6-ročný syn vôbec neposlúcha

@zuzudrnda ale on jej to skúša v život ohrozujúcich situáciách...tam sa moc nenaučí je to buď alebo ...
Môj názor, schmatnut, zdrapit dieťa a keď sa všetci upokoja vysvetliť...čo ona navysvetluje keď ma mokré ruky pri elektrike? Len ho dať preč....

u nas skoro kazds veta zacina “Ale ja…”, prip. “Ja viem…”.
Tiez mi nie raz prasku nervy a zahucim (pri cinnostiach, ktore robi kazdy bozi den dvakrat denne - oblec sa, umy si zuby…).

nemám tak staré deti ešte, ale tým že už je taký veľký, nie je to tým že sa proste nudí a potom skúša hranice? chápem že sa nedá byt pri ňom nonstop, možno mu ta škola naozaj pomôže, tých X hodín za deň, veľa nových podnetov

Všetko mu povedz len raz, nekrič, nebi ho. Krik dieťa veľmi stresuje a rodičovi zbytočne odoberá energiu. Dať fyzicky trest to už je zlyhanie na strane rodiča a vedome poníženie dieťaťa. Keď syn evidentne príkaz počuje a neuposluchne, daj trest. Zakaž mu niečo čo denne rád robí, napr. sa s vami nebude hrať hru. Treba mu ale vždy vysvetliť, prečo ten trest dostal. No a v žiadnom prípade neustupuj, keď už dostane trest, v tomto musíš byť dôsledná.

Pride mi to akoby mal syn obrovsku nenaplnenu potrebu robit veci podla seba stoj co stoj. Myslim ze ta imituje (zrkadli) . Ty ides urputne za tym aby sa robili veci podla teba a on presne tak isto pridava na intenzite a trva na tom ze sa budu robit podla neho.
Ty si bola skalopevne rozhodnuta ze on na ten balkon nepojde a hotovo. A tak isto skalopevne bol rozhodnuty aj on ze tam pojde aj keby si sa rozkrajala.
Takze myslim ze ak chces zmenit jeho spravanie, musis najskor zmenit to svoje. Dalsie zakazy a tresty budu iba prilievanie oleja do ohna. Okrem toho, trest by mal byt naviazany na cinnost ktoru porusil. Ale najlepsie je nedat trest, len vysvetlit dosledky: (Jasne ze mozes ist na balkon, ale kedze je tam mokro, zamocis si ponozky a zamazes nohy a budes si ich musiet ist oprat a umyt si nohy a teda sa nebudes moct hrat s legom ako si chcel a kedze tam ja budem musiet byt s tebou, lebo sme na 7 poschdi a bojim sa ze spadnes, nebudem ti moct upiect kolac, ktory si chcel.)

V tvojom opise balkonoveho pribehu mi chyba:
1. Uznanie potrieb dietata (Chapem ze mas nieco dolezite na tom balkone).
2. Vysvetlovanie pricin preco je vec zakazana Ty si len povedala ze tam je mokro a ze tam nejde, lebo je to tvoj zakaz a ten sa ma respektovat a basta. (Nechcem aby si tam bol sam, lebo je to nebezpecne a nemam cas teraz tam byt s tebou, nechcem aby si behal po spinavej dazdovej vode a mozno su tam v nej aj nejake vtacacie hovienka a museli by sme ti ist umyt nohy a prat ponozky).
3. Hladanie komromisu. Vsade sa da najst kompromis, aj pri umyvani tych okien. Ale podla tvojho opisu, ty chces aby sa robilo podla teba. (Ja nechcem aby si tam isiel. Ty tam chces ist. Ako to vyriesime aby sme boli obaja spokojni?
4. Zapajanie syna ho do hladania kompromisu. (Ako myslis ze by sme to vyriesili? Co navrhujes aby sme boli obaja spokojni?)
5. Navrhovanie alternativy (Mohol by si pockal do vecera ked to uschne a budem mat cas tam byt s tebou?)

Problem s obliekanim, myslim ze vyriesit tak ze z tej cinnosti odstranis "musis sa".
Obliekanie je proste nuda pe vsetky deti a ked sa to robi len preto ze sa musi, tak to automaticy vyvola odpor. Nechaj to na neho ze ci sa oblecie, alebo nie, ale vysvetli pravidla (Nemozes jest v pizame. Odchadzame o 20 minut a ak mas stale pizamo, pojdes tak aj do obchodu). Najlepsie ak z toho urobis nejaku hru (stavim sa, ze sa neblecies poslepiacky).

A potom kde ide skutocne o zivot, tam musis ty vytvorit podmienky tak aby nemal sancu sa ohrozit (dvere do spalne zamknem ak v nej prave umyvam okna).

@andreatytler tak toto je pecka, mala by som sa to naučiť aplikovať no priznávam že momentálne nemám energiu behať za každým dieťaťom zvlášť a pýtať sa ho a vysvetľovať so zvukovým podmazom polrocneho revu ....verím že je to dobrá stratégia, myslené len pre a na dobro ale zo životnej praxe pri troch deťoch a rozdielom 2,5roka medzi každým(a to poviem že je fest dobrý rozdiel) sa to jednoducho aplikovať tak ako je to písané NEDÁ...dačo sa dá ale nie tak krásne, a dá sa aj všetko ak sú deti pokojnejšie....

@andreatytler prepáč, ale zle si ma odhadla. Nie som určite človek co chce mať všetko podľa seba a dirigovat stoj čo stoj. Priznávam, že situácie, ktoré som napísala boli riešené z mojej strany bez vysvetlenia, ale to neznamená, že tak riešim každú situáciu. Písala som, že vysvetľujem veľa, veľa sa rozprávame, mam prečítané veľmi veľa o výchove a snažím sa s deťmi riešiť pocity a uznávam aj to co chcú a dám im aj najavo, že viem, že by chceli niečo, viem, že ich mrzí, že nemôžu niečo a pod. Toto co si popísala nás problém nevyrieši, situácie, ktoré som popísala a riešila striktne bolo aj preto, že im predchádzalo možno 20 iných situácii pri ktorých neposluchol a nepomohlo ani vysvetľovanie. Myslím, že dávať stále dieťaťu na výber tiež nie je ok, v našom prípade by to syn veľmi zneužíval. Neriešim banality, ale dať mu na výber že či sa prezlecie alebo bude v pyžame neexistuje napr v týždni, keďže celá rodina sme už pri dverách a odchádzame do škôlky a do práce a on robí všetko iné len sa neoblieka (napr oblečie len trenky a potom ho nájdem v izbe ako sa hrá) a áno, vzala som ho už aj v pyžame do auta, že nech vie, myslíš, že to pomohlo? Nie, každý deň čakáme na neho kedy sa uráči obliecť, najesť. A teda áno v určitých veciach som razna, nedovolím keď je dážď že pôjde do škôlky v šlapkach a opačne keď je horúco tak nepôjde v gumakoch a áno aj bolo veľa vysvetľovaní a odovodnovani, že prečo nie gumáky a aj tak 20min riešim ráno, že prečo gumáky nie.
Rovno dnes u lekárky, správa sa vždy hrozne na svoj vek, otvára skrinky a lezie kam nemá, myslíš, že posluchne a mam čas sa u lekárky v ambulancii vybavovať so 6 ročným že aké sú dôsledky a ze prečo má sedieť a neotvarat skrinky? A keď som ho už silou schmatla a posadila na stoličku a rázne povedala, že nič nepočujem co mi pani doktorka hovorí, tak vieš čo nastalo? Začal spievať jede jede mašinka 🤦‍♀️ robil to naschvál, chcel ma vytočiť. Keby si videla dnešné správanie v čakárni a v ambulancii tak si po myslíš, že ten chlapec je mentálne chorý, tak mu prepne u lekárov. Pritom je inteligentný, resp vždy bol rozumný a šikovný ale teraz má nejaké obdobie kedy sa správa ako keby mal 2 roky. Čiže môžem mu vysvetľovať, môžem mu dávať na výber, môžem ho odmeňovať, môžem ho trestať, môžem mu ukazovať videa s následkom, môžem mu povedať aj o možnosti smrti keď je niečo nebezpečné aké on si ide svoje, ja chcem ten kábel vytiahnuť hneď teraz. Co sa týka okien, nezvyknem umývať keď sú doma, toto bolo jedno okno, lebo sme tam mali obrovské ... od vtáka, pustila som im TV, aby som to mohla spraviť a predpokladala som, že to problém nebude, 4r sedel a pozeral a 6r začal svoje ako chce pozrieť von oknom, samozrejme, že som okno zavrela a nedoumyvala, samozrejme, že som mu vysvetlila co by sa mohlo stať a vieš čo? Na druhý deň som ho našla v spálni so stoličkou a išiel si okno otvoriť, keby som na záchode alebo co tak co by sa stalo? Mam naozaj ja zmeniť správanie a viac povoliť aby on nemusel chcieť stoj čo stoj po svojom?

@dankamg hej, povedať len raz, len ako ho potom donútiť aby to spravil? Lebo keď poviem raz, nekricim, nespraví to a keď mám ísť na termín k lekárovi tak by sme nikdy nikam neprišli. Tie tresty, áno to som chcela počuť, že ako ho trestať? Oki, skúsim, že nebudeme večer hrať spoločenskú hru, s ním to nič nespraví. Vždy pred spánkom som mu čítala knihu a začala som dávať trest, že večer nebudem čítať, kde sme skončili? Ze nečítam, mne to je ľúto a jemu to už nechýba 😪 ja mam pocit akokeby stráca nejaký ten cit, bojím sa, že čím viac mu budem zakazovať tým viac sa mi oddiali našimi spoločnými činnosťami. Preto som bezradná už, že ako na neho. Najlepšie by bolo keby hral rôzne PC hry a tie by som mu zakazovala, to by mi ľúto nebolo, ale on to ešte nepozná, no je mi ľúto keď večer hráme človeče aj s mladším aj s manžel a on nemôže, alebo pexeso. Ci myslíš, že aj to mam zakázať? Fakt už neviem, že čo robiť

@kristinka92 býva unudeny, môže to byť aj tým. Teraz má obdobie kedy sa s hračkami moc nehrá, skôr vytvára hru na rôzne situácie a tam potrebuje vždy partaka. Veľa s ním som, keď sa hrá na vlak tak som cestujúci, kupujem lístky nechám sa voziť kade tade, keď je lekár som pacientka a pod. No nie stále môžem byť celý deň k dispozícii, cez víkendy sme často vonku a teraz vlastne stále sme vonku a keď sme doma tak potrebujem aj niečo porobiť, tak vtedy ak sa s ním brat náhodou nechce hrať tak vtedy je unudeny a chodí a vymýšľa

Ak na mladého pána nič nezaberá a po zadku mu dať nechcete, tak jedine zobrať ho k psychológovi - prípadne vy sa poraďte s psychológom, čo máte robiť, aby ste zistili, čo stojí za takýmto správaním. Lebo mi to nepríde ok, aby v 6 rokoch robilo dieťa až takto napriek a nemalo k tomu dôvod. Ja mám tiež doma dvoch špecialistov, ktorý robia rôzne vylomeniny, a pokyny či zákazy často odignorujú, ale naše deti majú obe diagnostikovanú narušenú komunikačnú schopnosť , tam tá reč a aj porozumenie je pozadu oproti vrstovníkom, pri nich mi vysvetľovanie veľmi nepomáha - nie všetko sa dá vysvetliť pár slovami alebo zopár jednoduchými krátkymi vetami, ani na kričanie nejako extra nereagujú, lebo o chvíľu akoby zabudli a idú si zase svoje, tam ten mozog inak funguje ako u úplne zdravých detí. Odmena a trest u nich nefunguje, je im to jedno presne ako tvojmu synovi. A nie som na to hrdá, ale občas pomohlo len dať po zadku, vtedy im konečne docvaklo, že to prepískli.
Čo sa týka trestu, nezakazovala by som mu spoločné rodinné aktivity, iba v prípade ak by počas nejakej robil zle, prieky, tak vtedy áno - lebo takéto tresty to dieťa vyčleňujú z rodiny, bude sa cítiť odstrčený, nemusí to dať navonok najavo, ale vo vnútri sa bude cítiť ukrivdene, ublížene a potom naschvál ešte pritvrdí a just neposlúchne ani na budúce.
Ak si myslíš, že je to tým, že sa nudí a potrebuje parťáka pri hre, nemá nejakého kamaráta/kamarátov, že by chodili k vám sa hrať a on potom k nim? Možno by to pomohlo.

@karmen118 ďakujem za názor, tiež sa mi to nepáči, že sa takto správa a nemyslím si ze ešte viac mu povoliť by zabralo, na to si už dieťa poznám 🙂 a stále s ním vyjednávať? No úprimne už mi preteká pohár trpezlivosti a to ja som dosť trpezlivá, viem vysvetliť, viem sa porozprávať, ale čo je moc to je moc, dnes u lekárky mi už pretiekol pohár a psychológa už určite navštívim. Nie je v poriadku, že 6 ročné dieťa nerozumie, že u lekárky ma sedieť a neotvarat skrinky, môžem mu to vysvetľovať a aj tak pôjdeme ďalší týždeň a aj tak sa bude správať otrasne, pretože sme boli 2 týždne dozadu a bol taky istý, vysvetlila som mu, poukazovala na to aké to bolo nevhodné, ako vyzeral a ako som sa cítila a dnes robil zase problémy. On akokeby sa predvádzal ale pritom to má opačný efekt. Zrušiť tie spoločne aktivity mi tiež príde moc a hlavne zbytočne, lebo tiež to nepomôže. Tak naozaj sa musím poradiť so psychologickou

@elisebah91 No ja mam len jedno dieta, takze neviem ako je to pri troch. Verim ti ze to je ina kava. Aj ked citala som prispevky of mamiciek ktore maju 2 deti a vychovavaju deti takto a vravia ze sa to da a ze to funguje.
Podla mna v tom nie je az taky casovy rozdiel. V tej balkonovej scene, musela autorka niekolkokrat povedat NIE, nahnevat sa a nakoniec asi aj zakrocit kedze na ten balkon isiel. Ak by to urobila ako som navrhla, nebolo by to o nic dlhsie a hlavne bez toho aby sa vytocila.
Druha vec je ze ak jednas s detmi takto, tak oni nemaju potrebu sa natahovat a odporovat vsetkemu a tuto 5 bodovu strategiu nemusis pouzit 50x denne pri kazdej jednej veci co od dietata potrebujes. Dieta casom pochopi, ze jeho potreby a nazory su branne na vedomie, ze ak potrebuje, tak mu mama vyhovie, alebo aspon najdu kompromis a tak ma ovela (ale ze fakt ovela) mensiu potrebu si presadzovat svoje za kazdu cenu.
A posledne je to ze ono to nemusi fungovat na 100%. Aj ja stale vela kricim a prikazujem bez toho aby som brala respekt na dieta. Ale ak mam byt vytocena 2x namiesto 5x denne, tak mi to stoji za to.

Vies, ale ked riesis 20 minut tie gumaky ze preco nie a vysvetlujes a davas dovody, tak jedinne co robis je ze sa ho 20 minut snazis donutit aby robil to co chces ty. Sice uznas jeho emocie, ze pri tom nie je stastny, ale stale iba presadzujes svoju volu. Musis najst skutocny kompromis. Je len velmi malo situacii kedy sa to neda (nemoze sa zastavit na prechode pre chodcov a skumat chrobacika na ceste) ale s tymi gumakmi sa urcite kompromis da najst... obujes si ich len kym budeme v aute, potom sa prezujes... alebo budeme sa vecer hrat o jednu hru naviac ak nechas dnes gumaky doma. Nie je to uplata a nie je to rozmaznavanie, je to len fer cena za to ze on sa vzda svojich narokov. A urcite to dieta nezacne zneuzivat. To akoze by bol taky vychcany ze na druhy den by si zacal obuvat gumaky, nie koli tomu ze ich ma rad na nohe, ale koli tomu aby dostal od mami extra hru naviac? Ja neverim ze deti su tohto schopne. (Inac my musime mat gumaky v skrini, lebo by ich chcel obut vzdy ked ich vidi)🙂

To spievanie u lekara bolo vyslovene naschval, ale problem si zacala ty, kedze si ho schmatla a donutila sediet na stolicke. On len reagoval na tvoje nasilne konanie pri ktorom si si presadila svoje. Ale uplne chapem tvoje rozpolozenie. Clovek je pod tlakom, u doktora nie je cas hladat kompromis.

Najdolezitejsie co musis urobit je si dat odstup od tohto problemu, lebo si v nom urcite silne emocne zainteresovana a tazko sa ti hlada riesenie. Ked uz budes trochu nad vecou, hladaj pricinu preco sa tak chova. Snaz sa vcitit do jeho koze vo vsetkych tych hadkach co ste mali a uvazuj co sa ti on snazi povedat svojim chovanim. Deti maju vzdy dovod na to co robia. Nikdy sa nesnazia mamou manipulovat z cireho potesenia z manipulacie. Robia veci naschval, ale to je zase iba reakcia na nieco co vravis, alebo robis, alebo nerobis. Sama vidis ze dlhe vysvetlovanie, krik, jedna po zadku, alebo zakazy k nicomu nevedu. Musis zmenit pristup. Uvazuj preco sa tak choval u doktora. Vravis ze sa predvadzal. Ale nepredvadzal sa aby teba a doktorku nahneval. Snazi sa ti tym povedat ze ma u doktora malo pozornosti? Alebo je nervozny a ma strach a tym otvaranim skriniek sa potrebuje odreagovat? Proste nepozeraj na jeho cinny ako na nieco zle, ale ako na sposob komunikacie.

Presne ako pises, tresty treba vyberat velmi opatrne, lebo to skonci tak ze vytrestas sama seba. Aj mne sa to uz stalo velakrat. 😀

Prepac ak som ta zle odhadla... vsetko co o tebe viem je len par prispevkov a vsetky boli o tom ze si potrebujes presadzovat svoje. A ano urcite zmen spravanie a ked dojde k vymene nazorov medzi vami treba najst kompromis. To je velky rozdiel, lebo ani jeden z vas nedostane to co povodne chcel ale dopracujete sa k niecomu co vam obom vyhovuje.

Ozaj a never tomu ze su mu vsetky tie zakazy ukradnute. Jeho to trapi, len to nechce dat najavo. Tu by som tiez zauvazovala nad tym, preco ma taku velku potrebu schovavat pred vami svoje city a hrat sa na hrdinu.

Nestihla som čitat všetko. Myslím, že si na dobrej ceste, máte to nastavené fajn, vidno, že sa veľmi snažíš. Ono si človek aj prečíta, ale nie je na škodu si to občas oprášiť a možno prídeš na nejaký podstatný detail, ktorý vynechávajú.
Akurát ako píšeš, s tými zákazmi to nič nerieši. Necitanie rozprávok, zákaz hier. Keď sa nedá, tak sa nedá. Ja by som vytrvala vo vysvetľovaní, kompromisoch, spoločných rieseniach, výbere (takom, ktorý obom vyhovuje) mám vieru, že sa ti to napokon zvráti a uvidíš výsledky.
Asi podobne ako iné príspevky.. no povedala by som aj napr. Teraz nemôžem, robím to a to. Môžeš mi s tým pomôcť a potom na ten balkón pôjdeme spolu. Alebo sa ho opýtala, čo tam chce vidieť, prečo (nevadi, že to aj vieš), čo tam asi uvidí. Možno môže balkón utriet (raz ukazes).. neviem, aká je situácia, nechcem sa hrať na múdru, máš toho vela, asi je v tom obdobi, keď potrebuješ vela trpezlivosti.
No keď nie, tak naozaj nie. Balkón zamknúť, alebo zdrapit, urobiť to najnevyhnutnejsie (nie bit, skús sa ovládnuť) a večer si povedať, čo bolo a nech aj xy večerov to iste. Hľadať potom v klude spoločne riešenie za akých okolnosti, čo a kedy, urobiť dohodu, dať pravidla. A zas cez deň si všímať, dať spätnú väzbu (vela, vela), keď urobí niečo dobre.
Vela vela trpezlivosti.

Dobry vecer,ako to tu citam,tak Vas uplne chapem,o com hovorite.My mame tiez dvoch chlapcov,jeden 5 a druhy 2 rocky. Ten starsi je ako kopia vaseho😯🙁.Presne taketo veci zazivame a 1000x opakujeme,vysvetlujeme preco sa to nema,lebo sa moze stat to ci ono a ako treba maminku( ci rodicov )posluchnut,ked nieco povedia...No nekonecny pribeh.Potom vsetky tie nedorozumenia,plac,krik,lutost,hnev a pocit zlyhania...🙁ved ako to,ze tie deti to nedokazu pochopit,ze my rodicia sa snazime a chceme predsa ,aby sme sa mali spolu fajn? Bez kriku a placu..bez hnevu, prikazov a zakazov...kazda z nas mamiciek ma predsa zaujem na tom,a dbame na to urcite,aby sme svojim detom nijako neublizovali a netrapili ich zbytocne...posluchat ale treba a ked nie,tak musime zvysit hlas a aj zakricat...Ani ja si s tym neviem dat rady😒 i ked su i lepsie i horsie dni.Bola by som radsej ,keby tych lepsich dni bolo ovela viac.Drzim palce a prajem vela sil a trpezlivosti.

Dobry vecer,k tomuto,co ste tu napisala,tak mozem potvrdit,ze moj 5 rocny syn sa sprava uplne tak isto..u lekara otvara skrinky,beha tam kam nema,chyta to co nema a proste robi nezmyselne veci,nerozumiem tomu preco to robi..a ked sa ho na to pytam,pozera sa na mna,ze co od neho chcem.Ale popri tom velmi dobre vie,ze to sa nema,ze sa to nerobi,ze sa to nehodi atd atd.Na neho plati len vyhrazanie sa,co ma totalne ubija a trapi,ze sa k tomu takmer vzdy znizim...a potom mi to je strasne luto. Mnoho krat mu tiez vopred vysvetlujem,kam ideme,co sa bude diat..co nesmie robit..co musi urobit(pockat v cakarni,ci nevykrikovat,nebehat,neotvarat dvere do inych miestnosti) No tiez sme si s manzelok uz vela krat sadli a riesili,co s nim je a ze ci s tym nemame vazne niekam ist za odbornikom.

Ahoj. Je to uz starsia diskusia, chcem sa spytat, ako to u vas vyzera teraz? Zmenilo sa nieco? Pri tych oknach, co si umyvala mi napadlo, ze skusala si ho do tej situacie zapojit? Napr. zatvoris okno a spytas sa: chcel by si sa pozriet? Mozme spolu a potom pojdes pozerat. Z tvojich opisov mam pocit, ze syn chcel byt zapojeny do činností, alebo chcel tvoju pozornost. Vedel, ze ked bude vzdorovat, budes si ho vsimat. Mame teraz nieco podobne doma, len nie tak dramaticke.

Ahoj, viem ze je to starsia tema,ale mozno ste zistili,kde bola chyba? Co pomohlo? Uplne akoby som citala o nasom synovi, presne neposluchne okrem ineho vo veciach,ktore su nebezpecne a ide si stale svoje.