Ako efektívne nastaviť hranice 3-ročnému dieťaťu?

@mamamasama aha, dik za radu, fakt

A čo chceš? On nemá 10 mesiacov. Má 3 roky. Brat je aký? Buď je chyba v tebe, alebo v malom. Psychológ pomôže. Inú radu ti nedám. Som rešpektujúci rodič, ale v živote by mi dieťa neocikalo gauč(jedine ak by malo diagnózu)

@mamamasama este sa len odnauca od plienok, tak sa pocikal, proste nechce na ten zachod ani za boha, to je prve co ma stve a klinec bol ked mi este so smiechom utiekol. Tak mi porad ako respektujuci rodic ako nastavujes hranice co mozu a co nie, zatial si mi nijak neporadila

Vo vseobecnosti takymto spravanim deti putaju pozornost. Kludne aj negativnu, krik ci par na zadok, ale pozornost smerom k nim.
Moze byt za tym aj ziarlivost na mladsieho surodenca.
Co s tym asi neviem uplne poradit, mozno porozmyslat, ci maju deti rovnaky diel pozornosti. Ono v ociach trojrocaka take prebalovanie ci krmenie mladsieho vyzera ako pozornost, nechape, ze to je nutnost.

Hneď prvá rada je úplne v poriadku. Len na Slovensku sa žiaľ stále na návštevy psychológov pozerá cez prsty a s predsudkami. Také sedenie by ti mohlo veľa dať.

Po prvé. Ak nechcem mať ocikaný gauč, nedám na neho dieťa. Resp. dám tam podložku. A čo iné čakáš od 3 ročného, keď ho prebaľuješ na gauči? Je neodplienkovaný, takže ti gauč neocikal úmyselne! On sa pocikal. A ty ho zbiješ? Ty neovládaš seba a čakáš to od neho? Nevieš čo je rešpektujúca výchova. Snáď ťa nezbije, keď sa pocikáš na jeho gauči v starobe.Inkontinencia je svina.

@sissy27 o tomto viem a pozornost maju obidvaja preveliku, nemam pocit, zeby ziarlil.

@mamamasama Nedam na neho dieta? Nema 3m, zeby som vedela ho drzat mimo gauca. Mna ani nevytocil ten gauc ale ten jeho neustaly smiech do tvare a robenie na trucu. Dostal prvykrat jednu po riti, ano v tom som zlyhala ale ja uz neviem ako mu dat najavo, ze som nahnevana a nepaci sa mi co robi. Ako to davas najavo ty??

Niektore deti maju taku povahu, ze rady provokuju a do nemoty testuju. Aj moj je taky. Je zlaty, usmiaty, sikovny a velmi inteligentny, ale hranice testuje permanentne. Velmi tazko sa zavadza u nas nejake pravidlo, lebo co aj akceptuje, tak za 2-3 tyzdne podrobi testu, ci sa to uz nezmenilo. S takmer nicim sa nezmieri natrvalo a skusa. Testuje takto doma, u starych rodicov, aj v skolke. Je to podla mna ozaj dost o povahe, v podstate my s manzelom sme tiez dost svojhlavi a ani stari rodicia nie su/neboli nejake poslusne typy. Pri niecom pomaha vysvetlit dovod pravidla. Pri niecom len sankcia za porusenie. Bit nebijem, ale nastvat sa nastvem a dam mu to aj najavo, to je podla mna v pohode, spatnu vazbu na svoje spravanie dostat moze. Tiez pomaha nechat ho co najviac rozhodovat, aj ked len o drobnostiach. Co si oblecie, co chce na ranajky, ktorou cestou pojdeme, zavolat ho k vareniu a nechat vymysliet ochutenie atd. A este pomaha uzatvarat dohody, ked si kazdy ma moznost stanovit nejake podmienky a spolu sa pride k rieseniu situacie.
Co sa tyka konkretne zachoda, my sme to pri odplienkovani nechali na maleho. Unho bolo vtedy uplne kontraproduktivne ho posielat na zachod. Naopak zabralo, ked som mu len povedala, ze vie, co ma robit, ked bude treba a inac som nic nehovorila ani ked uz preslapoval. Ked mu do toho nikto nekafral, zacal chodit sam.

@marianarem dakujem konecne za nejake rady. Vsetko toto u nas plati. Ale je pravda, ze je extremne tvrdohlavy😫 ked sa len trosku tlaku sa na neho vyvinie, uplne sa zatne a musi robit po svojom. Asi to len teda vydrzat no. Ale ked to vysmievanie, to je jedine co ma vie neskutocne vytocit, neznasam to, neznasam to celkovo v zivote u vsetkych

Neprebalovala by som pri gauci.Deka a nepremokava podlozka na podlahu. Snazim sa maximalne nevystavovat deti situaciam, ktore by ma mohli vytocit. To znamena, ze im nedam jogurt, ked su prave prezleceni do cisteho oblecenia. Takisto im dam priestor, kde mozu malovat, aby mi nemalovali steny. Čo ti vysypal? Moji su nauceni vsetko po sebe upratovat. Ak vyleje mlieko, utiera, ak nieco vysype, zameta.Toto ucim prakticky odkedy stoja. Jedine co mozes je vysvetlovat a zamedzovat takymto situaciam. Ak hodi jedlo? Beriem, dojedol. Ak hodi hrackou, mam ju ja, urcujem hranice a vysvetlujem. Nebijem.Davam vzdy na vyber. Funguje.

@mamamasama vsetko toto robim. Takze je normalne ze sa smeje a naschval vysype hej? Proste staci ze ho donutim to upratat?

To aj nas s muzom vytaca. Ale tak co, tak sa proste nastves. Ja sa len fakt kontrolujem, aby som ho nezbila a nepovedala mu nejaku vetu typu, ze je zly, ze ho nechcem a podobne. Proste mu poviem patricne zvysenym hlasom, ze ma nastval, aj si zanadavam (ale len "do kelu" a podobne 🙂 ). Nesnazim sa za kazdu cenu ostat kludna a vyrovnana, vsak aj mama ma pravo na svoje emocie. Aj je to vlastne podla mna prenho dolezite vidiet, ze prejavit hnev je prirodzene a dovolene, len by sa pri tom nemalo druhemu ublizit.
Moj ma uz 5 rokov. Casom tvojmu prestane byt smiesne, ze sa pocikal a zacne mu to vadit. Aj mu zacne byt blbe, ze inych vytaca svojim spravanim a zacne sa aj sam ovladat. Moj sa teda zdaleka este uplne neovlada, ale vidno na nom, ze to riesi, od isteho veku sa zacal zaujimat o to, cim ludi vytaca, co za emocie su okolo toho, celkom to tak analyzuje niekedy. A aj potrebuje pocut, ze aj vtedy ho mam stale rada. A aj sa celkom snazi, ale zaroven ta jeho povaha ho aj taha opacnym smerom 🙂 Bude aj tvoj postupne dozrievat.

Fuh,zena,toto je jama levova,bojim sa,ze tu schytas sprsku viet o tom,ako si zlyhala ty. Ale to nie je tak celkom z mojho uhla pohladu pravda. Mam dieta v tvojom veku,je neskutocne vnimava,sikovna,ale aj ona niekedy stengruje nervy a robi schvalnosti. Ale,zistila som u nej podstatnu vec,u nas velmi zalezi na tom,akym tonom idem na nu. Uz som sa naucila pouzit taky ton,z ktoreho ide respekt,ale zaroven to nie je krik. A pomohlo,teraz dam priklad: zlatko,ja uz tie kocky po tebe neupracem,ak si sa dohrala,upraceme ich spolu,ale pomozes mi. Ona,ze nie. Dobre,ostanu tu,ale moze sa stat,ze na niektoru stupnes a nozicka ta zaboli. A stalo sa to,trhalo ma,ale dva dni som ich nechala v izbe tak,az na jednu stupla a plakala. Tak som sa ponukla,ze ich spolu upraceme a zrazu bola ochota. Teraz ma vola upratat aj sama. Stalo sa,ze po mne nieco hodila a na toto som hakliva,s primeranym citom som jej to vratila,aby pochopila,ze to nie je prijemne. Nepacilo sa jej to a prestala. A nech to znie akokolvek desivo,skusila ma pred rokom uhryznut,ked neposluchla 3krat,prilozila som svoje zuby k jej ruke a to ju nenechalo chladnou. Proste na moju zabera,ak sa do slova “pouci” alebo jej nastavim zrkadlo. No a wc,odplienkovana je velmi dlho,ale mala obdobie,ked zadrziavala,tak som jej povedala,ze ideme sa zahrat,ze kto sa prvy vycika a ona proste chcela byt “prva” a slo to. Obcas este urobi nieco,co nema,aj ked ju vopred upozornim,ze sa to nema. Ak v tom vidim jasnu provokaciu,ide sankcia. Dovolim jej po kupani rozpravku a takto jej ju nedovolim. Proste dostane aj ona trest,aby si zapamatala. To u nej plati,lebo sama potom pride a povie,ze mamka uz to neurobim,plepaaac a naozaj neurobi. Lenze to je aj za mna o povahe. Ja nie som za bitky a zbytocny krik,ale nie som ani 100% za tu respektujucu vychovu,ci ako sa to vola. Som niekde v strede a tiez mi trvalo,kym som zistila,ako s nou spravne komunikovat a co zabera. A tiez ma pozornosti az az,cize tym jej chovanie vyvolane urcite nebolo,iba skusala a posuvala hranice.

Inak taka poznamka, neviem,ci ti to uz zeny poradili, ale ovela lepie je komunikovat s dietatom tak, ze povies co ma robit a nie co nema. Ked takemu dietatu povies NEvylej, ono pocuje akurat tak vylej, rovno mu davas navod. Dobre je to preformulovat inak

Aj moj bol taky ze rehot a utekal a robil naschval zle. Nervy mam jedny tiez dostal x krat po riti. Zlyhali mi nervy, nie ja ako rodic. Ako rodic zlyhas ked to nechces zmenit a nehladas sposoby. To len hipisacky si prisli kopnut, ignoruj. Medzi. 2-3 rokom to bolo najhorsie obdobie. Pred 3,5r to uz bolo ine dieta. Prestal tolko vzdorovat a chcel nam skor spravit radost a vyhoviet. Plus aj my s muzom sme zmenili pristup, nekricime nebijeme, otocime na srandu ked tak, zaujmeme ho nejak. To uz musi byt nieco hrozne co vyvedie aby sme kricat zacali. Cize zmena u nas bola obojstranna. Pred 3 rokom to boli najilnejsie vykyvy u syna. Tak skus byt trpezliva. Teraz ma 3,5 a je to jedno uzasne chlapciatko. Jasne strasne aktivny neposedi…ale da sa s nim a je to milionkrat lepsie.

Och odsúdiť ťa dokážu len ženy čo to nezažili... Takže tak môj syn bol podobný prípad, na všetkom sa smial provokoval nechcel poslúchať všetko preňho bola sranda neuvedomoval si riziká, vždy som bola rázna naňho a v podstate pomohol iba čas kým vyzrel a začal chápať... Nikdy nepomáhalo vysvetľovanie keďže jeho pozornosť bola na bode 0. Ak ma druhého súrodenca tak je tu veľké riziko že takto chce aj tvoju pozornosť upútať a nevie ti to inak povedať len robí zle, to máš potom ešte o dosť ťažšie. Chodí do škôlky? Mne dosť aj pomohla škôlka, tam bol vždy dobre dieťa bez problémov lebo bol v cudzom prostredí a postupne sa to pretavilo aj doma 😊

@kris_tin257 mám 3 synov. Ver mi, zažila som. ✌🏻

@mamamasama So synmi to nema nic. Ja mam 2 synov, ale povahovo inych. Jeden je ako tu pise autorka. Jeho miera skusania hranic je daleko za normalom. Kto take dieta nezazil, nevie. Nie ako to tu niekto pisal, ze 2-3 tyzdne bol pokoj. On jednu a tu istu vec skusa kazdy den.

@mamamasama presne ako píše @beata_k nejde o pohlavie ale o povahu, odsúdiť a moralizovať dokáže len ten čo nemal doma takéto dieťa. Ten čo to zažil tak to vie pochopiť a snaží sa poradiť 😊

Posaď ho na to vysypané, nech si to užije. Alebo to nasyp naňho.

Keď syn niečo naschval vysype, nabudúce mu to zober. Bude plakať, bude. Udriet ho za to nemusíš. Alebo vo voľnom čase chodte vysypavat niečo iné a niekde inam, keď ho to baví.
Ked zbadas, ze uz uz ide nieco hadzat. Opäť nabudúce to niečo vezmeš, chytíš ruku, postavíš sa pred druhého syna. Vsetko je to rešpektujúce nastavenie hraníc.

Toto všetko by si bola schopná urobit, lenže ty si pri tom asi citila toľko hnevu, že to nešlo, potrebovala si to dostať nejako von. Čiže hlavným problémom je zvládanie vlastného hnevu a nie v podstatne ani to, čo syn robí.
1. Do hnevu ta dostávajú tvoje vlastne myšlienky. Snaz sa zakaždým zistiť aké, čo si pomyslis predtým, než sa nahnevaš?
2. Ak už si v silných emociach, tak radsej odíď, ak sa da, akoby si tu situáciu mala riešiť násilne. Počkaj, kým to opadne a až potom sa vráť.
3. Pokojne povedz: Som nahnevaná, nepáči sa mi, čo robíš. - toto učíme malé deti, vyjadriť sa slovne a neriešiť veci fyzickými útokmi
4.Hľadaj dôvod a pochopenie pre synove správanie - je zvedavý, ako sa niečo sype, chce vyvolať u brata nejakú reakciu, vadí mu, že sa s ním musel podeliť o hračku, chce vidieť tvoju nastvanu reakciu..?
5. Ten smiech (aspoň u nás) znamená takú malú provokáciú, naozaj je to ale výzva a pozvánka na hru. Teba to rozčuľuje. Aj mna, musím priznať, najskôr potrebujem preladiť a uvedomiť si to, ze mala sa chce v skutočnosti hrať, naháňať, jašiť, chce, aby som sa “naoko” rozčuľovala , kázala ju, chce byt neposedna.
Pozri ´mocenské hry ´ a zarad ich do vášho spoločného času.

Mame taketo nieco doma😅 Vytaca ma do nepricetnosti. Niektore mamicky su tu moc mudre a tvaria sa, ze su nad vecou, ale realita byva castokrat ina. Nase tiez dostane po riti, ale najviac zabera vydieranie. Nedostanes to co chces a to aj najviac zabera.

@tiika dakujem❤️

@buducamama bohvie, kazdy sa vieme inak ovladat ale mne nejako trpezlivost dochadza kazdym dnom

Nie si sama, ja samu seba nespoznavam😭

Ahoj autorka, ako tu vidim tvoje prispevky ty si vycerpana. Bolo by asi dobre keby 1-2x do tyzdna by niekto zobral deti trochu von, kym ty si v klude porobis veci.

K synovi on sa ti nevysmieva, on to berie ako hru, prenho to je HRA a prenho je to smiesne. Mozno keby vysypal hracky, tak by som sa robila, akoze placem, maminka je nestastna, pre mamu to smiesne nie je, nejak takto ho naviest. Toto je len typ, mozno ze pomoze mozno nie.

Raz som bola aj ja nestastna a chcela som ho zobrat k psychologovi, a psychologicka mi hovori nech jej cez telefon vysvetlim, ze preco ho chcem zobrat. Dala mi velmi dobre rady cez telefon, a povedala, ze ked nezaberie tak nech po tom zavolam a da mi termin. Skus pedagogicku psychologicku poradnu.

@3princezne A ako sa dá povedať inak Nevylej to?🤔

@valeriana41 napriklad drz to poriadne, pozorne, ked potrebujes specialne podotknut, tak mozes dodat, ze aby voda zostala iba v pohari. Niekedy lepsie vobec nekomentovat 🙂 Moja mama tak raz povedala o mne tete, ze"bojim sa, aby neodhryzla z toho tenkeho pohara" a bum, hned som odhryzla.

@3princezne potvrdzujem, funguje to. Komunikovať "ako áno". Učiť dieťa, čo má robiť. Drž pohár rovno, choď pomaly, dávaj pozor na vodu, aby ostal koberec suchý... Tie neurčité zákazy nehovoria dieťaťu, čo vlastne má robiť. A ono to ešte nevie vymyslieť. Ďalší príklad je s mlákou (jamou) - Choď dookola. Ak poviem Pozor mláka, hneď tam vyletí. Namiesto Nejdeme von - Ostávame doma.