Náročné deti alebo neschopní rodičia
Baby neviem uz ako dalej,prepadam zufalstvu..neviem,ci sme totalne vyhoreti z deti,alebo proste len neschopni resp. ako dalej..mame 3 deti s 3 r. rozdielmi..najstarsia dcera bola do cca 3r. velmi narocna,uplakana,nervna,vzdorovita,panovacna,nikde sa s nou nedalo chodit,myslela som si,ze ma nabeh na ADHD ale po tom 3roku sa ukludnila a uz sa s nou dalo v pohode..vtedy sa jej aj narodil bracek (riskli sme surodenca,ze jej to pomoze a aj sa tak stalo)..velmi som sa obavala,ze maly bude tiez taky narocny ale on bol velmi dobre babatko a aj neskor proste anjelik..zlomilo sa to v jeho 2,5 roku,ked nastupil vzdor a to bolo nieco neskutocne..hadzal sa o zem a trucoval za vsetko,nebolo hodiny zo dna keby sme nieco neriesili..pomaly som sa nestretavala s nikym,lebo s nim sa nedalo nikde ist bez boja,bez trucovania na verejnosti..bolo to strasne vycerpavajuce a trvalo to do jeho skoro 4 rokov..ked toto obdobie zacalo uz som bola tehotna s 3.dietatom (chceli sme 3 deti ale po narocnej dcere sme to zavrhli,ale kedze starsi syn bol fakt dobry tak sme si povedali ze dame este jedno a sme kompletni)..najmensi bol tiez dobre babo,len vtedy som riesila starsieho syna a jeho amoky..bola som sa poradit aj s psychologickou a aj som aplikovala jej rady,ktore mi dala..postupne to so synom bolo lepsie,ale taka ta tvrdohlava povaha ostala..za nejaky cas bohuzial vyvoj nasho najmensieho vykazoval urcite odchylky a bola mu diagnostikovana vyvinova dysfazia..tym,ze ma poruchu reci a porozumenia si niesu so starsim synom taki blizki a nehraju sa spolu,resp.malo..nie ako vidim u inych 2 baby alebo 2 chalani vedia sa aj pohadat ale su partaci..dcera so starsim synom sa zas vkuse natahuju,maju ine zaujmy..proste tam vidno ten rozdiel chlapec-dievca..je mi az do placu ked k nam pride navsteva s chlapcekom ktory je mladsi od nasho najmensieho a starsi syn sa s nim prehra cely vecer..lebo rozprava a rozumie vsetko..mam pocit akoby som mala 3 jedinacikov..dcera nema sestru tak je sama..starsi syn ma brata ale s poruchou reci takze tiez nema partaka..no a maly ten je moj privesok..ja som jeho istota,lebo mu najviac rozumiem..on si tiez momentalne prechadza vzdorom,hysaci za vsetko a kdekolvek..jemu sa ale nedaju aplikovat psychologickine rady,lebo im nerozumie..takze kazdy den je boj plus dalsie 2 deti,hlavne syn ma ku vsetkemu komentar,vsetko je problem,nikdy nic nejde hladko..my sme boli tak pohodovi ludia a stali sa z nas nervaci..hlavne manzel..asi sme si verili ze zvladneme 3 deti a aj budeme musiet len asi s psychickou ujmou nejakou..stale si hovorim,ze su ludia co maju deti so strasnymi diagnozami tak co su moje problemy oproti nim..ale v okoli medzi znamymi a v rodine nikto nieje z deti na pokraji nervov,alebo ked tak obcas..my to mame na dennom poriadku..detom sa venujeme,snazime sa nekricat,dookola im vysvetlovat uz niekolko rokov to iste a oni si idu stale svoje,urazaju sa,vsetko im treba 100x hovorit,ale oni by chceli vsetko promptne..do nedavna som si naozaj myslela ze je to tak aj v inych rodinach ale ked vidim ako naokolo vsetci chodia s detmi po vyletoch,kade tade,tak asi nemaju doma to co my..my ideme na poldna s detmi do prirody a prideme uplne vysati z energie..z ich poziadaviek,reci,natahovaciek,vzdorov,revov..a to niesme ziadni psychicki labilni ludia si myslim..mate to niektora podobne?
@anjelicek26 Paci sa mi tvoj pristup. Podel sa prosim o vase rodinne pravidla.
@tehula2016 ahoj podla toho prve prispevku som myslela, ze mas ovela mensie deti. Ale tie vacsie deti uz vela veci chapu, proste ziadne hranie do noci cez tyzden, nie ze raz im to dovolis, raz nie, jasne, ze potom skusaju.
Ozaj maju svoje izby? Nasi ked maju bojovu naladu, tak im proste poviem, nech idu kazdy ku sebe, tak si od seba oddychnu a potom je zas klud
@u2jana ano chapu,ale skusaju..my sme si s muzom mysleli,ze v takomto veku uz nebudeme riesit zakladne veci,ale roky plynu a ich poziadavky sa stupnuju..a za tie roky nekonecneho boja s nimi sme uz skratka vyhoreti z nich..ja alebo manzel nieco povieme (co uz teda by malo byt pre nich automaticke - ale zoapkujeme im to aj po 1000x) - a zacnu reci okolo toho - nieje im to nic platne,lebo nakoniec to aj tak urobia,ale naco zakazdym ten predslov,to nas strasne vycerpava,ze hocijaky pokyn sa nazaobide bez polhodinoveho monologu preco sa to neda..
@u2jana ano maju svoje izby aj ich tam poslem sa ukludnit a po 5 minutach zacnu vyliezat,oni proste potrebuju spolocnost,su to velmi extrovertne deti..
@tehula2016 ved s nimi polhodinu nevyjednavajte. Nastolte pravidla a dodrzujte ich. Ja si myslim, ze tu bude chyba. Decka vedia, ze vas je mozne obmakcit, tak im to neda neskusit. Zda sa mi, ze vsetko prilis riesite. Nerieste slovami, konajte. Neviete tie domace pravidla akoby udrzat, prilis ustupujete. Ale mozno to neviete, alebo nedokazete, mam tiez taku sestru, je proste na deti makka. My sme mali uplne rozdielnu vychovu.
@0silvia0 niesme na deti makki,sme prisni,ale tak normalne..manzel ten nepopusti nikdy a aj tak nanho skusaju..kolkokrat neriesime,nevyjednavame..stichnu a o polhodinu zase zacnu..proste psychicky teror..a dopadne to tak,ze na konci dna idu s nervami spat lebo nic nevyjednali..u nas neprejde den kedy by sa nieco neriesilo..
@tehula2016 skus sa na to pozriet inak, podla toho ako sa spravaju mi to pride, ze tie deti sa nevzdavaju (vyjednavaju aj ked muz neustupi), su vytrvale a huzevnate, extrovertne, su to vcelku pozitivne vlastnosti ktore im v buducnosti pomozu, to ze fungujete podla pravidiel je super, chapem ze to opakovanie istych veci dokolecka dokola je otrava, ale urcite sa na ne cosi nalepi, len to uvidite ovela neskor…
@nickpick ano mas pravdu presne take su nase deti a uvedomujem si,ze na druhej strane je to pozitivne do dnesneho sveta..su sutazive,vsetko ich zaujima,vsetko chcu vediet,vsade ist..spat im pripada zbytocne lebo asi im nieco ujde cez noc 🤪..velakrat si povieme ze ked toto prezijeme v psychickom zdravi tak neskor sa nam to musi vratit..u toho najmensieho sa vysledky nerovnaju vynalozenemu usiliu ale zial tymto je dysfazia znama..
@tehula2016 základné veci sa furt riešia všade...umyť ruky, zuby, upratať vetrovku, nechytaj sa brata, neprovokuj ho, odnes si tanier..to sa opakuje veeeľmi dlho a donekonečna...Iné je ak riešite neustále kecanie...máš na prezlečenie 2 minúty....makám, makám a nekecám... zavri dvere na izbe, nechcem počuť tvoje frflanie (stačí aj takto), prípadne ticho, čítam si, počúvam rádio.... Keď toľko frfleš povysávaj, vyber umývačku... máš na to 3 minúty. alebo keď chceš rozprávať čítaj mi knihu, povedz báseň, preskúšam ťa zo slovenčiny, zemepisu, vymenuj mi hlavné mestá okolitých štátov... A hlavne keď máš svoju polhodinu pohnem sa iba ako ide o zdravie. Ináč musia počkať, vydržať alebo si vec spraviť sám. V škole sú tiež takí "výbojní", alebo to skúšajú len na vás?
@tehula2016 ale to je ten problem, rodicia nie su na to aby komandovali, ale aby viedli...
@tehula2016 Daj sem konkretny priklad nejakeho problemu. Ako to prebieha a ako to riesite.
Vies ked robite roky to iste a stale su to vecne boje a plac, tak to nema zmysel v tom pokracovat. Nieco treba zmenit.
@tehula2016 Ja mam tri deti. Narodene za 3 roky. Uz su starsi, su skolaci. Boli a sme aj teraz na nich sami, bez pomoci rodicov. Ano aj my sme si presli kadecim. K psychologicke som chodila na pokec dlhé, dlhe roky. Ak ti mozem dat radu, co ozaj zabera, tak sa ukludnite hlavne vy rodicia. Deti zrkadlia nas, nase spravanie, hlavne matku. Skuste niektore situacie zacat riesit z humornej stranky a kludom. Niektore nechat tak plavat a vobec si to nevsimat.... Neriesit male "problemy", ktore nie su problemamy ale nasou nepohodou v danej chvili. Skus pohladat temu logicke dosledky spravania u deti. Mne veľmi pomohla pred rokmi nevychova. A hlavne to, ze neriesim problemy deti, ale nechavam im zodpovednosť za ich spravanie, za ich slova, za ich vlastne rozhodnutia. Nerobim im full servis, ked nieco chcu, musia sami ruku prilozit k dielu. Nemam ukazkove deti, jasne ze maju sem tam prieky medzi sebou, tak ako kazde deti. Jasne, ze som nebola ani ja vzdy v pohode. Ale prestala som sa stresovat blbostami.
@tehula2016 Nasa dcera ma taku pokojnu a veselu povahu a pristup k zivotu, ze aj dvadsat takych deti by som zvladla s kavickou vo vymanikurovanej rucke, pohorsene krutiac hlavou nad neschopnymi rodicmi, ktori nezvladli vychovu svojich divocakov. Avsak mame este syna, ktory je presne ako Tvoje deturence, vysoko rezistentny k akymkolvek pedagogicko - psychologickym postupom. Keby sme nemali aj dceru, myslim, ze sme uz s drahym davno rozvedeni, navzajom sa obvinujuc, kto viac zlyhal v synovej vychove. Tym som chcela povedat, ze povaha a spravanie sa dietata ma s jeho vychovou - pokial nie je patologicka - pramalo spolocne a tak nie je dovod si ku vsetkym starostiam pridavat vycitky svedomia. Nemozete za to. Zelam vela sil a drzim palce.
Mám tri deti, chalan 10, baby takmer 6 a 3. Dnes moja trojročná spustila ráno taký vresk kvôli tomu, že si nechcela dať natrieť tvár (má exém), že mi muž povedal, nech ju nechám doma a staršiu berem do škôlky. Minule mi vrešťala polku nákupu, lebo chce žirafku (videla dačo v obchode) a prerevala komplet cestu domov plus doma asi hodinu, lebo ju chcela. 6ročná mi práve 40minút hučala (tipujem, že bola hladná), lebo keď sa najedla, akoby uťal, vymýšľala absurdné dôvody a rev a rev a rev. Asi najrozumnejšia reč je u nás s tým 10ročným, ale tiež má svoje chvíle. Každopádne, nie raz sme už o 18.00 mali s mužom fľašu Prosecca na stole. My chodíme aj na chaty a výlety aj s kamošmi a decká sa mi vedia fakt pekne spolu pohrať, aj všetci traja. Ale sú dni, že by som to hádzala doradu z okna. A čo ma najviac sere, že na tie deti sa KOMPLET lepia naše rodičovské zlyhania a to mega radi zrkadlia. Veľakrát v nich vidím seba … ale ja som tiež len človek … Ako … neporadím ti, ale úplne ťa chápem ;).
@mirgenah takto,ja vela veci prehliadam,ignorujem,mavnem rukou,ale manzel ten len malokedy..pri detoch sa stal nervakom zial..velakrat musim zachranovat situaciu,nielenze musim drzat emocie na uzde pri detoch aj keby som najradsej ich bila rad radom ale este aj ukludnovat manzela..on si to uvedomuje,ze to mam este o to tazsie,ze sa snazi nepodliehat emociam ale ked vidi niekolkorocnu snahu a zadostucinenie ziadne tak sa nevie pretvarovat a je to silnejsie ako on..cize v tomto som ja ta odolnejsia..
@yoxinka ano u nas je to na dennom poriadku..pises,ze minule mala 3 rocna hysak v obchode a cestou domov..ja to mam s 3,5 rocnym kazdy jeden den..vonku chodit musime,ale pridem domov hotova,spotena..nikdy sme domov neprisli bez revu..uz ked ideme vonku mam krce v bruchu ako to zas prezijem..podobne to bolo aj so starsim do jeho 4 rokov..kamosky na materskej ma stale volali niekam ale pre mna to bolo nepredstavitelne,krd som vedela aky boj to bude..
@tehula2016 niekedy je lepšie proste toľko neriešiť.
Tak vrieska, no a čo. Nechám ho tak, idem ďalej, tvarim sa ze to nieje moje dieťa.
Chce hrať človeče, poviem nie, aj 400 x za sebou. Nenasieram sa vnútorne.
Dokonale deti neexistujú. Vedia byť sebecké, upistane, protivne. Tak to proste je.
Nerozmýšľaj nad tým aký majú iný deti, ty ich doma nevidíš. Skus ich menej riešiť, uľaví sa ti. Dcéra bude mať zachviľu pubertu a potom aj obidvaja synovia, ešte len vtedy začne zabava 😬😃
@tehula2016 moja tiež mávala hysaky denno denne, niekoľkokrát za deň. Ešte aj s hadzanim sa o zem. Častokrat aj ako ty popisujes, že decko chytilo amok skôr ako stihlo vysvetliť o co mu ide (napr. Zbadalo detské centrum z auta z okna, hneď vresk a ty nechápeš co sa deje prečo zas)
U nás sa tento typ dieťaťa opakuje v rodine naprieč generáciami takze nejako na to neprekvapilo. Ideálne nevšímat si 😐 Ale chápem ta je to o nervy
Moja mala jeden z posledných sibnutych záchvatov na výlete na bicykli, z ničoho nič. Zastavila slahla bicykel o zem, hodila sa o zem aj ona a totálny vresk. Mala 10 rokov !! Ze je kamenistá cesta a ona chce asvalt. Tak sme ju tam nechali hulakat šli sme pol km popredu a to bolo už počuť len vulgarizmy, sme sa tvárili ze to dieťa nepatrí k nám.
Akože ináč je to veľmi zlaté, chytré, šikovné dieťa. Ale tieto amoky. Ako vekom sa to naozaj lepší ale zažili sme si vselici
@tehula2016 podľa mňa by si si mala odpozerať nadhľad od @lujza123 ... povedať si, že tak hádam v 18-tich škriekať a amokovať nebudú, ani sa válať niekde na ceste. Možno majú dráždivú nervovú sústavu, alebo nezrelú nervovú sústavu, to je jedno. Raz to prejde. Skús si pri amokoch doma nasadiť slúchadlá na uši, založiť amokovú miestnosť so žinenkou, že nech sa páči, choď sa plieskať o žinenku. Jednoducho sa nejako zariaď a nestresuj z toho, každé decko je iné. Moje z nejakého dôvodu toto nerobili, ale sestrine áno. Máme obe deti už veľké vo veku 16-20 rokov a poviem ti, v tomto veku medzi nimi nie je žiadny rozdiel. Skôr tie uvrešťané amokové decká majú toľko sebavedomia, ale môže to byť len náhoda.
Nezufaj, ver, že veľa rodičov sú na ihrisku vysmiatí jak lečo, pôsobia pohodovo ale doma majú presne to isté. Ja viem že keď vyjdem vonku mne sa.normalne uľaví cítim sa lepšie a určite pôsobím dobre ale akonáhle zavriem doma dvere malý sa zmení na dinosaura a moje nervy idú na dranc.
@tehula2016 akoby som o nas citala, akurat ze my este zvazujeme tretie 🙂 teda ja (matka Katka), manzela este tak nechytil spomienkovy optimizmus. Mne aj kamosky hovoria ze kebyze mame kludnejsie deti, ze sa nudime, ze nech sme radi. Jastriedam polohy medzi total etno zenou co je jej jedno ze sa deti valaju v blate v krasnom obleceni (take nemaju, haha) - a takou tou zasadovou matkou co pise dobre a zle body. na syna (7) to funguje; dcera (9) ma silno v pazi 🙂 aj dnes rano mala vystup. za to ze som ju rano zobudila do skoly, vtrhla do nasej spalne a rozhadzala ulozenu manzelsku postel. to nevysvetlis... ale hlavne, hlavne - su zdrave a trochu si vedia dat aj pozor. uz neskacu pod auta a tak. takze hovoris ze tretie dieta si mam silne rozmysliet, hej? 🙂 inak aj my s manzelom sme skor pohodaci, by som povedali taki sedopriemernaci, sportovci...ale deti (hlavne dcera) su leniveee, najradsej pred TV sediet. kazdu sobru ideme na tutistiku alebo vylet, a vzdy sa to zacina placom, hadanim, utekmi...no sranda. a na navstevy len na vybrane, retsiky len vybrane, nie na dlho a s mobilom (pre istotu) keby sa rozhodli vsetko naopak prevracat 🙂 nejake riesienie neexistuje podla mna - pravidla, mame vycapene na chladnicke, aj ich furt pripominame a starsia sa s nami hada, argumentuje, vyjednava (asi buduca parvnicka?) . toto asi potrebujem citat aby ma presla tuzba po tretom 🙂
@taga ano dcera nas kopiruje v komandovani syna,som si toho vedoma..bola uz velakrat upozornena,ze na to sme tu my rodicia..ale staci ze nie sme na blizku a uz len syn dojde so zurivym revom ze ho provokuje..