Sebavedomé dieťa a nesebavedomý rodič
Ahoj,
Vedeli by ste mi niektora poradit ako "uchopit" vychovu dietata,ak nechcem, aby z nej vyrastlo nesebavedome ziena, ako som ja? Chcela by som si trochu v tomto smere precitat nejake nazory, alebo mozno aj knihy, ak by ste vedeli odporucit.
Problem som ja. Chyba mi sebavedomia aj sebelaska. Som na seba kriticka, nepacim sa sama sebe, vazim si samu seba, to aka som ako clovek, ale to sebavedomie mi chyba. Netrapi ma to nejako extra, nemam z toho depresie, ale v zivote mi to casto komplikovalo zivot v skole, v praci, v prejave, to nekonecne pochybovanie o sebe, svojom vyzore, svojich schopnostiach.
Mam dceru a vidim, ze uz zacina zrkadlit tieto moje crty. Pritom ju chvalim, aka je krasna a sikovna.
@eliska13 hej, generácia 40+ má svoje traumičky. Hej, neboli sme chválení, objímaní, dlhodobo kojení, mnohí boli v 9. mesiacoch v jasliach, čo tí citlivejší musia rozchodiť ešte v štyridsiatke. Nikto nám okolo riti nebehal ako to robíme našim deťom. Ale zas tí naši rodičia vychovávali ako vedeli, oni tiež tú výchovu nemali až takú ideálnu. Síce mali matky doma, poväčšine ženy vtedy nepracovali, ale vtedajšia mantra bola robota, robota, robota až potom decko tiež nebolo ktovie čo. Ja tým našim rodičom ani nič nezazlievam, robili ako vedeli, my tiež robíme a vychovávame ako vieme, hoci to nie je vždy ideálne. Ale nie sme roboti, nemáme všetci vyštudovanú psychológiu, tak robíme aj my rodičia chyby. Inak som si tiež všimla, že začínam mať reakcie ako moji rodičia. To, čo mi na nich vadilo, robím sama. Ale mňa deti na to upozornia a neurazím sa, snažím sa to eliminovať. Ale zaujímavé je, že napriek tomu, že my obaja s mužom sme boli tie utiahnuté, hanblivé, nesebavedomé deti, naše deti také nikdy neboli a to som ich nejako cielene nevychvaľovala, neobjímala. Len som sa vždy snažila rešpektovať špecifiká ich osobnosti a to sú naozaj každý iný.
Napríklad naša mama mala veľmi prísnu mamu, nič im nedovolila, žiadne minisukne, držala ich nakrátko. Tak síce podvedome nám deťom nedodávala veľa sebavedomia, ale zasa ona nikdy prísna nebola, všetko nám dovolila, všade nás pustila, len my ako hanblivky utiahnuté sme až tak nikam netúžili chodiť, čo zas ona nechápala, čiže tie vzťahy sú také zložité niekedy, že až k nepochopeniu...
@andula77 to je dobre akurát tak ako citat na FB😊môžu byť 2 úžasní rodičia, ktorí majú nejaké ciele, zodpovednosť, hobby, motiváciu a deti môžu byť úplne nevydarené😂
@0silvia0 no vidíš možno vy sa máte zase ucit od deti.Detto ja v puberte, keď sa všetci opijali na diskotékach ja som si dala jeden pohár a pozerala na hodinky, aby som nemeskala😅takú nejakú zodpovednosť čo sa má a nemá som mala v sebe vždy.Nevedela som sa urvat z reťaze.aj to bolo dobre😀
@eliska13 no ja som bola tiež takáto prehnane zodpovedná a mám to doteraz a chcela som to aplikovať na moje deti, ale oni sú voči mojim prehnane zodpovedným požiadavkam úplne odolné a nechytajú sa. Ešte sa z tých mojich neurotických zodpovedných, dochvíľnych tikov aj smejú, oni si teda robiť stres nemienia, fungujú tak, aby sa nepretrhli a netrtošili ako ja. Na jednej strane je to fajn, že vedia byť viac uvoľnení ako ja, veru ako si napísala, učím sa to od nich😘
@eliska13 ako fakt ono je to poznať, oni už rozmýšľajú a fungujú akosi úplne inak, ale tak majú dosť rokov, čo som vedela som vychovala a usmernila, snáď sme ich aspoň v niečom s mužom pozitívne ovplyvnili, už je to na nich. Ale som naozaj rada, že im sebavedomie teda nechýba.
koľko má rokov tvoj pubertiak?
@0silvia0 nemám čas a ani chuť naozaj sa neustále točiť v bludným kruhu slov a pojmov, ktoré je treba si doštudovať. Link na eduworlde je článok kde píše o hanblivosti, čo nie je sebavedomie a ani sebahodnota. Je kopec ľudí ktorí sú introverti, alebo sú hanbliví a sú ti napríkad výborní herci a naučili sa touto vlastnosť prekopať a v súkromí sú ti päť hanbliví a tichí ľudía. Tichý človek nemusí byt sebavedomie a tiež ti z neho nerobí ani nesebavedomeho. Ešte raz - ver si čomu chceš, ver si aj tomu, že si niečo zdedila a že si neodpozorovala. Posielam ti článok, kde sa píše o tom, že tvoríme si vlastný sebaobraz jedine tak, ako nám ho tvoria rodičia. Je to veľa zodpovednosť. Ak zo chceš zvalovať na cez článok, ktorý je úplne o niečom inom, v poriadku. Ale vedz, že sebavedomie je tvorenie za procesu zo ísť samotného a tvorím ho sama a tvoria mi ho v detstve ini. Nededí sa. Prikladám článok.
@simcika myslím, že sme v tejto diskusii nekomunikovali striktne a výsostne len o sebavedomí, ale aj o ostýchavosti, hanblivosti a diskusia sa uberala viacerými smermi. Ja som sa orientovala v mojich myslienkach smerom k zdedeným povahovým črtám, ty viac k budovaniu sebavedomia. Ono sa to všetko prelína a nevidím dôvod si tu navzájom niečo dokazovať a presviedčať jedna druhú.
@0silvia0 j nechcem presviedčať. Beriem na vedomie- nepozerala som všetky komentáre. Rovnako som len reagovala na to, čo sme si písali len my dve. Neberiem to ako dokazovanie. Veď aj ty si mi poslala článok. Wrism to rak že sa navzájom obohacujeme. Autorke som len chcela ukázať a aj iným že nikd nie je neskoro na tvorenie vlastného sebavedomia a zlepšovanie sebaobranu. Majte pekný večer
@0silvia0 fakt mily?🙂)no už som si trocha zvykla ako sa zmenil a mám pocit, že do obývačky príde len, keď chce jesť a niečo kúpiť.Ako mu vyhovuje ...začína byť z neho hundros a večne nespokojný.
Pred 2 r ja si neviem predstaviť, že od Vás raz odídem teraz,nech už brigadujem a bývam s kamosmi🙂)ešte je tak milo naivný
@ladyvi takže si vlastne vnútorné na seba nahnevaná?😊ja som podobná všetko si dobre premyslieť a porozmýšľať či idem do rizika.Casto nejdem už dopredu si situáciu, prácu znegujem a potom som nahnevaná, že som premárnila šancu Casto som počúvala od mamy v detstve, puberte musíš byť zodpovedná, nie lazo plážo, všetko si premyslieť úplne sa vidím ako jej kópia čo ma najviac hnevá😅a tieto vety možno nevinne vypovedané mám v hlave často.A čo je horšie začínam ich hovoriť synovi😀to je taký bludný kruh tieto povahy, očakávania....
Môj syn sa nikdy sám v skole neprihlási, nikdy nechce ísť na olympiádu,keď bol dieťa deti plakali, že chcú ísť na trampolínu kolotoče môj plakal, lebo nechcel ísť.Su rôzne verzie ja som to rozoberala s psychologičkou či ho "nútiť"motivovat, alebo nechať tak nechceš tak nechceš....jedna povedala v žiadnom prípade nepresviedcat nechce tak nechce...druhá povedala,že motivovať, dodávať sebadoveru v konečnom dôsledku, keď niekam išiel neviem napríklad na turistike na laná a mostíky ponad vodu nakoniec povedal, že to bolo super, za olympiádu dostal darček...tiež som na pochybách z celej výchovy a motivácie moje dieťa treba stále mierne poposuvat.
Sebadôvera sa vieš, ale určite naučiť.Moja kamarátka stále hovorí, že vyrastali samé doma rodičia podnikali nikoho nezaujimali.teraz má 3 deti a veľa má toho na duši a tiež si príde vystrašená malo sebavedomá.Tak začala chodiť k psychologicke a začala robiť veci, ktoré nikdy nerobila a povedala, že veľmi jej to pomáha.Zacala v 40 tke korčuľovať, chodí otuzovat do jazera, spravila si kurz masáži začala vykracovat zo svojej komfortnej zóny a robí niečo nové a to povedala, že jeden kurz si predtým zaplatila a nenastúpila,😊, lebo sa bála, že zlyhá.Zmenila sa, viac si verí....myslím, že generácia 40 tnikov mala podobnú výchovu a často to počúvam, že sme neboli chvaleni, podporovaní, keď vidím ako sa teraz my správame k deťom ja som to nepoznala a to dom jedináčik a to emocialno nejaké objatia mi určite chybali