Mám viesť deti k vzdelaniu, alebo im nechať voľnú ruku?
Ahojte, cisto zo zvedavosti ma zaujima, ako to maju ini ludia. Moja otazka znie - viest deti k vzdelaniu, alebo to nechat cisto na ne? Nemyslim teraz ucenie sa s deti na prvom stupni ZS, ale uz dajme tomu ten druhy stupen, vyber SŠ, popr. VŠ. Zasahujete im do vyberu, snazite sa ich ovplyvnit, naviest na urcitu cestu a vstiepit im do hlavy, ze vzdelanie (aspon SŠ s maturitou) treba mat alebo to nechavate cisto na svoje deti a je vam jedno, ci budu mat skoncenu ucnovku alebo VŠ? Pripadne, ako ste to mali doma vy, ked ste boli deti?
Mňa rodičia do ničoho nenútili.. resp., keď som bola puberťáčka tak si mysleli, že som blbá a hodím sa akurát tak na nejakú učňovku, lebo som sa vôbec neučila - mala som známky v paži. Potom mi do výberu VŠ nikto nekašľal, ani sestrám sa do toho nikto nestarie, len sa rodičia uisťujú, či si uvedomujeme dôsledky rozhodnutia - aké povolanie nás čaká, čo to obnáša, aká pracovná doba a pod.
Ja som spokojná s prístupom rodičov, dieťa, ktoré sa rozhoduje pre VŠ už dávno nie je dieťa a rodičia by jeho rozhodnutie mali akceptovať.
Samozrejme že vediem dieťa k tomu že vzdelanie je veľmi dôležité a že sa od toho odvíja jeho budúcnosť
Ale škola a výsledky v nej by rozhodne nemala byt to jedine čo rodičia na dieťati ocenia
Sú deti ktoré sa učia veľkými ľahko a sú deti, ktoré sa teda potrápia
Ale tie zas bývajú veľmi často športovo nadané, alebo sú hudobne či výtvarne nadané. Čiže ocenila by som aj to
Nenútila by som dieťa do nejakej konkretnej SŠ alebo VS, ale určite by som sa pýtala na príčiny prečo si vybralo takú alebo onakú SS alebo VS
Ja sa deťom chcem do života starať čo najmenej, avšak vzdelanie to už je aj mojej 7 ročnej dcére teraz jasné, že to je samozrejmosť. Nie samostna VŠ, ale ten koncept vzdelávania sa a intelektuálneho rastu (do konca života）
Ak je v rodine normalna atmosfera, kde je bezne, ze v ramci napr. vyletov deti spoznavaju krajinu, cize v podstate su nenasilne vzdelavane aj mimo skolu, tak tie deti si svoju cestu potom uz vyberu same. Cize my sme detom sprostredkovali nejake kruzky (nejake si vybrali same), venujeme sa im od malicka po roznych strankach a teda do samotneho vyberu skoly sme im nijako nevstupovali. Obe sa rozhodli pre osemrocne gymnazium a kazda si ide tou svojou cestou, teda venuje sa kazda najma tomu, co ich bavi. Na nas je uz teraz jedine to, ze ich v tom podporime. Ale keby si boli vybrali, ze chcu byt napr. krajcirky, alebo nieco podobne, tak by sme im nevnucovali nieco ine.
Viesť nie, byť im príkladom. Nič viac nemotivuje dieťa, keď rodič mu je príkladom toho, čo naozaj žije.
Za mňa je vzdelanie dobrá investícia do budúcnosti.
Ja som napr nemala vobec predstavu co chcem studovat, alebo co robit v buducnosti. Niektore deti to maju, ze od mala chcu byt lekarmi, ucitelmi. Nasi mi vybrali skolu s maturitou. Ucila som sa dobre, takze problem nebol. Vysoka uz bola moja volba, ale nadvazovala na strednu. Tam som si uz velmi vybrat nemohla.
nie, nikdy ani mne rodičia do toho nezasahovali, podporili ma v tom, čo ma zaujímalo, ale nechali to čisto na mňa. Syna som tiež nijako neovplyvňovala, on by sa vlastne ani nedal, mal jasne vytýčenú cestu od malička. Vzdelanie je super, lenže treba si uvedomiť, že napr. VŠ nie je vždy zárukou dobrého uplatnenia v živote, ani dobrého platu, ani šťastia. Ak je niekto šikovný, môže mať lepšie uplatnenie aj bez VŠ. Ja by som rešpektovala rozhodnutie môjho dieťaťa, či by sa rozhodlo byť lekárom, alebo stolárom. (V dnešnej dobe by ten stolár bol lepší výber). Niektorí rodičia sa snažia cez deti si plniť svoje nesplnené sny a natlačia deti do niečoho, čo ich nezaujíma a nie je nič horšie.
Ja som nikdy deti nenutila, pri výbere školy som podporila a aj v škole sa za ich výber postavila ( syn aj dcéra boli šikovni a učili sa výborne a tlačili ich na gymnázium hoci oni chceli študovať inú školu). Ich výber bol šťastní a syn už študuje na vysokej škole ktorú si vybral sám.
Vediem dieťa k tomu, aby bolo v tomto samostatné, aby si uvedomilo, že je to jeho vec, nie moja. Mne tiež rodičia do výberu nekecali. Ani čo sa SŠ týka, VŠ už vôbec nie, hoci viem, že napríklad môj otec bol zrejme sklamaný (sme "prírodovedecká" rodina, ja som išla na stavebnú fakultu). Mám v pláne nechať výber na syna, hoci, priznám sa, že neviem, ako by som reagovala, keby si vybral podľa môjho názoru úplne zle.
My sme deťom strednú vybrali vylučovacou metódou. Trvali sme na odbornej, pretože ak by neboli prijaté na VŠ, aby mali odbornosť. V tom čase ešte neboli súkromné VŠ a robili sa všade prijímačky. Staršia sa dostala na prvýkrát na, od 8.ročníka ZŠ , vysnívaný odbor. Mladšej sme vyhovorili vysnívanú VŠ z objektívnych príčin. Skončila príbuzný odbor a našla v ňom výborné uplatnenie.
Môžem sa opýtať čo ťa priviedlo k názoru, že SŠ s maturitou alebo VŠ je lepšia voľba ako učňovka?
Deti by sa mali viest k vzdelaniu a zodpovednosti. Nie im kazat,co robit,ale spravne ich motivovat,ukazat im moznosti a pomoct im vybrat si. Nenechala by som ich flakat zivot a ved nejako dopadnu. Ja vdacim rodicom za to,ze ma nenutili do nicoho,ale vzdy nas viedli spravnym smerom,mali sme moznost vyberu a nenechali nas flakat sa. Neucili sa s nami od druheho stupna zs,ale aj tak nas kontrolovali,aby sme nesklzli na dno. Myslim si,ze ak by nas nechali tak,neboli by sme tam,kde sme. Su cielavedome deti,ktore odmalicka idu za svojim snom,ale to tak nizke percento. Kolko deti aj by sa vypracovalo,keby im boli ukazane moznosti. Niektore decka si ziju ako samotasty a potom to tak aj vyzera.
@vulka Ano, mozes, avsak nikde nic take netvrdim.
Nase 3 deti, chlapci, este relativne male, uvidime ake budu mat schopnosti...matika im ide, to jednoznacne...1.st ZS. Zaujimaju sa o techniku, tak predpokladam ten smer, ale este daleko co ich vsetko zaujme. Urcite nech maju SOS a ked budu chciet a mat na to predpoklady, tak nech idu aj na VS.
Skoly som si vyberala sama, pri VS trochu usmernenie odboru.
Prepáč, toto je veľmi zvláštna otázka - toto by malo byť bez diskusie. Teda ak chceš, aby z tvojich detí niečo bolo... sú deti, ktoré sú v živote úspešné, aj keď nemajú na to podmienky, ale sú deti, ktoré kopírujú rodičov. Vyber si.
Svojim detom stale hovorim, ze vzdelanie je v sucasnosti potrebne. Nenutim ich k uceniu, same sa chcu ucit. Starsia dcera sa obzera po skolach, co by asi chcela robit v zivote, casto o tom s nami rodicmi aj hovori, sama od seba sa pyta na nas nazor. Myslim si teda, ze je dobre o tom hovorit. Dat detom priklad a aj odporucit, nevnucovat, ale odporucit, ake vzdelanie by bolo pre dieta vhodne. Nakoniec sa aj tak bude musiet rozhonut dcera sama, ale poradit si urcite necha....
Vzdelanie je pre mňa priorita. našťastie sú šikovní, učia sa sami, ale keby to tak nebolo určite zasahujem. Popri škole majú aj krúžky - také aby sa aj hýbali, ale aj také aby si rozširovali vedomosti a talenty. Pri výbere školy budem brať ohľad na ich záujmy a talenty. Ono vzdelanie nei je len o vysokej škole - ak je dieťa šikovné môže sa stať aj zručným remeselníkom alebo inštalôatérom. Ide o to, aby dieťa v tomto smere nebolo zanedbávané a aby si pravidelne plnilo svoje školské povinnosti.
Z vlastnej skusenosti ti mozem povedat ako to spravila moja mama a spravila to blbo. Moja mama z praktickeho hladiska a vety "chcem byt letuska" ked som mala 8r zhodnotila, ze bude pre mna najlepsia hotelova akademia. Ja ani neviem, ze som povedala, ze chcem byt letuska. Bolo to aj tym, lebo viedla hotelove uctovnictvo a rozumela hotelovemu managementu a nejako v tom videla vdaka skusenostiam potencial. Ja som vzdy bola umelecky zalozena - literatura, umenie a hudba ale najviac ma bavili pocitace - keby bolo mozne, tak idem na nejaku skolu kde sa programuje v 2003. Lenze mama nie. Tak mi vybavila aby som sa dostala na hotelovku po znamosti. Ze tam mi dobre bude. V nastupe na HA som mala po 3 nasobnej operacii kolena po pade na lyziach - takze praca kde sa beha nebola vobec pre mna. Lebo hotel je kocurkov, tak si clovek malokedy sadne. Vzdy sa nieco deje a beha sa hore dole. Takze som 5 rokov stravila varenim a hotelovym managementom. Prostredie ktore mi blizke nie je a nikdy nebude. Po skole som odisla z domu, pracovala v obore rok a pol a vydala sa inym smerom. Hotelova akademia nic z toho k comu ja tiahnem nemala a tak som sa potlkala sem a tam, robila BA na americkej skole lebo medved. Vobec som sa nedokazala zaradit a prechadzala z jedneho oboru do druheho. Teraz mam dieta, rodinu, cas, peniaze a podporu a idem studovat aplikovanu informatiku. Idem mat 40 rokov. Konecne. Mama mi urcila zivotnu drahu podla svojich predstav napriek tomu, ze ona s mojim zivotom na dennej baze nic nema. Takze za mna je odporucanie dat dieta smerom kde ho to bavi. Bud matematicky, umelecky, jazykovy ... a dat moznost vyberu. Ked sa dieta niekde citi dobre tak tam je dalsich xy smerov kam sa moze pohnut. V momente ked skonci ako ja - niekde kde mu je vsetko cudzie, tak to je cele zle. Dieta nemoze zit z idealov svojich rodicov.
Ja ešte študujem, ale myslím, že moja mamina v tomto našla zlatú strednú cestu
Napr. pri výbere SŠ som zvažovala pedagogickú a gymnázium ...povedala mi, že by bola radšej keby som išla na gymnázium a ak budem chcieť stále učiť aj po tých 4 rokoch, môžem ísť na VŠ ...ale prihlášku na pedagogickú sme podali aj tak (nakoniec som dala na ňu a som za to veľmi rada) ... odbor VŠ už som si vyberala sama
podľa mňa je potrebné sa o tom rozprávať, ukázať rôzne možnosti, podporiť vo vzdelaní, podporiť potenciál ... ale nenútiť do ničoho za každú cenu, ako tu bola nedávno diskusia od slečny, ktorej otec si zaumienil, že má ísť na medicínu, aj keď ona chce niečo úplne iné