Náročné dieťa
Pozdravujem Maminy. Mám dve narocne deti. Starsia dcéra je extrem. Od malička dieťa, ktoré celé dni plakalo (boli aj zdravotne dôvody na to, ale tie sa časom vyriesili). Problém je, že má 5 rokov a vôbec z toho nevyrastla. Rok dozadu som bola za psychologickou, ale nemala nás kapacitu vziať, tak si má len vypocula a poslala na kurz rodičovstva. Rady z kurzu som aplikovala, ale veľmi to nezaberalo.
Teraz sme sa dostali už do extrému, kde čas strávený s nou je pre mna neprijemny, vyvolava vo mne úzkosti, vadí mi ten jej nekonečný rev. Milujem ju nadovšetko, je to moje vytúžené dieťa, ale ja to už s nou nedávam a keby nebolo manzela, ktorý ju brava na kruzky, nech si oddychnem, tak prisaham, že z nej zosaliem. Pediatrička si sama všimla, že je nejaká hyperaktivna, aj mne pripadá, ako by mala nejaké ADHD, takze ju chcem vziať k psychologovi. Ale čo dovtedy? Mate niekto takéto dieťa? Vyrastie z toho? Čo vám zabera? Mal niekto náročné dieťa a ukázala sa tam diagnoza?
Poviem priklad. Dnes ju muž zobral na trening, nech si v klude upracem. Už keď prichádzali domov, bolo pocut strašný rev. Muž jej nekupil v obchode cukriky. Že sa rozrevala v obchode a začala mu tam utekat a nechcela ist domov. Možno rozmaznana je, ale tam ani nejde o to, že place, lebo niečo chce, ale ju úplne prevalcujú emocie a nevie to akokeby ovladat. Doma som ju vypocula, vysvetlila jej, prečo jej ocino cukriky nekupil. Na to pokračovala v reve, zahodila ružu do kosa, čo jej manzel dal k MDŽ, ďalšiu hodinu sme sa dohadovali, že ruža nebude v koši, ale nechcela ju dat ani do vody. Potom sa ukludnila, išla som deti kúpať, vo vani si robili zle, manzela som poprosila, nech dcere umyje vlasy, lebo ich mala polepené a ja som varila. Zase obrovske revy, keď manzel aj násilím umyval jej vlasy, tak sa bránila a buchla si hlavu o vaňu. Do vecera bolo ešte niekoľko revov za hlúposti, potom nechcela ist spat, vravela mi, že má nelubi, už som jej aj po zadku dala (a to jej nedávam), na to sa mi vysmiala, že ju to neboli. Ukludnila som ju asi až 23:30, to sme si veci vysvetlili a udobrili sa. Mna tak neskutočne vyčerpáva to jej správanie. Je nedeľa vecer a ja sa tesim, že ide pondelok a ja budem v praci a budem mat klud a ticho.
@aliziana Ano, casto aplikujem aj rady z webinarov Nevychova. Nieco som si tam vybrala, čo som si osvojila do bežného zivota, ale tiež to nejak nezabera. Ona ako keby mala strašne emočný pretlak a stačí, že napr jej nedam žltý tanier, ale zeleny a dostane záchvat placu ako keby jej niekto zaživa vyrezaval obličku, takze to nie sú vyslovene veci, kde by sa dalo jednoznacne povedat, že sa jedna o rozmaznnost, ale aj keď človek ju niečim vyvedie zo stereotypu. Energické vybitie má, chodi na sport, aj je v ňom dobrá. Vie byt aj sebestačná, čo sa týka oblečenia, naloženia jedla. Koncentráciu veľmi tazko udrží, nevydrzi vôbec pri čítaní knihy, ale má aktivity, ktoré ju bavia. Napr ucit sa písmenka, v 4 rokoch ich už vedela celkom aj pekne napisat všetky. Je veľmi kreatívna a rada vyrába, kreslí. Minule mi zostali tenké nastrihane orezy z papiera. Vyrobila z nich putá, lízatko, záložku, náhrdelník, prsteň a neviem čo ešte.
Robí to aj v škôlke?
@januska12323 podľa mna ano, aj keď nie zrejme v takej intenzite. Učiteľky sa vyslovene nesťazovali, ale usudzujem podľa toho, že minule plakala, že nechce ist do skolky, lebo jej ucitelka povedala, že si jej neposluchanie zápise a bude volat maminke a tá sa bude hnevat.
A ako sa správa na krúžkoch? Vravíte,že je dobrá v športe. Ako tam zvláda,keď sa jej niečo nepodarí, alebo nedosiahne to, čo chce? Toto by ma dosť zaujímalo. Alebo ma takéto výlevy len pri vás a doma? Stráži ju babka, alebo niekto z rodiny?ako to prebieha?
Moja ma 3,5 a presne to iste spravanie, nic nepomaha. Takze s dovolenim sa sem navcirnem a mozno niekto nieco mudre poradi, lebo ja som z nej nakomplet zosedivela. Ked nema tie zachcaty placu, je to najuzasniejsie dieta. Mile,usmievave. Jednoducho akokeby nie a nie pochopit, ze nie vzdy jej viem vyhoviet a nie vzdy bude po jej.
Mám doma veľmi podobné dieťa. Extrémne vzrusive, s poruchou pozornosti a prívalom nevycerpatelnej energie. Teraz má už dcéra 7 rokov. A pomaly si všímam,že prevažujú dobre chvíľky nad tými emocionálne vypätymi. Ja som proste len zaťala zuby a prinútila sa vydržať to všetko .Poradila by som,spracovať emócie v sebe. A napätie v sebe odbúrať. Moja dcéra bola,aj stále je,mimoriadne citlivá a vnimava na to. A keď som bola ja hotová s nervami z nej,vždy to spustilo u nej ešte horsie správanie.
V škole je, na počudovanie, veľmi šikovná a bystrá. Takže,ja dúfam,že to najhoršie už mám za sebou. Držím palce. Držte sa.
Ja si pamätám jednu babu keď sme chodili na dovolenky, ale to už sme mali cca 12 a ona sa stále vedela zrutit za kadejaku blbosť, len som cumela. Možno ma proste takú povahu. Pritom jej rodicia pôsobili ako kludasi. Skus si to asi tak veľmi nebrať, ona sama to nevie kontrolovat.
Ako riesite tie zachvaty placu? Co konkretne robite a co robi ona? Akym sposobom sa ukludni?
K tomu konkretnemu dnu...
Zacalo to cukrikmi. Nahnevala sa na otca ze si on presadil svoju volu. Neviem ci tvoje vysvetlovanie doma malo nejaky vyznam. Mal to vysvetlit muz v obchode, lebo to bolo jeho rozhodnutie a to staci. Uz ju nechat nech sa vyhneva a vyplace. Dalsie vysvetlovanie je len dalsia snaha o to aby prijala muzove rozhodnutie za svoje. Je to dalsi natlak.
Tou zahodeniu ruzou chcela ukazat ze sa na neho hneva. Bolo to nespravne ze ste ju nutili to nerobit. Zakazovali ste jej prejavit svoj hnev. A je neuveritelne ze ste sa o tom HODINU dotahovali. To ste uplne nezvladli. Ak je ruza pre teba dolezita, nemala si dovolit ju zahodit a koniec. Nebudem sa s dietatom hodinu o tom dotahovat. To je vyslovene zabomysia vojna kto z koho. Absolutne nepotrebny natlak aby zmenila svoje rozhodutie a robila co chcete.
Pri kupani ti robila zle. Uplne ju chapem Bola sice kludna ale stale na teba nahnevana. Umyvanie vlasov je vacsinou stresujuce, ale ked to bolo skutocne potrebne, tak len rychlo umyt a nechat vyhnevat.
Deti nikdy neplacu za hluposti. Pre teba je to hlupost ale pre nu je to dolezite. Kym budes mat takyto pristup k jej dolezitym veciam, budete to mat tazke. Po tom ako plakala koli tomu zltemu tanieru, by som sa jej uz vzdy pytala ci chce zlty alebo zeleny tanier. Nebude ju to bavit cely zivot.., mozno par mesiacov.
Spat ist nechcela lebo si konecne potrebovala presadit svoje. Rebelstvo v spanku je vzdy dosledok toho ze dieta nema dostatok volnosti rozhodovat o svojom zivote. Ked dieta nechce, nikto ho nedonuti spat. V tomto ma nad tebou navrch. Mozes jej prikazat vela veci, ale spanok nie a tak k tomu vecer siahla aby si konecne presadila svoje. To po zadku si jej dala lebo nechcela spat, alebo preto ze povedala ze ta nelubi?
Jasne ze sa ti vysmeje za bitku. To je normalna reakcia.
Ach poznam to. Ale uz idem spat . Moze to byt SPD- sensory processing disorder ( nie je to este uznane ako diagnoza.. mà to link k autizmu no vacsina co mà SPD nema autizmus) ked je dieta prestimulovane pride tantrum. Niekedy staci ze je trochu hladne unavene ( hoci neunavne) hypersensitivita.. ked sa vyspim napisem zas. Mojej k tomu sedi odmietanie oblecenia. Vselico vadi . Sviky skrabu atd tenisky su moc pevne atd.( znesie len jeden druh air flex) Ako je na tom s jedlom? Textura jedla jej je na grc mà rada Iba par jednoduchych veci .( sedi na SPD ) v skolke ked vybuchla tak ju posielali do kuta na time out ucili nech rata do 10, tam sa naucila ze to Tam nemoze robit. Ze to musi prekusnut ovladnut a vyventilovat sa doma . Su obdobia ked je klud a obdobia ked je to viac x za den. Ten plac rev Akoby ju z kože drali pre malickosti. Ja ju zvyknem poslat do jej izby nech si tam huci kolko chce vyhrmi to zo seba a po chvilke je ako novy clovek . ( irituje ma to,ale oni to nevedia ovladnut a cim viac snimi hovoris tym to zhorsujes) nechaj vyrevat a ked sa ukludni v klude vysvetlis. Netreba dlhe hodiny v tom byt cele to moze byt otazka par minut . 5minut rev a potom 5minut vysvetlovania.
moja dcera podobna povaha,len jej sa to uz zredukovalo,mala 6 a taketo sceny malokedy uz ma nastastie.Mozno pozrebuje cas este.
Ja uz som tu parkrat pisala. To akoby si hovorila o mojom synovi. Od jeho narodenia 5 rokov teroru (zo zaciatku sme to pripusovali refluxu), kazdy jeden den rev. Skoro nikam sme nechodili, nikto s nim nechcel byt. Nefungovalo nic. Preslo ho to s nastupom do skoly. A zo skolky mi aj volali nech si pre neho pridem lebo nevedia co s nim ze uz 2h reve a nevie/nevedia preco. Btw nejaka ruza v kosi by ma vobec netrapila a cukriky by dostal. Ano az tak sme z neho boli vynervovani ze toto sme vobec neriesili.
Teraz ma 16 a od 6 rokov je uplne ine dieta, mily, empaticky, skromny, rozumny chalan. Vobec netusime co sa v nom do jeho 6r dialo.
Hneď dnes teraz sa objednaj k psychologicke a to poriadnej aj ďalej od vás. Teraz nie že chcem ju tam vziať
Aj nasa mala taketo stavy. Myslim, ze v tych 5 rokoch uz to bolo lepsie (ale stale ma svoje chvilky) ale od babatka vkuse revala. Od malicka jej nebololo nic dost dobre. Zly tanier, zle gate, to ju tlaci, take oblecenie si neda, hentake nebude jest. A za vsetko stavy zrutenia. Totalny melt down. Nevedela som jej dat tricko, stale len saty chcela nosit a ked nebolo po jej tak revala. Chce aby som sa s nou hrala v aute. Hrame sa 20 minut potom poviem, ze uz nechem tak reve urazena. No drzim ti palce. Je to boj. Tiez som uz skusila vsetky mozne vychovy, nevychovy, respektujuce vychovy, vychovy bez porazenych ale na nu nefunguje nic 😏
Mam este mladsiu a ta je anjelik takze aspon viem, ze to neni mojou hroznou vychovou ale je to v nej.
@lauriik aj Moj maly je anjelik vychovou to nie je. Je to povahou dietata. U nas vsetci ostatni - otec dedkovci ze nechaj ju nech nezacne rev. Mne je jedno ked zacne rev na mna to nefunguje. Nic sa tym nemeni. Nedostane co chcela. Koli tomu to ani nerobi . Je fo priliz vela nahromadenych emocii ktore potrebuju von. Nastastie byvame v dome v byte by susedia volali socialku ze ju niekto muči.
@elizabet173 vyhodiť do druhej miestnosti keď je prevalcovana emóciami a potrebuje pomôcť sa vylučuje s tvojou druhou vetou. Dieťa potrebuje veľa lásky v každej situácii. Tým že ju dám do druhej izby jej dám najavo že keď sa nespráva ako ja chcem tak ju menám rada, nezaujímajú ma jej emócie a krivdy ktoré cíti. Práve vtedy keď plače potrebuje viac lásky a uistenia že ju rodič ľúbi takú aká je. Potom nebude musieť spracovávať v sebe hnev na rodiča že ju neľúbi a bude môcť spracovať konkrétnu situáciu.
Plakať pre inú farbu taniera je úplne normálne, ako môžeš v 5 rokoch dieťaťa povedať že je to nezvladnuta výchova? Jedine to je nezvladnuta diktatúra.
Nie neplačú iba malé bábätká, je úplne normálne plakať, ty azda nikdy neplačeš? Alebo ak plačeš muž ťa vyhodí z domu? Dieťa má tiež právo na emócie a rodič je tu od toho aby ho naučil ako ich spracovať a nie na to aby ich v ňom dusil. Ak ich potrebuje dať von zo seba plačom nech plače. Určite sa skôr ukľudní v láskavej prítomnosti rodiča, ako sama v pocite mama ma nechce.
Vyzerá, že celkom pekne s vami kmita.Chapem, že niekedy človek ustúpi pre pokoj, ale, aby dieťa vystrájalo ešte 23:30 v posteli je dosť aj na koňa veď bude v škôlke unavená, ty v práci...ja by som ju neukludnovala prečítala rozprávku polezala...neviem aký máte zvyk, ale takéto deti, čím viac vidia, že zaujali tým si to viac vychutnávajú.Kde niet diváka, niet divadla.
5-6 r je taká malá puberta skúša a skúša...pokiaľ môže zájsť.To sú také deti čo vzplanu za pár sekúnd.Urcite tu psychologicky navstiv a porad sa.
Ja som dosť empatická, ale ja by som sa jej neospravedlnila a neudobrila nech vie, že spravila zle.Maly manipulátor otec nechcel kúpiť cukríky, tak hodila ružu do koša🙂vedela, že tým rani.Neviem poradiť, ale možno skús byť prísnejšia, lebo chápem, že Ta to trápi, ale akonáhle vycíti, že jej začneš dohovarat, prosiť bude ešte viac na koni.
V čom je dobrá pochval ju, motivuj, ale neofukuj.
Alebo by som hodinu nediskutovala o ruži v koši zahodila ju bude tam...takto vedela, že vám to vadí a ona vyjednáva a robí sa dôležitá či ju vyberie či nie.Musi vedieť, že to, čo spraví má nejaký dôsledok zahodila ju, bude špinavá zostava tam...
@autorka namiesto vysvetľovania prečo jej ocko nekúpil cukríky jej skús nabudúce dať pochopenie pre jej pocity. Napríklad: " Ty si bola nahnevaná a smutná lebo si chcela cukríky? Chápem ťa, ja by som tiež bola smutná keby niečo chcem a nemôžem si to kúpiť. Pomohlo by ti keby som ťa objala? Potrebuješ dať ten hnev a smútok von zo seba? Môžeš kľudne plakať, budem pri tebe."
My sme so synom fúkali imaginárny balón a takto dával zo seba hnev von. Niekedy iba pride ku mne a povie som smutný, potrebujem si poplakat. Pritúli sa trošku poplače a hneď mu je lepšie. Ale niekedy si to proste iba potrebuje odsmutiť. Vtedy nijako nezasahujem, len som pri ňom.
Prajem veľa trpezlivosti, ja keď som začala s Nevychovou trvalo asi 2 mesiace kým boli viditeľné zmeny, bolo to pre mňa dosť ťažké, lebo som si v každej situácii musela pripomínať že to chcem riešiť ináč, s pokojom. Neznamená to že syn prestal plakať, stále plače, je to vyjadrenie jeho emócií, ale nie je to zlostny, zúfalý plač.
@angel993 skusila som vsetko objimat ju nasilu je v tom momente este horsie rozpravat je horsie. Poslat ju do jej izby nech si tam place kolko chce neznamena ani pre nu ze ju nelubim .ale ze si mà svoje prehnane emocie vyventilovat u seba v izbe. Tam mà klud a nikoho to chovanie nevyrusuje. Skor tak zisti ze nechce sa takto citit a je schopna to ukoncit. Za 5minut si uz pospevuje cita knizku alebo dojde s ospravedlnenim. Ona vie ze to bola prehnana reakcia nemysli si ze som koli tomu diktator. Mà sebareflexiu. A vela lasky dostava stale.
@miadi Ja doteraz neznasam stitky na obleceni. Vsetky hned param dolu ked nieco kupim. Cize chapem ze to niekomu vadi natolko ze to oblecenie neznesie a nepovazujem to za malickost ale za velmi dolezitu vec. Tiez ponozky, neznasam ked pata nie je presne na pate... ked su trochu posunute, ked ma na prstoch drzdi ten puk ktory je vpredu. Pancusky a silonkym ked su nie dobre usite, to citim ze ma tahaju na nohe na jednu stranu a ide ma z toho slak trafit. Ako dieta som mala fobiu z toho ked ma starka obliekala do skolky, lebo vobec nedbala na tieto veci a ja som si ich nevedela napravit.
Ked kupujem oblecenie pre syna, vzdy vyberam take ktore nema prilis vela svikov, napriklad teplaky s takym bocnym pasom inej farby nekupim. Alebo take co maju prilis tesnu gumu okolo clenkov.
Pamatam si ako si v jednej diskusii povedala ze mozno sme vsetci autisti do urcitej miery, lebo taketo prehnane reakcie na oblecenie maju autisti. Cize je kludne mozne ze aj ja mam urcite znaky. Podla mna je to velmi pravdive.
@angel993 To s balonikom je skvely napad. Velmi dobre to pomaha zvizualizovat odchod hnevu. Vela rodicov nikdy deti nenauci ako sa s tym hnevom vysporiadat. Myslia si ze deti to maju automaticky vediet. Ano, logicke zdovodnenie zakazu pomaha predchadzat vybuchom hnevu, ale ked uz raz hnev pride, treba ho len precitit, lebo je to emocia. Treba nechat plakat a nevztahovat si to na seba a nesnazit sa to zastavit, nenalepkovat to ze je to zle, nevhodne, prehnane, otravne. Takto ked deti nemaju priestor sa toto naucit v zaciatkoch ked pride obdobie vzdoru, tak sa to s nimi taha do konca zivota.
@andreatytler Ja nehovorim o stitkoch na obleceni Ved tie odstrihavam🙁jej vadia šviky v ponozke ( Ja tiez nemam rada ponozky ale cirkus som koli tomu nerobila) veci ktore su sucast strihu ktore drzia latku pokope. Citovala som jednu expertku vraj autisticke sklony maju vsetci . Ale Ja som snou nebojovala ze si mà obliect nejake nepohodlne oblecko Lebo Podla mna je to somarina malockost . Ja som snou mala boje aby si dala svoje oblubene najpohodlnejsie oblecko ake existuje ! Ona chcela ist hola . A ked dosla zo skolky hnet sla do hola alebo do plaviek. Ciapky nenosi doteraz. Ani rukavice. A ponozky mà 100% bavlna fakt tam nemalo co vadit. To bol len pocit ze vadi.
@andreatytler ked si to nezazila to si nevies ani predstavit . Maly to nerobi . Jeho Nebol nikdy problem obliect prezliect. Bundu aj capicu chce ked je zima .
@miadi ja to nemyslím v zlom. Len sama si nesiem takú krivdu z detstva, keď nás strážila teta a nesprávali sme sa podľa jej predstáv tak nás posielala do izby, že si mám ísť porozmýšľať či robím dobre. Doteraz ma striasa keď si pomyslím aká opustená a nechcena som sa cítila. S tou tetou sa nestretávam, je to typ človeka čo sama nemá deti ale má patent na výchovu cudzích. Takže preto nikdy svoje dieťa nepošlem preč. Ja tiež netulim nasilu. Keď plače nič nehovorím, len sedím pri ňom, keď ten najväčší naval prejde opýtam sa či ho môžem pohladiť, podľa reakcie postupujem ďalej k objatiu, alebo nechávam mu čas. Nevysvetľujem, len sa opýtam, či ho daná situácia nahnevala, čo by mu pomohlo aby sa cítil lepšie. Či chce ten hnev dať von zo seba. Či pôjdeme fúkať balónik. Niekedy to trvá aj pol hodiny a chce to riadnu dávku trpezlivosti, nakoľko mám ešte ďalšie dieťa, ale keď nám do toho nikto nekeca zvladnem to s pokojom. Väčinou som s deťmi sama doma takže je to v pohode, problém je keď je u nás babka a v takých situáciách "pomáha" rečami, že ty si už veľký neplač, poď dam ti lízatko, aha tam preletel vtáčik. Vtedy beriem dieťa a idem s ním preč ináč by som povedala aj to čo nechcem.
Ahoj, skúšali ste aj zmeniť prístup k nej? Napr. z "Nevýchovy"? Niekedy môže pomôcť...