Platí na niektoré deti iba tvrdá ruka?
Ahojte, nemyslite si že som krkavčia mater alebo čo ale syn bude mať čochvíľa 2 roky a neskutočne skúša hranice. Robí naschvaly a pritom sa na mňa pozerá a rehoce a sleduje aká bude moja reakcia a keď poviem aj 30x nie nebuchaj, nehadz hračky, pošli mi to autíčko, pod sa hrať inak ... Bla bla... Tak on proste robí just to čo mu ukazujem a hovorím že nemá robiť. Útočí niekedy aj na nás. Keď ma hnev a protest prejavuje to búchaním hlavy o stenu, zem. Vždy len tá hlava. Žiadne kopanie alebo hádzanie sa o zem a krik nič také. A naozaj dochádza mi trpezlivosť keď všade sa hovorí ako dieťaťu vysvetliť a ukázať a rešpektovať a ono ma z toho iba prdel a x krát denne! Pomôže fakt iba keď už zvýšim hlas keď je to neúnosné alebo ho silnejšie chytím a do očí mu hlasnejšie vysvetľujem alebo po zadku. Tak ja neviem už fakt. Inak čím viac sa mu venujem, tým je to horšie. Mobil naozaj v rukách skoro celý deň nemám, čiže ani robotu si poriadne neviem riešiť, čiže nie je to vôbec o tom.
Najhoršie že vonku mi každý hovorí aký je on kľudný, milý a zlatý. Doma mi za chvíľu byt padne na hlavu aký je "milý a kľudný"
Poraďte pls 🙏🙏🙏
Pred rokmi som tu na koňovi riešila to isté 🙂
Dnes doma puberta najvyšší level, radšej by som mala 3 malé vzdorovite deti.
🙂 Posielam veľa síl 😉
Autorka ani nevieš , ako dobre ti rozumiem . Ak sa budeš nudiť niekedy kľudne pošli správu . Ja mám doma takmer to iste v ženskej verzii 🤣 ale už bude mať 2 a pól a žiadne zmeny nebadam
Neposuvaj svoje potreby bokom. Toto robia mamy automaticky, ale ono ich to dobehne, lebo po case budu mat pocit ze su otrokom dietata.
Urci si co je pre teba dolezite cez co neprejde vlak. Take zaklady ako najest sa, umyt sa, vycikat, ucesat tie vzdy daj na prve miesto a kludne nechaj dieta cakat, alebo si stoj surovo za svojim.
Mne pomohol internetovy kurz Nevychova. Mamy si velmi chvalia knihu Respektuj a byt respektovany.
Joooj na moju zazracne platilo, namiesto nebehaj-kracaj, nebuchaj hrackami-pomalicky poloz a pod. 🤷
Mám podobne dieťa ako ty, dcéru, má už 7 ... Tu ti budú radiť hranice, a dohovaranie, vysvetľovanie ... Ale sú aj deti, na ktoré nefunguje nič. Fakt. Mám jedno také doma. Začalo to okolo 2 rokov, trvá to doteraz, aj keď tie prejavy sa samozrejme menia, ale stále je to ťažké. V škole, na krúžkoch, v športe, všade ju chvália, je obľúbená, šikovná, ale doma je to masaker. ... Je to ako keby sme mali doma 7 ročnú pubertacku..
radu pre teba nemám, ale držím palce a prajem ti pevné nervy a možno ešte existuje nádej, že ten váš z toho vyrastie 😉
Nie tvrda ruka, ale pevne hranice a bozska trpezlivost. A strazit tie hranice, nie nevyhnutne dieta. A dychat, predychavat, aby si ho nezabila😆 ja mam prve dieta nenarocne, rozumne, da sa s nim vysvetlovanim, druha dcera divoska, upravila som teda aj prostredie, aby som si to zlahcila.
Dvojročné dieťa nevie robiť naschvál, on to ešte nevie rozlíšiť. Súš odísť z jeho zorného poľa do inej izby, možno keď zistí, že ťa nevidí, nebude búchať. Občas to funguje na niektorých. Žiadna pevná ruka, vezmi si nejaké chrumky a začni si jesť, možno sa pridá k tebe a budete chrumkat spolu.
Detičky su rôzne ale všetko sa dá vzdy riešiť kľudom a skôr pochopia ako byť moc prisny.
aj moja malá bude mať dva roky. Keď ju porovnám so 4 ročným synom, tak ona je ešte také bábo malé. Aká tvrdá ruka? To je absurdné, veď to dieťa ešte ani poriadne nechápe čo od neho chceš a prečo. Proste je to obdobie, ktoré musíš pretrpieť. To môj starší už provokuje naschvál a to ti poviem ten riadne skúša moje nervy.
Neodsudzujem ťa za to, že si dala malému na plienku, niekedy to pomáha a obličku si mu určite neodrazila.
Ja som mala s dcérkou dačo podobné doma, len s tým, že nebúchala hlavu o stenu, ale sa hádzala o zem a bola ako vrtuľa. A nie a nie sa ukľudniť! Mohla som ja vysvetľovať, prosiť, plakať, stískať ju...nič nepomohlo! Milujem ju nadovšetko, aj guľke sa postavím, ale toto nie!!!po cca mesačnom boji bola terapia šokom! Zobrala som ju a šupla pod sprchu! Žiadna bitka, žiadne vysvetľovanie! Skúsila to ešte raz, ale viac už nie 😌a to že útočí aj na vás, my sme si tým tiež prešli....prišla ku mne a buď mi stupila celou tou jej pidi váhou na nohu alebo má uhryzla 😞 vrchol bol, keď to začala robiť v škôlke! Tak aké požičaj také vráť! Stúpila som jej aj ja a aj som ju uhryzla...potom som jej vysvetlila a dif se světe pochopila 🫣 teraz má 18, a nemá psychické traumy, ani žiadne trvalé následky ani zo studenej sprchy, ani kusancov či stúpania na nohu 😉 držím ti palce, na každé dietko platí niečo iné, musíš len vyskúšať. Držím palce ☺️
Ahoj.
Úplne Ťa chápem. Ale toto zdravé deti nerobia.
Nemyslím to zle. Môj syn bol veľmi náročný, výbušný a zásadne nerobil to, čo som po ňom chcela.
Keď syn mal 4 roky, kontaktovala som centrum porad nstva v našom meste. Syn vzdor, výbuchy zlosti, len neposlúchanie .
Pani PSYCHOOGIČKA sa vyjadrila. Že syn je taký preto, lebo Matka nie je dobrá matka.
Nakoniec je syn PAS asperger.
Sú rôzne diagnózy. Kto to nezažil, nevie,aké je náročné mať dieťa s diagnózou.
Mám aj dcéru, mladšiu. Tá keď som jej povedala, ide sa jesť, umyť ruky... A ona poslúchla. Vtedy som si začala spájať, že niečo nie je v poriadku. Povedzte o svojich obavách najskôr obvodnej (aj keď tá mne vôbec neporadila). Ale nie je to bežné a Tvoje dieťa možno potrebuje iný pristup...
Čim skôr nájdeš pomoc, tým skôr sa Ti ulavý, lebo tvoj syn je možno preťažený...
Ahoj. Aj môj mladší syn si od roka a pol búchal hlavu o zem, stenu, keď bol frustrovaný alebo nahnevaný. Bola to fáza. Postupne to pomaly odznievalo. Len mu to prosto nedovoľ, lebo by si mohol ublížiť. Ja som ho vždy zastavila, hoc aj nasilu a vravela som mu, že keď potrebuje búchať, nech si buchne rukou do gauča. Deti majú rôzne povahy. Starší je submisívny, pokojný a mladší je živel, má iné potreby, vydobíja si oveľa viac. Prešli sme si fázou búchania, hádzania sa o zem, hádzaním hračkami aj toho, že bil nás, teda sa o to snažil. Postupne sa to zlepšuje, hlavne veľa vysvetľuj, ale s kľudom. Viem, že je to v tých chvíľach ťažké, ale po čase to pomáha. Tiež som si všimla, že keď prudko reagujem, aj správanie detí je horšie. A podotýkam, že syn je zdravý, takže áno, môžu to robiť aj zdravé deti, no povahovo dominantné. Spozornela by som len vtedy, ak by dieťaťu vadili úplne nepodstatné veci, ako napr. že dnes si si vzala červený sveter a nie zelený alebo že mu na stole veľmi vadí nejaká ryha a podobné veci. To by už mohlo signalizovať PAS.
Aj s muzom sa bijete, ked nerobite tak, ako ten druhy chce? Dieta v tom veku este nevnima negaciu a ano, skusa, co moze, treba si drzat hranice, ale laskavym sposobom, aj ked je to casto tazke.
Ahoj verím ti ,že to musí byť pre teba ťažké, tiež mám takého syna, už bude mať 3 roky a každý deň len piští, kričí, vždy si nájde dôvod, aby sa mohol predviesť.. Ja už sa teším ako pôjde do škôlky a ja do práce..Verím, že je to len obdobie a bude lepšie.
Niekde som čítala, že takéto príliš vzdorovite deti majú potom ľahšiu pubertu.. Tak snáď nás to povzbudí...držím palce a veľa síl prajem 🤗
Zlá výchova od narodenia - asi studený odchov ako sa hovorí - keď nie je prítomná lásky plná výchova, ktorá začína už v brušku keď sa matka prihovára svojmu ešte nenarodenému dieťatku
Ahoj, týmto som si prešla aj ja, skúsiš dať po zadku, po rúčke a spraví to znovu. Žiadny efekt to nemá.. Či už išlo o nebezpečnú situáciu, kde si predtým ublížili, spravili to zas. To isté o zákaze (ničiť doma niečo, kresliť na stenu, atď.) len to medzi vami naruší ten najkrajší vzťah a to, že Ty si jediný človek, pri ktorom sa má cítiť bezpečne.. Nie, prosím, nebi niekoho, pre koho si všetkým...
Inak,
môj muž bol vychovavany tvrdou rukou a ver mi, vôbec nie je dobre vychovaný.. Alebo vychovaný vôbec. Vidím to krásne v reáli každý deň
trapna si sorry..sa tu robis za super matku a pritom vidno, ze to vobec nezvladas a len prskas hnev na ine matky..moze tvoj syn vobec robit nieco aj sam, alebo si mu stale za ritou?
@enya00 vyprskala si sa ty?? 😂😂😂😂 Nevieš čo znamená že druhí prskaju hnev 😂
Podla toho, čo píšeš to dieťa pochopilo ako zábavu, robiť tieto naprieky a končí to frustráciou.. Bola by som rada, keby si moju radu pochopila ako prejav snahy pomôcť ti a nie sa uraziť alebo namietať hneď..
Ja nie som zrovna obdarená trpezlivosťou, tak isto moji rodicia neboli, ale rozhodla som sa veci robiť inak..ver mi, že to treba riešiť naozaj inak..
Ak tomu správne rozumiem, vonku sa správa super, ostatní ho vnímajú ako milé a kľudne dieťa a ty tam vonku tiež, lebo si vnútorne kľudná, lebo tam sa správa podla predstav, tak?
Doma, už sú podvedome obavy, už je nepokoj, ze bude také čosi vysádzať..
Ci tomu veríš alebo nie, dieťa ako pes/zviera vycíti nepokoj matky a jeho reakcie dospelému nedávajú zmysel a ten kto ich spusta, byva rodič, ale nevie to..
Skus vykonať malý test..nastav sa tak, že aj keby ten maly zdevastoval celý byt, je to pre teba VPORIADKU, predstav si, že je taký istý super, ako vonku..ak začne robiť niečo, čo nemá, nezakazuj to, ale zober obľúbenú hračku alebo vec a začni sa s nou veľmi pútavo hrať, vzbuď jeho zaujem inym smerom.. toto opakuj celý čas a chodievaj sa kľudne von odreagovať s nim, ako bežne, ale povedz samej sebe, že ti NAOZAJ UPRIMNE NEVADI, že robí niečo zle. Akonáhle sa zapojí do inej činnosti, ktorá naruší zle správanie, veľmi ho chvál, veľmi sa raduj, že robíte niečo super.. Je to ako rada kynológa, ale tak to funguje..nervová sústava deti je nezrelá a treba iné formy pre pochopenie správneho nesprávneho..
Pre dosiahnutie vlastnej pohody:
Absolútne silne sa zamysli nad jednou vecou, máš malé zdravé dieťa, ktoré ťa miluje, ale nevie ti povedať ako veľmi, je zdravé a nemusíš bojovať o jeho život alebo žiť v neludskych podmienkach, na zničených veciach a ani na susedoch aktuálne nezáleží, dieťa má iba jeden rok 2 roky, ale čas a chyby sa nedajú vrátiť späť..toto skus sama pocítiť do hĺbky pre tvoju vlastnú pohodu..
Ak ani toto v prvom rade tebe nepomôže, ani jemu, to buchanie hlavy by som riešila s lekárom..dúfam, že je to len frustrácia, ak by nie, určite lekári pomôžu ci rám nie je neurologický problém..
Nie si jediná matka, ktorá bojuje z posledných síl denne, ale tvoje dieťa ti vedome určite nerobí zle, je na to len malé, ver tomu, tak to je.. Zažíva to veľa matiek, skus to robiť inak, ďakujem
@abbey1 to bolo keď mne už hadicka trpezlivosti začala pretekať po pár mesiacoch čo sa začal prejavovať. Teda mal rok aj dačo. Keď slovné bolo všetko bezvýsledné a čím je starší, má väčšiu silu, viac premýšľa tak to už som chcela poukázať ako sa má naozaj zastaviť. Lebo keby bol nevybehany, nevyvenceny, z nejakého dôvodu frustrovaný alebo čo, tak to človek pochopí a hneď viem čo mám spraviť aby to nebolo. Ale pri tomto netuším o čo mu ide ako o skúšanie toho čo môže a čo nie. Keď ho vezmem na ruky, tak je schopný aj vyskočiť, nedokáže byť v nervoch na rukách keď chcem zmeniť pozornosť na niečo iné, dohovor to vôbec vtedy neexist a potom nemá dohovor tiež veľmi asi zmysel keďže síce rozumie ale nerozpráva čiže to by musel byť dohovor Max v 2 vetach a to sa nedá vysvetliť v 2 vetach aby to on mentálne pochopil. A spätnú väzbu mi tiež nepovie..
A na rovinu ti to tu píšem lebo ja sa za to nehanbím, som proste človek a proste nevychovala som už 10 deti aby som všetko vedela.