Manžel dal 3-ročnej po zadku
Takéto výchovné metódy neuznávam a on to dobre vie, vždy sa potom pohadame ale nevie sa pri dcére ovládať. Dnes sa to stalo zase keď ho viac krat udrela ona. Áno bije ho, kúše, kope, chytí mobil a hodí ho o stenu…ale aj tak si myslím že to nie je vhodné riešenie. Čo vaši muži, ako takéto obdobia u malých deti zvládajú? V marci bude mať mala 3 roky.
@sevrin nastavit hra ice dokazes aj bez capania
@amonet no niektorí to zjavne nedokážu. Ja som dcére vždy vrátila, keď ma potiahla za vlasy, tak som ju potiahla späť, keď ma pohryzla, tak som ju pohryzla späť, samozrejme, nie tak silno ako ona mňa (ona mne reálne modrinu urobila). Odvtedy si 2x rozmyslí, či to urobí znovu. A keď sa ide zahnať, spýtam sa jej, či chce aj ona dostať, tak sa vždy zasekne a rozmýšľa a potom necapne. Jednoducho sa naučila, ze ako to boli ju, tak to boli aj nás a nemá robiť druhým to, čo nechce, aby bolo robené jej.
Máme tiež v rodine dieťa, s ktorým sa piplali v rukavičkách, ani len hlas naňho nikto zvýšiť nemohol. Z malého bol od dvoch rokov taký agresor, že mlátil ešte aj tehotnú mamu po bruchu. Nakoniec skončili u psychológa s ním, lebo si nevedia dať rady a ani v škôlke to s ním nezvládajú. Tak radšej usmerniť teraz, ako potom riešiť odborníkov a robiť si hanbu v škôlke.
@anonym_autor pochop, že on je rovnako rodič a má nejaké výchovné metódy. Keď dieťa dostane po zadku, nie je to ani bitka, ani týranie a mi ublizovanie preboha 🤦 snáď ho nemlati hlava nehlava. A je to vhodné riešenie, lebo tvoja výchova evidentne nestojí za nič, keď tvoje dieťa bije a kuše. To dieťa za to nemôže, ale keď tieto premotivovane rešpektujuce matere donesú takéto decko do škôlky a tam začne biť a hrýzt iné deti, ostatní rodičia a učiteľky sa môžu aj zblázniť.. ty riešiš na koníku, že muž dal dieťaťu po riti namiesto toho aby si riešila, že tvoje dieťa hádže veci a ubližuje.
No aby ste si vychutnali ten popcorn 😁, tak pridavam prispevok z ineho oihladu ako tie vyssie. Autorka, zalezi ako reagujes ty, aku vychovnu metodu uplatnujes ? To je dolezite v tomto prispevku. Dieťa okolo 3 rokov ešte nedokáže regulovať emócie, preto bije, hryzie, hádže veci pripadne obdobie vzdoru. Nie preto, že by bolo dieta diktátor alebo že by nemalo hranice, ale preto, že jeho mozog na to ešte nemá kapacitu.
Rešpekt, ktorý vzniká zo strachu pred bitkou, nie je zdravý rešpekt. Dieťa sa pri takom rodičovi správa „poslušne“, ale nie preto, že chápe hranice, len sa bojí dôsledkov. Preto sa často správa horšie tam, kde sa cíti bezpečne.
V škôlke v skole sa deti nebiju práve preto, že fyzický trest nie je výchovná metóda. Správanie sa rieši usmernením, oddelením, jasne urcenymi hranicami, opakovaním nie úderom.
Po zadku dieťa naučí maximálne to, že silnejší môže udrieť, keď sa mu niečo nepáči. Nenaučí ho, čo robiť inak, ani ako zvládať hnev, emociu niest dosledky . To, že dieťa po bitke už mobil nehodí, znamená len to, že sa bojí rodiča, nie že problém zmizol.
výchova nie je o „tutu mutu“, ale o jasných hraniciach bez fyzického násilia. To, že sa hranice musia opakovať znova a znova, je v tomto veku normálne. Rodicovstvo nie je prechadzka ruzovym sadom.
Dieťa, ktoré si najviac dovoľuje pri mame, nie je dôkaz slabosti, je to dôkaz dôvery. A hranice sa dajú učiť aj bez strachu ale musia sa urcit. Ale na strane druhej vediet udrzat a urcit hranice je v rodicovste tiez velmi narocne. A pidla mna ide o to, ze aj ked jedna vychovna po zadku neublizi, tak to mozeme zasievat u deti agresiu.Aj bez vychovnej sa daju urcit hranice a naucit niest dosledky za svoje spravanie. Co si vlastne dieta odnesie z toho co spravilo ked dostane po zadku? Lahsia cesta nemusi byt vzdy ta spravna. Pacilo sa vam ako premier idkazal 20 rocnemu studentovi ze si zasluzi jednu vychovnu? Co by to vyriesilo?
@felycity ďakujem, že si to tak krásne a zrozumiteľne napísala 🙂 žiaľ, nie každý je na pochopenie tohto príspevku vninaví. Zároveň som rada, že je mnoho detí, ktoré sa vychovávajú v tomto duchu, aj keď v tejto diskusii prevláda opačný názor.
@anonym_autor ja som zažila veľakrát podobnú situáciu. Ja tiež som proti fyzickým trestom a manžel pravidelne (raz za mesiac ) dal výchovnu malému (v tom čase mal necelé 2 roky až 3), za hryzenie, udretie nás dospelých a ubližovanie mladšiemu súrodencovi. Je to veľmi komplexný problém, u nás obyčajný rozhovor veľmi nepomáhal, manžel nebol otvorený na rešpektujúcu výchovu, mali sme veľa hádok, ja som to riešila aj so psychológom. Jeho rada bola, aby som nechala manžela vyriešiť to po svojom, nech ma to akokoľvek bolí. Nie preto, že s tým súhlasí, ale preto, že dieťa bude zmätené, keď otec ho udrie a matka ho ide ochraňovať, že my rodicia pred dieťaťom musíme vyjadriť súdržnosť, inak si môže myslieť, že to čo urobilo, nebolo až tak zlé.... Potom si to môžeme s manželom vydiskutovat sami dvaja. A ponúknuť alternatívu, ako to urobiť inak. Nezakazat bitku, ale nechať to ako poslednú možnosť a viesť manžela, aké kroky môže predtým urobiť. On ma na to upozornil, že keď to manželovi striktne zakážem, len s tým vyvolám vacsi odpor a môže o to agresívnejšie reagovať na dieťa (podvedome). Veľmi pomáha - ako aj u detí, tak aj u manžela - uznanie pocitov. Je to extrémne ťažké, lebo máš pocit, že máš doma ďalšie dieťa, od ktorého by si už očakávala dospelé správanie, otec by mal byť príkladom pre dieťa , ako zvládať emócie, a on to rieši bitkou..... Bolo to pre mňa ako matku veľmi vyčerpávajúce, bolestivé, ťažké..... (uznanie pocitov - vidím, si riadne nahnevany, že ťa mala udrela... Je to frustrujúce, keď ta nepočúva... Ten mobil bol riadne drahy, šetril si na to celý rok, a potom to dcéra zo zlosti rozbije.. No kto by sa nehneval), je to veľmi dôležitý krok. Manžel keď bude cítiť od teba pochopenie (nie súhlas so správaním, ale pochopenie), je to veľmi dôležitý krok k spolupráci, aby manžel sa začal učiť iné metódy. Keď sa budeš na neho hnevať, kričať, oponovať, zakazovať bitku - vyvolá väčší odpor v ňom. Keď uznáš jeho pocity - pochopí, že je v bezpečí, že nechceš byt proti nemu ale chceš byť parťačka a nájsť SPOLOČNÉ riešenie. Je to zdĺhavý proces. Aj manžel má naučené vzorce správania a veľmi pomalí sa to mení..... Vyžaduje to veľa sebareflexie a ochotu na sebe pracovať.
U nás pomohlo, keď som ho nechala párkrát riešiť to po svojom (bitkou), bolo to pre mňa extrémne náročné. Potom manžel sam zistil, že to pomáha len zdanlivo - dieťa po bitke ďalších 24hodin bolo ešte viac agresívne a začalo sa ho báť, nechcelo sa s ním hrať, mojkat sa, atď... Manžel si uvedomil, že nechce, aby sa ho dieťa báli, chce s nim mat pekný vzťah. Teraz ma syn 3,5 roka, je to v mnohom lepšie. Aj manžel sa veľa zmenil, aj dieťa je zrelsie, čiže už mnohokrat vie omnoho lepšie regulovať svoje správanie.
Inak ešte taka dobra úvaha od psychologa - nech skúsi tvoj manžel si predstaviť, že ma syna, 16 ročného, ktorého už silou nevie udržať - je rovnako vysoký, vahovou tiež a je o 25rokov mladší, silnejší od otca. Chce ísť na diskotéku až do rána, keď ho otec nepusti dverami, ujde oknom, fyzickým trestom by otec nepochodil... Ako by riešil tu situáciu? Lebo skôr či neskôr to príde, že bitkou veci nevyrieši. Bude to musieť riešiť inak. Viac hlavou, viac s rešpektom. Keď teda, chce mať pekný vzťah s dieťaťom. Ak chce, aby po 18tke sa dieťa odišlo z domu a ani sa na otca nepozrelo, okrem zdvorilostnych návštev, tak je na dobrej ceste k tomu.
Držím vam palce, aby ste túto náročnú situáciu zvládli tak, aby ste všetci boli časom co najviac spokojní.
Dúfam, ze si len pozornosti sa dožadujúci troll. Neviem si predstaviť, ze by ste nechali zdravé dieťa zájsť do štádia ked kope, hryzie, bije a hádže veci v hneve okolo seba. A ak je to náhodou pravda, tak aspoň vieš kde toto správanie pochytila, stačí pozrieť na debila po tvojom boku co sa rovnako nevie ovládať. Neviem aké výchovné metódy uznavas, ale začni ich používať. Ničíte tomu dieťaťu šance na normálnu budúcnosť. Ak sa agresivita neukociruje v mladom veku, utrpia jej vzťahy s deťmi v škôlke a škole a ponesie si to celým životom. Čím bude staršia, tym menej jej budú spolužiaci jej správanie tolerovať.
@haley7897 Moje dieťa ma nikdy nekoplo, ani nepohrýzlo, ale keď niečo robilo opakovane, čo bolo nebezpečné, alebo to robiť nemalo, capla som ho napr. po ruke. To hryzenie, kopanie , hádzanie sa o zem a pod. prejavy som pár krát videla ,ale tam boli rodičia takí, že dieťa im mohlo sa aj na hlavu vysrať a nič neurobili, dieťa tam bol v rodine šéf a bolo to poznať. Takže vôbec nesúhlasím, že dieťa to chovanie odpozeralo od rodičov. Moje dieťa je už pubertiak a máme dobrý vzťah. Výchovnú facku už asi 2 roky nedostal a aj pred tým tak 1 až 2x za rok .
Je to ozaj dieťa? Lebo takéto správanie ozaj nie je u dieťaťa tolerovane, ale záleží ci ma v tom len nevychova alebo aj nejaka dg.
@anonym_autor moja ma odrela len raz dostala vratene a nikdy viac to neurobila ani nikoku inemu
Mam kamosku ona ma 8 rocnu a to je des spravanie
Bije, hryzie, nadava a je jej jedno komu ale oni sa k nej spravaju ako keby bola z cukru
Tutu mutu nikto jej nemoze ani krivé slovo povedat
A vekom sa to len zhorsuje
Ano respektujuca vychova je jedna vec
Nezvladnute decko je vec druha a ked nebudete drzat spolu prerastie vam to cez hlavu a bude neskoro
@anonym_autor Máš rozmaznané dieťa ešte že máš muža čo má trochu rozumu a ukáže dieťaťu hranice. Nie som za bitie ale keď to inak nejde treba zakročiť inak s tebou bude vymetat rohy.
@anonym_autor mňa deti nikdy neboli, nehrnuli, nehádali mobil o stenu….. ani ja s manželom. Vedia že konflikty sa takto neriešia.
a ty to ako riesis?
Necitam komenty, ale mat take decko tak mu taku strelim, ze mu stena da druhu.. To co mate za vychovu?? Hranice su kde?
Absolútne neuznávam bitie detí. Ale! Dieťa musí mať jasné hranice! A mať hranice, neznamená fyzicky ubližovať dieťaťu. Tu ste to poriadne nezvládli obaja. Mňa moje dieťa udrelo len raz a nikdy viac, dokonca som ho za to nemusela trestať fyzicky, len rázne vysvetliť (dieťa má ADHD, takže o to náročnejšia výchova).
@anonym_autor v prvom rade by sa mi nepacilo to, ze muz sa nevie ovladat. Toto je podstata problemu. Ked to zacne riesit, tak nebude nijake "vychovne na zadok" potrebovat.
To už je taký dnešný fenomén, že keď udrieš decko (schválne píšem decko), dobre že ťa všetky možné mimovládky neženú rovno pred trestný tribunál do Haagu, ale deti treba vychovávať od útleho veku, kde im treba presne nastaviť hranice, aby si už mladom veku uvedomili, čo môžu a čo nie, a jedna po riti im ukáže, že si už dovolili príliš veľa. Práve prvé štyri roky života sú u dieťaťa dôležité, formujú sa mu budúce vzorce správania.
Ak nebudeš formovať jeho budúce vzorce správania a stavať pevné hranice, tak za pár rokov príde tvoja 12 ročná dcéra domov s cigaretou v hube a ešte sa ťa spýta, čo čumíš.
@sevrin Ľudia majú pocit, že „výchovná po zadku“ niečo vyrieši, lebo okamžite umlčí problém. Dieťa prestane zo strachu. Nie preto, že pochopilo hranice, ale preto, že sa bojí bolesti alebo poníženia. To nie je výchova, to je tréning strachu.
Áno, prvé štyri roky sú kľúčové. Práve preto je bitka najhorší možný nástroj. V tom veku sa netvoria „hranice“, ale pocit bezpečia, dôvery a vzťahu k autorite. Keď autorita ubližuje, dieťa sa nenaučí rešpektovať,naučí sa klamať, obchadzat, skrývať sa a poslúchať len vtedy, keď sa pozeráš.
Hranice sa nastavujú dôsledkami a vzorom, nie rukou. Ak by „jedna po riti“ fungovala, tak by dospelí, ktorých doma bili, boli emocionálne stabilní, sebavedomí a nekonfliktní. Realita je presný opak.
A ešte jedna vec:
Keď dieťa udrieš, učíš ho jediné, že silnejší má pravdu. Potom sa nečuduj, že to isté skúša na slabších.
Výchova bez násilia nie je moderný výmysel.
Je to len dôkaz, že vieme viac než naši rodičia a máme na výber.
Ak "výchovná po zadku" vraj učí hranice,
tak potom mi niekto vysvetlite, prečo sa naši poslanci bijú v parlamente ako na dvore pred krčmou. Tiež im doma nastavovali hranice rukou?
A keď sa dieťa spýta: „Mami, prečo sa tí dospelí bijú?“
Odpoveď je asi: „Lebo ich tak vychovali, že silnejší má pravdu.“
Deti nerobia to, čo im hovoríme.
Robia to, čo vidia, že robia dospelí.
Ak bitka vychováva k rešpektu, mali by sme mať vzorovú spoločnosť.
Namiesto toho máme chaos, agresiu a nulový rešpekt , presne to, čo sa bitkou učí.
@anonym_e74dd4 nepochopilo si ľahký sarkazmus, nevadí, stáva sa, že niektorí jedinci si sedia na kábli hneď od rána a preto radšej píšu anonymne.
@sevrin nastavit hra ice dokazes aj bez capania