Výchova štvorročného dieťaťa

Nevyhrážam sa. Ak chcem aby upraralo izbu, tak pomôžem, upraceme spolu a vysvetľujem že prečo nemôže byt neporiadok

Sveter pomôžem obliecť a vysvetľujem prečo si ho musí obliecť

4 ročne dieťa žije pre okamih, tu a teraz, nevie dopredu posúdiť čo a ako
Take vyhrážanie väčšinou skončí aj tak revom a je to trest pre oboch
Je pekne pocasie, nepojdeme von lebo si neobul topanky? Doma sa nudí, robí neporiadok. Vonku sa výhra, vybeha, zahrá s deťmi a ja som tiež vonku

Ano, obcas pouzivam vyhrazanie. S tym, ze ak dieta neurobi to, co od neho vyzadujem,este naratam do 3 a ak nereaguje, vyhrazku splnim. Takze cim dalej, tym menej sa vyhrazam, lebo vie, ze to dodrzim 🙂

Spolupracujem a vysvetľovala som dôvody, prečo niečo zakazujem a ponúkala som alternatívy. Je to o nastavení mysle rodiča a vyžaduje si to veľa energie a vynaliezavosti. Občas som unavená a tiež skĺznem ku vyhrážkam, ale snažím sa tomu vyhýbať, lebo dieťa sa stane rýchlo rezistentným a rezignuje.
Pri vysvetľovaní vytváraš logické reťazce aplikovateľné aj v iných životných situáciách.

hm, tiez mam stvorrocneho a tychto situacii je velmi malo. vacsinou sa vieme dohodnut - z tych prikladov, co si uviedla - upratat hracky - vacsinou upraceme spolu v pohode, pripadne ak sa s tym este bude hrat, tak to nehrotim (napr. neupratuje rozlozenu vlacikovu drahu, ked sa s nou hra kazdy den), zuby si umyva dobrovolne - vie, preco to treba, mikinu nechavam nanho (sam vie, ci je mu zima alebo nie), surodenca nema, takze cast sporov odpada.

v minulosti som parkrat pouzila aj takuto vyhrazku, len u nas to vobec nefungovalo, tak sa snazim skor o prirodzene alebo logicke dosledky (ak sa da - nie vzdy mi to ide). napr. vcera bol unaveny a nechcel sa sprchovat, tak sme povedali, ze ok, tak si oblec pyzamo a chod spat spinavy. samozrejme spinavy byt nechcel, tak sa trocha pozlostil, pokrical, poplakal si, potom sme sa potulili a siel do sprchy. ja som taky typ, ze by som najradsej vybuchla a bol by krik, ale snazim sa taketo situacie riesit co najpokojnejsie. nie vzdy mi to samozrejme vyjde, tiez som len clovek 🙂

Nie nekomunikujem tak s dieťaťom. Načo? veď sa to dá aj inak.

Nevyhrážam sa. Používam (používala som, lebo už je starší) : "poď, upraceme hračky" a podobne. Robili sme to spolu. Dieťa sa tým aj naučí, ako to robiť. A keď niečo robil strašne dlho a potrebovala som ho popohnať, napríklad pri nekonečnom obliekaní, tak som počítala odzadu, napríklad od 20. To sa vždy začal snažiť, aby to stihol. Ani nebolo treba povedať, čo bude, keď to nestihne. Stačilo fakt len počítať. Toto som používala veľmi dlho a naozaj to fungovalo.

Otázka je: fungujú ti vyhrážky? 🤷‍♀️ mne keby sa niekto stále vyhrážal, tak mi riadne letue na nerv a som na neho zlá. Predpokladám, že deti to majú rovnako.
Jasné, že mi tiež raz za čas podobne blbá veta ujde, ale snažím sa to minimalizovať...

No ja sa teda vyhrazam tiez obcas. Ale teda nemam to moc rada. Napriklad robim pri upratovani tak ze pod upratat hracky a ja ti pomozem a budeme upratovat ako zeriav. Pomaha mi tiez jedna spomienka, ze stratil jedno tak specificke auticko a to vzdy hovorim, ze pamatas ked si stratil to auticko to preto lebo sme ho vtedy neupratali.
Alebo mi celkom funguje postupnost/naslednost s “odmenou”: oblecieme > gumovy vitamin > odchadzame.
Tiez mi funguje obzvlastnit situaciu. Napr nechce sa kupat tak mu poviem: prosim ta umy mi tieto pohariky vo vani. Zuby niekedy umyva akoze nejaka hracka, ze drzi kefku.
A ked som uz zufala moj muz mu povie: pod sem pod dohodneme sa a da taku tu naslednost krokov: teraz sa este 3 min pohras a potom sa pojdeme obliect a mozes si vybrat tricko. Neviem ale to slovo dohodneme sa vzdy zaberie.

Najprv vysvetlujem dosledky. Ak to nepomoze,tak tie vyhrazky su skor tresty, a to davam...ak je to pre mna dolezite,aby spravil nieco...napr beriem hracky,nejdeme von,nie je sladke,nie je rozpravanie rozpravky,nedam mlieko na uspanie...

@engynka u nás fungujú slová, kto tam bude prvý 😂 to aj keď nič nechce, tak letí o život. Veď neexistuje aby prehral.

Aj ja to robim tak, ze najprv vysvetlujem, zdovodnujem. Vacsinou to zaberie, ale nie vzdy. V druhom kole uz pouzivam sankcie. Nevidim na tom vobec nic zle, dospely clovek sa so sankciami stretava v zivote bezne, preco by tento koncept nemohlo poznat aj dieta. Moj ma 2.5r a niektore veci su prenho tak lakave (napriklad mackin chvost), ze nic ine ako sankcia s nim nepohne.

Áno občas sa musím povyhrážať, ale nie je to úplne takýmto spôsobom ako si napísala. Vždy vysvetlím prečo ako načo. Nechce sa obliecť? OK, ale v pyžame sa jednoducho neranajkuje u nás. Nechce ísť von? Snažím sa ho motivovať, ale občas už len poviem OK, ale ja idem.... Zbierať hračky? Och no tu sa musím niečim vyhrážať lebo skúšala som už kadečo, vždy chcem a idem zbierať s nim ale je schopný pri mne stať a nezbierať. Najviac zaberá ho niečím motivovať dopredu ako od neho niečo chcem. Zbadá, že vonku sú susedia na ihrisku a chce ísť von, tak tie hračky aj ochotne upratuje.
Inak k tej mikine, nechce si ju obliecť a ja poviem Dobre, ale vonku ti bude zima. Hneď si ju pýta obliekať. Občas sú to priamo veci, že potrebuje o tom rozhodovať a oponovať ti. Vtedy nám pomáha mu neodporovať a on hneď otočí.

Tak na toto neexistuje nejaký vzorec, lebo každé dieťa je iné.. niektorým deťom fakt stačí vysvetľovať, aj keď majú vzdor, ale cez niektoré deti neprejde ani ta najmudrejsia matka na celom koňovi, musíš si vybrať sama spôsob ktorý zaberá na tvoje dieťa.. tiež mám 4ročnu a často sem chodia aj jej kamoši a kamošky zo škôlky, niektoré mamky majú ten vysvetľovaci štýl výchovy ale moja 4ročna absolútne vypína mozgy pri tom 😅 niektoré tu zjapu, niektoré sa vyhrážajú, ja v podstate vždy začnem s vysvetľovaním ale vždy to vyeskaluje do výšin 😂 aj napriek tomu nemám pocit že to robím cely deň, rekapitulujem si s deťmi zo dňa večer totiž vždy LEN A LEN to dobre 😂

@sashabb prepac, neber to v zlom ani nijak nechcem útočiť alebo čo, iba moj postreh , ze toto je tiez nešťastné riešenie, ze kto bude prvý, niektore derurence nevedia zniest potom neskor v skolke, v skole ze nie su prví vo vsetkom, napr kamoskin maly ten sa oduje , nahneva a uz su pre neho druhí zlí lebo ho predbehli ,dcerka ma taku spolužiačku v skole tiez, stale vzdy musi byt vsade prva inak je z toho velmi nešťastná. Dcerka ked bola mensia sama zacala s tymto , ze ja budem prvaaa a prvaaa a ja som nato radsej vzdy flegmaticky reagovala, ze ale mne to nevadi, ja som šťastná ked som aj druhá