Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
    Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    galganka
    12. dec 2018    Čítané 254x

    Naša nová Frosty ❆ A krátky príbeh o dobrých skutkoch

    Priznám sa, keď koník vyhlásil testovanie na chladničky, len som sa zasmiala a povedala nášmu tata-tovi, že to by bola sranda zapojiť sa a dostať ju. Chladničku sme novú zvažovali už dlho. Naša doterajšia bola už v byte, keď sme sa nasťahovali a odhadovali sme jej cca 15 rokov. Jasné, fungovala, len občas vydávala divné zvuky, chýbala jej polička a dole bola prasknutá. Inak sme si spolu celkom úspešne nažívali. A tak som v prvom momente ozaj neverila, že sa nám to naozaj podarilo. Ale vraj hej a po nejakej dobe a pár dohadovačkách, som doma čakala na "predčasné Vianoce". 

    A o tom, ako sme jej dali "zabrať", už sa rozpíšem nižšie. 

    Do posledného momentu som vlastne nevedela, ktorá z troch chladničiek k nám príde. Úlohou v prihlasovaní síce bolo, že si mám jednu vybrať, ale však to poznáte, ukecaná ja, tak som spomenula možné, aj nemožné. A tak, keď prišli páni so sťahovákom, nič som neriešila. Spýtali sa na meno, omrkli kadiaľ pôjdu, zistili to, čo ja už vravím dávno: že výťah do polposchodia je na dve veci a  začali vynášať. Chvíľu som mala menšie obavy, pretože zabalená sa chladnička cez vchodové dvere mestila presne na milimeter. Zložili ju na chodbe, odbalili a vtedy prišiel pán technik zo Samsungu. Obul si  návleky, pozrel na mňa, na chladničku, do papierov a chlapom oznámil, že vyniesli nesprávnu. 😱 A tak ju zasa zbalili, na milimeter presne šupli von a zniesli a o chvíľu (kecám, bolo to viac) už bola na chodbe tá správna chladnička, ktorú som dodatočne pomenovala Frosty. 

    Starú chladničku sme predvídavo vyjedli, a tak sme ju rovno mohli vypojiť a nahradila ju nová mašina. Pán technik mi poukazoval čo a ako, ale vlastne nebolo veľmi čo ukazovať, chladnička má vpredu jednoduchý displej, na ktorom sme nastavili teplotu pre mrazák aj chladiacu časť, ukázal mi, ako sa posúvajú poličky a teoreticky predviedol, ako sa dá prehodiť otváranie dverí. 

    Večer som namiesto knihy čítala užívateľskú príručku, kde sú okrem iného pekne popísané riešenia rôznych závad (Pevne verím, že nás žiadna z nich nečaká, ale istota je istota). A všetko dôležité je prehľadne spísané aj na oficiálnej Samsung stránke:

    http://www.samsung.com/sk/refrigerators/bottom-mount-freezer-rb37j5329ss/

    Na ďalší deň sme sa teda vrhli do testovania. Teda vlastne najprv do zaplnenia. Asi prvý raz som veci v chladničke ukladala tak, aby dobre vyzerali na fotke 😂

    Merali sme, či vnútorná teplota súhlasí s predným displejom, zistili sme, že v momente, keď vnútorná teplota začne klesať, ozve sa pípanie a odmerali sme, že to trvá v priemere 2 minúty. Idálne pre mňa, konečne nemusím donekonečna verklíkovať, že do chladničky netreba pozerať dve hodiny.  Tiež sme vyskúmali, že do určitého uhla otvorenia dverí, sa zasa samé zabuchnú a to teda stará nevedela. Hold, 15-ročné tesnenie je 15-ročné tesnenie. 

    Naplnili sme ju ovocím a zeleninou, tata si do nej dal svoju obľúbenú šprotovú pomazánku, naplnili ju zákuskami zo svadby... a vône sa vôbec nepomiešali, všetko bolo chutné a čerstvé. 

    A veľké plus dávam šuflíku na mäso. My sme z neho síce spravili šuflík "na mäso, šunky, salámy a iné...", ale odkedy som začala dávať všetky mäsové veci iba tam, už sa nám nestalo, že by sme zabudli na otvorenú šunku, že by sa posledný kúsok slaninky založil a zabudlo sa naň...

    Mňa si zatiaľ najviac získala variabilnými poličkami vo dverách, lebo s tým som mala v starej chladničke večný problém... Otvorená fľaša mi nepasovala do police, vrchnák nedostatočne tesnil, ležato byť nemohla, lekvár tiež nie je bohvie čo ležato. A tu si jednou rukou prehodím poličku a hotová vec. 🙂

    Horšie bolo testovanie mrazničky. Nezvykneme robiť veľké zásoby mäsa a tak sme dumali, čo s ňou. Skúsili sme odmerať, za koľko cca nám spraví ľad a je to cca 1 hodina a kúsok... Robili sme pokus so zamŕzaním horúcej a studenej vody, ktorý mám aj v profile a merali sme teplotu. Pre mňa je plus pri mrazničke hlavne to, že je trojnásobne väčšia, ako naša pôvodná. Časom uvidíme, či dodrží aj slovo a bude bez námrazy. 

    No a úplne na koniec som si nechala dve jediné negatíva, ktoré sme vlastne za dva týždne pokusov našli. 

    Prvé je to, že jaškrblinky boli zvyknuté na samoobsluhu. Vybrať si jogurt, či maslo, syr a šunku a spraviť si chlebík bolo u nich normálne. A zrazu nedočiahli, lebo dole je mraznička. To síce vyriešil štulfík, ale nevyriešil moju miernu obavu o nanuky, čo majú teraz na dosah. 😆

    A druhé a posledné negatívum? Sú to vajíčka. Z nejakého dôvodu nemám rada obaly od vajíčok. Mám nejak vnútorne zafixované, že sú "špinavé" a som rada, keď sa ich čo najskôr zbavím. Lenže vajíčka už veľkosti M a tým pádom aj L sa do poličky na to určenej nezmestia. Jednoducho sa nezavrie, lebo je nízka a pri zatváraní dverí som sa tým pádom bála, že ich rozpučím. 

    A na záver, ako už aj názov predpovedá, by som chcela pripojiť "úsmevný" príbeh o dobrých skutkoch. Snáď ste vydržali čítať až potiaľto. 🙂

    Keďže sme novú chladničku dostali a stará bola síce stará, ale stále funkčná, rozhodli sme sa, že ju teda darujeme. Veď to poznáte... Tie moje večné ružové okuliare a frázy ako: šír dobro - vráti sa ti dobro. Som proste nepoučiteľná. Chladničku som umyla, nafotila, spísala poškodenia a dala ju do miestnej skupiny. A začali sa ozývať ľudia. Logika káže ísť od prvého a tak sme sa s ním dohodli. Pán ďakoval, vraj príde aj s kamarátom, nebudeme mať s odnosom žiadne starosti. A na druhý deň naozaj prišiel. Chladničku sme mu vyložili na chodbu, aby nemal veľa roboty, ja som sa mu ospravedlnila, že z boku je nakreslená jahoda (nakreslila som ju tam hneď po nasťahovaní farbami na sklo a slnko ju tam pripieklo 😀 ) a predviedli sme mu, aké má "vady". Pán opäť ďakoval, vraj sa im práve ich pokazila a nemajú peňazí nazvyš a tak. Síce prišiel sám, nie s kamarátom ako sľuboval, ale šlak to traf, tata mu ju pomohol zniesť. Doma sme si sadli a mali sme zo seba dobrý pocit. A potom som dostala správu od pána, ktorý bol druhý v poradí a ktorému som sľúbila, že ak by sa dačo zmenilo, chladnička je jeho. Áno, pán č. 1 ju do hodiny, odkedy ju od nás odniesol hodil na bazár za 50 Eur, odfotil ju aj s mojou jahodou na boku a mňa si zablokoval. 😱 

    Som proste nepoučiteľný tvor. 🙂

    galganka
    10. okt 2018    Čítané 151x

    Ako jaškrblinky Kvída skúšali...

    "Deti nepotrebujú viac vecí. Najlepšia hračka, akú môžu mať, je rodič, ktorý si sadne na zem a hrá sa s nimi."

    Pekný a pravdivý citát, ktorý sa občas ťažšie dodržiava. Detská izba prepchatá plyšákmi a všelijakými plastovými dôležitosťami. Ale po miliónotom hromžení počas upratovania sme si doma povedali dosť. A hračky postupne ubúdali. Áno, bol to zo začiatku boj (hovorím o sebe 😁 ), ale celkom sa nám darí. Namiesto plyšákov ceruzky a štetce, nie plastoví panáci, ale nožnice, vykrajovačky, plastelína, knihy... Veľa kníh a spoločenských hier... A preto sa tešíme, že sme mohli odskúšať aj novinku od Kvida. 

    Kvido sú hry pre deti od troch do osem rokov. Tak sa píše na ich oficiálnej stránke. (Asi mám aj ja toľko, lebo ma bavili. - pozn. autora 😁 ) Majú rozvíjať kratívne myslenie, grafomotoriku, koncentráciu a logické uvažovanie. Niečo, čo sa predškolákom celkom hodí. 

    U nás doma sa vyskytli 3 krabičky s chobotničiakom Kvídom a tu sú naše dojmy z nich:

    PEXESO pre bystré hlavičky (HÁDANKY) 5+

    Prvú sme odbalili najmenšiu krabičku, v ktorej malo byť pexeso. Ale nie také, na aké sme boli zvyknutí doteraz. Bod prvý - nemuseli sme ho vystrihovať. Toto sa jednoducho a ľahko vylúplo. Bod druhý - je tvrdé, a zjavne aj ohybné, nie je to obyčajný papier. Jeho deťuodolnosť potvrdzuje aj fakt, že Teo chcel demonštrovať, že jedno je predsa len ohnuté a ukázal mi ho. Po mojom skonštatovaní, že je krásne rovné a nové, ho zohol. Vyrovnalo sa mi pár brčiek, ale následne sme spolu vyrovnali aj kartičku a je na nerozoznanie od ostatných. 😊

    Pexeso je zložené z obrázku aj s popisom a k nemu pasujúcej básničky, ktoré sú ozaj podarené. A veľkým plusom je, že deti sa mohli hrať aj bez predčítača, keďže správne dvojice k sebe pasujú rovnakým pozadím. Takže, za nás štyri palce nahor a udeľujeme plný počet bodov. 👍

    Hádanky na cesty - ZVIERATÁ  3+

    Stredná krabička schovávala hádanky na cesty. Neviem prečo, ale v prvom momente som si predstavovala hru, ktorá sa bude dať nabaliť do auta, na spríjemnenie nejakej dlhej cesty. Pritom sme nikdy nič podobné nepotrebovali a jaškrblinky vždy volia pozorovanie a komentovanie cesty, alebo úsporný, spací režim. 😊 No v každom prípade, toto by som do auta nebrala. Predpokladám, že vyzdobené by bolo všetko, vrátane šoféra. Takže to "na cesty" bude skôr myslené tak, že hádanky jednoducho šupnem do bársakej malej tašky a môžu s nami cestovať po svete. 

    Keďže mali ako jediné z nášho balíčka označenie 3+, prvý sa pustil do testovania Teo. A mame padla sánka, koľko toho vlastne vie, akurát na rozdiel od svojej sestry taktne mlčí. 😁 Sám mi hádanky nosil a dokázal nad nimi presedieť hodinu. Kreslil, spájal, gumoval... A vďaka jeho zanietenosti sme zistili aj ďalšiu podstatnú vec, veľmi dôležitú pre matky. FIXKY SA DALI VYPRAŤ. 👏 Opakujem, netreba robiť paniku, nie raz som slúžila ako držiak a vymaľovaní sme boli všetci. 

    Jediné negatívum, ktoré sme spolu už pri prvých minútach našli je snáď to, že niektoré obrázky boli nakreslené priamo v tom rohu, v ktorom sú všetky kartičky spojené a ťažšie sa teda kreslili, či spájali a hľadali. 

    Závod farieb - pamätaj si farby 5+

    Závody sme si nechali na úplný koniec, tušila som totiž, že toto bude "akcia" pre celú rodinu. 55 rôznych obrázkov, kartičky na udeľovanie bodov a 6 farebných stieracích fixiek. Ale hlavne pravidlá. A prídavok, na komplikovanejšie pravidlá. A tak sme si na prvú hru vymysleli vlastné, jednoduchšie. A aj tak som nevyhrala. 😂 Pravda je, že keby chceme od detí, aby hrali podľa pravidiel a čakali, kým porátame body, asi by s celou hrou veľmi rýchlo treskli. Neskôr večer sme si ale dali závod "dospelákov" a nie je to vlastne vôbec komplikované. Horšie je zapamätať si farby, hlavne keď protihráč zúrivo vykrikuje náhodné farby a tiež, keď si dobrovoľne pridáte presýpacie hodiny, však trochu herného stresu nezaškodí. 

    Jediné negatívum, ktoré sme našli pri tejto hre, vlastne ani nie je v hre, ale v jej obale... Za ten svet sa nedá otvoriť. Deťom sa to nepodarilo ani raz a ja som obetovala jeden celý, prírodný necht... 

    Ďalšia vec, ktorá napadla nášho tatu popri tom, ako sledoval farebný závod jaškrbliniek bola tá, že takýmto tempom nám fixky vydržia maximálne týždeň, možno aj menej. Túto obavu ale vyriešila hneď prvá moja návšteva najbližšieho papiernictva, v ktorom som našla okrem klasických modrých a čiernych stieracích fixiek, o ktorých sme vedeli, aj takýto celý balík so všetkými farbami.

    Stál necelých 8 eur a večer, keď som skúsila dačo podobné vygoogliť, som našla aj iné balíky stieracích fixiek aj za nižšiu cenu. 

    Naše dva týždne skúšania a hľadania chybičiek prešli celkom rýchlo a ja vidím, že hry si našli svoje česné miesto na poličke medzi ostatnými a že si ich jaškrblinky vyberajú aj bez toho, aby som im to navrhla ja. Vybrali sme sa preto do Albi a omrkli sme aj ostatné z ponuky chobotničky Kvída a je isté, že minimálne jeho divadielko spomenieme Ježiškovi... 😏 Ak teda máte doma malých zvedavcov, my všetci štyria vám Kvída odporúčame... Dobre to ten chobotničiak vymyslel. 👧👦👩👨

    "Jesť úplne sám." - znie to tak depresívne... ... až kým nie ste rodič... 😄 🍴