3-ročné dieťa za všetko plače a uráža sa

neprejde...máme doma.
jednoducho taká povaha...

@elibelipebeli no a ako reagujete na toto jej tantrum? Dosiahne co chce? Vsetci sa jej zrazu venujete?

@elizabet173 toto robíme pravidelne. Že keď plače, pošleme ju do izby s tým, že keď prestane plakať,môže sa vrátiť. Aj ide, o minútku-dve sa vráti s úsmevom, že už je dobrá a znovu dookola. Aj keď príde jej kamarátka k nám,vkuse ju diriguje u nás, urazí sa na ňu aj 20x a tá je chvalabohu úplne iná, ignoruje to a zatiaľ sa hrá aj sama, kým to znovu našu neprejde. Len ma mrzí, že je takáto, na starších súrodencov si extrémne dovoľuje, dcéra si nenechá, syn má k nej viac tolerancie, ale tá aj tak provokuje, až kým ja nezasiahnem radikálne tak, že ju od neho nevezmem preč. Pritom si pýta toľko lásky,každú chvíľu objatie, pomojkanie,čo jej doprajeme, hráme sa s ňou. Akonáhle sa nám nedá, je zle. A tá tvrdohlavosť...Tisíc krát sa rozprávame o tom napr., že sa je slušné pozdraviť, odzdraviť,poďakovať. Doma bez problémov. Ideme von, či susedia, návšteva, obchod...ani slovko. Ľudia jejto tolerujú, lebo že je roztomilá, krásne blonďavé copaté dievčatko. Ale mna to vždy zamrzí, vždy ju vyzvem,napomeniem, že Dianka pozdrav sa, teta sa tiež pozdravila tebe...alebo jej niečo dajú, ani za svet nepoďakuje. A potom príde môj dohovor,ako som z toho smutná a že to nie je od nej pekné a bum,hirónsky plač. Ale ani s ňou nepohnem,už rok a pol pomaly toto nacvičujeme a nie a nie. Raz za 3 mesiace,keď sama chce,sa niekomu pozdraví, vtedy ju vychválim,je šťastná. A o chvíľu zas nula bodov. Dnes ju náš psík obehol,plač. Spadla jej malina,plač. Brat si sadol na miesto, kde chcela ona,najprv agresia,hneď fyzický útok na neho, čo samozrejme zakročíme a zas plač. On jej miesto aj prepustil, ale už nechcela a plač. Vkuse dookola celé dni, týždne,mesiace. Mimo týchto chvíľ je ukecaná, veselá, spieva, tancuje,vkuse čosi robí.

@sissy27 nie, samozrejme nie. Pokiaľ to nemá opodstatnenie, ten plač, poviem jej, že nemá dôvod plakať a nechám ju tak. Alebo pošlem do izby, keď prestane, môže zas prísť. Ale vždy sa snažím pochopiť aj jej stranu. Poviem že jej rozumiem, že sa hnevá, ale...a vysvetlím, prečo je niečo tak a nie inak, ako chce ona. Ale o chvíľu je to to isté.

@deti95060810 a koľko rokov má to tvoje?

@elibelipebeli píšeš, že jej hnev a plač nemá vždy opodstatnenie. Poradím ti jedno, vždy má opodstatnenie. To je jej emócia. Skús prejaviť porozumenie s jej pocitom. Napr. Keď ju ošpliechali, neobhajuj druhých, že to nebolo naschval. Ale uznaj jej pocit - napr takto - chápem, že je ti to nepríjemné, že ťa štípu oči. Predtým ako ju pošleš preč alebo napomenieš, zastav sa a skús sa na to pozrieť jej očami. Verím, že keď zmeníte vy rodičia svoj prístup, budete mať doma úžasnú pohodu. Držím palce

@elibelipebeli u nás to prešlo. Ja som koľkokrát išla von sa prejsť, mužovi som povedala, že musím ísť von, lebo za seba neručím. Aj muž sa chodil prechádzať 😂. Na striedačku samozrejme. Ten, kto mal v ten deň labilnejšie nervy, poprosil toho druhého, nech sa venuje synovi, bolo to fakt na prášky. Malý má teraz 5 a je to lepšie, už viac vie pochopiť tou svojou hlavičkou ako vtedy (napríklad, keď niečo nebolo naschvál, atď.). Počet záchvatov a hysákov za "nič" sa znižuje 🙂.

@oskorusa tak 👍
Doplnim -posielat dieta do izby lebo place - trestat ho za emocie- v zivote by som to nespravila.@elibelipebeli nastuduj ako to dieta chape.cele zle toto.😒

U nás je to isté. 3,5 roka. Mne v MS povedali, že je veľmi inteligentný. A že sa to takto prejavuje. No neviem

@elizabet173 ja nie som Psycholog , bola to moja vseobecna reakcia autorke na to, ze posle dieta do izby.
Malej mozno chyba pozornost , mozno maju rodicia zly pristu, mozno su jej emocie casto odignorovane . Ktovie.
Z 1 prispevku sa to neda analyzovat

@elibelipebeli je to povaha. Časom sa ro zmierni ale prežívať bude stále všetko. Ja už posielam do izby, keď sa zacykli. Prosto vysvetlím 3x a ak nepomôže pošlem do izby vyplakať a príde už zmierený.Treba stanoviť hranice a držať za jeden povraz. Je to vyčerpávajúce.

@hennyinnsbruck prave naopak. Davame jej najviac pozornosti, dokonca viac nez babatku. Zapajam ju do roznych veci, vkuse chce pomahat, umyva zrkadla, jasne ze to popatla, pochvalim ju. Vari so mnou, kedykolvek niekam idem, ona chce so mnou a ide, neodsuniem ju, hrame sa, vonku sme takmer 90% casu teraz v lete,hojdam ju, je schopna aj hodinu vydrzat a komandovat ma, ze rychlejsie,pomalsie...vzdy sa o jej pocitoch s nou bavime. Niekedy len tak zacne plakat,pytam sa jej, preco place, co ju trapi. No a na to zahlasi vacsinou prave vymyslenu blbost, napr.lebo Rapunzel nemoze pozerat. Ja na nu vyjavene cumim, ze co? Ved mozes kludne pozerat, dnes si ju pozerala (naozaj pozerala) a ona si pokracuje svoje, ze nepozerala. Tak jej poviem, ze jej ju zapnem aj teraz, ak chce. Agresia na mna "nie, nechcem uz!!!". To cloveku niekedy uz rozum zastava. A ano,posielam ju do izby, lebo ked takto place a hovorime s nou,vysvetlujeme a jej sa umyselne plac stupnuje, zacne kopat ci hadzat hracky o zem, tak jej razne poviem, ze to staci,nech ide do izby a porozmysla nad sebou. O minutu je spät vysmiata. Alebo teraz, robila mi "kavicku" s detskym riadom. Pijem akoze. A ona na mna,ze nepi,nemas tam mlieko este!!! Ja ze ahaaa,prepac,tak si prosim mliecko. A ona? Nedam ti uz, uz sa s tebou nechcem hrat! Tak jej vravim, ze Dianka, ved ja sa chcem s tebou hrat, urob mi tu kavicku, alebo upec kolacik...nie. Uz zas hadzanie veci o zem a plac. Proste ja uz neviem...

@hennyinnsbruck mimo toho, som pedagogička, psychológiu dieťaťa mám naštudovanú, staršie dve deti mali rovnakú výchovu, u nás je základom rovnocennosť, a rovnaký prístup k všetkým, komunikácia, empatia. A prvé dve deti aj najmladší synček sú pohodové pokojné deti. Dianka je proste živel,nik s ňou nechce ostať ani postrážiť ju. Ona ani mimo nás nikoho neakceptuje, ani k starým rodičom nechce ísť, je to boj, ak tam nie sme s ňou. Hodiny ich ignoruje, nekomunikuje s nimi. Mimo škôlky som s ňou 95% času ja, manžel viac pracuje, ale keď príde domov,hneď je s ňou aj on.

@elibelipebeli nemas to lahke to verim , je to aj tazky vek , nevie este emocie tak zvladat podla citania tvojho prispevku.

No ked mas Psychologiu dietata nastudovanu tak bude mala taka divoka povaha, ono sa to na isto zmeni casom

@hennyinnsbruck no veď preto som to tu napísala, či má niekto takéto dieťatko a prešlo to. Súrodenci sú z nej už "na větvy", každý doma pomaly stráca trpezlivosť a taký ten rodinný pokoj a pohoda je ňou a jej výkyvmi nálad narušená, vkuse riešime len jej hnev, plač. Preháňam,nie vkuse, sú aj svetlé chvíľky, ona je mimo toho zlaté dieťa,je citlivá. Len taký malý baran (znamením), pritom k zvieratkám sa toľko túli, miluje ich, rada sa stará, keď sú súrodenci preč, plače za nimi...len proste všetko rieši hneď hnevom a plačom,pritom u nás doma reagujeme všetci rozvážne, s kľudom, nehádame sa. Tak ma zaujíma, či niekto takéto dieťatko má a či z toho vyrástlo, či sa s tým len zmieriť.

@elibelipebeli chapem ☺️☺️ bude to povaha ja som tiez baran a trochu nervak ale ja si myslim ze umna je to dokaslanou vychovou🙄

Jasne. A rovno dvaja.
Kazdy mal 3 moznosti. Kym sme naratali do troch, vacsinou bol klud. Ak sme sa dostali tak daleko, tak boli konzekvencie. A hlavne tatko prevzial autoritu. Ostal kludny a konzistentny. Ano, kazdy ma nejaku povahu a ulohou rodica je ju spracovat.

Treba ju lubit a snazit sa ju pochopit. Ma 3 roky, ‘bojuje’ sama zo sebou, so svojimi emociami. Neposielajte ju zakazdym do izby sa vyplakat. Mojkajte ju, lubte ju aj ked place. Viem o com hovorim, mame take diete doma.

@elibelipebeli ked to neprejde urobit test na ADHD