Matka je Slovenka a deti nevedia po slovensky. Je to podľa vás normálne?
Mám pár otázok. Je to podľa vás normálne? Budú niekedy ovládať slovenčinu? Už majú 6rokov. Aký je ich materinský jazyk? Mama sa s nimi rozpráva len jazykom krajiny kde žijú.
Mne príde slovenčina úplne zbytočná a keby si mám ako dieťa vybrať, tak chcem vedieť perfektne anglicky.
@luciaaaaa ty si idéééš to svoje. Čítala si, čo som tu napísala? Od narodenia hovorím so synom po slovensky. Má 14 rokov! (Nie mesiacov) a po slovensky nehovorí. Rozumie všetko, keď sa ho spýtaš ako sa povie to a to po slovensky, povie, ale keď mu povieš povedz tuto vetu po slovensky, tak nevie a môžem sa aj na hlavu postaviť, keď to nevie, tak nevie. Skratka sú deti, ktorým to nejde. Čo je na tom nepochopiteľné? Ovláda bezchybne jazyk krajiny, v ktorej sa narodil, zhodou okolnosti je to jazyk, s ktorým sa bez problémov dohodne takmer všade, dokonca aj na Slovensku. Sorry, ale odmietam si sypať popol na hlavu, že som obyčajnou komunikáciou doma nebola schopná syna naučiť po slovensky, skratka sú deti, ktorým cudzie jazyky nejdú.
@kluska píšem, že dieťa (teenager) mi rozumie, ale ja nepovažujem za ovládanie jazyka len pasívne porozumenie, tak ako nepoviem, že dieťa rozumie po česky, poľsky, rusky keď zachytí každé 5, či 10 slovo.
S češtinou prichádzali deti do styku, ale nerozumejú natolko, aby mohli pozerať film, či odpovedať na otázky kladené v češtine (nemyslim typu Jak se máš, dáš si limonádu?…) a to dcéra ma výborné základy slovenčiny, dokáže aj čítať a písať a na Slovensku nemá problém komunikovať (má síce prízvuk, ale inak tú kuchynskú slovenčinu ovláda)
Skratka moje decká nie sú na jazyky a rozhodne nemôžem ísť niekde machrovať, koľko jazykov sa samé od seba na nich nalepili. No čo už, my ako rodičia znesieme pár narážok o neschopnosti od rodiny a príbuzných, či nepribuznych a svet sa točí ďalej, našťastie život na tom nestojí a nič sa nestane, keď nebudú na Slovensku ohurovať príbuzných čistou slovenčinou.
Synovci od zaciatku oddelovali reci, co je celkom vynimocne som nacitala. Asi do 3 rokov rozpravali medzi sebou slovensky, ako nastupili do skolky isla do popredia svedcina. Sestra im zo zaciatku tiez odpovedala len na slovensky kladene otazky, teraz uznava, ze je to coraz tazsie a vacsinou chalani svedsky, ona odpoveda slovensky, dokonca aj ona obcas sklzne do svedciny. Tiez sa slovna zasoba casom rozsiruje a tak vie aj sestra kopec veci pomenovat len svedsky (rybarske veci, naradie, hriby, nejake rastliny). Chalanom sa zas slovencina nerozvija tempom akoby zili tu. Do teenegarskeho slangu ich zasvacuje moja dcera.
Inak, bolo to velmi mile sledovat. Napr, ked sme boli u nich, prevazovala slovencina a oni sa obratili na segru, ze povedz otcovi, nech poda sol a pod. Akoby zabudli, ze mu to vedia povedat sami. No a najtazsie bolo (uz som to tu spominala), ze hoci jeden o druhom hovoril v muzskom rode, o sebe hovorili v zenskom (lebo len tak to poculi). Povedal napr... Mama, ja som spadla, my: SPADOL som. A maly: jaaaaj, spadol som, ja som sa len pomylila😁.
Inak mňa tak reálne zaujíma, tie co mate muža cudzinca, keď sa teda s dieťaťom bavite len po slovensky, on vtedy nevie o com? Alebo mu prekladate? Teraz nemyslím abc, ale normálne všetci spolu večer v obývačke alebo pri obede atd
@domak2 mm vie po slovensky par zakladnych nevyhnutnych slov, ale moc nerozprava, nema taku slovnu zasobu, ale rozumiet rozumie velmi vela, jednoducho sa to na neho nalepilo a ked sme vsetci spolu, tak sa rozpravame nemecky. Bral si ma s vedomim, ze ma cudzinku a respektuje inojazycnost. Inak by to nefungovalo.
@domak2, prekladám ja alebo deti. Potom preložia aj deti mne (netreba) alebo sebe navzájom (tiež netreba). A potom sa muž niečo opýta a dostane odpoveď v nesprávnom jazyku 🤣🤣🤣
Ja som deti toľko cepovala, že po slovensky, po slovensky, po slovensky, že mi odpovedajú vždy a zásadne po slovensky bez ohľadu na to, akým jazykom sa opýtam...
Moja neter je vydatá v Grécku a ani jej 3 deti nehovoria po slovensky,vedia len pozdraviť a zo dve vety....sestru to trochu hnevá,že sa s nimi nemôže porozprávať,ale čo už 🙂
@vroni ale to je zase úplne iná story - bývaš kúsok od hraníc, ak si pamätám dieťa ti tam dokonca chodilo na krúžky, asi sa pravidelne stretávate s celou rodinou, Slovensko nie je pre vás exotika, kde idete raz za 5 rokov ak vôbec …
A ešte by ma zaujimalo ako sa dieťa cepuje, aby hovorilo jazykom, ktorým odmieta hovoriť.
@sisaka, nepochybne to mam jednoduchšie tých necelých 100 km od hraníc ako mať to cez tisíc. Na druhej strane mam oveľa väčšie riziko, že moje dieťa napočúva kadejaké šialene dialekty ci slovník stoky 🤷♀️ S celou rodinou sa rozhodne nestretávame, môj masochizmus až tam zase nesiaha. Ale mam nejaké kamarátky s deťmi v podobnom veku, takže je tam kontakt so slovenčinou aktívnejší ako len čisto od jednej osoby. Krúžky si staršie dieťa nejaké absolvovalo aj v Bratislave, s mladším už to logisticky nešlo. A pod cepovanim som mala na mysli, ze som s deťmi nemilosrdne hovorila len po slovensky, úplne fuk, kde sme boli a trvala na odpovediach v slovenčine. Úprimne, čakala som, že to pôjde tak do päť rokov a potom to prekročí unosni hranicu, ale napodiv to stačilo a decká si zvykli. Tak veľmi, že to evidentne nevedia vypnúť a odpovedajú vždy v slovenčine, aj keď sa ich opýtam v inom jazyku (ked tam je napríklad spolužiak a mne sa nechce pýtať dvojmo alebo sa aj pýta ich otec a oni predpokladajú, že ich odpoveď "pochopím" lepšie ja). Medzi sebou sa bavia tiež v závislosti od okolia. Čiže ak som doma ja, hovoria spolu po slovensky, dorazí domov chlap, automaticky prepnu na nemčinu. Mam to jednoduchšie, že na jednej strane je Slovensko na skok (chodíme možno raz do mesiaca, nie každý deň), na druhej strane nemám doma Slováka, ktorý by ma jazykovo dokázal podporiť. Proste som skúsila a vyšlo to. Nerozumiem matkám, ktoré to ani neskúsia, ale sú to ich deti a ich výchova. 🤷♀️
A tebe je čo do toho? Snáď jej vec!
@kikaaa444 Veľmi pekná odpoveď. Ja mám bratranca, po matke Slovák, otcovi Nemec, žije v Rakúsku. Jeho mama ho nikdy neučila po slovensky, zrazu kdesi na druhom stupni sa rozhodla ho dať kvôli šikane do Komenského školy s vyučovacím jazykom českým. Doslova cez prázdniny sa musel jazyk "naučiť". V Rakúsku ho aj tak nikdy neprijli, lebo doma sa naučil rozprávať nemeckou a nie rakúskou nemčinou, vraví, že sa necíti byť Rakúšanom. Po slovensky sa potom niečo naučil, aj sa dohovorí, ale od spisovnej Slovenčiny to má ďaleko. Je z toho nešťastný, aj uvažoval, že by sa časom na Slovensko vrátil, len nevie poriadne reč. A ako dospelý sa už ten jazyk na úrovni rodeného hovoriaceho nikdy nenaučí. Nechápem, ako môžu rozhodovať rodičia za malé deti, chcem, nechcem, aby v tej krajine žil. Kde berú na to právo? A je smutné, že keď sa chce dieťa vrátiť do krajiny svojich predkov, tak má takéto ťažkosti. Všade je cudzincom a nikde nie je doma.
@zuzanaam, no, on ten bratranec ani Rakúšanom nebude, skôr po tatovi Nemec alebo po matke Slovák. 😉 Inak, ja sa na Slovensko vrátiť neplánujem, nijako som neplánovala posielať sem deti a div sa svete, decko (staršie) ma vo vybere škôl Brno a drvi aspoň pasívne cestinu, aby dala prijímačky (ma možnosť aj nemecké a francúzske univerzity, ale ona chce zostať doma a viedenská univerzita je, žiaľ, úrovňou ďaleko za Brnom). Takže ono ten život sa vie všelijako zvrtnut a nikdy nevieš, čo sa, stane a co sa ti v živote zíde.
@vroni veď práve a ďalšia vec, ktorej nerozumiem, prečo dieťaťu uprieť učiť sa od narodenia ďalší jazyk, aj keď nie svetový, ale predsa jazyk jeho predkov. Je dokázané, že viacjazyčné deti sa potom ľahšie učia aj iné jazyky, je to plus pre rozvoj mozgu. A nech sa dieťa samo neskôr rozhodne, ktoré jazyky "potrebuje". A taktiež neverím, že tie matky sú v tej cudzej reči na takej dobrej úrovni, ako rodený hovoriaci, že si trúfnu dieťa učiť ten jazyk ako materinský. Teda, ak nie sú tiež náhodou bilingválne od narodenia, kde by potom dávalo zmysel, uprednostniť jeden jazyk.
@zuzanaam je pravda, ze niektori ludia sa ucia jazyk rychlejsie, ale neverim tomu, ze vôbec nemaju bunky na reci. Ved ked clovek hovori jednou recou, a je jedno akou, dokaze sa naucit rec ako taku. A to ostatne je o snahe a rozpravani sa. Jasne, ze druhu rec nemusia ovladat na urovni romanopiscov, advokatov ci reporterov 😅, ale na bezny zivot v hovorovej reci by to uplne stacilo. Môj muz toho vela rozumie, ale nerozprava, nema dôvod a nema slovnu zasobu, ktoru si tvorime rozpravanim. Ja tie matky neodsuzujem, ani nic podobne, je to ich vec, len sa staci s dietatom rozpravat od malicka a to predsa vela nestoji, nemyslim zeby to bola nejaka velka praca navyse. Namiesto cuzdej reci sa s nim rozpravat slovensky, citat knihy so slovenskymi rozpravkami a nalepi sa na nich. A ked su deti schopne sa naucit aj iny europsky jazyk (nielen ten, v krajine v ktorej ziju) , tak preco by sa nedokazali naucit slovensky?
Tu kde zijem je tolko cudzincov a vsetci s detmi rozpravaju materskou recou, su vynimky, ako vsade, ze deti neovladaju materinsku rec, ale je to z dôvodu, ze neucili sme ich to, ale nie ze na to talent nemaju.
@zuzanaam Milujem keď ľudia, čo nežijú v zahraničí sú najmúdrejší a vedia presne, ako to má fungovať a čo maju rodičia robiť 🤦♀️
Ako môžu rodičia rozhodovat o malých deťoch, kde budú žiť? Kde berú na to pravo? To sa fakt čuduješ? Ty nerozhoduješ za svoje deti? Keď ti 5 ročný povie, že chce bývať v Austrálii, tak sa pobalíte celá rodina a presťahujete? No to by som chcela vidieť.
Ty poznáš jedného človeka, ktorý, kto vie z akých dôvodov, nezapadol do spoločnosti, ja poznám množstvo ľudí, ktorí problém zapadnúť nemali. Moje staršie dieťa žije v Kanade od 5 rokov, ma 24 a je to pre ňu vlasť. Nemieni sa nikam sťahovať, ani sa necíti, žeby nezapadla, hovorí úplne normálnou angličtinou bez slovanského prízvuku a nikto sa jej nepýta odkiaľ je. Syn sa tu narodil, pre neho je Slovensko krajina odkiaľ pochádzajú rodičia a kde má starých rodičov, slovenské občianstvo nemá, nevidela som dôvod, poznám kopec detí, teraz už dospelých, ktorých rodičia prišli zo zahraničia, ale oni sú tu doma, žijú tu a nikde sa nechystajú.
Skôr to býva tak, že keď sa doma hovorí len rodným jazykom, stretava sa len s ľudmi z povodnej krajiny, chodi sa len na akcie krajanov, kamaratia sa len s detmi z danej krajiny, tak tí ľudia, ktorí takto vyrastajú majú problém zapadnúť. Ak ich prvým jazykom je ten materinský, ktorý všade počúvajú (okrem školy), tak im v úradnom jazyku danej krajiny ostáva prízvuk a s tym som sa tiež stretla nespočetne krat.
Dospelé deti sa môžu rozhodnúť ísť, kde len budú chcieť a je už na nich, či to bude krajina, ktorej jazyk nebudú ovládať a budú sa ho musieť naučiť.
@sisaka aha, takže je problém, keď má dieťa v zahraničí slovanský prízvuk, ale keď sa raz bude chcieť vrátiť do krajiny svojho pôvodu a nebude vedieť ani ceknúť, je to v poriadku. Toto vyjadrenie hovorí samo za seba. A o takých, ktorí by dobre hovorili aj materinským jazykom, aj jazykom krajiny, kde žijú, si ešte nepočula? Lebo ja áno. Mám v zahraničí časť rodiny (aj v Kanade, sestru 15 rokov v UK), sama som na čas bola aj v zahraničí, dostatok priateľov, bývalých spolužiakov žijúcich mimo Slovenska. A neuveriteľné, ide to.
@zuzanaam počula, aj taký sa nájdu, ale je veľa takých, čo im jeden jazyk ide lepšie ako druhý a tých je väčšina. Ale neviem, čo sa čuduješ, ty máš v rodine človeka, čo sa za cely život nedokázal naučiť Rakúsku nemčinu a nevie ani po slovensky, aj keď to skúšal. Za to môže tiež jeho matka všakže….
Ešte raz, nič o tejto problematike nevieš, ale staráš a hodnotíš veci, do ktorých ťa nič nie je, lebo žiješ na Slovensku a podľa vyjadrovania vyzerá, že to je tvoja krajina pôvodu.
Mimochodom krajina pôvodu môjho syna je Kanada, tu sa narodil, vyrastal a tu žije, takže keď raz odíde a potom sa vráti nazad do Kanady som si istá, že s angličtinou nebude mať problém.
@sisaka rakúsku nemčinu sa naučil, ale v detstve keď išiel do školy mal s tým problém, lebo doma sa naučil hovoriť s nemeckým prízvukom a hneď bol "iný". Po slovensky sa začal učiť dakedy pred tridsiatkou, dohovoriť sa dokáže, ale veľmi to poznať, často nesprávne skloňuje, občas hľadá, alebo zamieňa slová, o prízvuku nehovoriac. Angličtinu ovláda taktiež, s jazykmi ako takými určite problém nemá. Ale je rozdiel učiť sa jazyk od narodenia, alebo začať v dospelosti. Takže áno, za to, že sa dnes nedohovorí po slovensky na úrovni rodeného hovoriaceho je chyba jeho matky. A krajina pôvodu každého človeka je tá, odkiaľ pochádzajú jeho rodičia, historicky aj geneticky. Jeden môj dedo sa narodil v Rusku, druhý v Budapešti, a obaja sa vždy pokladali jedine za Slovákov (podľa pôvodu rodičov), vrátili sa sem a plynule hovorili niekoľkými jazykmi (rodný nevynímajúc). Takže priamo v rodine mám príkladov až až, aby som o tom niečo vedela. A Kanada je krajinou pôvodu jedine ak pre Indiánov. Pre Tvojich synov, je to iba krajina, kde sa narodili.
@zuzanaam ahá, takže keď môj pradedo bol Rakúšan a prababka Ukrajinka, tak som podľa tvojej teórie Rakúšanka, či Ukrajinka? A čo je moja babka, keď sa týmto rodičom narodila v Čechách a tam žila, až kým sa nevydala za Slováka, ktoreho polovica rodiny pochádza z Moravy? Aká je ta moja krajina pôvodu? Rakúsko, ak ideme po mužskej línii? No hanba, že pradedko neučil všetkých po nemecky a neťahal rodinu nazad do Rakuska, asi nemal potrebu a páčilo sa mu v Čechách… Zamotávaš a všetko si obraciaš na svoju rodinnú históriu, väčšina rodin to má oveľa pestrejšie a krajina pôvodu je miesto, kde si sa narodil, nie odkiaľ prišiel tvoj dedo 🤦♀️
Tu to máš vysvetlené, ak vieš po anglicky. Krajina pôvodu môjho syna je Kanada, lebo sa tu narodil a je úplne irelevantné odkiaľ pochádzame my…. Ale kľudne si vytváraj vlastné definície
@sisaka takú definíciu si môže vymyslieť ktokoľvek, ale tie slová sú historicky zaužívané a vyjadrujú pravú pointu. Mám vyštudovanú molekulárnu biológiu a genetiku a tak si neskromne myslím, že o pôvode (nielen ľudí) niečo viem. Je smutné, keď sa niekto za svoj pôvod natoľko hanbí, že sa snaží svoje dieťa "prerobiť" na inú národnosť. Nech si každý robí ako uzná za vhodné, len ako som písala vyššie, hlava mi to neberie.
Nečítala som všetky komentáre len zopár čo som zahliadla . Celkom nechápem to , prečo to ľudia považujú za nepodstatne . No ja tvoj príspevok chapem . Sama žijem v zahraničí s cudzincom a vychovávame spolu dieťa , preto sa na tento príspevok pozerám možno inými očami ako zvysok komentujucich. Pre mna je úplne prirodzene rozprávať na moje dieťa mojim jazykom ktorý mi je prirodzeny bez ohľadu na to kde žijeme a ako dlho v zahraničí žijeme , takisto mi pride úplne prirodzene aby muž na naše dieťa rozprával automaticky po grécky a takisto je to úplne prirodzene pre dieta hovoriť aj troma jazykmi pokial sa toto aplikuje už od narodenia . Moje dieťa bude mat tri roky a po slovensky aj po grécky hovorí a rozumie úplne rovnako a zvonku a z telky pochytio aj angličtinu . Pride mi to nespravodlivé aj voči starým rodičom keby sa nemali ako porozprávať s vlastnými vnúčatami dosť čo ich nevidia často a ešte rozprávať sa potom s nimi rukami nohami lebo proste nepoznaju spoločný jazyk to mi pride na tom najsmutnejšie . Hneď uvediem príklad mám tu známu a ich synovia majú už po 20tke a doteraz to mame vyčítajú že ich nenaucila jej rodný jazyk pretože takto sa nemajú ako porozprávať so starými rodičmi a tým pádom im prídu úplne cudzí . Ďalej tu poznám prípad kedy sa dietatu zapáčilo v krajine svojej matky a ostalo tam žiť . Takze treba hľadieť aj na dieta a nezabúdať na to odkiaľ mama pochádza , snáď je normálne že ak aj rodina v zahraničí žije deti snáď casom navštívia rodnú vlasť svojej mami a nikdy nevieš kedy sa dieťa rozhodne žiť tam. Alebo je proste dalších xy scenárov kedy sa aj samotna mama moze vrátiť opäť žiť nq Slovensko atd atd . Ja si napr neviem predstaviť rozprávať sa s mojim dieťaťom po grécky . Môžem tu žiť aj 20 rokov hovoriť dokonale ale nikdy ten jazyk nebudem vedieť na 100% tak ako slovensky . Mamu to nič nestojí a dieťa o nič neukrati ak sa bude rozprávať po slovensky.. veď cudzí sa nauci zas od otca . Takze tiež mi toto pride nepochopiteľne