Mužova výchova dcéry

Ahojte zienky. Zaujimalo by má, či ste mali podobnú situáciu a či je nejaká šanca na zmenu alebo čo s tym. Mame s mužom 2 deti - dcéra 2,5 roka a 2 mesačný syn. S mužom mame taký normálny vzťah, dá sa povedať bez väčších problémov (okrem tohto tu samozrejme), teraz väčší stres lebo 2 malé deti.. Jasne, že nikto nemá patent na výchovu a väčšina sa uci za pochodu s prvým dieťaťom a takto to bolo aj u nás, no som typ, ktorý sa snaži robiť veci intuitívne a čo neviem, tak hľadať odborne rady. Snažím sa dcéru vychovávať s kľudom, bez kriku, nálepkovania a strašenia. Dcéra je podľa mna veľmi šikovná a rozumná, no ako každé dieťa aj pojasena a rada behá, skáče, kričí, skúša nové veci a niekedy sa tvári, že je hlucha 😀 Problém je môj muž.. Dcéru lubi, to áno, len je nervak. Kým je mala “poslušná” tak je všetko OK, no keď napríklad rozhadze hračky pri hre, už je zle, lebo “má toho veľa a len robí bordel”. Keď neposlúchne na jeho prvé slovo, už jej vraví, že nič neposlucha a hlavne veľa veci robí muž silou. Keď mala vezme niečo čo nesmie, ani jej nepovie, že vráť to, príde, rovno vytrhne z ruky a jasne, že potom mala plače, silou ju oblieka atd A takých situácii je X. Nedovolí sa jej hrať s hrncami, lebo robí hluk, pomahat pri varení lebo robí bordel atd.. Teraz keď mame doma bábätko, tak mala chce pri vacsine úkonoch (obliekat, vyzliekať, zuby umývať, uspavat atd) mna, lebo sa jej venujem menej. Mne to nevadí, snažím sa to skĺbiť, že si vezmem oboch napr do manželskej postele, drobec na prsnik, dcéra ku mne a na nohy dám knihu a čítam a potom ide spat do svojej postele. No muž malej vyčíta že je “mamin cecok”, mne že som si ju rozmaznala atd.. A mala čoraz viac otca odmieta a nedá si ani nos ním vyfúkať atd. S mužom som sa 10000x rozprávala, stále prisľúbi že sa zmeni, vždy to vydrží do prvého “vzdoru u dcery”. Posielala som mu články - nečítal. Prispevky zo sociálnych sieti - nečítal. Už to došlo do štádia, že ho stopujem rovno pred malou, čo zase nerobí tiež dobrotu, ale napríklad minule chcel po malej pusu (ona nechcela mu dať) a on ju vydieral, že jej inak nedonesie mlieko (pred spaním). No to som musela už zasiahnuť. Alebo keď jej povie “ty nie si normálna” a pod :/ Neviem ako ďalej. Vie sa s nou salit, vie ju vybehat, mala sa s ním rehoce ale krízové situácie nezvláda a ja už neviem ako ďalej, ako mu vysvetlit že nech pozera na to, že má 2,5 roka a sama sa obuje, oblecie, sama je, vodu si naleje atd, a ze všetko sa v tej hlavičke teraz berie extra vazne a nemôže jej povedať že nie je normálna a pod :/ Je možné, že ešte nejako výchovu zmeni? Ja mám normálne pocit, že nie že nevie ale on nemá záujem sa v tomto trochu pohnúť lebo by aspoň niečo si k tomu prečítal napr :/