Názor na správanie 7-ročného syna
Ahojte chcem počuť názor aj iných mamičiek na správanie nášho syna. Syn má 7 rokov a od narodenia je veľmi náročné dieťa. Neustále vrieskal, na všetko reagoval plačom či búchaním hlavy do zeme či o stenu. Toto ho už dávno prešlo ,no za všetko sa hneď rozplače. Trpezlivosť nula bodov. Ak niečo nejde hneď, tak to zase je cirkus. Ale lego si dokáže stavať hodiny. Tak isto si vie dlho kresliť. Už asi rok je neskutočne drzý, papuľuje a nadáva. Všetko mu prekáža. Dokáže nadávať,že slnko svieti. O hodinu zas nadáva,že prečo sme na ihrisku v meste keď on chcel ísť na iné ihrisko. Prečo je v rade pred nami toľko ľudí,že načo tu stoja,že sú debilní a podobné slová. Robí zle malej sestre. Ťahá jej ruky, štípe ju, vytrháva jej všetko z rúk. Ale robí to zákerne. On si myslí,že ho nikto nevidi.Venujeme sa mu cele dni. Rád chodí na bicykel, vybral si plávanie, tak chodí na tréningy. Jasné, že už prišla sťažnosť od jednej mamičky,že robí zle jej synovi. S manželom si vyrábajú papierové domčeky a budujú mestá. Hráme aj spoločenské hry. Dáme mu na výber,že aký budeme mať dnes program a podobne. Nič mu nechýba, doma aj v rodine vládne pokoj a pohoda. Dnes sa ráno obliekal a nešli mu obliecť kraťasy. A jasné,že hneď frle,že to ja som mu dala také blbé kraťasy a že on nikam nejde a že mu máme prísť pomôcť ich obliecť. Tak som sa ho opýtala či je taký problém si obliecť kraťasy,veď vidí,že chystám raňajky. On hneď výbuch,že som debilna a že sa smejem ako mu to nejde. Baby prosím poraďte,že čo mám robiť. Ako s ním máme komunikovať. Vysvetľujeme, rozprávame sa nič nepomáha. Ja som už totálne na nervy z neho.
@sense odkiaľ pozná nadávky? Veď má 7 rokov, nie sú stále doma. Počuje v škôlke, na ihrisku. Ja keď niekedy počujem ten slovník deti.....
@zuzana9393 môj manžel je taký kľudas, on všetko s chladnou hlavou rieši. Nevytoči ho len tak niečo. Ale dnes mu kvalitne žalúdok vyčistil. Ako som už spomínala vyššie, od dnes bude deň zmien a toto ešte mladý nezažil. Všetko bude inak. Určite sa poradím ešte so psychologičkou.
@bmolko no to mi je za názor 🙄 a keby si zistila, že to je chalan tak ho dáš "preč"?!
A vôbec to nie je o pohlaví. V okolí poznám hubaté dievčatá, s ktorými je viac roboty ako s chalanmi.
Ja som mala doma tiež náročné dieťa. Má šesť. Ako bábätko veľa plakal. Dodnes je citlivý a náladový. Ľahko ho rozruší už najmenší neúspech alebo prekážka. Treba s tým pracovať a ukázať mu, ako na neúspech reagovať. Ak sa mu niečo nedarí, od mala ho povzbudzujeme. Chválime pri úspechoch- to ho strašne posúva ďalej. Sme mu vzorom v tom, ako reagovať na hnev a sklamanie. A v tomto veku, i keď to nie je dokonalé, je to omnoho lepšie. Krásne vidieť, ako presne kopíruje reakcie nás rodičov - použiva dokonca rovnaké slová.
A pri tomto by som začala u vás. Vykričať niekomu, že je debilný má odkiaľ? Deti občas donesú nadávky zo škôlky, ale keď príbuzní doma nijako nenadávajú (nejde o konkretne slová) od ca 4-5 rokov ich zvyčajne nepoužívajú ani deti. Polož si zopár otázok. Ako zvládate hnev ty a manžel? Ako a čím povzbudzujete dieťa, aby zažívalo aj úspech a ako, aby prekonávalo neúspech? Akú stratégiu ho učíte, aby použil na upokojenie sa?
V tomto veku by som možno zvážila aj psychológa - možno skôr pre vás rodičov, aby vám dal pár trikov ako so synom pracovať.
moj syn teraz 12 rocny bol v detstve podobny.
Urazlivy nervak, negativista, manipulant, specialista na kazenie nalady a vyletov. 😝 Akurat, ze nadavky si nedovolil. Par x hodil tanier s jedlom o zem. Vadili mu ludia, deti, spred ihriska ma tahal prec, ak tam boli "cudzie" deti, aj doteraz je schopny vychadzat len s omedzenym okruhom deti, ktore pozna roky, ale to potom je s nimi v pohode a ma ich rad. Surodenci, jeden bratratec, jeden rodinny kamarat a jeden spoluziak. To je cely jeho "okruh"
Robil takisto cavyky s obliekanim - chcel aby som mu vybrala oblecenie, pomaly pol skrine odudral ako to je zle...male velke priteple, pritenke bla bla... Nakoniec si vybral nejaku odrbanu staru vec, najlepsie aj s dierou a tak isiel. Na tanieri vzdy nechal jednu dve lyzice jedla, aby som to musela riesit kam to spratat. Vybral si kruzky, potom ich bojkotoval, vzali ho znami aj s bratom na chalupu, po navrate ze jeho uz nikdy! To sa nam zopakovalo aj pri inych prilezitostiach. Chcel ist niekde na tabor, potom mi hlboko vecer blacal to telofonu, ako je to tam strasne ako sa mu decka smeju a mam ist ponho. /v tom istom tabore si jeho brat uzival kamaratom vysmiaty ako leco/.
Proste velmi tazka natura. Podobne ako autorka aj on je lego maniak, miluje lego, ma doslova konstrukcny talen, vysla z lega kadejake hlavolamy, bludiska, prevody kolies, tajne sufliky, chodi za mnou... "toto stlac, toto potiahni, a z druheho konca vypadne minca ci gulicka.
Pre utechu, vekom sa to hodne zlepsilo. Este nie je v plnej puberte, nezal este vyznamne rast... ale povaha sa mu vekom zlepsila, nervacke amoky uz prakticky nemava, posledny mal niekedy minuly november skoro pred rokom. Lepsie vychadza s ludmi, je samostatny, ovela zodpovednejsi. Niektore veci sa naucil, co predtym uplne bojkotoval /napr. plavanie zvladol az ako 11 rocny, dovtedy mi len zral nervy ako to nejde a on to nedokaze/
Moj sa presne takto sprava - vybuchy zlosti,impulzivne spravanie,isteho casu si aj buchal hlavu o skrinu,ked sa jedoval. Ma ADHD - kopu z tych veci robi,pretoze ma v sebe pretlak energie a nevie ako ju vypustit von. Odideme od neho,alebo odide on,vybije sa do vankusa a sam pride sa ospravedlnit. Bitka nic neriesi. To este viac provokuje v nom agresivitu. Samozrejme,je to aj povahou,ale v kombinacii s ADHD je to potom tazko zvladnutelne. Mne pomohlo citat knihy o rodicovstve o tom,preco sa dieta sprava ako sa sprava.
To je zvláštne. My máme podobných susedov. Chalan má 18 rokov, ale myslí si o sebe že je majster sveta, baby má len na sex, mamu nemá za nič hoci sa stará komplet o všetko od opravy auta cez prerábku domu. Tiež už v 7 rokoch mal také reci ( neviem či až taký extrém ako u teba) Ale tam je to presná kópia správania jeho otca. Aj ty ber ohľad nato, že chalan bude jedného dňa manželom. A nechceš predsa aby sa k svojej žene správal takto. My mami veľa krát máme reči akože ,,od dnes idú zmeny'' ale trvá to tak týždeň. Držím palce nech to zvládnete.
poraďte sa so psychológom, takéto správanie môže byť aj znakom aspergerovho syndrómu, tieto deti sa ľahko psychicky vyčerpajú a potom reagujú prudko emocionálne/agresívne - kľudne aj slovnými nadávkami, ale nevedia to ovládať, teda nerobia to naschvál. Toto by ste mali zistiť. Ja mám syna s aspergerom (má 6,5 roka), do 4 rokov mal silné záchvaty hnevu pre čokoľvek - aj búchanie hlavy o zem resp. stenu. Postupne zostalo iba hádzanie o zem a kopanie. Diagnostikovali ho iba nedávno, lebo inak pôsobil ok. Ale môže to byť kľudne aj niečo iné, prečo takto reaguje. Najlepšie vám pomôže práve psychológ. Držím vám palce.
@sense iste,že nie. Iba som reagovala na to,ako si naznačila,že iba opakuje,čo vidí doma. Nemusí to mať s domu a skôr si myslím, že v domácnostiach,kde sa nadávky bežne používajú tak tam je aj väčší predpoklad toho,že dieťa rovno jednu dostane a mamina sa nebude nešťastná radiť na MK.
Naozaj smer psychológ, aby si sama vedela ako reagovať. Ak sa nepotvrdí diagnóza, potom zlyháva výchova. Kiež by to bolo tak. Ja osobne to, ale vidím na poruchu, aspergerov syndróm.
Z toho čo píšeš, ja vnímam dve veci - tvojho syna plného frustrácie, hnevu, emócii, ktoré nevie uchopiť, spracovať a potom teba - matku, rodiča, ktorý má pocit, že spravil všetko a už sa aj trochu hnevá na svojho syna. Ako naňho reaguješ? Ako pomenovávate emócie? Ako mu pomáhaš ich spracovať? Možno nepotrebuje s vami spoločný program, on potrebuje pochopiť, čo cíti. Máš pocit, že mu nič nechýba. Chýba. Pochopenie a prijatie. Pomôž mu s tým, prosím. Vzdelávaj sa. Zájdi k psychologovi. Poraď sa. Píš si ako si naňho reagovala a potom v klude porozmýšľa ako by si mohla inak. Držím vám palce. P.s. Bola som veľmi podobná ako tvoj syn, moja mama by ti vedela rozprávať. Veľmi s nim súcitim.
@simona20201309
@negymama paaaaneboze. Presne toto isté máme aj my. Stále som dúfala,že sa to zlepší, že podrastie. Ale ono je to oveľa horšie.
@dzana46 ďakujem krásne. Ja sa obávam aj toho,že on robí zle iným deťom aj našej malej. Štípe ju, stláča ruku ale robí to tak,že to nie je vidno. Ona ho len zbadá a už vrieska.
@autorka hlavne sa ukludni a negraduj to....teraz si si precitala ako by dostal, ale to, co opisujes sa nestalo teraz a asi nie prvy krat, neznie to, ze syn sa precaroval za noc a je takyto. Vy ste stanovili nejake vychovne postupy a toto je vysledok. Ber to bez nejakeho vysmievacneho podtonu, tak ako si to sama napisala co teraz. No je super, ze si zistila, ze to co robite nefunguje. Skoda len, ze ste cakali do augusta - pretoze vstup do skoly je tu za chvilku a predpokladam, ze toto bude robit aj tam, teda narocne dni este len pridu prenho, pre system, ktory nie je na deti ine ako priemer pripraveny, pre pani ucitelku, ktora ho dostane, pretoze stastie, aby to bol ucitel prvakov asi mat pri tych platoch nebude a pomohlo by to, tomu ver, pre jeho spoluziakov, ktorych si vyberie za svoje objekty ako to uz aj niekde robi.
Ozaj skoda ze ste cakali a dobra rada bola hned prva, skuste neodkladat a este dnes volaj CPPP a P v mieste bydliska, aby ste sli po radu vy dvaja aj syn na diagnostiku, aj ked kedze mal odklad, tak predpokladam, ze nejaku mal a nieco uz asi viete.
Tu nepises cely pribeh a tak vety o tvrdom rezime su fajn, no u vas uz len povedu k tomu, ze dieta strati doveru a ked bude mat dost sily, tak si vybojuje aj ten zvysok. Ja ti nechcem pisat, ze co ste robili doteraz, pretoze to tu velakrat niekto vezme ako vysetrovacku a nie je to moj ''biznis'', nemam narok vediet viac ako pises, no ked uz niekam pojdete tak tu mozaiku spravania syna skladaj od zaciatku. Vravis, ze je celkom zakerny k dcere ked ma pocit, ze to nik nevidi. Ako to vtedy riesite vy, nemusis pisat tu, len si to zodpovedz a aj predostri ked pojdes k niekomu.
Ako ste reagovali, ked ste dostali spravu, ze cosi zle robi inym detom na kruzku. Co sa taky cas deje u vas? ake boli opatrenia, ako fungovali? Mne pride, ze cely cas robite s manzelom rovnake veci - nechcem napisat chyby a divite sa, ze to nefunguje. Tiez sa mi ziada zopakovat to, co pisem casto, tvrda vychova nemusi byt explicitne uderna, ani zamerana na tresty, rovnako tak ako vychova zamerana na dieta, nemusi znamenat, ze dieta je sef, ide len o respekt k jeho potrebam, ktore ci chceme alebo nie su ine, u kazdeho aj u dospeleho, teda ani dvoch surodencov nemozno vychovavat uplne rovnako.
Povies si ako z toho von. Ak chces, aby dieta nereagovalo prilis nejako...tak mu to nerob a neukazuj ani ty, ak sa este da, izbu poukladajte spolu tak ako ju mal, ak uz je cas presvihnuty, tak ju vyskladaj nazad spolu s nim a hovor s nim o tom ako sa citis, ked sa toto deje. Nemusi to byt prehnany vylev - hodiny - skor ano nahneval si ma, nie toto uz nechcem aby sa opat dialo - vychova musi byt ako zvykol hovorit profesor Matejcek najvacsi ceskoslovensky odbornik na detsku dusu jemna ako v hodvabnych rukavickach, ale pevna hranicami, teda to, co ste robili zle vy je prave to nastavenie, niekedy mu dovolime rozhodovat, si to predstav u seba, alebo manzel. Niekedy prides do prace a mas kompetencie, inokedy nie, od coho to zavisi, kedy mu dovolis viac a kedy to vlastne nesmie? Ked su tam ini ako vy, rodina? Ked co? Podla coho to vie on? Dieta predsa dennodenne musi vediet, ze vy dvaja ste rodicia, ano je super ak k svojim schopnostiam moze vediet, co sa v domacnosti deje, ak sa moze zapojit, pretoze deti obvykle chcu robit domace prace, ak sa to nastavi dobre, tak to deti robia rady, pretoze je to dalsia zrucnost, schopnost, ktoru maju, su za to cenene, citia, ze cosi urobili pre rodinu ako spolocenstvo. Ak s detmi niekto bojuje o pomoc je to zle nastavenie celeho a neporozumenie si navzajom a tomu, ze kos vynasas nam, pomoze to nam vsetkym, ten usetreny cas, mozeme spolu hrat hru, ist von, citat si spolu....je super, ze sa v tom na teba mozem spolahnut. Teda opat to nema byt mocenske, ja zhucim a ty dries a len cakas na moment, kedy ma u vazne posles do pr**le.
Teda este raz, je super, ze si prisla na to, ze to ozaj bude chciet zmenu, ze mozno budete potrebovat prizvat niekoho k tej zmene, neodkladaj toto rozhodnutie, ulahcis zivot aj synovi, ktory za kazdy taky vybuch bude mat v skole tazsi start a ak mate niekoho u koho ste ho testovali, tak sa objednajte nielen vy dvaja ale aj jeho. Teraz ked mal odklad, tak bol niekde v skolke? Mal pripravu alebo len s tebou a dcerou doma?
A este jedna rada, este dnes sa zastav v knihkupectve pre knihu od Dreikursa Deti ako vyzva, je to skutocne dobra pomocka pre rodicov nielen robit vychovne opatrenia ale aj porozumiet vychove ako takej, zacat si davat otazky koho vychovavam, ako, aky clovek z mojho syna ma vyrast, co ho chcem naucit....drzte sa!
Ja si myslím že hranice ste mu mali nastaviť už dávno a nie, že dnes sa všetko zmení!!! Aby potom nebolo ešte horšie. Na tvojom mieste vyhladam odbornú pomoc, ako.s ním pracovať.
Kde prosím ťa chodí na tie nadávky? Niekde ich predsa musel počuť. Mam syna, 6.5 ročného ale v živote žiadnu nadávku nepočul. Teda určite nie doma a v škôlke-tam je na to učiteľka, aby na to dohliadla.
@bmolko jaké hold chlapci. To je čo za skupinkovanie. Poznám mnoho chlapcov čo sú oveľa lepšie vychovani ako baby. Aby sa ri to nevrátili v "puberte". Tú mávajú baby oveľa horšiu ako tí "zlí " chlapci.
Fuha, normalne prva reakcia moja by bola, ze mu vlepim taku ze stena mu da druhu 🙈 aby mi 7r zasran nadaval do debilnych lebo on si nevie obliect kratasy, co zvladne aj skolkar?? No mala by som co robit aby som sa ovladla 🙈
Ale hej, viem, nie je to spravne… len mne to pride, ze princatko nema hranice, stale sa s nim jedna v rukavickach aby nedajboze neskrivil usta… aky je trest ked robi zle sestre, inym detom, za nadavky? Ako sa k tomu stavia jeho otec?
Toto sami ocividne nezvladate, takze smer psycholog, pre vas dospelych aj pre maleho.
@dusankomoj zažila som raz v čakárni mamu s dieťaťom cca 5 rokov kde malý častoval matku kadejako a to ako reagoval a ako sa ona submisivny správala to videlo to decko doma a nie na ihrisku alebo v škôlke. Pretože mne keby povie dieťa v čakárni ze som jebnuta a taku jebnutu on počúvať nebude, tak by som určite nepovedala len kľudným hladkom ale Miško prosím ta.... A Miško na to drz hubu som ti povedal....
@sense to už je extrém! Bavíme sa o štandardnej rodine,kde sa zanadáva cez zuby,keď si nakopneš malíček😉 v autorkynom prípade asi bude diagnóza. Mám doma tvrdohlavca,ale toto je veľa.
@atinkaa veľmi pekne ti ďakujem za rozsiahly postreh.
Ako som písala. On už od narodenia "vyčnieval" veľmi ťažké to s ním bolo. To búchanie hlavy o stenu sa mi nezdalo už vtedy. Všade má odbili,že je malý a že z toho vyrastie. No vyrástol. Len to búchanie hlavy má inú formu.
Do škôlky nastúpil ako dva a polročný. Bez problémov sa začlenil. On nemá problém s režimom. Bol v triede najmladší a už vystrkoval rožky. Učiteľky ho stále upratali, ale deti v šatni naňho ukazovali,že pozri mamka to je A.. on stále robí zle. Deťom napríklad búral kocky, alebo odhadzoval hračky s ktorými sa niekto hral. Nejako sme to stále riešili a učiteľkami, no opakovalo sa to. Keď sme sa ho pýtali prečo to robí, tak jeho odpoveď bola neviem. Pýtali sme sa ho ako by sa on cítil,kebyže mu niekto zbúra kocky. Tak vravel,že by bol smutný a že by sa mu to nepáčilo. Takže in dobre vie, sme pocity to jeho správanie vyvolá.
On sa aj sám od seba ospravedlní, príde obijme a povie,že už to neurobí a o hodinu sme zase na začiatku. Ja mám normálne pocit,že v ňom žijú dve osoby.
Jeho veľmi baví lego. Stavia krásne domy, maľuje si stále nejaké mapy a vysvetľuje,že tu by postavil taký most s takú budovu. Veľmi je pohybovo zameraný. Zbožňuje plávanie, no na tréningoch špliecha vodu na ostatných. S trénerom sme sa dohodli,že bude sedieť na lavičke keď sa nevie správať. Po hodine mi hovoril,že musí kúpiť kinderko kamarátovi,lebo naňho spliechal. Takže on si dobre uvedomuje čo robí.
Už máme termín u psychologičky. Lebo toto už nezvláda
@dusankomoj presne tak. Určite u nás žiadne nadávky nelietajú. Nikto tu na nikoho nevrieska. Bavíme sa normálne v kľude. Preto sme už zúfalí.
Autorka,zvládneš to. Podstatné je,že sa na to pozeráš triezvo a uvedomuješ si,že treba niečo urobiť. Sú matky,ktoré obviňujú všetkých okolo,len ich dieťa je anielik. Držím palce!
Po papuli by dostal a dostal by kľudne aj 10 krat denne pokial by mu nedoplo, ze má držať ústa 🙂 nedostane od vas ? Dostane od života.
@nataly420 od manžela už ráno dostal po zadku a kvalitne ho spucoval.
@dusankomoj už máme termín u psychologičky. Neexistuje,že sa to bude stupňovat.
Ja poradim toto, druhym sa lahko hovori zavriet do izby a podobne hluposti, ked su deti ktore proste nebudu respektovat ziadny trest a ani ho za trest pokladat. Takto poviem. Taketo spravanie a vyslovene nervozita agresia vobec nemusia byt psychickeho charakteru..ale aj zdravotneho. Syn byval priserne nervozny..uplakany a nahnevany uz ked vstaval..az casom sa pridruzili bolesti brucha..a bola z toho celiakia...ked sa vynechal lepok zrazu akoby zle nalady a cudne spravanie utali. Aj tu moze byt pes zakopany..nemyslim priamo v celiakii...ale su veci ..ako napriklad tie intolerancie, kedy nespracuje traviaca sustava urcity druh potravin a tie prejavy mozu byt aj psychicke. Ak je vsetko doma v poriadku, ja by som este pred psychologom porozmyslala aj o veciach zdravotnych.
@radka288 presne tak ako hovoríš. Preňho žiaden trest nie je dostatočný. A nezmlátim ho predsa ako zmyslov zbavená. Aj tak to nemá zmysel. On si z toho nič nerobí. Prekonzultujeme to so psychologičkou. Potrebujeme pohľad odborníka.
@negymama a riešili ste to niekedy aj odborníkmi?
@simona20201309 nie neriesili. Sama som sa snazila najst k nemu pristup.
Ako tu niektori spominali, udriet ho alebo mu nieco zakazovat nemalo velky uspech na zmenu spravania. On sa kludne vzdal aj spolocnosti, veci, cinností, vyletov.
Skor som videla, ze sa proste nevie ovladat, v amoku doslova vypinal mozog. Paradoxne viac mi vadili tie jeho manipulacne tahy.
Z velkej casti z toho "vyrastol", mala som k nemu doslova prijmajuci pristup, kazdy vecer som mu vravela ako ho mam rada, ako ma tesi, ze sa mi on narodil a co dokaze. Vedela som ho dostat na cinnosti, ktore mal rad, napr. miloval ludove rozpravky najma madarske /otca ma madara/, tak hoci som slovenka som sa trochu priucila citat po madarsky, tak sme sa zblizili, prijali sa. Menej mi liezol na nervy a aj on sa postupne viac prisposoboval, bol pristupnejsi mojmu dohovaraniu, snazil sa zlepsit v spravani. Potom sam bol rad, ze po rokoch az v piatom rocniku ho akosi aj spoluziaci zacali akceptovat, nasiel si kamarata. Predtym ho deti bud ignorovali alebo sa mu pomstievali, lebo aj on bol ako autorkin taky, ze zakerne stipal deti az do modrin, bol protivny, utocny, urazlivy...decka mu to netolerovali.
Hold chlapci, taká som šťastná za moje dve dcéry. Preto som nikdy chalana nechcela, hneď keď sa dalo som si dala v tehotenstve zistiť pohlavie, aby som bola v kľude...