Tvrdohlavý a vzdorovitý 22-mesačný syn
Ahojte. Náš syn bude mať 22 mesiacov. S manzelom sme niekedy už bezradní. Prosím napíšte mi ti,ktorí máte podobne deti. Nehľadám rady od rodicov, ktorych deti od narodenia spolupracuju... Syn nechce papať sám, príborom vôbec. Teda nechce papať takmer vôbec, iba termixy a ovocie teraz idú. Ak mu chcem dať aspoň kúsok obeda, tak musím pred TV, aby bol zaujatý niečím iným. Keď mu častokrát ponúknem obed a on náhodou nieje hladný alebo nema naň chuť, dokáže zúriť a vrieskať do nepríčetna. Proste nevie sa vyjadriť pokojne že nechce papať. Vtedy nevieme už vôbec čo robiť, začne vrieskať, neda sa mu vysvetliť nič, tak ho dame ,,vyzurit a ukľudniť sa ,, do postieľky. Tam niekedy prestane, niekedy nie. Ako by ste toto riešili ? Ďalšia vec: Nechce chodiť na nočník. Vie ukázať na čo slúži, že sa tam robí kako a cika, ale nikdy tam nechce sedieť a ak náhodou si sadne, tak za tých 5 sekúnd čo tam vydrží sa mu nič nepodarí. Dnes som skúsila nechať ho bez plienky. Vedľa seba mal nočník, no aj tak sa vykakal rovno do hracej deky s loptičkami ktorú sme mu vcera rozložili po 100 rokoch a s hovienkom sa chcel hrat. Vôbec nechápal že tam sa nekaká a ešte bol nahnevaný prečo beriem hraciu deku prec, umyt 🙁 Nerozpráva, ani ma neoslovuje mama. To slovo vie len zopakovať. častokrát niečo konkrétne chce ale nevie vyjadriť co a často sa potom nepochopime a on zúri. Nevie ani pokyvat hlavou ako ,,áno,, väčšinou len ukazuje že ,nie,,,.... Častokrát ho treba zaujať niečím specialnym a venovať sa mu na 200% aby doma nevrieskal ,,od nudy,,... Stále by bol len vonku, čo sa nie vždy dá. Nehovoriac o spanku, noci nám samozrejme neprespí, aj cestuje sa s ním ťažko, lebo keď nieco nieje po jeho, vie byť fakt odporný. Máte niekto takéto dieťa? Ako sa k nemu správať? Často už kricime aj my, čo nám dochádzajú nervy, aj keď viem že by sme nemali. Snažíme sa mu aj veľa vysvetľovať, venovať sa mu... Nechcem sa porovnávať samozrejme s inými rodičmi, máme ho radi, no život s ním je teda poriadne náročný, ani rodina nám nijak nepomaha. Myslíte že je inteligencne ok alebo to treba riešiť? 🙂 poraďte mi ako toto obdobie prežiť pls 🙂
@lilinka126 nie, keď som jej hovorila že nervaci atď, stále mi len odpovedala že ,,to je normálne,, že to sú predsa deti...ach
Ahoj, skus vyplnit tento test a na zaklade vysledku ta nasmeruje (pediatricku vyplnit nemusis). Mozno iba ma taketo obdobie.
22 mesačný jesť príborom?
@lilinka126 ešte čo čítam článok, tak toto vôbec nesedí... On má rád spoločnosť, miluje ľudí a deti od narodenia, nieje rád sam....: Autisti sa prejavujú ľahostajnosťou voči druhým ľuďom; vyhýbajú sa očnému kontaktu, minimálne komunikujú, dávajú prednosť samote, na objatie a maznanie reagujú pasívne
k vrieskaniu a jedovaniu sa ti nevyjadrím, to by som tiež asi riešila s lekárkou. Ale v ostatných veciach mám pocit, že si trošku náročná. Jedenie príborom? Myslíš lyžičku alebo vyslovene vidličku a nožík? Lebo jesť nožíkom začal náš syn až v škôlke. A chodiť na nočník začal tiež až v 2 a 3/4 roku, napriek tomu, že nemal žiadne vývinové oneskorenie. Proste len potreboval čas.
moja ma o tyzden 22m.. nocnik, ci zachod vytrvalo ignoruje.. papat sa jej samostatne tiez nechce.. srandujeme doma, ze krmit a prebalovat budeme do 15 rokov 😁
@pribinak neviem, čo počúvam kamošky a pozerám fotky tak veľa detí už samo papa 😁 samozrejme nie každé, ale on nemá ani snahu vobec
kamošky nepočúvaj, na 99 % sa väčšinou všetky len chvália, aké sú ich deti šikovné a v skutočnosti je to trošku inak. 🙂
@andrea_82 lekárka povie len , že vrieskanie je normálne, že je to dieťa...😁 To jedenie príborom ani že nechodí na nocnik, nam až tak nevadí, to som tu len spomenula aby ste vedeli všetko. On nepapa ani lyžičkou, Max 3 lyžicky skúsi aj to iba s termixom ktorý miluje.
ja mam rovnaku dceru, autizmus to nie je, vobec to nesedi na autizmus, tiez som to uz riesila.. ja vidim na dcere ze kazdy tyzden je zrelsia, neries pribor, ani nocnik, ked pride cas vsetko bude ...a ten vreskot bude vrieskat kym nezacne rozpravat a nevyjadri sa normlane ze co vlastne chce... moja robi presne to iste... a nocnik tiez nepochopi za den, moja uz 2 den cura dole nohami a co teraz...verim ze zajtra bude lepsie
a tak isto je normlane ze nechce varene.. moja nejedla ani minule leto nic ani toto leto zrejme nic jest nebude.. len melon, uhorku.... zje polievku, to mi staci, ved ani ja nejem o nic viac, kym pije vodu je vsetko ok
Kamoskam by som až tak veľmi neverila a už vôbec že ich deti jedia príborom
Môj syn má 3 roky a neje od 1.5 rokov skoro nič. Teda má len jedlá ktoré má rád a tam to konci, ak nie je fazuľová polievka a zemiaková kaša nezje nič. A nie aby to jedol sám proste musím mu prvú lyžicu dať nasilu a potom sa chytí aj týchto jedál ktoré má rád. Úplne tvoj opis sedí na môjho syna a ten spánok on spí Max 8 hodín v noci a tiež si s ním neviem rady. Ale keď chytá hysak (napr
dnes bol u kamošky majú novú telku, minule nemali a zmenilo sa to tam, tak vrieskal hodinu v kuse) tak ho vždy hladkam a hovorím mu že ho ľúbim a je moje slniečko. Musela som sa tak nastaviť inak som stále bola nervózna a kričala. Myslím že autista nebude
no v prvom rade máš zbytočne prehnané očakávanie od ani nie 2ročáka. Jesť príborom? To v ktorej galaxii? Dvojročáci zjedia akurát tak špagety rukami 😀 a niečo málo zvládnu lyžicou, ale aj to je tak 25%, zvyšok skončí na stene, na podlahe a v psovi 😀
Ďalšie tajomstvo: deti v tomto veku nevedia pokojne a zrozumiteľne vyjadriť čo chcú alebo nechcú. Často to ani sami nevedia. Takže plač a krik je v ich veku primeraný. A tvoje vysvetľovanie je tiež na dve veci, ešte to nechápe tak ako by si si ty predstavovala a hlavne nevie pracovať so svojimi emóciami a pocitmi.
Nočník - ďalšie prekvapenie. Niektoré deti to v tomto veku zvládajú, niektoré nie. Tvoj syn je team "ešte nie". Nie je na tom nič divné ani zlé, proste chce to svoj čas.
V tomto veku ani nie je pravidlo, že deti bežne plynulo rozprávajú, skôr sú to výnimky. Vedia sa dorozumievať takou tou svojou hatlaninou, pomenovať nejaké zvieratá (havo, cica), osoby (baba, mama) ale neočakávaj, že bude recitovať shakespeara.
Vy sa motáte v začarovanom kruhu - ste nervní, dieťa je pre vás odporné, takže dieťa je vašim zrkadlom a nemôže byť kľudné, keď ho vychovávajú dvaja nerváci... Vy ste dospelí, vy musíte ovládať svoje emócie a náladičky, vy sa musíte ukľudniť a potom sa môže ukľudniť aj dieťa.
Chce to pevný režim čo sa týka jedla, spánku a aktivít a veľa trpezlivosti. Výsledky neprídu zo dňa na deň, ale o pár týždňov bude lepšie.
Dobrá správa je, že vaše dieťa je úplne normálne, len sa to musíte naučiť akceptovať, neporovnávať a spolupracovať s ním, nie rozmýšľať nad autizmom.
Poviem ti. Tvoje dieta nie je tvrdohlave. To ty si tvrdohlava.
Ty si si zaumienila, ze bude! jest priborom.
Ty si si zaumienila, ze bude! chodit na nocnik.
Cele zle. Nechaj ho svoje dieta zit. Vonku je horuco, nikomu nechuti.
Tvoje dieta este nerozprava. Mas ty vobec predstavu ake frustrujuce je ked ti nik nerozumie? No...dost. A potom, ze je nazlosteny a vrieska. A vieskate vsetci doma. Trochu reorganizuj pristup k dietatu bo ked zacne rozpravat a ozaj vzdorovat tak sa tes na celodenne nie nie nie a nie.
Tak poprvé, na to odplienkovanie netlačte, musí mu to dozrieť v hlave, inak to zbytočne budete siliť. Nie je žiadna tragédia, že v necelých 2 rokoch má plienky. Ďalšia dôležitá vec je, aké má porozumenie? To je oveľa dôležitejšie ako verbálna komunikácia. Ak je porozumenie v pohode, je pravdepodobné, že reč skôr alebo neskôr nabehne. Náš tiež v 2 rokoch ani mama mi nepovedal a ani nezopakoval, nič. Reč nabehla až keď mal cca 2r4m ale to boli len také kratučké slovíčka sem tam. Dvojslovne spojenia začali až okolo 3 rokov a vety až neskôr potom, celkovo mal rozprávanie oneskorené. Tie výbuchy zlosti sú spojené s tým, ze nevie inak vyjadriť čo chce, musí sa volako odventilovat. Keď sa naučí slovami vyjadriť čo chce, návaly zlosti by mali ustúpiť. Tiež zohráva svoje obdobie vzdoru, s tým nič nenarobis. Nechajte ho vyventilovat keď treba. Krikom alebo bitkou všetko len zhoršite. Chápem tvoje zúfalstvo ale ver, že aj on je zúfalý keď vám nevie povedať čo chce, čo potrebuje. Ďalšia z možností je ísť na vyšetrenie na neurológiu, možno má volaku diagnózu. Poprípade začať rozmýšľať nad logopediou a psychologičkou, poradia ti ako s ním pracovať aby sa rozvíjalo u neho to, v čom zaostáva napr. v tej reči. Tiež ti poradia ako vhodne reagovať a čo robiť keď bude zúriť.
Tvoje dieťa je úplne normálne, len ty si na neho trošku náročná. Nepozeraj na ostatných. Kamošky povedia len to čo dieťa vie nepovedia čo nevie. A fotky klamú veľakrát. Začni si užívať svoje dieťa. Ak vrieska buď pri ňom, nedávaj ho od seba preč, do postieľky. Ono ešte nevie inak vyjadriť, že nechce papať. Možno je vyrusene z hry, preto tak reaguje. Skús sa ho opýtať, či je hladný. Ak zareaguje negatívne, povedz mu že dobre, obed ho počká, nech príde za tebou keď bude hladný. Ja mám úplne slabého jedaka, on dá 3 lyžičky z obeda a stačí mu. Potom o pár minút zas príde a zas dá pár lyžičiek. Telku k jedeniu by som zrušila úplne. Môj syn mal 2 roky keď sa mu narodil súrodenec. V tom veku sa vedel sám najesť. Ale keďže som bola v pôrodnici 2 mesiace, začal štrajkovať s jedením, tak ho babka kŕmila pred telkou. Pojedol dospelácke porcie. (Potom mal samozrejme problémy s trávením, keďže bol stale prejedeny) Keď som prišla domov telku som zatrhla. Úplne. 2 mesiace som ho opäť učila na náš systém. Ale videl, že bračeka kŕmim, tak vyžadoval nakŕmiť aj on. Odvtedy nejedol sám. Už 9 mesiacov. Nerobím z toho vedu, viem že je to pre neho veľká zmena, že má súrodenca, tak mu dávam čas. Nikdy som ho nenútila aby sa sám najedol. A akurát tento týždeň prvýkrát zjedol polovicu obeda sám. Potom už volal mňa nech mu podávam. Takže vidím že to je na dobrej ceste.
A čo sa týka pytania sa na nočník, netlač ho do toho. On k tomu potrebuje dozrieť. Moja kolegyňa odplienkovala syna až ako 3 ročného. Bez nehody, za jeden deň. Skôr sa len trápili, nebol na to pripravený. Ja som nikdy neposadzala na nočník a odplienkovany bol za 2 dni v 18 mesiacoch. Jednoducho som si povedala, že to skúsime, ak to nepôjde dáme späť plienky. A išlo to. Keby som nebola tehotná tak to nechám úplne na neho.
Hlavne ty buď v psychickej pohode a dieťa bude tiež. Viem že sa to ľahšie povie ako robí, ale nie si v tom sama. Všetci sa učíme ako na deti, keďže každé je iné, vyžaduje iný prístup. Pre to svoje si najlepšia mama, len ho ber také aké je, aj s krikom a vrieskanim a neočakávaj že s tebou bude komunikovať v kľude. Ono sa ešte len učí, spoznáva emócie a potrebuje ťa pri tom, aby si mu pomohla pomenovať a spracovať jednotlivé emócie.
@beata_k vôbec to nieje pravda, ako píšem vyššie, to že malý neje priborom a nekaka do nocnika nam nejako nevadí, len som to spomenula aby som popísala všetko. Ani ho do toho nenutime. Ale to že mu ponúknem jedlo a doslova sa hádže o zem, a vrieska, lebo to jedlo nechce, tak to už naozaj nevieme ako reagovať 🙂
Nechaj tak. Do ust mu nenatlacis aj tak. Iba sa vsetci rozculite. A obzvlast teraz je horuco. Ponukni 2-3x nechce, nechce.
Jooj ano a ked isla z porodnice tak dieta zmolilo rozok v ustach a o tyzden kreslilo 🤣
@sissy27 tak ono klesá aj trpezlivosť, keď sme už skoro 2 roky poriadne nespali 🙂 ono to zas nieje že celé dni po sebe všetci vrieslame 😁 skôr malý je z ničoho nič nervózny, a len sa to stupňuje a nedá sa nijak ukľudniť, tak potom sme už nervózni všetci z neho. Ale pokúsime sa to viac ustáť no, máš pravdu.... nocnik a to že neje sám je už len bonus, to ma až tak netrápi 🙂 noo a potom je tu svokra, ktorá samozrejme tvrdí ako jej deti boli odplienkovane už v 1 roku, jedli sami, a s ničím nemali problém. 😁 Samozrejme viem že ju nemám počúvať a je to prehnane, ale zamrzí to keď stále dookola toto hovorí pri každej návšteve
Tak toto som mala aj ja. Sedieť mal vedieť už v 4 mesiacoch - sedel až keď mal 9 mesiacov, sadol si sám. Chodiť mal do roka, chodil až keď mal 15 mesiacov. Lebo švagrine deti boli také šikovné. To že sedeli nasilu a chodili v chodítku už nespomenuli. Svokor od roka hovoril malému, či sa nehanbí mať plienky. Skončilo to keď som ho odplienkovala, švagrine deti boli odplienkovane oveľa neskôr. Pri druhom tehotenstve som povedala že z pôrodnice prídem až keď malý bude, sedieť, chodiť a rozprávať. Tak zatiaľ iba raz bola poznámka že prečo malý nesedí.
No ved jej povedz, ze ked jej dieta ( tvoj muz) bolo take dokonale, tak sa nemusi nicoho obavat. Tvoje dieta isto podedilo po tatovi. 😉
Svokru ber jedným uchom dnu a druhým von. Určite neboli odplienkovane v roku, len presedeli pol dňa na nočníku aby menej plienok minuli a aby bolo menej prania. Väčšina starších ľudí si buď nepamätá, alebo preháňa. Ja som švagrine na tieto reči povedala, že jej teda gratulujem k šikovným deťom, ale moje dieťa pôjde svojím tempom. Teraz, keď je môj syn starší je už ticho, lebo je oveľa šikovnejší ako jej.
Tak jej povedz, že váš syn je po tebe, nie po jej synovi 😃😄 aspoň ju naseries keď nic iné 🙂
Ked chces aby Tvoje dieta jedlo priborom v 22 mesiaci zivota, dalej som radsej necitala, zamysli sa poriadne nad sebou.
No pizda svokra, co ti poviem.
@dagmarovita tak by si mala citat dalej, lebo o jedeni priborom tento prispevok vobec nie je 🙂 to bolo len doplnujuce info.
Na odplienkovanie si musis pockat, musi tam byt viac znakov. Chodit sa schovavat ked kaka, mat zaujem sediet na nocniku a zachode, chodit po schodoch oboma nohami hore dole, vediet zadrzat moc, vediet dopredu povedat ze ide cikat a kakat.
K jedeniu.... vykasli sa na to. Daj obed na stol, zavolaj, ak pride a zje dobre. Ak nie, povdz ze odlkadas a dalsie jedlo dostane az vecer. Ak je zdravy a pribera, vobec, ale vobec sa koli tomu nestresuj. Pohodva atmosfera okolo jedla robi divy. Nechapem ze on zacne vrieskat ak mu ponuknes jedlo a on prave nie je hladny? Ako mu to ponuknes? Davas mu do ust lyzicu, alebo ho posadis za stol? Lebo ak by si mu dala tanier na stol a zavolala ho a on nemal chut, tak by ta mal jednoducho ignorovat, ak ho samozrejme nezavolas 20x. Poradim kupit taky maly stolik s malou stolickou ako maju v skolke a na ten mu polozit jedlo. Tam si on moze prist kedy chce a aj odist ked uz nebude chciet.
K priboru... nas syn vedel jest vidlickou ked mal 15 mesiacov (napichoval si kocky chlebika). V jasliach bol od 18 mesiacov a tam a hned naucil jest lyzickou. Zase nic nesil. Daj pred neho pribor a nechaj ho nech sa rozhodne. Ty sama jedz pred nim s priborom co najviac.
K vrieskaniu... nenechavajte ho sameho ked ma zachvat hnevu. Tak male deti nevedia spracovat emocie a ten hnev ich uplne prevalcuje. Su z toho velmi vystrasene. Potrebuju niekoho pri sebe ale musia to byt oni sami, kto si ten hnev preciti a spracuje ho. Nesnaz sa ho objimat, ale bud pri nom ak by on chcel objat teba. Ked sa ukludni, vysvetli mu ze to co citil bol hnev a ze je to v poriadku a ze to pride a odide. Postupne si kazdym zachvatom hnevu budu trenovat tuto schopnost hnev ovladat.
K reci... hladajte specialistu na rec, nejakeho logopeda, ktory sa zaobera tak malymi detmi. Lebo tvoj syn ma zjavnu potrebu komunikovat, ale nema schopnosti a to ho frustruje a brzdi vo vyvoji. Nas syn nepovedal ani jedno slovo do svojich 20 mesiacov. Po lekciach so specialistom na rec sa ukazalo ze som robila chyby ja a ked som tie chyby odstranila, syn sa rozospraval doslova za par tyzdnov.
Cestovanie autom sa zlepsilo az ked mal 2 roky a otocili sme ho po smere jazdy. Vtedy sa uz mohol pozerat co je vonka a komentovat ale aj tak viac ako hodinu v sedacke nevydrzi a to ho stale musim castokrat zabavat hrackami, knihami a jedlom.
Nehovorila si o tom s doktorkou? možno by to chcelo preskumat autisticke spektrum, viem ze pre kazdu matku je to hrozne pocut ale mozno by stalo zato skusit ci nie je problem v tomto...