Ako pomôcť dcére, ktorá nezapadá medzi deti?
Čo raz častejšie pozorujem na svojej dcére že nezapadá medzi ostatné deti v jej veku. Je to hlavne jej správaním, narodila sa keď som mala 39tt všetko bolo v poho. Ale teraz keď rastie na pozorujem že asi všetko v pohode nebude. Poraďte mi ako, a kde to mám začať riešiť?
@natalka13 som realitná maklerka
Pozri na nete CPP vo svojom meste...tam sú psychológovia...zavoláš, povieš aký je problém, oni ti dajú termín a pôjdeš najprv sama...
A uvedom si, že ďalší rok bude povinná školská dochádzka, keďže predpokladám, že bude predškoláčka...a to bude musieť chodiť, ak nechceš mať sociálku na krku, takže čím skôr to začneš riešiť, tým lepšie...
@earlgrey Aj tu s tebou opäť súhlasím 😃 autorka, fakt sa musíš nastaviť ináč, lebo budúci rok bude do tej škôlky musiet chodiť, či sa jej páči alebo nie, a to potom ešte uvidíš ranné cirkusy, keď je doteraz zvyknutá na to, že že nejde, lebo nechce..
rozumiem, preto je na čase zmeniť tvoje chovanie k nej , aby si sa úplne nezmenila na svoju mamu. Neboj, ak dcérke, niečo nekúpiš, niečo zakážeš, stanovíš pravidlá .... to neznamená, že nebude cítiť tvoju lásku. Bude si ťa dokonca aj vážiť. Len, bude to trochu dlhšie trvať, nakoľko taká zmena bude pre ňu šok, ale vysporiada sa s tým, neboj. Samozrejme, neprestávaj s ňou komunikovať - vysvetľovať jej dôvody, príčiny a následky. to je základ. Neviem, ako a kedy sa prejavuje u deti ten autizmus, ale si myslím, že dr. by ti už niečo spomenuli, keby ho mala, či? Nezabúdaj, že dcérke musíš, aj vysvetliť, to s jej otcom, že ak jej všetko dovolí, rozmaznáva ju .... tak pri tebe sa nesmie chovať takto. Musí byť slušná, veď je veľká a mate jedná druhú iba, spoliehate na sebe - proste tak priateľky jej vždy vysvetľuj.
Popisuješ zdravé, no veeeeeľmi rozmaznané dieťa. Ona je u vás zjavne šéfom, no šéfom máš byť ty. Ty rozhoduješ, kedy ide do škôlky, kedy bude mať novú hračku atď. Mam 4 a pol ročnú dcéru, skúša nenormálne, no môže aj po mihalniciach chodiť, doma šéfujeme my, rodičia. To ako píšeš, že jej ustúpiš, lebo vieš čo príde - celé zle. Ona už vie, čo na teba funguje, tak to používa. Hranice hranice hranice. Tiež máme troška problém aktuálne s malej chovaním, no proste nepovolíme a verím, že to prejde.
Čiže za mňa - problém je vo výchove, nie v tvojej dcére. A teraz čítam, že nemá doma otca, jeho prístup. No to tiež nahráva takémuto správaniu. Ak si ako dospelí ľudia viete spolu sadnúť, tak si dohodnite aspoň nejaké pravidlá.
Aj môj syn si vyberal oblečenie, robil scény, keď som mu dala iné. Ale on ma dysfáziu, emočne a komunikačne odlišný. Ale keď už začali byť jeho scény neúnosné, dala som mu jasné hranice. Vyberal si veci z dvoch možností, ktoré som mu ja dala. Teraz už si oblečie aj to, čo mu nachystám. Tvojej dcére chýbajú hranice. A keď jej ich nenastavíš teraz, bude to v budúcnosti oveľa horšie. Hračku každý deň zatrhnúť. Do škôlky každý deň, nie kedy ona chce, lebo keď bude mať povinnú dochádzku, doženie ťa to. Teraz by si mala zvykať na pravidelný režim. Hračku môže dostať na sviatky, alebo za odmenu. Ona reve preto, levo vie, že jej to potom dáš. Musíš vydržať a povedať pevné, ale láskavé nie a stať si za tým. Prvé razy to bude o nervy, náročné, ale keď vydržíš, ona pochopí, že revom a scénami nič nedosiahne. Aj mne je syna ľúto, keď plače, ale robím mu službu, keď ho nenechám robiť si, čo chce. Deti potrebujú hranice, vtedy sa cítia bezpečne, aj keď sa na prvý pohľad zdá, že sa trápia.
@elizabeta56 rozumiem joj baby tak vám ďakujem za každé rady a sa modlím aby som bola lepšia mama ako tá moja. Ona keď na ňu skricim alebo zvýšim hlas hneď zbehne a povie pusu mi daj alebo mi povie že aby som nakreslila ako ju mám rada lebo že sa cíti zle. Ona niekedy keď ma náladu aj sa so mnou pekne porozpráva aj sa hráme spolu. Ale väčšinou to je tak že celý deň len plače a to bez dôvodné pýtam sa jej čo ste mali v škôlke na obed rozmýšľa niekdy povie úplní somarinu a niekdy povie niečo podobné čo mali. Dnes som s ňou bola na pohotovosti lebo ochorela má horúčky a pod. A ona nerada tam chodí a začala veľmi plakať doktorka jej ani hrdlo nemohla vyšetriť a povedala mi že od nej ešte dieťa nešlo neosetrene a že aby som s ňou zašla k psychológovi že to neje normálne. Ale jej obvodný lekár nič také nepovedal. A pozná ju a je ku nej ústretový, je veľmi milí takže neviem. Ja sa aj bojím ísť k tomu psychológovi ja proste to nepochopite. Ja som vyrastala s bratom ktorý je autista viem aké to je a ako som kvôli tomu plakala a aj mama sa do dnes s týmto trápi. Ja sa tak bojím o ňu moja psichyka by to nezvládala keby som sa niečo také o nej dozvedela. Ona je môj svet všetko robím pre tu, máme len jedna druhú. Žili sme v Azilovom dome len aby sme sa dostali s toxického vzťahu. A aby sme mohli začať od znova, a teraz sa nám po finančnej stránke darí. A to ostatné sa rúti.
Ok, cize co? Mas pocit, ze ked s nou k psychologovi nepojdes, tak ziadne diagnoza nebude? Zaujimave zmyslanie 🙈 ved to nemusi byt autizmus, moze to byt kludne Asperger alebo aj nic. Mam 7 rocnu neterku s Apergerom, tiez si roky mysleli, ze je proste len nevychovany egocentrik a vysla z toho diagnoza. Ale normalne chodi do druhej triedy, robi krasokorculovanie, anglictinu sa naucila sama z rozpravok, rodicia ani nevedeli ako. Samozrejme povahovo je stale rovnaka, vsetko musi byt ako ona chce, vsetko si vydupe... Ale uz na to maju aspon odpoved. Zajdi pre klud v dusi k psychologovi.
Podla mna tou navstevou psychologa len obe ziskate. Ty budes vediet ako na nu, co je za problem a nebudes sa tolko trapit. Ona bude tiez kludnejsia ked ty budes vediet veci spravne uchopit a hlavne pochopit. Drzim palce
Tak prajem ti veľa síl a trpezlivosti, 🍀
Neboj, zvládnete to.
Ahoj, v prvom rade - odporúčam si naštudovať nejaké knihy o rodičovstve, veľa vecí ktorými si prechádzaš s dcérou sa dajú riešiť iným prístupom zo strany rodičov, čím skôr - tým lepšie, viem o čom hovorím. Ja som mala veľmi náročné dieťa od začiatku, dcéra takisto bola vždy "iná", raz to došlo do neúnosného bodu, kedy som si povedala, že už to sama nezvládnem a skúsim sa poradiť so psychologičkou. Tá jej urobila komplexnú diagnostiku a zistila, že je vysoký nadpriemer nad vekovou normou a po pretestovaní jej vyšlo nadanie, takže podľa toho sa prispôsobili aj výchovné odporúčania v škôlke. Ja som si myslela, že mám doma problémové dieťa a vlastne sme zistili presný opak, ona má len svoj vlastný, kreatívny, svojský svet a pracovať s ňou (resp. vyjednávať, argumentovať a dohadovať sa) je extrémne náročné, uvidíme dokedy. Tak držím palce, možno to bude aj váš prípad 🙂
Obratila by som sa na nejakého odborníka a spolupracovala s ním. Skús sa poradiť u pediatra alebo v skolke, koho by vám odporučili.
Mne to pride, ako volanie po hraniciach, pravidlách. Akoby sa citila neisto, lebo jej ´vsetko’ dovolíte. A pokial niečo zakážete, povolíte to napokon a preto nemá vo vás pevnú oporu, istotu, priestor, kde by sa citila bezpečne, kde plati to, čo poviete. Ma takmer všetko, no i napriek tomu je nespokojná, pretože to vlastne ani nechce. Ona potrebuje mat pri sebe silných dospelých, ktorí sa o ňu postarajú, dokážu jej odporovať, nezlomí ich plac a krik dieťaťa… Snaží sa to stále dookola skusat, aby vás vyprovokovala a nerozhodilo vas to.
Začala by som tým, že zavedies nejaké 2-3 jednoduché, zmysluplne pravidla a tie budete dodržiavať. Napr. rozprávku bude pozerať až večer, keď sa prezlečie do pyžamka, ráno sa bude hrať az po tom, ako sa naranajkuje a umyje zúbky…
Toto dodrž bez ohľadu na jej plac. Buď pokojná, nič jej nevycitaj, prejav empatiu, že je smutná, nahnevaná, že ju chapes, že by to chcela inak (nič viac, vcítiť sa do nej a len to opakuj alebo buď ticho, ak dovolí, objim ju, vydrž dokym sa upokojí).