Prečo je starostlivosť o malé dieťa náročná?

@yoxinka no rozdiel medzi tvojou kamoškou a mnou , je taký že ja naozaj nepovažujem deti za záhul , jednoducho prišli a starala som sa a starám, nepitvem to nevŕtam sa v tom a neriešim to , neochkám nad tým aké je to neskutočné náročné . Operiem , navarím , nachystám , dohliadnem , inak mám deti max .samostatné. Som na ne sama , muž sa vyhrabáva zo sračiek do ktorých sa dostal . Mám firmu , pracujem ale HLAVNE neriešim každý prd okolo detí , nevenujem im každú milisekundu svojho života , deti žijú pri mne , učia sa pozorovaním a vlastnými skúsenosťami, žijú v deckom kolektíve aj na ulici , chodia na tréningy, na angličtinu , na výtvarku . Nevyvážam , chodia autobusom od 7 rokov. Jedno už mám mim domu , jedno skoro mimo domu a vidím že sa mi výchova podarila. Doma ešte tri. A nie nemala som všetky kľudné a spiace, dve boli riadny nespavci ,ale to boli len obdobia, ktoré jednoducho prešli .
Dnes sa podľa môjho názoru moc výchova detí prežíva, extrémne veľa času tomu rodičia venujú a často tie deti sú potom v živote stratené , lebo nevedia riešiť konflikty, kolabujú pri ťažkých situáciach , jednoducho tá helikoptnéra sa prejavuje.

@subartic
Ani ona nepovažuje deti za záhul. Ty si to celé trochu blbo pochopila. Jej deti sú schopné ostať samé doma, kým ona vybehne niečo vybaviť. Najstaršie dieťa má 12, bez problému sa postará o všetkých súrodencov spolu s 10 ročnou, keď treba. Každé dieťa má krúžky, školáci chodia všade peši/bicyklom/busom, žiadne vyvážanie. Každé má kopec aktivít, ale okolo bábatka ešte proste behať musí, tam si nepomôže. Len oni ako rodina majú ďalších milión aktivít a proste to na ňu celé doľahlo. Ona má vyštudovanú perfektnú školu, vždy si myslela, že pri deťoch bude pracovať. Robila popri jednom, potom sa nedalo. Popri deťoch si spravila aj doktorát. Ale pracovať sa proste nedá. Ide o špecifickú robotu. Ale ona teda rozhodne neofukuje deťom rite ani okolo nich nelieta. Muž tak úplne za to nemôže, v práci sa stali nejaké veci, ktoré on nevie ovplyvniť, takže to tiež nie je také, že ako sa zariadil, tak má. Ale ty si v inej situácii, píšeš, že dve deti máš už z domu. Ona má najstaršie 12 ročné a najmladšie 6 mesačné, to je podstatne iná situácia, nemyslíš???

@syslik81 to naozaj? Ci ironia? Lebo mam teda stvrte dieta a…. Neviem kolko by som ich musela mat aby sa nieco take stalo realitou 😂😂😂😂

@yoxinka nemyslím . Ja som porodila 6 detí , jedno v 17 rokoch pochovala , pracovala popri nich , krachlo mi manželstvo aj kvôli smrti syna. Rovnako ako ona som k deťom vstávala , kojila a to aj k tým dvom čo sú už preč alebo takmer preč, tým som dokonca ešte plienky vyvárala v hrnci a vešala. Pri troch posledných som založila firmu a podnikala. Ja mám tento rok 50 a môj najmaldší syn má 6 rokov, teda nie som ani zďaleka taká mladá ako tvoja kamarátka, len ja narozdiel od nej som deti nemala do 12 rokov ale som si to rozložila, len som ich teda reálne mala 6 . Pre mňa deti nie sú darom , sú to deti ktoré prišli mojim a manželovým pričinením , ja som ich priviedla na tento svet a teraz nebudem predsa ochkať nad tým ako je to strašne ťažké a náročné a čo všetko to obnáša . A zároveň ja sa nehrám na štastnú rodinu , reálne popisujem ako to u mňa je .

u mna naopak - do 3 rokov totalna pohoda, najlepsie obdobie, rodicovsku dovtedy som si doslova uzila.
potom prisiel zlom.
je to individualne (a nie, pomoc z kazdej strany nebola)

@yoxinka a karieru by som nikdy zdravým deťom neobetovala , na to sa mám príliš rada.

Mne nepríde starostlivosť do 3 rokov náročná, skôr potom keď sú už staršie vzdor a pod. jedine čo mi chýbalo bol spánok, takže to bol niekedy záhul po pár nociach, čo som nezažmúrila oka fungovať cez deň, ale nejako som si zvykla a dala to, teraz mám už staršie deti a tam sú zas iné veci náročné, trošku sa desím puberty :D, lebo ja mám vcelku akčné deti, ale mám len dve tak sa dá, ale prijala by som kľudne aj 3 a 4 dieťa, ale chlap už sa zdráha, tak asi ostaneme pri dvoch 😅. Mňa to zas akoby napĺňalo starať sa o také malé deti, ale viem, že každá žena to tak nemá, teraz mi to dokonca chýba, so staršími deťmi to je zas iné. Tiež pomoc nemáme s deťmi iba výnimočne, väčšinou sama som okolo nich behala keď boli maličký, ale mne to nevadilo - rovnako ako teraz ak je treba.

Nemám pocit, že by to bol nejaký záhul, práve naopak ja som si to užívala ale mam teda len jedno dieťa 🤷🏻‍♀️ Podľa mňa práve naopak každý hovorí popredu o tom ako je to náročné atď. Pre mňa prišiel záhul až po tých 3 rokoch keď som sa vrátila do práce 😃

Ja by som k tejto diskusii ešte dodala, že najviac záleží na dieťati. Moja dcéra bola a je dieťa, akých by som mohla mať aj štvorčatá a nebol by problém - od narodenia pekne spáva, nikdy nemala problém s kŕmením, stále usmiata, bezproblémová doma aj v kolektíve. Syn bol čosi úplne iné - plakal každý deň a bežne plakal aj viac ako desať hodín do dňa. Počúvať neustály detský plač bolo na psychiku neskutočne náročné a keď sa to skombinovalo s tým, že v jeho ranom veku nebola jediná noc, kedy by som spala viac ako 5 hodín (pravidelne prerušované), tak to viedlo k tomu, že som pochopila matky, ktoré situácia dohnala k tomu, že udusili vlastné dieťa vankúšom.

Spával jedine v nosiči, alebo ešte často v kočiari. Podľa lekárov bol zdravý, ale ja si nemyslím, že je normálne, aby dieťa prvý rok svojho života spávalo pár hodín denne a inak plakalo a plakalo. K tomu sa narodilo na mieste, kde sme sa čerstvo pristahovali, tisíce kilometrov od rodiny a kamarátov, teda žiadna pomoc a navyše všetky tie komplikácie, ktoré sa spájajú so sťahovaním sa do cudziny.

S mužom sme pracovali po nociach tak, že sme sa striedali, kto stál pri stole a ťukal do počítača... i keď stál je blbé slovo, museli sme sa tam natriasať aj s dieťaťom. Ak som mala súrnu prácu a dieťa neprestávalo revať, muž sa s ním bežne o polnoci prechádzal po uliciach.

Dnes je školák, som hrdá na to, aký samostatný a rozumný chlapec to je. Čokoľvek, čo prišlo po jeho prvých narodeninách nebolo ani z tisíciny také náročné, ako jeho prvé mesiace. V škôlke aj škole chválený ako jedno z najlepších a najšikovnejších detí, netuším, čo je to obdobie vzdoru, rovnako neviem, čo to je mať neustále soplíky; štvrtá, piata a neviem koľkatá choroba a podobné veci som v živote na svojich deťoch nevidela, nemám najmenšie obavy z jeho puberty. Od 1. narodenin som si ho začala užívať, napriek tomu, že som pracovala na čiastočný úväzok, som stíhala byť hodiny vonku, k tomu bábätko, opakované sťahovania sa do rôznych krajín a všetko vybavovanie k tomu, časté cestovanie a v pohode aj koníčky a voľný čas pre seba. Mať len dcéru, tiež nechápem, čo je také ťažké na starostlivosti o bábo.

@subartic
Áno, v tom je to ťažšie, že ich má nasekaných hneď po sebe. Úprimne, ona nevdela, že veci budú tak ako sú. Plány boli trochu iné, myslím s prácou jej aj mužovou. Deti chceli, oni vžey chceli veľkú rodinu, len jedna vec je o tom snívať, druhá to žiť. Vieš čo, ale ona sa nejako nesťažuje. Ja s ňou mám veľmi úprimný vzťah a poznám ju najdlhšie zo všetkých ľudí, ktorých má okolo seba. Poznala som ju bezdetnú, viem aká je povaha a tak. A ani na dokonalú rodinu sa nehrajú. Oni tak proste žijú, že deti netušia, že rodičia niečo riešia. Svoje veci si riešia medzi sebou, ja mám akurát to privilégium alebo čo, že mi verí a vidím do toho oveľa hlbšie. Ty si inak super, že si všetko zvládla, snímam pomyselný klobúk pred tebou. A s tou kariérou … ja som jej hovorila, že buď bude mať jedno dieťa za druhý alebo bude makať na sebe a pracovať. Ona neverila, že tie veci nedá naraz … Jej kamoška sa brutálne vymakala v tom istom odbore, ale ona vedela, že deti v tomto budú brzda, tak ich mala dve hneď po sebe, niečo robila popri nich a keď malo druhé 2 roky, pracovať začala naplno.
Má skúsenosti, prax a dnes je tam, kde by moja kamoška chcela byť, ale proste popri 5 telatívne malých deťoch nemá šancu.

Inak mohlo by to byt v osnovach.. Starostlivosť o domácnosť a výchova k rodičovstvu +nejaké hodiny o starostlivosti o dieťa..mohlo by to byt aj dobrovoľne napríklad..

Pretože to dieťa do 3 rokov je na nás veľmi fyzicky i psychicky závislé a to si od nás vyzaduje vela síl. Mame menej pomocí ako naši predkovia, kedy ľudia žili vo väčších komunitách. Ako píšeš, je to jednoduchšie, keď máš rodinu alebo niekoho, komu môžeš obcas dieťa zveriť.
Starostlivosť o domácnosť sa síce zjednodušila, no čas, ktorý s dietatom musí matka stráviť je rozhodne väčší.

Pretože kedysi žili pod jednou strechou aj 3 generácie a to sa vytratilo. Vtedy nastávajúce mamičky už z domu videli a vedeli, čo ich čaká, teraz je to ozaj že žena do toho spadne rovnými nohami rovno pôrodom, plus teraz naši rodičia pracujú tak dlho, že často nie je moc priestor na to, aby pomáhali ešte s vnúčatami. Áno, súhlasím, malo by sa to zakomponovať do škôl. Ľudia by vedeli do čoho idú a aj tie partnerské vzťahy by neboli také skúšané príchodom bábätka. Mám deti 3, ale pri prvom mi presne toto išlo hlavou čo aj tebe. Že mi nikto nič nepovedal. Asi som sa mala viac pýtať.

No a tiež je rozdiel dieťa a dieťa

Počkaj pubertu, keď budeš ten najnenavidenejsi človek na svete, keď ti nebude dvíhať mobil,keď nebudeš mať ani len, tušenie čo sa deje.To ešte len budú radostí 😂😂😂

@minenkak Nemusí to tak byť, môj najstarší syn mal pubertu úplne kludnu, nikdy sa mi nestalo, že by mi nedvihol mobil. Samozrejme záleží na povahe dieťaťa aj rodiča. Uvidíme ako bude druhý a tretí, možno zmením názor. 😁

autorka-niektore mamy balia 3 mesiace deti do perinky, deti krasne spia, niektore ich len nakrmia , prebalia, daju do postielky, zavru dvere a maju pokoj,3 h, vela casu, krasny zivot...kolke maju spalnu na poschodi rodinneho domu, a deti su hore, mamicky dole...pripadne sa o deti staraju pribuzni...

potom sa necuduj, ze ti tu pisu, co pisu..

a potom tu citas...preco moje dieta v 3 r. nerozprava, ...atd...

Nie nieje. Ake si urobis,take mas. Ja som dokonca mohla zdrhnut do prace a dieta dat do jasli,ale mne bolo doma dobre,naozaj dobre.

Autorka - neviem preco to tak je, ale suhlasim. Tiez si myslim, ze je to tazke obdobie ako psychicky tak aj fyzicky. Mna to pri prvom dietati uplne zomlelo, lebo som o babatkach takmer nic nevedela.
Uz mam dve, je to uz lahsie teraz.

@alana1 materstvo a rodičovstvo je veľmi náročné. 100x horšie ako chodiť do práce. podľa mňa sa na to nedá ani pripravit. Každé dieťa je iné. Vidieť to denne. s jedným riešiš to s druhým oko. Mam 2 mesačného a 20 mesačného. Niekedy by som uvítala viac pomoci. Sme tu s mužom tiež na všetko sami. Sem tam niekto príde pomoct

Nemám rada také sudenie, že kto vraví opak klame.. nech už ide o cokolvek.. každý má predsa iné deti, inú povahu, iny život akoby to mohlo byť také zovšeobecnene že každý kto nemá pomoc si trha vlasy akoby bolo staranie sa o dieťa niečo nepredstaviteľné?

Nemala som nikdy pomoc, ani som o nu nežiadala.. druhe dieťa sa mi narodilo keď malo prve 1.5r a bolo to moje najkrajšie obdobie života, okrem pol roka prvého syna - to som mala popôrodnú depresiu.. tretie sa narodilo keď malo druhé takmer tri a keďže bol extra náročné dieťa tak to už bolo trocha iné.. boli samozrejme náročné dni aj s prvými,.ale bolo to pekné.. premna je s deťmi najnáročnejší prvý rok dieťaťa, ale nie je to tak že by som o tom uvažovala ako o zahule.. proste sú to deti a my sme sa postupne naučili spolu fungovať a vždy budú obdobia keď si človek povie do prdele aj s tým...

Ale sú to iba obdobia, tie skončia a zase bude dobre.. uvidíš skončí zima a skončia aj taky horší pohľad na život..

A to si počkaj do puberty. Len vtedy uvidíš, čo je náročné.

ja som to tiez nevnimala ako ty..hoci moja mala nespala do 3rokov ani jednu noc,kazdu hodinu hore,ked mala 2roky narodil sa syn,ten spal lepsie,ale dcera zase bola od cca 3 rokov stale chora,prekonala febrilny,zapal pluc...a pomoc ziadna jedine manzeleva a obaja cisarskym.ale to neznamena,ze ty to nemozes citit ako pises,moja kamoska dodnes tvrdi,ze materska boli najhorsie roky jej zivota,ze nevladala,bolo jej do placu casto,citila sa hrozne ako zena a pod. a vobec to neznizuje jej lasku k detom,ona sa odhodlala na dve,lebo chcela,aby dieta nebolo samo
takze si uplne normalna aj ked to vnimas takto,je to v poriadku a hlavne,neboj sa,vsetko prejde,pre to je to pri druhom lahsie,lebo uz vieme,ze vsetko prejde😊

@zuzinka888 preco si plienky prala? Moja sestra sa narodila pred 22 rokmi, mali sme pre nu jednorazove plienky, aj zvukovy kolotoc, aj elektricku odsavacku

@mimi3008 alergie, zvukove hracky som nemyslela kolotoc, ale roznych mededikov ktory precitaju kratku rozpravky, ci spievaju v anglictine, alby pera....

Prečo sa pýtate ,také veci.ktochcel mať deti ,musí zistiť či to je ťažké ,alebo ľahké. Kolke ženy by chceli mať dieťa aj z domova a nemôžu hneď.roky utekajú.vazte si to čo máte. To je moja odpoveď.pekny deň.