Uplakané 16 mesačné dieťa
Maminky prosim Vas ja uz som uplne bezradna. Ani neviem kde zacat. Tak zacnem asi tako: dcera nebola vobec dojcena a v podstate od narodenia je na UM,mala koliky tak sme ju nosili,utisovali,do 3,5 mesiaca spavala s nami v posteli. Potom zacala pekne spavat v postielke sama. Tak som sa utesovala,ze presli koliky a s tym pominie aj nadbytocny plac. Ale nestalo sa. Potom som sa utesovala,ze ked zacne sediet/stvornozkovat/chodit ,ale co cert nechcel ani to sa nestalo. Dcera sa rozhybala dost neskoro a 1x si sadla v 11.mesiaci,ale teraz ako 16mesacna uz pekne chodi. Teda chodi,doma chodi,ale vonku moc chodit nechce,v kociari obsedi chvilu potom sa jeduje a ja ju nevladzem nosit na rukach,lebo je baculka a vazi 12kg. Celkovo bola placuce babatko,ktore sa nerado vozilo v kociku,chcela sa nosit len na rukach. Takze s placom von a splacom dnu sme chodili a obcas este aj chodime. v podstate stale. V 10.mesiaci sme ju dali do svojej izbicky,kde nema ziadny problem,vstava 1x za noc na mliecko a obcas 1x ked jej vypadne dudka (nie je pravidlom). Obliekanie,prezlikenia ,vyzliekanie je u nas tabu,ked je hladna tak to musi mat hned,ale fakt ze hned,v noci sa budi stale s placom,hracky ju nezaujimaju,ja nedokazem nic urobit,lebo ona sa stale pyta na ruky,a bude chodit a skriekat az kym ju nevezmem. Je pravda,ze je na mna velmi naviazana,nakolko cela rodina je na opacnej strane SK. Maminky prsim poradte mi co mam robit,lebo aj napriek tomu ze svoju dceru milujem a je pre mna vsetkym,ja uz takto nevladzem. A podotykam to ju nebijem,nekricim na nu a vsetci naokolo mi tvrdia ze mam nervy zo zlata. Ale moja psychika je na bode mrazu,strasne to cloveka ubija. Viem ze plac je prejavom kazdeho dietatka,ale toto je az prehnane. Kto nezazil - nepochopi :( Dakujem za akukolvek radu.
@yammymummy viem, že je to už dosť stará diskusia ale snáď sa tu žienky ešte objavíte a už sú deti veľké, môj je uplakaný extrémne stále len plač ja už mám nervy v prdeli, zlepšilo sa to ?
@deniskanajkrajsia
No nasa z toho vyrastla. Ale teda v tom case sme vyhladali aj psychologicku, zkontrolovala ju a povedala, ze je to len tvrdohlave dieta a tusim na dvoch sedeniach nam dala typy, ako s nou pracovat a teda fakt pomohlo. Okolo 3 rokov sme mohli definitivne povedat, ze uz je to za nami.
Teraz ma 10 a je to uzasne dieta. Je temperamentna, extrovertna, ale asi vdaka tym radam od psychologicky sme jej vtedy dali jasne hranice a tak ten jej temperament a extrovertnost su take prijemne, ma urcene hranice a vie kedy staci, co uz je otravne. Drzim palce s drobcom a prajem pevne nervy.
@deniskanajkrajsia moja mala vtedy 16 mesiacov, teraz ma 10 a stále je trochu viac vzdorovita a uplakana, no zároveň citlivá a empaticka. Veľmi pekný vzťah mame, takže z toho vyrástla. No chcelo to pevné nervy
@hamca takže by také sedenie asi aj mohlo pomôcť, skúsim niečo vyhľadať lebo neviem ako s ním mám pracovať nechcem ani kričať ani dávať po zadku no vysvetliť mu nič neviem takže tiež si neviem rady čo vlastne robiť ako sa k tomu postaviť
@deniskanajkrajsia odporucam vsetkymi 10timi. Aj ked si clovek nastuduje mnoho knih o vychove, ak to mu to niekto z fachu aplikuje rovno na jeho problemy, je to na nezaplatenie. Nam to velmi pomohlo a nepriamo som sa aj ja vykecala zo svojej frustracie.
@hamca a je niečo také čo si pamätáte žeby som to vedela aj hneď aplikovať žeby ste mi poradili?
@deniskanajkrajsia bolo toho vela, ale co ma hned napadlo, ze treba bezpodmienecne trvat na hraniciach, lebo akekolvek vybocenie len predlzuje cas, kedy dieta akceptuje pravidlo. Napr. dieta nemoze jest sladke pred obedom, ale napr. Kvoli navsteve urobis vynimku, tak dieta len zmaties a ovela dlhsie sa bude zlostit, pokial definitivne akceptuje pravidlo.
A s tym suvisi, ze si musis ujednotit, co je pre teba dolezite a na tom trvat a vzdy dietatu dopredu povedat, co od neho ocakavas, aby vedelo, co sa bude diat. A ak je to pre teba dolezite, dosiahnut splnenie ci uz po dobrom alebo po zlom. Aby dieta nemalo potrebu v tomto vyjednavat. Uvediem nas problem...mala odmietala autosedacku, bol to vzdy cirkus, ale tam sa proste dohadovat nedalo. A tak sme jej vzdy dopredu povedali, ze pojdeme autom, lebo ideme tam a tam a to je daleko a musi sa priputat a teda ma na vyber, ci to spravi dobrovolne alebo nasilu. Spociatku si vaxsinou vyberala nasilu a teda to vyzeralo neraz tak, ze muz ju nasilu posadil kopajucu do sedacky a ja som ju rychlo priputala. Ale coskoro si zacala vyberat, ze si sadne dobrovolne.....a takto sme sli krok po kroku.
A napr na veciach, kde nas netlacilo nic, tam som veci nehrotila, napr. byvali sme v bytovke, kde bolo k bytu treba ist po schodoch, co ona odmietala. Pod schodami vzdy hodena o zem a tak ja som jej len povedala, ze mam plne ruky tasiek, nosit ju nebudem a ze necham otvorene dvere na byte a ked bude mat silu na slapanie, nech pride. Spociatku bolo vela placu, kludne aj 20 min (susedov sme mali skvelych, smiali sa, ze sme ozvucili bytovku). A casom zacala bez reptania chodit hore.
Ide o to, ze netliachat prazdne vyhrazky, ak nieco povies, tak sa nezlutovat a dodrzat to.
Este jeden priklad....mala hadzala piesok na ihrisku, vravim, ze este raz hodis a ideme domov...samozrejme, ze hodila a tak si pamatam, ako som ju domov za ruky tahala, ako vrieskala....ale uz to nikdy na pieskovisku neurobila.
Ako vtedy psychologicka pivedala, treba co najskor pracovat, lebo dieta do 3 rokov este fyzicky zvladnes, ale starsie uz nie a ak su tie deti uz "spustene" tazsie im stanovis hranice.
@marhulka13 och ako sa to dobre cita🙏🙏🙏 mam 15 mesacnu a je to s nou tazke, ma aj svetle chvilky ale vacsinou len prezivam a cakam kedy zaspi. Takze verim ze bude dobre raz 🙂