepovie, tak s kludom povedat - vidim, ze si sa rozhodol, ze odlozime jedlo a nechces uz jest, ked ho rozhadzujes po zemi....alebo ked mala buchne mensiu pretoze jej zobrala hracku, tak stale dokola jej hovorim ako to moze riesit, napr. poprosit, aby jej hracku nebrala, alebo jej ponuknut inu hracku, alebo ju pozvat, aby sa s nou isla hrat a vysvetlila jej co jej moze pomoct...mladsia ma 15m, tak ona este vacsinou veci demoluje, tak je to dost narocne, ale predvcerom som sa dockala ovocia 🙂 starsia povedala - nevazi, ze si mi zhodila vezu, postavim si novu...Ked robi nieco, co je jednoducho nepripustne, tak jej poviem razne, "dost, stacilo, nepaci sa mi to, co robis" - a zas dat mu na vyber, bud sa bude pekne s hrackou hrat a nebude ju hadzat o zem, alebo ju odlozis - napr. na skrinu si dat nejaky kosik a tam davat hracky, ktore hadze o zem...bude vediet preco su tam a ze to je jeho pricinenim...jedna super vec je, pomenovat jeho emocie....napr vidim, sa ti nepaci, ze ti sestricka zhodila vezu, alebo vidim, ze ta hneva, ze ti chcem zobrat hracku, ked s nou hadzes o zem...casto som bola prekvapena, ze ju uplne stoplo a zacala rozmyslat nad tym, ze ano, mna to vlastne hneva....ukludnila sa a vysvetlili sme si preco sa to deje....vidi, ze akceptujes jeho emocie, no treba mu vysvetlit, ze s nimi nesuhlasis a mas take a onake dovody....Ja mam obe deti doma, nedala som starsiu do skolky, aby boli spolu, prave koli tomu, ze velmi ziarlila a bolo treba to nejak riesit a nie dat ju na 3/4 dna prec....
prepac ale vychovavat sa ma doma a nie v skolke, skolka je doplnkon nie vychova
tie ucitelky su neni platene za to aby tam prisli o nervy a vychovasli ti dieta
naopak sa moze stat akos a vela krat stalo ze dieta poslu domov a povedia ze nech skusi nabuduci rok ze nie je "zrele"
no uhnat sa na 45kg pri 2 rocnom dietami sa mi nezda riesenie
ale verim ze sa inak nedalo...
matka sa nema stat obetou a radsej teda vyhladat pomoc ..
@kiwinka21 kludne vyhladaj detskeho psychologa ... alebo skus aj CPPP oni poradia najma tebe ako urcovat malemu hranice a co robit ... to nie je o dietati ... ten psycholog povacsinou
nam pomohlo celkom vynechanie kravskeho mlieka /nahradila som zakysanymi vyrobkami, tvrdym syrom/ plus obmedzenie bielej muky ... /cukor som neobmedzovala
plus sumive MagneB6 ak budes uz total na nervy kludne si to magnezko daj aj ty... 😉
mame odychovy priestor a taky casovac minutku k tomu ... kde sa ma moznost skludnit ... este celkom fajn je vymedzenie si casu pre kazde dieta samostatne .. napr. hodinu dva dni v tyzdni ked sa hras len s nim /ci len s dcerou/ to je ich cas nejako to zvizualizovat v kalendari, kartickou ... aby z toho bola rutina a dieta vtedy rozhoduje o tom co budete vy dvaja ci dve robit a ini ich nesmie rusit ...
ako duracelku mam stale ale uz trochu viac spacifikovanu .... 😉 takze to chce aj cas ...
@seraa tak to 2rocne dieta obciansky este nema a ani nevie ze to co robi je podla nejakej seraa nenormalne 😀 z toho dovodu ma rodicov, aby mu urcili hranice - vdaka tomu moze z neho vyrast clovek zodpovedajuci predstavam spolocnosti😉 to, ze tie hranice urcovat je pre milujuceho rodica velmi tazke sa naucis ked budes mat deti, pretoze potom pochopis ze v hre nie je len rozum ale mnohokrat city k tomu bezbrannemu krpatemu stvoreniu😉
P.S. nemusis mi vysvetlovat ze si svoj prispevok myslela ako urazku kazdeho ktoreho nazor nezodpoveda tvojmu - cize aj mna😉 pochopila som, ale takuto formu komunikacie nepreferujem, takze reagujem ako reagujem, na hadanie a urazky si najdi niekoho sebe podobneho😉
@seraa 😀
citujem samu seba z prispevku , ktory sa tvaris, ze si precitala - neviem ako inak a jednoduchsie to napisat😀 :
P.S. nemusis mi vysvetlovat ze si svoj prispevok myslela ako urazku kazdeho ktoreho nazor nezodpoveda tvojmu - cize aj mna pochopila som, ale takuto formu komunikacie nepreferujem, takze reagujem ako reagujem, na hadanie a urazky si najdi niekoho sebe podobneho
@dai
nie moja odpoved bola ze nemusim mat dieta alebo to musi byt moja skusenost aby som vedela ja dospela osoba
rozlisit extrem od normalu
kto nevie oddelit extrem(a tu som nenarazala na nikoho a uz vobec by to nemalo zmysel keby som tm myslela 2 rocne dieta , ako si to ty pochopila) od normlau cize tema te zaklad v sebe ako co je dobre a zle, co je moc a co malo
tak akoze prehnane povedane aby sa pochopilo , su to vacsinou ludia ktori nemozu byt sami za seba zodpovedni
dufam ze je to viac pochopitelne..
@seraa ja viem co si napisala a verim ze tiez chapes moju odpoved hore - 2rocnym dietatom som reagovala preto lebo som nechcela reagovat na tvoje osobne invektivy - a to nechcem ani teraz...
berme to tak ze mame na vec kazda iny nazor😉 ja mam 2 deti a ty ziadne - to ze ty vies co je normalne a co nie ma co spolocne s tym ake je normalne spravanie u 2rocneho dietata? nato som narazala tymi skusenostami - to co je normalne pre teba ako dospelu nemusi este zdaleka byt normalne pre 2rocne dieta pokial to hranicami doma dospelou osobou nema vytycene - o tom bol moj prispevok pre lepsie pochopenie... ja ako matka viem ako sa tie hranice tazko vytycuju napriek tomu ze ako dospely clovek presne viem kde su - preto som na maminu apelovala ze mozno dieta nepotrebuje vobec psychologa ale v tomto veku ide o obdobie vzdoru dietata kedy sa formuje jeho osobnost - ono skusa hranice, posuva ich podla toho co je mu dovolene - tym sa aj uci rozlisovat co je spravne , co nie - tvojimi slovami co je normalne a co uz nie...; cize mozno len potrebuje pevnejsie riadenie, viac hranic a dodrziavani pravidiel plus smerovanie energie spravnym smerom- dufam ze sa teraz uz lepsie chapeme😉
@kiwinka21 V pohode, nehadame sa, len diskutujeme, bavi ma to 🙂 A drzim palce, prajem vela trpezlivosti. Ja si velakrat poviem, ze-Pane Boze, daj mi teraz silu a trpezlivost a aj rozum, aby sme to zvladi :D