5-ročný syn sa vyčleňuje z kolektívu
Ahojte mám 5 ročného syna, je predškolák. Do škôlky chodí už druhý rok aj keď teraz prestúpil , ale v starej škôlke to bolo úplne rovnaké ako tu. Strašne sa stráni ostatných detí. Vždy keď pozriem von oknom keď sú na dvore tak ho vidím alebo postávať pri učiteľke so zvesenou hlavou alebo samého pobehovať. Nehrá sa deťmi. Keď sa ho opýtam či sa s niekým hral tak vždy povie nie. Tvrdí, že sa hanbí. Nechce sa s deťmi ani rozprávať. Ráno keď ho privediem do škôlky,tak sa mu už v šatni spolužiaci zdravia a on ani neodzdraví. Sám sa vyčleňuje z kolektívu. Je mi to ľúto, lebo jemu nejaký kamarát chýba. Okamžite ako prídeme domov tak ma ťahá hrať sa , chce stráviť zvyšok času v mojej spoločnosti, neexistuje aby bol 5 minút sám. Keď sme niekde na Ihrisku tak sa chová rovnako . Bude sa hrať iba so mnou a keď sa nehrám ja tak bude sám aj keď sa mu deti prihovoria. Občas sa stane , že sa k nemu pridá nejaké dieťa ak behá hore dole, prípadne sa hrá v piesku, ale on sa s ním nebude rozprávať. Neopýta sa ako sa volá ani nebude komunikovať, len ho nechá nech behá s ním. V škôlke učiteľky problém nevidia ,vraj keď majú kolektívne aktivity tak spolupracuje pekne, ale to pripisujem tomu, že to robí na pokyn učiteľky. Keď občas zavolám ku nám kamošku s podobne starým synom tak sa s ním zahrá pekne , ale po ich odchode hovorí, že už nechce aby prišiel. Je aj dosť majetnícky. Bojí sa o svoje hračky, nie je mu príjemné keď sa s nimi niekto iný chce hrať. Nie, že by nechcel požičať, ale na ňom doslova vidieť ako tŕpne keď si napríklad ten kamarát hračku požičia... poraďte mi prosím ako mu pomôcť, ako ho motivovať aby sa začal s deťmi hrať ? Bojím sa nástupu do školy, tam ho už učiteľky nebudú zapájať do spoločných aktivít. Cez prestávku bude sám.
Súcitím s ním. Bola som taká istá, strašne hanblivá, nielen čo sa týka detí v škôlke/škole a cudzích, ale aj dospelých príbuzných. Vyvrcholilo to do samoty, žiadnych kamarátov a nenávidenia samej seba, pre moju povahu. Radím ti, rob s tým niečo. Psychológ a riešiť to.
Určite treba najprv vylúčiť nejaké ochorenia a podľa toho potom aj pomôcť. Môže mať sociálnu fóbiu alebo elektivny mutizmus a pod. To ho budeš darmo pobadat a nútiť, tam bude treba pracovať s tým inak a chodiť na terapie. Takže určie by som navštívila odborníka na tvojom mieste.
Je jedinacik? Ja mam 4 rocneho jedinacika a dost sa podoba na tvojho syna. Presne to iste ako tvoj syn ze s detmi sa hra iba tak ze sa k nemu niekto prida k behaniu. Ziadna komunikacia nie je potrebna, akoby stacilo ze spolu behaju. Nechut k zdielaniu hraciek.
Jeden rozdiel je v tom ze moj syn nema problem sa socializovat s dospelakmi. Ma sposob komunikacie ktore v detoch asi nerezonuje. Napriklad sa prihovaral detom a oni nic. Potom zacal kecat s ich otcom a okamzite zmysluplna konverzacia. Tym padom si ich uz asi automaticky sam vybera skor ako deti.
To ze ty si najoblubenejsi kamarat na hru je v tom veku podla mna normalne, hlavne ak si v tom skutocne dobra a ta hra s tebou je zabavna.
Nemyslim ze je nutny psycholog. Nechut sa delit o hracky je v tom veku tiez normalna a kedze to napriek tomu dokaze, tak ma schopnosti tie majetnicke sklony ovladat.
K tomu este fakt ze je v skolke novy. Ostatne deti uz mali cely rok na to aby si nasli miesto v kolektive a on je teraz novacik, je iny. Ja som nastupila do skolky ako 4 rocna a pamatam si ako som sa citila v nevyhode oproti inym detom, lebo oni uz boli zabehani a ja so tam bola nova.
Skusila by som organizovat stretnutia mimo skolku s jeho spoluziakmi. Bud k vam domov zavolat spoluziakov, alebo s nimi ist na ihrisko. Tiez by som pokracovala v tom ze by som volala kamosku so synom na hru aj napriek tomu ze on povie ze nechce. Mozno stanovit urcite pravidla o poziciavani hraciek. Ze bude mat hracky ktore nemusi pozicat a tie ktore ano a tie pravidla vysvetlit kamaratovi hned na zaciatku.
@andreatytler tiež mi to pripomína moju dcéru ktorá bola takáto. Len čím bola staršia tým to bolo lepšie. V škole nemá problém ale u nej je zase to že čaká kým ju niekto osloví alebo k nej príde. Ináč ho ona sama neoslovi.
@sheila121 A tvoja dcera je jedinacik? V akom veku sa to zacalo lepsit?
Co tak pozorujem tak dievcata sa spolu intenzivne hraju ovela viac ako chlapci. Taka hra ze spolu nieco tvoria, alebo spolupracuju. Chalani viac menej sa blaznia.
Tiez to moze byt charakterom. Dieta co je silny introvert asi neoslovi ine deti. Alebo aj odpozorovane spravanie ked sa rodic velmi nesocializuje s ludmi, tak ani dieta sa k tomu nema.
@andreatytler áno jedináčik. V prvom ročníku v škole po polroku sa to zlepšilo. Pani učiteľka mi hovorila že sa všetkého stráni, keď som videla fotky, moja dcéra vždy pomimo. Ale potom to už začalo byť lepšie. Ale uznávam že moje dieťa nebolo v styku s deťmi veľmi. Len s dospelými. Je to možno aj tým.
Normalne mu staci 1 kamarat, viac nepotrebuje. To si uz roky dozadu mohla vybavit sama, pozvat niekoho zo skolky priamo sa k vam hrat, zacat spolu chodit na nejaky kruzok, stretavat sa v parku, na ihrisku, spriatelit sa s nejakou mamickou a travit spolu cas. Skutocne toto je uplne must have pre priatelstva deti... vidat sa co najviac... ak sa vidia len v skolke a ma nesmelu povahu, proste mate problem... v situacii 1 na 1 v kludnom prostredi (ak je majetnicky tak skor exterier)sa tvoje dieta bude spravat inak...tak sa ho opytaj, s kym by sa rad po skolke stretol a skus povybavovat...
@sheila121 No super. Myslim ze to urcite bolo tym ze nebola v styku s detmi. To som aj citala ze je normalne ze ten detsky egoisticky postoj trva az do 7 rokov.
Skús sa ho spýtať, ktorého spolužiaka má v škôlke najradšej a pokus sa ich dať viac dokopy. Spoj sa z jeho maminou a naozaj ako píše anjelicek, stretávate sa mimo škôlku aj.
Ja mám tiež 5 ročného (ale nemáme problém ako vy, môj je naopak veľký extrovert), má 2 oblubenejsich kamarátov zo škôlky ale je to tak že nie sú trojica ale jeden + môj a druhy + môj. Ti druhí chlapci si medzi sebou nejako nerozumejú, respektíve jeden je taký žiarivejši keď sa môj syn hraje viac s tým druhým keď sú všetci pokope. Takže vždy sa dohodnem s niektorou maminou na ihrisko alebo k nám. Teraz keď už sú starší tak v pohode vezmem niektorého k nám po škôlke a je tu do večera, samozrejme aj oni môjho hrávajú. A je to super veľmi sa chlapci vyhrajú. Pre mňa to win win keďže mám aj ročnú dcérku a za tou musím teraz behať.
@anjelicek26 mne sa páči ako si ty idealizuješ svet, ale tieto tvoje rady sa často nestretávajú s realitou ani náznakom. Jeho spolužiaci sú 5 ročné deti pracujúcich rodičov. Tie decká sú v škôlke pravidelne do 17:00. Šanca, že sa nejaký potom príde ku nám pohrať je presne nulová. Uz som oslovila viacero mamičiek s ktorými sa v šatni ráno stretávam. Manžel sa vždy pýta kolegov či nejdú s chlapcami na futbalové Ihrisko po práci, ale toto sa podarilo zrealizovať presne raz odkedy sme sa presťahovali . Kým som nebola na materskej som tiež chodila domov o osemnástej vyflusnutá z celého dňa. My keď vyjdeme tuná na Ihrisko tak tu nie je takmer nik. Deti do dvoch rokov a osadníci ( tých si z pochopiteľných dôvodov domov volať nebudeme ). Moja kamarátka tiež môže len cez víkendy keďže v týždni pracuje ale to je môj syn u svojho otca. Ako trávi čas u otca neovplyvním ( väčšinou sedia doma ) . My po škôlke často sadneme na vlak a ideme do mesta do herne alebo parku, ale tam je to rovnaké. Cez týždeň majú ľudia jednoducho iné povinnosti . Na krúžok chodil keď sme žili v meste . Tam sa deti striedali v jednom kuse, pravidelne tam chodil asi len on . Teraz nemá možnosť nejaký navštevovať, nedá sa to časovo zorganizovať.
@andreatytler nie je jedináčik, máme ešte jedno dieťa do jedného roka... s tými dospelákmi, voľakedy nemal problémy nadviazať kontakty s hocikým dospelým. Každej tetke na zastávke sa prihovoril, keby vedel tak aj svoje rodné číslo povie, teraz už vôbec. Hanbí sa . Schová sa za mňa . Ani sa nepozdraví ani neodpovie keď sa ho niekto niečo opýta alebo sa mu prihovorí. Keď ideme von a náhodou počuje susedov na schodoch tak ani nevylezie z dverí kým oni nezalezú dnu.
@nikdenikto on nemá rád žiadneho spolužiaka doslova,on ani nevie ako sa tie deti volajú, akoby pre neho vôbec neexistovali. Čas od času ho vezme môj otec plávať, chodí so svojou partnerkou a jej vnučkou, deti sú v rovnakom veku, ale on si nepamätá ani jej meno, pritom ju vidí pravidelne . A takto to má aj so spolužiakmi. Včera ho muž zobral do práce poobede, kolega tam mal syna ( sú spolužiaci) tak aby sa trochu prehrali. Chlapec za ním hneď bežal " Maťko Maťko" a môj syn sa schoval za manžela a povedal, že sa s tým chlapcom nebude hrať lebo ho nepozná. Tam to skončilo. Chlapec okolo neho pobehoval a on si kreslil a úplne ho ignoroval.
Autorka mame styri deti, vzdy sme pracovali, vzdy sa dalo zariadit vyzdvihnut obe deti zo skolky, pohrat sa u nas a mamicka-ocko prisli po dieta k nam, moznosti je tak vela...vzdy mali kamaratov, vzdy sa stretavali, vzdy sa to nejako dalo... aky kruzok ste chodili? Nase decka chodia na viacero a teda tim sa drzi roky ten isty +/- samozrejme... skus hladat riesenie.
Bez urazky, genetika je svina. Musel zdedit urcite vlastnosti po predkoch. To, ze sa mechce s detmi hrat alebo ho nikdo mevola von , znamena dost. Smer detsky psycholog,nech z neho nevyrastie cudak a samotar.
Ahoj, urcite odporucam navstivit psychologicku, mozno centrup prevencie a poradenstva. Mozno odporucia filialnu terapiu, mozno nieco ine...moze to byt len povaha, moze to byt nejaka z vyssie spomenutych diagnoz a tiez to moze byt nejaka nespracovana situacia /trauma, napr z toho, ze nezije s otcom v jednej domacnosti...
Odporucam riesit, lebo sa to moze nabalovat
@anjelicek26 úprimne sa zamysli. Pustila by si svoje 5 ročné dieťa do úplne cudzej domácnosti? Mňa tie matky stretávajú ráno v šatni nevedia o mne nič, vidia to, že som veľmi mladá, mám dve deti a to je všetko. Takto by si zverila svoje dieťa niekomu len tak? Ráno sa ťa cudzia žena opýta v šatni " môžem tvoje dieťa poobede vziať zo škôlky k nám aby sa zahrali s mojím synom?" A ty budeš celá šťastná súhlasiť, bez problémov... chodil len na pohybové cvičenia, platilo za zvlášť za každú hodinu. Tam žiaden tím nebol.
Ved jasne prvy krat s nim...aj keby piatok, ked kazdy robi kratsie...kvoli malemu by som fakt skusila nieco vymysliet...moji hraju od 4 rokov hadzanu, chodia plavat, chodia do zboru, gymnastika...teraz toho maju viac, ale... tam su zabehnute timy deti... poznaju sa vecnost...
@anjelicek26 chapem tvoje rady, ale pobavilo ma že v piatok kazdy robi kratšie. Urcite to nie je pravidlo, v mojom okoli robi vacsina aj v piatok normalne, max nejaky home office, ale musia spravit čo treba.
Ahoj. On psychologicku pre zatial urcite nepotrebuje. Ja mam doma 2ks tatychto deti, uz velkych. Introvertne inteligentnejsie dieta ide v tomto pomalsie. Ale stale kazdym rokom je to lepsie a lepsie. Aj v skole, hlavne sa neboj. Dievcata su na tom lepsie, to je fakt. Moj syn zacal kamaratstva nadvazovat az 5+. @anjlelicek26 ma pravdu v tom, ze zacat s jednym kamaratom a pozvat ho domov. To co sa tym sleduje je, ze vo vlastnom prostredi je istejsi, ma na hru len jedno dieta, cize zaruka, ze sa budu hrat spolu. Ciel je, aby ziskal sebavedomie na nadviazanie kontaktov pri jednom dietati a potom sa to rozbehne. To ze ti povie, ze uz viac kamarata u seba nechce, by som nebrala, lebo v tomto veku stale uprednosti teba ako matku na hranie a hlavne ked ma konkurenciu male babatko, ktoremu ty venujes tiez kopec casu a pozornosti.
Samozrejme že som nepovedala cudzej žene ráno či by som nemohla vziať dieťa k sebe domov. Tomuto predchádzali práve tie stretnutia na ihrisku, potom aj u nás/nich doma spoločne. Aj to cudzie dieťa tá musí spoznať aby chcelo ísť samé k tebe bez rodičov.
Každopádne, ja by som psychológa ešte neriešila, pokiaľ sa naozaj nikto nesťažuje, ani učiteľky že nespolupracuje. Počkala by som ako sa oťuká prvý polrok v škole a potom by som možno začala niečo riešiť.
aj ja mam takeho syna, ma 5r a sprava sa podobne, len v miernejsej forme. ma jednu dobru kamaratku od narodenia, vzdy ked je v skolke ona, tak sa hraju spolu a vsetko je ok. ked nie je, tak je trocha strateny, tiez je skor ten typ, co caka, ze pride niekto iny, alebo povie, ze sa hral cely cas sam atd. ale nie je z toho smutny. a nie je to tak vzdy, obcas napr. povie, ze sa prihovoril spoluziakom, ci sa moze hrat s nimi (niekedy suhlasia, inokedy povedia, ze nie, co je blbe, ale zas z toho nevyzera nejako extra smutny, ked inokedy mu to vychadza). co tak pozorujem, lepsi sa to vekom, ale urcite nebude ten typ, ze dojde a hocikoho oslovi, s hocikym sa skamarati. ked sa nad tym zamyslim, moj muz je introvert a ja som taky poloxtrovert - nemam problem pokecat, ale tiez nie som iniciativna. tak si tak vravim, ze co by som ja od neho chcela, ked ani sama taka nie som, a nesnazim sa ho prerobit, beriem ho takeho, aky je. samozrejme si overujem, ako sa citi (ci nie je nestastny a pod.).
my mame tiez jedinacika, tiez sa inych deti velmi bal, ale asi len do takych 2 rokov. Potom naopak zacal deti vyhladavat, lenze v rodine ziadne deti nemame a kamosky byvaju daleko.. nastupom do skolky si vdakabohu nasiel kamarata.. a ja som to podporila, aby sa to priatelstvo prehlbilo.. a ako? po prvom rodicku som dobehla za mamou toho chlapca, prihovorila som sa jej, najskor tak vseobecne o skolke, co sa preberalo na rodicku a potom som spomenula, ze som rada, ze si nasi chlapci rozumeju, ze lahsie zvladaju spolu tu skolku a ze by sme radi sa k nim niekedy pridali na prechadzku.. ta mamicka povedala, ze toho maju dost vela, ma starsiu dceru, ale ze kazdy utorok maju volne poobedie a ze mi napise, ked budu v meste, ze aj jej synovi chyba chlapec kamarat, ze ma len sestrine kamosky.. a tak sme sa parkrat pridali k nim, nase rodiny sa spriatelili, boli sme uz spolu aj na ture, v cesku v zabavnom parku, pozvali nasho na narodeniny, prihlasili sme oboch na rovnake kruzky, tak aj tam sa vidame.. takmer denne si s tou mamickou piseme o vsetkom co sa tyka skolky a uz aj inych veci.. cize som aj ja ziskala kamosku 🙂 a nedavno sme v meste stretli dalsieho synovho spoluziaka, bol so starou mamou a zistili sme, ze tiez byvaju nedaleko a ona sama povedala, ze by bolo fajn sa niekedy dohodnut, ze aj jej vnukovi tu chybaju kamarati, ked ho po skolke vyzdvihne.. takze zaklad je nehanbit sa, prihovarat sa, nemusi to byt hned, ale casom sa tie priatelstva vyformuju.. ja som bola do 13 rokov jedinacik, takze viem, ake tazke je byt stale sam a tuzit po zabave, priateloch.. nastastie som mala vzdy dostatok blizkych kamosiek a kamosov a to sa snazim naucit aj syna, aby bol priatelsky.. na halloween uvazujem, ze zorganizujem u nas nejaku maskaradu a pozveme par deti zo skolky (prostrednictvom pozvanky, co necha detom v skrinke)..
Na zaklade tych novych informacii menim nazor a povedala by som ze psycholog je dobry napad.
Lebo ak sa strani ludi tak ze ani nechce ist von z bytu ked na schododch pocuje susedov, to uz je podla mna prilis. Takto sa spravaju deti ktore maju urcite hanblive obdobie, ale myslela som ze to sa deje len v tom rannom veku.
Citam ze nezijes s jeho otcom a ma malu sestru a zda sa ze ste sa aj prestahovali. Toto je podla mna prilis vela stresu na neho. Kludne je mozne ze iba ziarli na sestru a preto sa chce hrat iba s tebou a ta nadmerna hanblivost moze byt zo zmeny prostredia a rodinnej situacie.
To ako tie deti odmieta uz podla mna nie je len ze ignoracia ze su mu ukradnuti, ale schvalne odmieta nadviazat kontakt. Tazko povedat, este stale je velmi maly na klasicku socializaciu a moze byt ze sa to same upravi, ale ten psycholog podla mna nemoze uskodit.
@radkaradix Dobry navod si dala ako sa skamaratit s mamickou, dakujem. Asi to bude zniet cudne, ale mne to pride velmi prospesne, lebo ako introvert mam velke problemy nadvazovat kontakty s cudzimi ludmi.
@andreatytler ja aj muz sme tiez velki introverti, muz ma ale samotu rad, stacime mu my ako rodina.. ale mne chybaju kamosky.. zo strednej a z vysky su daleko a vidame sa raz za cas, takze ja sa snazim vzdy prekonat a prihovaram sa, nutim sa do toho, premyslim si to vopred a ked je prilezitost, nenapadne podsuniem nejaky napad na spolocnu aktivitu.. a vidim, ze aj ine mamicky su za to vdacne, tiez trpia samotou a su rady, ked si s niekym len tak poklabosia..
Ahoj, ak chceš, napis mi , mam syna , ktorý ma podobny problem , akoby si o ňom pisala . Boli sme už aj u psychologicky
@danka281 ahoj, mňa by to tiež zaujímalo. Ako vám pomohla psychologicka?
Asi by som skúsila psychologickú. Teraz mu to samotarstvo asi nevadí, ale časom bude
Ucitelka by ho tiež mihla viac zapájať do nejakých hier s deťmi
Lakomosť v tomto veku nie je ešte nič hrozne