Poslúchanie trojročnej dcérky
Dcerka ma 3 roky a je to uplne normalne dieta,niekedy pozlosti,niekedy povystraja,niekedy dobrunka ale asi tak ako kazde dieta.co ma vsak hneva a ohladom coho by som potrebovala radu je ako ju naucit posluchnut na prvy krat?Rozculuje ma ze ju musim neraz oslovit x krat kym spravi co som jej povedala.Neustale ma odpoved preco nie alebo "ale....".Nie som benevolentna.S manzelom jej nastvujeme velmi jasne hranice spravania a rezim aj v posluchani ale z tohto sme zufali.Ani slusne,ani potichu,ani vysvetlenim.Trapi ma ze musim na nu na 5. krat niekedy az zruknut aby vobec spravila co jej hovorime.Takto sa sprava uplne pri kazdom-ja ,otec,stary rodicia,aj ucitelky v skolke nas uz upozornili.Mate nejake rady ako na tom pracovat?Chcem aby sa naucila ze ked jej proste nieco povieme tak to urobi a nebudeme si s nou merat jazyk ani sa doprosovat.dakujem
@nini1010 u 3 ročnej uplne normalne...časom sa budu intervaly posuchnutia skracovať...teraz je to 5x kym posluchne a u nas je to v 10 rokoch max. 2 -3 x.. takze má to tendenciu sa zlepšovat. 😀 Bud v klude, všetko je ok.
@nini1010 každé dieťa skúma, rozmýšľa uvažuje.....hľadá súvislosti, zmysel vecí......
nechceš s ňou merať jazyk, nemeraj.
je ale fajn deťom vysvetliť, porozprávať, diskutovať s nimi.....
ale zas samozrejme do určitej miery 🙂
taký krásny jednoduchý príklad, ktorý platí aj pri všetkom ostatnom:
- obúvame sa....
*prečo tieto topánky? ja chcem druhé
*no lebo preto a preto a takto a takto to je lepšie
*ale aj tie druhé sú lepšie 🙂
* sú ale teraz sú vhodnejšie tieto
* mne sa nechce ale nikam ísť a chcem tieto topánky a chcem ostať doma
* ( bod zlomu u mňa 🙂 ) .......ok, ja idem.....ideš so mnou? ......( ďalej len beriem tašku, obujem sa ja, beriem kľúče a odchádzam.....neobzerám sa......skôr ako prejdem za dvere, dieťa je zázračne rýchlosťou blesku obuté v topánkach, čo som vybrala ja 🙂 a letí za mnou svetelnou rýchlosťou:
* čakaaaaaj mamiiiii
Hahahaha a bude horsie,mila moja 😁
@sardinka336 beriem si z toho teda len ze musim byt dosledna,a trpezlivo vytrvat.
Ak ťa teraz ignoruje, bude to horšie. Mám skúsenosť z okolia. Dieťa samé ale a nie a teraz ma 9 a ani boh ju neponúka ani po dobrom ani po zlom. U nás funguje 1 2 3 . Na zaciatku poviem, čo bude na 3 a sám sa môže rozhodnúť, čo spraví. Pevné nervy a odhodlanie 🙂
*Nepresviedči, nie neponúka
@nini1010 nepotesim ta, posluchanie na 1.krat? Vycviceny pes ano, ale deti? Moje deti povazujem za poslusne, ale...niektore veci opakujem 300x, niektore urobia na 1x a niektore som vzdala...casom som sa naucila, ktore posluchnutie je podstatne a na ktorom az tak nezalezi. Priprav sa na to, ze vekom sa u dietata prehlbuje vlastny nazor a pohlad na vec... taka puberta je zaujimava ;)
@nini1010 myslim,ze chces od nej privela. Mnohe tu mame aj starsie deti (6-7rocne), ale ako si vsimam,na prvykrat som este ziadne posluchnut nevidela-resp.nie ze vobec,ale nie zakazdym-pre upresnenie. A nemam ten pocit,ze my sme boli ini. Len vtedy bolo v mode dieta riadne vycapat a kedze to boli,tak radsej sme posluchli najnesjir na 2.x.
@nini1010 ja som skôr taká mama, čo výchovu nerieši ako jadrový výskum. Deti prakticky do dospelosti žijú svoj život pokus - omyl. Myslím, že keď im ich milión vyhovoriek(ktorým samé ani trochu nerozumeju) zužim na 2-3 možnosti, je podľa mňa pomerne konštruktívne 😀 Len na okraj, deti nebijem, to už by musela byť neviem aká situácia, že by som ho capla. Skôr hľadám kompromis, samozrejme s prihliadnutím na okolnosti a závažnosť.
@siska53 ja som 40 nicka a nesuhlasim, ze sme boli rovnaki, ked sme boli deti. U nas sa pocuvalo na prvy krat, nikdy sme si nedovolili odignorovat poziadavku rodicov, to iste kamaratky, ked rodicia zavelili, tak sa vykonalo, ak niekto odpapuloval, tak dostal po ustach a bolo, ja som rodicov posluchala a nikdy nemuseli na mna ruku vztiahnut, brat par krat dostal, zasluzene, podla mna celkovo mali rodicia kedysi vacsiu prirodzenu autoritu, neviem, ako to dosiahli, ale maju moj obdiv, mozno mas pravdu, ze sme sa ako deti bali, ze bude trest, uz si nespominam, ale je fakt, ze ma ani nenapadlo nepocuvnut. Dnes vela rodicov nema skoro ziadnu autoritu, idu sa s prepacenim posrat z deti a dovolia im skakat po hlave (a nielen im, podkopavaju autoritu aj ucitelom), dokola vysvetluju, vyjednavaju, prosikaju, uplacaju..
Mojim detom treba zial tiez opakovat , dcera ma nastastie uz 17 tak tej opakujem zvacsa Len preto, lebo zabudne, syn 8 tvrdsi oriesok, treba opakovat aj 3x kym nieco urobi a zvysovat hlas, ale priznavam, nasa chyba mali sme byt prisnejsi a doslednejsi, este ze nemam 3. dieta, to by ma uz asi rovno odignorovalo
Opytaj da svojej mami ci si posluchla na prve slovo....v tom veku....myslum ze chces od nej vela....disciplina a hranice su fajn ale tiez odtial potial....ha na moju dceru pocuvam len aka je dobra aka poslusna bezproblemova a tiez neposluchne na 1x....ale ked neposluchne ani na druhy tretikrat ratam do 3 a to uz zabera...moj muz mal velmi prisnu vychovu a co z neho vyrastlo? Radsej drzi ako sa vravi hubu a krok akoby mal niekomu odporovat
@nini1010 No konštruktívna rada je napr. doslednost. Ja to robim tak, ze ak napr. poviem ,,pod sem, prosím ta,, tak proste príde aj keby mali traktory padat (ok, su starší) a aj ked som to povedala 2x, ze pod sem prosim.....proste nenechat to tak lebo tak sa dieta naučí, ze ved slovo mojej mamy má váhu. Casto to vyzaduje ,,zdvihnut sa,,, a doslova ist za dietatom a povedat mu,,volám ťa,,. Snažím sa obmedzovat aj dohadovanie. Nebudem presviedčať, vysvetovat 10x ...napr. u starších tam uz nejde o to ze chcu vysvetlenie ale sa chcu doťahovat a handrkovat, natahovat čas.
@nini1010 My sa s detmi snazime v ramci miery dohodnut. Ak to nejde podobrom, na rad prichadzaju tresty vo forme odopierania vyhod...najcastejsie rozpravky, sem-tam maskrtky.
Nebazirujem na posluchani na slovo, mi potom deti pridu ako cvicene opice, ale poviem 2x pricom ten druhy raz poviem, ze ratam do troch ak sa nic nedeje, automaticky pride trest...starsi si uz zvykol, mladsi si zvyka 😉
@nini1010 Ja som tusim niekde citala, ze s detmi sa nevyjednava 🙂 Proste metoda obohratej platne. Ziadne, preco... ale... proste stale dokola opakovat to iste (ale to je asi pre starsie deti).
No, a potom som zase niekde inde citala, ze opakovat to iste na male dieta sa nema, lebo to potom dospeje do stadia, ze dieta to ignoruje, lebo sa to stale opakuje a vie, ze mama (tata, pani ucitelka) to zopakuje aj 10x. Vraj treba povedat raz (max 2x) a potom "donutit" dieta vec urobit. Uvediem priklad. Volam na syna, pod pojdeme sa obut (moj maly bude mat o chvilku 2 roky), samozrejme nejde. Zopakujem, pod, pojdeme sa obut, ak nepride, idem za nim, vezmem ho za rucicku a odvediem ho do chodby (samozrejme s kludom sa snazim 🙂), kde ho obujem. Takto vie, ze to musi spravit. No a mozno pouzivat jednoduchsie prikazy. Ja napr. ked poviem ideme upratat hracky, tak nespravi nic, ale ked poviem daj vsetky auticka do krabice, tak zacne upratovat, lebo lepsie chape zmysel.
No a tretia vec je, ze treba nie trestat, ale ucit dosledkom chovania. Opat uvediem priklad, povies, ze si ma upratat hracky a nic sa nedeje (povies to mozno este raz) a potom to nechas tak. Nepotrva dlho a dieta bude nieco od teba chciet 🙂 a vtedy povies, ale ja som ti povedala, ze si najprv mas upravat hracky, takze ti podam vodu (alebo co dieta chcelo) az potom, co si tie hracky upraces. V tomto pripade dieta pochopi, ze nie je ine vychodisko, ako danu vec spravit a je lepsie spravit ju hned.
Drzim palce, nejako vnutorne tusim, ze nas taketo nieco tiez bude coskoro cakat, ale zatial fungujeme na tychto principoch a celkom sa to da 🙂
@nini1010 prehnane ocakavanie! Toto sa da ocakavat od 4-rocneho dietata, ze zapocuje a zareaguje a aj to len v pripade, ze k tomu bolo vedene a poziadavka mu bola podana tak, aby nazanikla v beznom sume. Mladsie deti ak neuposluchnu, tak nie preto, ze nechcu, ale ze je to pre ne "sum v pozadi". Maju zahlbenie ake mi im mozme len zavidiet. Ale postaci drobnost - zdvihnut sa, chytit za pliecko, pozriet do oci a este raz povedat co je treba urobit "teraz je treba umyt si ruky"
Chce to trpezlivosť a cvik, určite sledujes aktivity svojho dieťaťa, je potrebné ju nechať ukončiť tu činnosť prirodzene aby nemala pocit, že nemá svoj názor, ak pozerá televizor poviem jej zlatko dopozeraj túto rozprávku a urobíš to alebo to alebo pôjdeme tam a tam, ak nemám odpoveď opytam sa či počula čo som povedala, odpovie áno ak nie ukážem sa jej a ona prikývne. Po skončení ak nedocupka alebo nepoprosi že chcela by ešte jednu rozprávku, prídem k telke a vypinam. To platí aj pri hraní, dohraj sa odložiť hracky a pôjdeme papat, upozornil ešte raz ze uz naberal polievku aby sa dohrala ak nie hračku vezmem a posadim k stolu. Zase u nás platí že ak príde ze este nieje hladná a viem ze ranajkovala neskôr tak si dáme obed. Naozaj pravidla musia byť, bude ich mať celý život v škole, v práci vsede bude musieť rešpektovať niekoho. A pomôže to veľmi keď začne chodiť do školy, tam tiež platí do 17:00 budeš vonku , potom prídeš a budeš sa učiť ak to nedodrží, na druhý deň kým sa nenaučil von nepôjde, proste večer už do nej nedostanem nič.
@katarinamarkova ta bleskova rychlost ke strach tvojho dietata, ze odides bez neho... Nic viac. Nic menej. Ziadne posluchanie
@zuzigirl tu ide o dôsledok, ktorý bude nasledovať ak nebudeš robiť to čo máš a čaká ju to v celom živote, v škole ak nebudeš poslúchať dostaneš poznámku, v práci ak nebudeš robiť svoju prácu dostanes výpoveď, proste je to holá skutočnosť, ide o to kto z koho. A je to lepšie keď si to dieťa vštepi čo najskôr, pravdaže v medziach jeho osobnosti, nechať ho vysvetliť prečo nemôže to a to nie ze on nebude a hotovo takto to proste nefunguje. A bohužiaľ bez strachu to nepôjde ak aj ty niečo pokasles tak mas strach aký to bude mať dôsledok.
@zuzigirl definuješ mi potom pojem : poslúchanie ?
strachom by som to nenazvala, nikdy sa pri tom deti netvárili - bojím sa, som smutný, vystrašený......skôr s hravosťou a akousi hrdosťou, už som hotový....leteli von.
nevidím v tom strach 🙂 len obyčajné pochopenie, že áno práve teraz sa ide von.
keď povieš dieťaťu, musíš sa obliecť, lebo ti bude zima.....
tiež si myslíš, že ide o vzbudzovanie strachu v ňom? bude ti zima......
neviem, myslím, že ide len o to, ukázať dieťaťu, že jeho konanie má následky.
nechytaj to, opáliš sa.....je to horúce......
vytvárame v dieťati pocit strachu, že keď to chytí niečo sa mu stane....? alebo len ho nútime zamyslieť sa, či to je fakt dobrý nápad....
na dlhú diskusiu toto.
fakt - čo je podla teba poslúchanie? podla mna je to, ak v niekom vzbudíš pocit, možno aj s pidi kúskom obáv, že zlé konanie má zlé následky a on to akosi sám pochopí a jednoducho v danom momente spraví to, čo považuje za najlepšie riešenie - t. j. riešenie, kt. sme chceli dosiahnuť 🙂
@lenkusik presne tak.....
@siska53 ak som to robila zo strachu, tak som na to uz musela zabudnut. Neviem ale coho som sa bala, rodicia ma nikdy nebili, ani sa nevyhrazali, ze ak neurobim to bude nasledovat bitka, trest .... Ja si skor myslim, ze od mala sme boli vychovavani respektovat starsich, autoritu, preto kedysi bolo radost ucit (mama je byvala ucitelka) lebo problemovych deti bolo minimum, deti boli slusne, vychovane, teraz je to vsetko JA, JA, JA deti diriguju rodicov, su ofukovane akoby boli z cukru, Len aby sa na nich nikto mrzko nepozrel, nedajboze od nich nechcel nieco, co prave nechcu robit ....

@nini1010 si pobavila 😀 sa obrň trpezlivosťou, lebo také že poslúchať na prvý krát a bez komentárov to funguje... No u psov, cirkusových zvierat a vojakov, ale u detí tak asi do 40 rokov je to niečo takmer rovné zázraku... U tých prvých troch menovaných skupín je to tiež o dlhodobom tréningu, drile a aj trestoch... Chcieť od trojročného dieťaťa aby posluchala na 1.krát - to chceš vážne príliš veľa...
Ale napr. ja doma hovorím len raz - a ak to nie je spravené, tak si to spravím sama a pri prvej príležitosti oplatím rovnakou mincou... Väčšinou ale spraví čo žiadam, lenže má 13 a uvedomuje si dôsledky plus samozrejme to neprišlo zo dňa na deň...