Sebavedomé dieťa a nesebavedomý rodič

@ladyvi tak ju na ihrisku nenapominaj sposobom, akym to robis.. POvedz len nie, do deti sa nestrka.. ak to budes robit, musime odist... , ked sa nepozdravi dieta v obchode, co sa stane? Ty sa nahlas pozdrav a ona si osvoji, ze to tak ma byt. Skor povedz nieco ako, v obchode sa zdravime.. Ak nas potesi, ze cosi dostaneme, podakujeme sa a tak babka/teta/ neviem kto vie, ze si sa potesila.. a pod.
Je este mala, takymto sposobom (upozornenia, prikazy, zakazy) sa dostanes presne tam, kam nechces.. Ze bude submisivna, bez vonkajsieho impulzu nerozhodna. Daj jej volnost.. A hranice, tie su dolezite.. Prirodzene nasledky.. tak sa nauci zodpovednosti. Ak ju riadis napominanim, prenasas zodpovednost na seba (mama povie ok, tak ok, ale co ak tam zrazu mama nie je
A hlavne neanalyzuj, nerozmyslaj nad tym privelmi, ona nie je ty! 🙂
Este mi napadlo s tym tancom - tak pusti hudbu a tancujte doma spolu. Ty mozno popracujes na svojom strachu a ona sa mu vyhne 😉

a mimochodom riesila som to iste.. Moja asertivita je vydreta, vedome som na sebe roky pracovala.. A stale sa v niektorych situaciach citim neprijemne bez priciny.. Zijem s tym, co mi ostava 🙂 Moja dcera je starsia ako tvoja a tak uz vie pomenovat, ked je v rozpakoch a pod. Takze sa o pocitoch vela rozpravame, zdoraznujem jej, ze jej cena nezalezi od hodnotenia okolia.. Je skor tichsia, introvertna, ale je oblubena a rozhodne nie je nesebavedoma 🙂

@0silvia0 ved prave - ked mala tvoja mama privelke ego, tak je jasne, ze na vas sa to podpisalo.. Taky clovek neustale , hoci aj podvedome, dava najavo, ze je lepsi ako vsetci naokolo, nik nie je dost dobry.. S tym sa dietatu tazko vyrasta..

@berenika39 uplne s tebou suhlasim!

mne sa zda, ze dcera nemusi byt nesebavedoma, ale introvertnejsi typ a to je velky rozdiel, pozor na to. Aj introverti mozu byt sebavedomi. Preto to rozlisuj, aby si ju zbytocne netlacila do extrovertnosti (aby sa nehanbila atd).
k tomu sebavedomiu - podla mna, ak ma dieta rodicov, ktori dietatu davaju pokojny domovsky pristav, dieta primerane ocenuju (a pre dievcata je velmi dolezite, aby ich aj ten otec mal za princeznu), podporuju a nezhadzuju, tak to sebavedomie bude mat. Je dobre, ze si uvedomujes svoje rezervy (si kriticka, nepacis sa sama sebe atd - podla mna pracuj najma na sebe a dieta to casom od teba bude kopirovat. Nie je mozne, aby vyrastlo sebavedome dieta pri nesebavedomom rodicovi, lebo nech jej povies cokolvek (aby bola taka ci onaka), nebude to autenticke. Niekedy mam pocit, ze byt vychova dietata, je hlavne vychovou rodicov - teda aspon ja som musela velmi zapracovat na sebe (a to stale musim, lebo tiez mam milion nedostatkov, ale vsetky aj tak neodstranim a ani nechcem). Ono sa hovori, ze deti nas zrkadlia - to ,co chceme zmenit, napravit u nich, by sme mali napravit najprv u seba. Mne to dlho trvalo, kym som to pochopila a musim uznat, ze nieco na tom pravdy je.

@beronsche ano, asi mas pravdu...

Zaujimave postrehy su tu, len ci som uz viac skody nenapachala, ako som myslela. Ale tak snad vzdy lepsie zacat neskoro ako vobec.

@ladyvi prečo myslíš, že si napáchala už nejakú škodu?

@ladyvi Inak ako dieťa som bola ako tvoja dcéra, odmietala som na povel recitovať, hanbila som sa veľmi, nemala som rada, keď si ma niekto priveľmi všímal, neznášala som to, keď ma niekto komentoval či v dobrom, či v zlom. A hlavne som neznášala, keď ma niekto chválil...

@0silvia0 ja som bola tiez taka, ani na zapise do skoly som nepovedala ani makke f. A teraz ucim ,vystupujem pred ludmi a nemam s tym vobec problem 🙂

@hradnapani s tým zápisom nápodobne, utiahnutá, introvertná... ono časom sa človek akosi uvoľnil a sebavedomie prišlo samo a hlavne práca s ľuďmi človeka dosť vytrénuje...
A mama mi vždy hovorila, že som jej nikdy nechcela dovoliť pohladenie, postískanie, že som sa od nej odťahovala...

Nemôžeš ju naučiť niečomu čo sama nevieš a to je sebelaske. Nauč sa milovať sama seba a ona bude tvojim zrkadlom.

Dobrá téma fakt. Vonku som nad tým rozmýšľala a tiež som dospela k názoru, že ak chces niečo zmeniť na dieťati, musíš sa sústrediť na seba. V podstate sú deti taká šanca na osobný rozvoj, lebo na nich pekne vidno vlastne chyby

@ladyvi prijmi ju taku aka je aj so svojimi chybami, ktoré na nej vidíš, lebo sú tvoje😅nie každé dieťa je extrovert a bude tancovať, spievať, hrať sa na ihrisku.

@luccija vies mne nejde o to, ze by som ju neprijala s je vrtochmi, chybami, alebo jej osobnost. Je to moje dieta, nechcem byt voci nej kriticka a ani nie som. Podla mna je uplne jedinecna 🤭 ale skor mi slo o to, aby som jej vlastnym zlym pristupom neurobila skodu na osobnosti. Ani introvertnost mi neprekaza. Prave naopak. Jednoducho ju len nechcem udupat, lebo si neuvedomim, ze robim nieco zle. A tak, ked si nieco precitam tak to nakopne k zmene. Napriklad ta uplna primitivnost, ale som si to neuvedomila, ale poovedat ze v obchode sa zdravime, namiesto mojho "preco si sa nepozdravila? To sa neslusi".

@ladyvi si na seba prilis prisna... Skus aj seba prijat taku aka si.. A ziadne skody si nenapachala, neboj sa. 😉 Ak chces zmenit sposob komunikacie, ta kniha, co sem dala berenika link je vyborna. mne sa paci aj tato: https://www.martinus.sk/?uItem=167663

@ladyvi každý rodič sa podpíše na dieťati v niečom negatívnom😀ale chápem Ta menej rozmýšľaj tiež mám dcéru, tiež vidím v nej moje chyby, povahu...a tiež by som chcela, aby bola vo veľa veciach iná.Ludia robia chyby...čo by Ti potom v dospelosti vykrikovala, že to je kvôli tebe, ty si ma tak vychovala a to si mi dala, nedala😅počúvam to v práci denne vzťah rodičia detí je veľmi komplikovaný na celý zivot

@ladyvi no vidíš, minule si povedala, "prečo si nepozdravila, to sa neslusi" nabudúce povieš možno nieco správnejšie. Uvedomovanie je už polovica úspechu. Nečakaj od seba dokonalosť, ale super, že nad tým rozmýšľaš. Inak keď moja 4 ročná nezdravila a mne to už fakt bolo každý deň trápne (ja zdravim), raz som na ňu trochu nakricala a odvtedy to zrazu pekne ide. Bola to posledná voľba uz, ale mozno v tomto prípade pre nás vzťah a všeobecne lepšie ako mať z nej nervy každý deň.

@ladyvi vies co sa hovori, netreba deti vychovavat, staci pekne zit a deti sa pridaju 😉 najlepsia vychovna metoda bude ked zacnes od seba a dcera ta zacne zrkadlit inak, ked zmenis svoj postoj sama k sebe 😉 ja som zacala chodit na kone kvoli dcere, pretoze potrebovala hipoterapiu a samozrejme nechcela, ale tiez som nebola na zaciatku tomt naklonena, lebo som sa bala. Osobne mi to pride az pokrytecke a klamarske, aby som od deti vyzadovala nieco co nie som ochotna sama robit. Ty musis, aj ked sa bojis, ale ja nemusim. Alebo ich ucila veci, ktore sama nedokazem urobit. Najlepsia vychovna metoda je vychova prikladom 😊

@ladyvi čítala som aj zopár tvojich doplňujúcich príspevkov a nemyslím ze u dcéry to bude povaha a nie to žeby si mala zlý prístup. Keď to, co ti na nej vadí začneš moc riešiť, môže mať z teba pocit ze ju neprijmas takú aká je. Inak baby dobre radia pochváliť atď.ale vyzerá že všetko vlastne takto robíš.

@ladyvi asi to s tým tvojim sebavedomím nebude tak zle, keď si vyštudovala, kariéra, rodina...mňa by si nedostala tiež tancovať ani spievať😊spoločnosť mam rada, ale neupriamujrm na seba zbytočne pozornosť.v živote som nebola v tábore,nechodila som do škôlky až do predškolskej aj tam nerada.Skolu som zase milovala. u rodiny na týždeň cez prázdniny ako iné deti neexistovalo a presne takého mám syna😀práveže ja ho chápem nechce, tak nenutim a čo som sa napocivala od druhých, že musi ísť do SVP, že o veľa veci pride a pod ..U teba úžasné funguje zrkadlenie 😊každý si nájde svoju cestu neboj sa aj tvoja dcéra.Si naozaj na seba prísna aj ja vo veľa veciach.Ak by sa chcela odviazať byť roztopasna robila by to....má asi takú povahu nepotrebuje to.Su deti, ktoré od malička chcú byť všade, všetko zazit vyskúšať a potom tie druhé.Vobec to nemusí byť o sebavedomí, ale nechce, nepotrebuje.Bud rada,ze si stojí za svojim a nechce....nie je nič horšie ako spĺňať rozmary a požiadavky druhých.

@ladyvi ja ako dieťa som mala tiež problém pozdraviť. Pamätám si, že mama mi naznačovala, aby som pozdravila tým, že mi pár krát jemne stlačila ruku, ja som chápala čo odo mňa chce, ale neskutočne som sa hanbila... Lebo keď som pozdravila, druhá strana mi venovala nejakú pozornosť a pár slov, o ktoré som ja ako dieťa vôbec nestála...

@0silvia0 sebavedomost nemusí a vlastne sa ani nespája s extrovertnostou. Sebavedomie tiež nie je sebahodnota. Tvoj otec nemal vedomie o sebe samom? Mal sa rad? Ponižoval seba aj iných? Zdediť sebavedomie alebo nesebavedomie sa nedá. Môže byt vzorom ale aj tak dá buduje a buduje sa v detstve. Ak sa niečo v detstve pokazilo, nemôže za to povaha ... ale práca oboch rodičov. Obaja boloˇi predsa prítomní na ceste budovania seba- vedomia.

@matapo nemôžeš vychovávať tri rozdielne osobnosti rovnako. Ja viem že si to myslela tak že im dávaš veľa lásky a nechceš nikoho ukracovat. Ale možno ten ustráchane potrebuje iný a oveľa citlivejší prístup ... to len taký komentár si do opil na margo toho, že výchova rovnako nikdy nefungovala a je to mýtus

@simcika toto sú také otázky, či sa mal môj otec rád... a čo ja viem, či sa mal môj otec rád? Dominantná bola hlavne moja matka, otec submisívnejší. Môj otec je teraz úplne iný človek ako bol vtedy, keď sme boli deti. Môj otec vekom veľmi dozrel. Človek sa mení celý život, okolnosťami, zažitými zážitkami, vekom atď. Ja som nikde nenapísala, že sebavedomosť sa musí spájať s extrovertnosťou, ja som len uviedla príklad moju mamu. A na margo výchovy v ranom veku k sebavedomiu a práci oboch rodičov: deti sa kedysi vychovávali podľa jedného vzoru a indivuálny prístup sa nepestoval, vzťahová výchova sa nepestovala, napriek tomu, že mojich rodičov hodnotím v mojom detstve s porovnaním s ostatnými rodičmi maximálne pozitívne, ja som toho sebavedomia v detstve veľa nenadobudla. Vypestovať som si ho musela sama, pracne, časom...
S tým, čo si napísala @matapo maximálne súhlasím...

@0silvia0 no ta otázka bola presne mierená k tomu, že si sebavedomie pestujeme a mama bola na teba až príliš extrivenrtna a sama si napísala že si povaha otcova ... alebo že si to zdedila po otcovi. Isto že ti bol v nejakej fáze asi vzor nejakého správania sa- chcela som tým len povedať že si ti nemohla zdedit lebo to bolo len odkukané a víac ti to vtedy vyhovovalo mat otca za svoj vzor ale v dospelosti si aj tak musela dopestovať ďalšie sebavedomie na svoj štýl 🦋 dúfam že sa chápeme

@simcika môj otec je introvert, mama extrovert. Všetky tri dcéry sme zdedili otcovu povahu. Určite za povahu dieťaťa zodpovedajú gény a prostredie výchovy. Určite sa čo-to dá zmeniť, ale isté črty sú dedičné. Nestačí odkukávať, človek sa s istými črtami rodí. Zaujímavé je, že presne identické povahové črty zdedil po mojej matke môj syn, dcéra má introvertné črty po mne a manželovi (manžel je tiež veľký introvert). ak by sa odkukávalo, náš syn by hádam niečo z nás, rodičov odkukal. Poviem ti, že náš syn z nás neodkukal nič, toto dieťa je ako kukučie mláďa, nič z nás nemá, absolútne nič... ale keďže som túto povahu poznala zo strany matky, vedela som s ňou výchovne ako-tak narábať. Čo moja mama s nami až tak nevedela, stále nám dávala najavo, že sme príliš tiché, slušnučké, nie ako ona a jej to akosi vadilo. Ale určite to nerobila nejako často, ale deťom tieto situácie zostávajú akosi v pamäti. tu bude v jej postoji asi pôvod v tom nesebavedomom pocite zo seba, že neakceptovala našu introvertnosť a chcela z nás mať dievčatá podobné jej.

@simcika https://eduworld.sk/cd/martina-matejova/2193/ha...

@0silvia0 ved prave, keby clovek aspon vedel nejako identifikovat na sebe, ze preco je aky je. Ja napriklad vobec neviem, preco nemam sebadoveru. Ale urcite ju nemam uz od malicka. Uvediem priklad. Chodievala som na basketbal. Od 6 rokov. Trener ma mal rad, dodnes si ho pamatam, aj ten moment, ked nas zaradzovali do nejakych skupin a pri mne sa az 2 treneri zastavili, mala som len asi 8 rokov a povedali, ze toto dievca si vychovame, je to talent. Neboli to telocvikari ale viedli aj ligove basketbalove timy. Prisla prva sutaz, a ja som sa z toho kruzku odhlasila. Sama. Ze nejdem. A uz nikdy som sa tomu nevenovala. Trener si ma aj po rokoch pamatal, ked ma stretol, ze ma bola skoda. A takto sa to mnou tiahlo stale, v podstate az do dnes. A verte ci nie, mna to tak se*ie. Vela veci mi uslo pre to moje strachovanie sa z publika, pozornosti na mna. Preto sa nad tym tak zamyslam. Ale tak som rada, ze som tu dala tu temu, lebo si viac vsimam malej prejavy a snazim sa ich viac chapat ako hanit.

@ladyvi veď to je fajn, že svoju dcéru dokážeš pochopiť, je to oveľa lepšie, ak by mala mamu, ktorá by ju do niečoho nasilu tlačila a nechápala a neakceptovala jej črty osobnosti. Ja už to neanalyzujem, prečo je niečo tak a prečo onak. Jednuducho každý je nejaký, niekto je utiahnutý, niekto sebavedomý, niekto introvert, niekto extrovert.