Tvrdohlavý a vzdorovitý 22-mesačný syn

Prestaňte porovnávať. Vypustite z hlavy deti kamošiek, svokru, vaše dieťa je jedinečné/originál a obdobie vzdoru je ťažká vec u nás toto vrieskanie a hnev trvali dovtedy, kým sa dcéra nenaučili hovoriť, vyjadriť čo chce, čo ju hnevá a mala cca. 2a1/2 roka. Ja vám želám veľmi, veľmi veľa trpezlivosti a pôjde to, chce to len čas na rozvoj osobnosti dieťaťa.

Moj ma 5 rokov a este stale s nim niekedy bojujeme,ked zahlasi,ze kto ma bude krmit 😀 a zase mam aj rocnu a ta chyta hysaky,ked jej chcem cosi ja dat,ta chce zas len vsetko sama jest...to neries ani,kazdy sme proste iny ale k tomy jedovaniu by som ti odporucila skus znakovat so synom,vacsinou sa zacina skor ale nevadi podla mna,aspon cosi by ti vedel ukazat,kym zacne hovorit a nebol by potom taky frustrovany,ze mu nikto nerozumie,mam to odskusane na obidvoch detoch,je to ovela vacsia pohodicka,ked aj dieta ktore rozpravat este nevie,moze aspon ukazat co chce alebo potrebuje 🙂

22 mesiacov su 2 roky??

Preco by ti mala pomahat rodina? Je to tvoje decko, staraj sa 🤦‍♀️🙏🤣

...viem ze to nie je o jedeni, ale davat dieta pred tv len aby nieco zjedlo je uplne zle ...a len sa to bude zhorsovat.
Co sa tyka spravania, mozno je spravanie maleho v poriadku, len my dospeli casto nevieme, ako reagovat a ci su nase reakcie spravne. Mne napriklad pomohla psychologicka, ktora mi jednoznacne povedala, ci moj postup v danej situacii je alebo nie je spravny a aky by mal byt. Tiez povedala co zhruba mozno ocakavat od dietata v danom veku a co je na deti prilis, posudi dieta. Ak nevies ako dalej tak skus vyhladat aj ty a hadam by to pomohlo aj vam.

kupte mu hracku zvieratko ,ake chce,ktore ma rad.a povedzte mu ,ze mu ho kupite vtedy ak mu bude davat "papat"obedik.akoze.a potom bude jest i on,lebo mu to bude ukazovat, bude sa on starat.

a niekedy k nam pridu do skolky deti skoro 3 rocne a nevedia rozpravat,v skolke zacali potom po case.odplienkovavaju niektori pred tromi rokmi,pred skolkou.x rodicov.kazde dieta je individualne.a tie jeho kriky su obdobie vzdoru.u niekoho je to nepovsimnutelne obdobie u niekoho narocne.netreba hlavne porovnavat deti.

@pribinak a prečo nie. Moja dcéra od roka jedáva aj polievky lyžicou, vidlička je samozrejmosť. Chápem že každé dieťa je iné, syn začal jesť príborom až v 2 rokoch ... Na začiatku som samozrejme musela zatvárať oči aby ma nerozculoval bordel všade naokolo , ale keď mala dcérka pol roka už som zas bola tehotná a pochopila som rýchlo, že potrebujem, aby vedela jesť sama keď sa tretie bábo narodí... A aj sa tak stalo. Samozrejme že to zo začiatku nešlo bez mojej pomoci, no teraz má 23 mesiacov a už krásne spapa všetko. Nožík nepoužíva, čo treba jej pokrájame , ale okrem nozika už skúsila všetko. Dokonca aj čínskymi paličkami sa naučila jesť ryžu aj keď nie správnou technikou 😂 no keď videla mňa, ja tak veľmi rada jedávam, chcela to skúsiť a šlo to

obdobie vzdobru medzi 2 az 4 roky

Ahoj. Mám 3 deti. Prostredná dcérka (23 mesiacov) chodila na nočník od pol roka, skúšali sme bezplienkovu metódu. Šlo to až to jedného roka. Potom sli zuby a všetko čo vedela zrazu ostalo zabudnuté a trucovala, nočník odmietala. Až pred pár týždňami sa k nočníku sama od seba vrátila. Pred týmto obdobím som už dosť na ňu tlačila, lebo mať doma 3 plienkove deti je masaker ..najstarší 3,5 roka má plienku ešte na noc lebo hrozne veľa pije a za noc úplne precikana plienka , čiže 5x za noc s ním chodiť cikať sa nám nechcelo. Čím viac som sa zlostila že cikala mimo nocnika, tým to bolo horšie. Vysvetľovať nepomáhalo, ani zlostit sa, len sa to zhoršovalo. Nakoniec som to nechala rezignovane tak. A ona zo dňa na deň zrazu začala používať nočník. To som ju držala už pár dní bez plienky a denno denne som prala a utierala podlahu. Povedala som si, že nevadí, že raz to príde a pochopí, že mokré a špinavé nohavičky nie sú pohodlné. A ten deň prišiel. Samozrejme, že nehody ešte boli, keď nestihla dobehnúť alebo som nebola pri nej aby som jej pomohla dať dole gaťky. Ale už aj na Tom pracujeme, aby sa aj vyzliecť vedela. Čiže záver - čím menej som na ňu tlačila, tým slobodnejšie sa v Tom cítila a sama sadala na nočník keď bolo treba

@anika2007 jasne. Kupit mu zvieratko. Chudatko zvieratko 😭

Prvé dve veci - nočník a jedlo príliš tlačis.. náš čerstvo 2 ročný drobec je na rozdiel od bratov nie veľký jedák a často ho s jedlom doslova naháňam po byte pri hre lebo aspoň tak sa naje 🙂 no vie papať aj za stolom, ale to len vtedy keď mu jedlo naozaj chuti alebo je už hladný. Nočník absolútne ešte neriešim a ani nemám nejaký čas v pláne. Chcem ho rovno učiť na wc, no to ešte musí kúsok narásť 🙂 viac by som s dr. skôr riešila to že nerozpráva takmer vôbec.. rozumie vám? Náš drobec už pomerne dosť toho povie, no najmä pekne všetko rozumie. Ak len nerozpráva ale rozumie malo by to byť ok. Pokiaľ ale ani nerozumie alebo máš taký pocit určite to rieš.. my sme mali takto nezvládnuteľného najstaršieho syna v tom veku a nakoniec až keď bol oveľa starší sme spätne pochopili že on nielen nerozprával ale nám ani nerozumel.. keby sme na to prišli už vtedy dalo sa s ním pracovať a nemusel byť na tom tak ako je. Ale to je už o inom.

Niečo podobné som prežívala a z časti prežívam. Veľa robí komunikácia. Či sa dieťa dokáže vyjadriť, čo by chcelo, nechcelo, kam by išlo...atď. Ďalej povaha a osobnosť dieťaťa. Každý človek je iný. Niekto flegmatik, iný cholerik...taktiež dieťa skúša a skúša posúvať hranice,
obdobie vzdoru, rôzne životné zmeny, strach ..je toho viac, čo všetko je za tým. Samozrejme treba vylúčiť zdravotné problémy, poruchy. Matka, ktorá nemá náročné dieťa si tú psychickú a fyzickú vyčerpanosť nedokáže žiaľ predstaviť. Držím palce, nech sa vám situácia zastabilizuje a časom sa problémy podarilo vyriešiť. Nie je hanba požiadať o pomoc. Častokrát aj odbornú.

@janadidiova povedzme si pravdu, toto je skôr výnimka ako pravidlo

@andreafa myslíš tú hračku čo maminke odporučili? 😂

Moj syn bol tiez takto zurivy, ale az tak okolo tretieho roku. On rozpraval vsetko od malinkateho malinkata, ako babo velmi nekludny,nespavy.odplienkovany ako 2rocny. A okolo tretieho roku amoky a uplne nezmyselne. Vsetko ho nudilo,stale len plakal,skusali sme podobrom aj pozlom,nic nezaberalo.Vtedy nas tiez doktorka nikam neposlala,ze to je normalne. A veru z toho vyrastol. Prvy a druhy rok v skolke super a potom nastali problemy zas ineho razu. Ignorovanie autorit, nespolupracoval,robil zle detom. To sa vlieklo asi az do tretieho rocnika,nezaobisli sme sa bez navstev psychologov,kde mu tiez robili testy,ci netrpi poruchou osobnosti,u nas pripadal do uvahy asperger. Ale nastastie vsetko v poriadku,to hned vyvratili,iba diagnoza "vysoke iq". A naozaj,vyrastol z neho dobry chlapec,ktory je najviac v klude,ked sa moze nieco ucit,co ho bavi. Spravanie sa otocilo o 180 stupnov, bezproblemovy.jedine,co mu ostalo,ze nedokaze byt v klude ,ked nic nerobi,neuci sa,nehra hru atd. Neobsedi len tak,musi sa prechadzat,trepat nohou,robit nieco rukami.neskutocne ma to vytaca,ale ako ma upozornovali psychologovia,inteligentne deti budu vzdy vycnievat z davu,tak musim ho brat takeho aky je.drzim palce ,aby to bol aj vas pripad.

@pribinak neviem. Možno máte pravdu , no poznám viac takých deti. Veľa je o našom nastavení a či nám vadí že deti robia neporiadok alebo nie. Častokrát len preto, že nám vadí že sa dieťa zašpini a je všade okolo jedlo, deťom nenecháme priestor na to aby poznávali a učili sa. Preto aj staršieho syna som dlho kŕmila ja. Inšpiroval ma kamarátkyn syn. Starala som sa občas oňho keď boli jeho rodičia v práci a sledovala som, ako aj v 1,5 roku sa sám dokázal obliecť a aj najesť. Nechápala som. Tak som skúsila pri mladšej jej tu zodpovednosť nechat. Obliekať sa síce nevie ale najesť sa dokáže , lenže ona je aj dosť jedacka takže to bola pre ňu priorita, najesť sa a preto jej to šlo. Ale ako som napísala, každé dieťa je iné.

Vies ked ono.. Naozaj zalezi ako k dietatu pristupuju rodicia. 90% uspechu je spravna komunikacia, vedenie, reagovanie na dieta. Pises, ze nemaju pisat mamy, ktorych deti od narodenia spolupracuju.

Naozaj si myslis, ze nejake dieta sa narodi a robi vsetko tak, ako sa patri? Alebo je to skor neunavna mravencia nonstop praca rodicov? Ano, povahu maju deti roznu. Ale ci je dieta kludne, ci energeticke, stale sme to MY, ktore (plus muz samozrejme) zodpovedame za to, ake su. To je uplne prva vec si uvedomit. Ze nie dieta je zle. Ale nase reakcie a nasa vychova by mala byt ina, ked to nefunguje.

Len z toho, co pises, vnimam tazobu - dieta je pred telkou. Na co? Preco? Ja chapem, ze takto to je bez prace, dietko bezducho otvara usta a hlta ani nevie co. Ale nenauci sa to "nikdy" potom vedome. Ze pride k stolu, sadka, papa. Bude trvat na telke uz "vzdy" a tebe to zacne neskor prekazat. Nezapnes, on bude vrestat. Lebo bude. A ty oznacis jeho za zleho. Ale on to robi iba tak, ako ho to naucili..

Je iba termixy. Preco? Preco by jedol nezaujimave jedlo, ked mu maminka da uzasne chutne sladucke termixiky? Mne keby niekto vari pudingy, tiez by som sa mi vykaslala na kuracie stehno. Zase je zly on, ale kto ho naucil na sladku nahradu normalneho jedla? Vidis tam trosku to, co chcem povedat? Jednoducho neje normalne, lebo nemusi, lebo ma sladke.

Za trest ho davate do postielky. Ked je odporny. Vyzurit sa a ukludnit sa. Vies aku frustraciu tam on musi prezivat? Ako to miesto musi nenavidiet? A neprespi celu noc. Tebe by sa dobre spalo na mieste, ktore neznasas, kde ta odkladaju vtedy, ked potrebujes najviac porozumenia?

Nikto vam s nim nepomaha. Tu sme sa z obvinenia syna, ze je odporny, hentaky, onaky, dostali k obvinovaniu okolia. Nikto nie je povinni vam s nim pomahat, ved ste dvaja. Deti mame 2 a nikdy s nikym neboli, ani mi nikdy nenapadlo niekoho vinit, ze sa nam o ne nestaraju.

Doma vela kricite. Jeho reakcia na krik praveze moze byt este vacsie zatatie.

Mne velmi pomaha, ze vzdy hladam chybu v sebe. A vzdy ju najdem. Vzdy totiz ak syn reaguje zle, JA som robila nieco zle. Ma prisne hranice, velmi. Ale zaroven ho medzi tymi hranicami absolutne respektujem, davam mu doveru, zodpovednost. A je to tak super. Len je to ovela ovela narocnejsie. Lenze take materstvo je.

Pozri si Nevychovu, a plus velmi odporucam prejst kurzom Filialnej terapie, ta je pre vas s muzom ako stvorena. Potrebujes pochopit dieta a posilnit vztah s nim. Urcite tieto 2 veci velmi pomozu. Len musis chciet hladat chybu v sebe, svojom pristupe, a nie v synovi. On ne len odraz vasej vychovy. Na toto sa mozno nahnevas, dotkne sa ta to atd. Skus prvotne emocie nechat vyprchat a potom sa nad tym zamysliet. Mne to velmi pomaha - hladat "chybu" v sebe.

@janadidiova toto je velka pravda. Deti toho vela dokazu, ak im to umoznime. Tiez to vidim na nasom, a druhe dietatko budeme viest tak isto. Syn sam je od 13m. Od vtedy som nekrmila. Najskor nechcel dovolit 😅 a potom uz som nikdy nemala potrebu.
@sissy27 "Dvojročáci zjedia akurát tak špagety rukami 😀 a niečo málo zvládnu lyžicou, ale aj to je tak 25%, zvyšok skončí na stene, na podlahe a v psovi 😀" z tohoto mi je az tazko, na co ten vysmech? Ak ma rodic take videnie vlastneho dietata, potom jasne, ze to nedokaze. Neviem, ake deti mas vlastne a ake okolo seba, ale deti mojich kamaratiek v 2r vsetky papali samostatne. Lebo sme velmi podobne nastavene, radi deti podporujeme v samostatnosti. Ale na druhej strane, na ihrisku som nedavno videla dieta, ktoremu rodicia drzali flasku kym pilo a nosili odkusovat si chlieb. Malo asi 4 roky odhadom. Zdrave. Takze mozne je vsetko, ale ak je dietatko zdrave, urcite v 2r dokaze viac ako jest spagety rukami ci ich kydat na stenu..

Mam doma podobne dieta - uz teda o rok starsie ako vase, ale zacalo to skor. Zacnem tym jedenim, ked sa to tak casto tu spomina. U nas bol problem ten, ze nase dieta nemalo zaujem o jedlo. Vyslovene ho bolo treba natlacit. A keby som to nechala nanho, tak to tak pohadze po zemi, pohra sa s tym a hotovo. A nie, neprepchavali sme ho termixami (to doteraz nevie co je) ani inymi blbostami. Proste nechcel. Ano, mozno bola moznost nechat ho vyhladovat, ze raz si da, ale problem bol, ze on ani pit nechcel a v tych jedlach predsalen aj nejaka tekutina bola. Teraz vekom sa to trochu zlepsilo, lyzickou vie jest, vidlickou sa snazi napichovat, nozik este nemal. Najvacsi problem mame so sedenim. nevie obsediet, bude vstavat a poskakovat po stolicke - az mam obavu ze z nej padne. Priputat? Nasleduje strasny rev a nezje uz vobec nic. Vymenit stolicku? nepomoze...tak len trpezlivo upozornujem a ked to toho moc, tak ho vysadim, ze ok, tak jest nebude a nedostane nic ine.
A takisto nerozprava. Len par slov. Cize ked sa mu nieco nepaci a nevie to povedat, pride hystericky plac. A ja casto fakt neviem, co sa deje. Je to zufalstvo. Donedavna sa strasne snazil presadzovat si svoju volu - to bolo narocne obdobie, kym pochopil, ze obcas sa musi podriadit. Ale uz to zacina chapat. A casto robi napriek. Vyslovene, aby uputal pozornost. Furt si najde nieco s cim vie, ze ma totalne vytoci. Vsetko su to obdobia, nepomaha nic, len dookola vysvetlovat a potom to zrazu prestane. A pride nieco ine :D
Spanok je celkom ok, okrem toho, ze nespi cez den od dvoch rokov a to sa nezastavi. Kludne prejde na odrazadle 5 - 6km a nic..ako rybicka.
"áno" nevie povedat doteraz, vsetko je nie alebo neňa.
Uz sa neviem dockat skolky, snad pomoze ze uvidi ine deti a bude mat vzor.

Ja sa iba spýtam rozumie vám čo mu hovoríte?? Jednoduché pokyny napríklad daj mi loptičku..., choď si obuť topánočky ideme von má snahu ísť a hľadať topánky. Zahod do koša... daj si čiapku.. ide a hľadá danu vec?? Ako či rozumie či ide k danému predmetu či vie o čom hovoríte alebo odignoruje pokyn?? Ukazuje prstekom, zdieľa s vami pozornosť že ked nieco počuje alebo vidí zareaguje na vás či to vidíte tiez, rozpráva jednoslovne alebo vôbec nehovorí, opakuje po vás gestiku, mimiku a tak myslim??? To odpliekovanie by som vôbec neriešila môj syn bol pripravený až v 3 rokoch dovtedy nechcel mohla som sa aj poskladat a kakania do plienky a plienky na noc sme sa zbavili až pred 4 rokom. Proste musel dozrieť. Každé dieťa to má inak.

Nocnik neries, jedenie tiez nie ma cas hlavne na nocnik...dievcata su sikovnejsie, rozumnejsie davaj ho na nocnik po spanku, po jedle a, ked sa zadari velka pochvala
Viac ma zarazilo, ze sa chcel hrat s hovienkom a, ze viac nerozprava.Ty sa s nim vela rozpravas?
To treba ako verklik mama Ti da, pojdes s mamou...ja by som isla k logopedovi ci dobre pocuje, ci nema nejaku poruchu reci podla mna by uz klasicke mama, havo, bum tie detske zvatlaniny plus obcas slovo mal hovorit.Do postielky za trest ho nedavaj celkom urcite.Jest s priborom nevedia deti v skolke.Svokru a kamaratky ignoruj.

Odporucam webinare "Rodicovske minimum" od detskej psychologicky Janky Zemandl.

@marzuz89 úprimne - mám dospelú dcéru takže čo bolo pred 17 rokmi už tak presne neviem a v blízkom okolí len minimum detí v tomto veku, ale stavím celú svoju výplatu na to, že žiadny dvojročák neje pekne príborom ako by si to zakladateľka predstavovala. S lyžicou väčšina asi narábať ako tak vie, niečo asi aj ponapichovať vidličkou a trafiť do úst, ale zas netreba si klamať, že 2r pekne sedí a zje komplet obed bez toho, aby to nebolo aj všade naokolo.
A z nikoho sa nevysmievam, tak nebuď vzťahovačná a precitlivelá.

Ahoj, naša prvorodená bola podobné dieťa. Veľmi nespokojná, časté hysáky, nervózne ladená v podstate od pôrodnice, veľmi tvrdohlavá 🙂 . Postupne sa to začalo meniť k lepšiemu odkedy začala rozprávať v 2r7m a pochopila, že jej konečne rozumieme a nemusí všetko riešiť krikom (hurá😁). Teraz má 3 a pol. S papaním ako cez kopirák (doteraz zje s chuťou len to, čo má rada, inak ju treba nútiť a motivovať). S nočníkom problém nebol, ale ani som na to netlačila. Dlho neprespala celú noc, v noci sa zvykla zobudiť a kričať aj hodinu, podobne po prebudení z poobedného spánku. Teraz uz pekne prespí celú noc.
No a potom sa narodil syn a zrazu všetko išlo tak nejak jednoduchšie. Teraz má 2 roky a od 1,5 roka rozpráva krásne vo vetách, čiže si bez problémov rozumieme, dá sa s ním dohodnúť. Ak má hysák, že niečo nie je podľa neho, tak ten záchvat trvá chvíľku a nie celú večnosť. Papá sám lyžičkou aj vidličkou (pokycká všetko, ale chce papať :D), prespí celú noc, vie sa sám chvíľku zabaviť. Čiže hoci v odpovediach dievčat predo mnou často čítam ako na syna tlačíš, veľa od neho vyžaduješ, musíš sa hlavne sama ukľudniť atď, ono to fakt s niektorými deťmi ide rádovo jednoduchšie (môžem sama porovnať) a keď to porovnáš so Tvojím synom, tak by to proste naštvalo a frustrovalo aj Dalajlámu 😁😁🙄.
Moje rady sú: nestrácaj nádej, s vekom hysáky ustúpia (nezmiznú úplne 😁) a malý sa všetko doučí. Mne najviac pomohlo, keď sa o dcérku chvíľu starali svokrovci, vedeli ju krásne zabaviť a hlavne ju milovali takú, aká bola. Aj manžela skvele vychovali, čiže si od nich rada nechám poradiť. Doteraz mám v pamäti, ako som sa po jednom výživnom hysáku bezradne pozrela na svokra a on povedal len - To nič, je len citlivejšia. Neskutočne ma upokojilo to vedomie, že ju neposudzujú, berú ako každé iné dieťa (narozdiel od našich). A keď som sa nad tým zamyslela, bola to asi najlepšia dcérkina charakteristika. Svokra mi zas povedala, že jej nemám veľa priečiť. Tak som jej začala viac ustupovať, nastavila širšie hranice a viac som jej dovolila - tým vznikalo menej trecích plôch, čo prospelo nám obom. Samozrejme nie v nejakých zásadných veciach.
Pomáhalo tiež pomenovanie pocitov a ako sa ich zbaviť (aha, plačík odchádza von oknom a za ním aj hnevík). Niekedy aj zapnúť tú rozprávku v mobile... Nechať ju samu nepomohlo nikdy, ešte viac ju to rozhnevalo. A samozrejme, najviac pomáhalo, keď som ja sama zostala pokojná, empatická...keď som stratila nervy, jej záchvat sa vždy násobne predĺžil. A ešte mi pomohlo čítať o výchovných problémoch na MK, to som si vždycky povedala, že naša je ešte zlaté dieťa 😁😁😁.
No a teda čakať, kým sa vaše vzájomné porozumenie zlepší.

@vikes presne. Toto sa este dnes riesi na diskusnych forach??? Zalozte si IG a sledujte detskych psycholog, vzdelavajte sa o detskej psychike, rodicovstve. Nepytajte sa na nazory cudzich ludi s bohvie akym sposobom vychovy, backgroundom a nazormi. Na tieto rady su tu odbornici. Dnes to mate zadarmo napr na instagrame.

To, ze zuri, lebo ho neviete pochopit je normalne. Chce to empatiu, rozhodne nekricat. Ked kricite vy, tak sa naucil akurat to, ze je to ok a normalne. A nenechavajte ho plakat v postielke sameho. To je naozaj hrozne. Uz to tu bolo vysvetlene. Netlacit s nocnikom, ani jedenim. Dieta citi natlak a pod natlakom mu to pojde este horsie.
@marzuz89 inak nas sa od zaciatku prikrmovania chcel krmit sam, takze ako 6 mesacny mi vytrhol lyzicku a krmil sa. Trafil do ust vzdy, velakrat mu to padlo "po ceste", ale krmit odo mna nechcel. Ja som len naberala. Po nejakom case pochopil aj to, ze mi ma lyzicku vratit do ruk a nie hadzat ju na zem. Jedlo bolo vsade, a aj stale velakrat je. Ale co vsetko sa s nim nauci...Teraz ma 13 mesiacov a obdobie, ze sa pokusa naberat si sam lyzicou a krmit sa. Zaroven mi vsak velakrat da do ruky napr. banan a otvori usta- mama krm ma 🙂.

Ešte doplním, že všetky tie dobré rady svokrovcov a postupy, ktoré sa nám v praxi overili, som postupne objavila v princípoch rešpektujúcej výchovy. Mám pocit, že moji svokrovci boli pred rokmi jej priekopníkmi a ani o tom nevedeli. Výsledok v podobe muža mám doma a teda, lepšie to dopadnúť nemohlo ❤️. Čiže doporučujem aj knihu Ako prežiť rodičovstvo, aj Nevýchovu.

Panebože....nemá ani dva roky....
Co.od neho chceš?
Ved to je bábätko ktoré treba mojkat ľúbiť a plniť jeho potrebu blízkosti...
Nie cikat do nocnika a poslúchať 🤦‍♀️🤦‍♀️🤦‍♀️
Upokoj sa hlavne ty. Učí sa spoznávať svoje emócie. Ešte s nimi.nevie pracovať. Učí sa to od vás. Zrkadli....
Mam 5 r, ktorý máva také záchvaty zlosti, keď niečo nedostane....A co?
Testuje hranice. Zažíva emócie...treba sa o.tom porozprávať keď sa upokojí.
1,5 ročný to robí rovnako. Tam pomáha len konzistencia - raz nesmie niečo, tak . nesmie. Dám to.z.dohladu. Spoznáva svet. Keď berie, čo nemá, je to moja chyba. Má to na dosah...🤷‍♀️